Na tomto mieste môže byť odkaz na Vaše stránky. Pre viac informácií kliknite.

 Pridaj nový záznam!   Nahlás chybu!  

-kardia

- druhá časť zložených slov majúca význam srdce, srdečný.

K

- chemická značka prvku draslík.
- v elektrine a magnetizme značka pre transformačný pomer prístrojového transformátora.
- fyzikálna značka pre kelvinov stupeň (K°)

k

- fyzikálna značka pre karát.
- fyzikálna značka pre koňa (fyzikálna jednotka výkonu, HP).
- fyzikálna značka pre kilo-.
- fyzikálna značka pre Boltzmannovu konštantu.
- predložka.
- spoluhláska a písmeno.

K'yan Asdebi

- (Vodomerka); božstvo indiánskeho kmeňa Zuniov žijúcich na juhozápade USA. Legenda hovorí, že keď prví Zuniovia putovali po Zemi, stretli K'yan Asdebiho. Vodomerka roztiahol nohy, čím určil svetové strany. Potom sa dotkol bruchom zeme, čím určil stred Zeme a povedal: Toto je dokonalý stred Matky Zeme, jej samý pupok. A primäl ich, aby si tu postavili svoje pueblos - opevnené zhluky obydlí.

K+M+B

- trojkráľová skratka latinského Chrístus Mansionem Benedicat (Kriste, žehnaj tomuto domu). Často vnímané ako mená troch kráľov (Kašpar, Melichar, Baltazár).

K. O.
k. o.

- knokaut.

- fyzikálna značka pre kelvinov stupeň.

K2kotva

- druhá najvyššia hora sveta (Čhogori, Čogori, Mount Godwin Auste), 8. 611 metrov nad morom. Ako prvá ju v roku 1954 pokorila talianska expedícia.

ka

- v náboženstve starého Egypta životná sila.

Ka. Bu. Sa Mas

- asýrske pomenovanie pre Sírius A; znamená Slnečný pes.

Kaa

- had z Kiplingovej Knihy džunglí.

Kaaba
Kábakotva
kába

- posvätný čierny kameň na pútnickom námestí Mataf v Mekke vo Veľkej mešite (možno meteorického pôvodu), ktorí veriaci (moslimovia) obchádzajú v špirále proti smeru hodinových ručičiek. Kaaba je 15 metrov vysoký. V podstate je Kaaba budova, v ktorej je samotný Čierny kameň uložený.

Kaaihue, Johny "Ukulele"kotva

- Havaj
hudobník.
Dcéra Mary Kaye. Syn Norman (hudobník).
Potomok havajskej kráľovskej rodiny.

kab

- biblická miera pre sypké hmoty.

kabajaki

- úhor opečený na ražni, japonské jedlo.

kabaka

- (od 14. stor. do r. 1966) titul stredovekých panovníkov kráľovstva Buganda v dnešnom štáte Uganda.

kabala

- židovské učenie, ktoré vzniklo v stredovekom Španielsku. Je to zložitý systém mystiky a mágie. Základná kniha učenia sa volá Séfer jesírá (Kniha stvorení). V 17. storočí prechádza do chassidizmu.
- starožidovský mystický výklad sveta.
- hebrejský druh tajnej mágie.
- vedomosti a výpočty známe iba zasvätencom.
- (knižne) tajné úklady, intrigy.

kabaleta

- malá ária, kavatina.

Kabalevskij, Dmitrij Borisovič

- ZSSR
* 1904
skladateľ.

Dielo:
Rodina Tarasova (opera).

kabalista

- znalec kabaly.

kabalistika

- zaoberanie sa kabalou.

kabanos

- točená saláma obsahujúca veľké kúsky bravčového mäsa.

kabar

- ázijský horský jeleňovitý párnokopytník rodu Moschus bez parožia, vylučujúci pižmo.

kabar pižmový

- ázijský prežúvavec. Produkuje mošus.

kabardčina
kabardsko-čerkeský jazyk

- abcházsko-adygský jazyk, popri ruštine a balkarčine štátny jazyk v Kabardsko-balkarskej republike (Rusko), používaný aj v Karačajsko-čerkeskej republike (Rusko).

kabaret

- vtipný, často satirický program, v ktorom sú spojené hudobné, spevné, recitačné, tanečné a scénické výstupy slovom konferenciera.
- zábavný podnik s týmto programom.
- priestory, podnik, kde sa takýto program predvádza.

kabaretier

- umelec vystupujúci v kabarete.
- uvádzač programu v kabarete.
- člen kabaretu.

Kabát

- ČR
rocková skupina.
Členovia: Josef Vojtek (spev), Tomáš Krulich (gitara), Radek Hurčík (bicie), Ota Váňa (gitara), Milan Špalek (basgitara).
2004: cena Zlatého anjela ako najlepšia skupina roku (v ČR).
Albumy:
1991: Má ji motorovou
2003: Dole v dole.

Kabátová, ZitaZita Kabátová

- ČR
* 27. 4. 1913 (Praha)
herečka.

Filmografia: Světlo jeho očí (1936)
Pamětnice
Rozkošný příběh
Zlaté dno (1942)
Počestné paní pardubické (1944)
Zapomuté světlo
Babí léto
Želary
Zlatá brána (TV inscenácia).

Bibliografia:
Můj recept na dlouhověkost.

kabela

- schránka s držadlom na nosenie neveľkých predmetov, taška.

Kabeláč, Miloslav

- ČR
* 1908
skladateľ.

kabeláž

- súhrn činností spojených s vytýčením trasy káblov, ich uložením do zeme, ochranou a označením.
- súhrn káblov takto uložených.

kabelizácia
kabelácia

- výstavba káblových sietí, kladenie káblov.

kabelka

- malá dámska príručná, spravidla uzavretá kabela, taštička.

Kaberle, František

- ČR
* 8. 11. 1973 (Kladno)
hokejista.
Brat Tomáš. Dcéra Francesca.
1996: 1. miesto na MS.
1999: 1. miesto na MS.
2000: 1. miesto na MS.
2001: 1. miesto na MS.
2005: 1. miesto na MS.

Kaberle, Tomáš

- ČR
* 2. 3. 1978 (Rakovník)
hokejista.
Brat František.
2005: 1. miesto na MS.
2006: 3. miesto na ZOH.

kaberna

- hrablicová stena pri starých drevených výpustoch rybníkov, zabraňujúca unikaniu rýb pri výlove, záhradka.

kabernet

- modrá odroda viniča pestovaná najmä vo Francúzsku.
- ohnivočervené víno z tejto odrody jemného buketu a korenistej príchuti.

Kabeš, PetrPetr Kabeš

- ČR
* 21. 6. 1941 (Pardubice)
† 9. 7. 2005 (Praha)
básnik.
Signatár Charty '77.
1963 - 1964: základná vojenská služba.
1964 - 1966: pracuje v pražskom Ústave pre technické a ekonomické informácie.
1966: rediguje ako zamestnanec nakladateľstva Československý spisovateľ literárny mesačník Sešity pro mladou literaturu, od roku 1968 Sešity pro literaturu a diskusi.
1970 - 1971: zamestnaný ako výčapník a plavčík, potom nočný strážnik v Národnej galérii.
1990: tvorivé štipendium.
1992: invalidný dôchodok.
1995: Seifertova cena.
2003: štátna cena za literatúru (za knihu Těžítka, ta těžítka).

Dielo:
Čáry na dlani (básnická zbierka)
Zahrady na boso (básnická zbierka)
1968: Mrtvá sezona (básnická zbierka)
1970: Odklad krajiny (básnická zbierka, v ČSSR skartovaná, 1983 vyšla v exile)
Obyvatelná těla (básnická zbierka)
Skanzeny (básnická zbierka)
Pěší věc (básnická zbierka)
Slovník zakázaných autorů.

Kabha, Vasfí

- Palestína
politik.
26. 5. 2005: zatknutý na západnom brehu Jordánu hnutím Hamas.
2007: minister.

Kabila, Joseph

- Kongo
politik, adoptovaný syn Laurenta Kabilu.
2001 - 2006: prezident.
2006: prezident (zvolený v 2. kole prezidentských volieb).

Kabila, Laurent

- Kongo
† 2001
diktátor.
2001: prezident.
Pri štátnom prevrate ho zastrelil osobný strážca. Adoptoval syna Josepha.

kabinet

- ústredný vládny úrad absolutistickej alebo poabsolutistickej doby.
- vláda alebo časť vlády.
- úradovňa a prípravňa učiteľa na základných a stredný školách a prípadne aj sklad učebných pomôcok (mapy, modely a podobne).
- (kedysi) menšia miestnosť v renesančnom paláci pre zbierky cenných predmetov.
- zvyčajne umelecky spracovaná skriňa alebo skrinka s mnohými priehradkami a zásuvkami pre úschovu dokumentov, šperkov a podobne.
- menšie (vedecké) pracovisko.

kabinet, čierny

- (v monarchiách) tajná policajná výzvedná služba.

kabinet ministrov

- (dnes) sekretariát ministrov.

kabinet, tajný

- (v monarchiách) úrad vykonávajúci panovníkove rozkazy.

kabinetný

- vzťahujúci sa ku kabinetu.
- zákulisný, tajný.
- odtrhnutý od života, neživotný (kabinetná veda).
- (najmä v absolútnej monarchii) panovnícky, vládny.
- jedinečný, znamenitý, vyberaný.

kabína

- malá uzavretá miestnosť - napr. kajuta na lodi.
- priestor v lietadle.

kabína, anechoická

- miestnosť bez ozveny.

kabína lietadla

- miesto pre pilota.

kabína, lodná

- kajuta.

kabína, navigačná

- (v lietadle alebo na lodi či ponorke) priestor, v ktorom pracujú navigátori.

kabína, osvetľovacia

- miesto pre osvetľovača v divadle.

kabína, telefónna

- pre telefonistu (napr. na lodi).

kabína, výťahová

- výťahová klietka.

kabína, zvukotesná

- zvukovo izolovaná kabína.

kabošon

- kameň (drahokam) vybrúsený do guľata s rovnou dolnou plochou.
- (v cestnej doprave) odrazka, odrazové sklo.

kabotáž

- pobrežná dopravná plavba.
- námorná doprava medzi prístavmi toho istého štátu.
- riečna plavba na kratších úsekoch.

kabotáž, malá

- kabotáž medzi prístavmi jedného štátu.

kabotáž, veľká

- kabotáž medzi prístavmi viacerých štátov.

kabrerit
cabrerit

- zelený jednoklonný nerast, odroda annabergitu (podľa pohoria Sierra Cabrera v Španielsku).

kabrinec

- nesprávne pomenovanie pre kameninovú tehlu alebo obkladačku používanú najmä na dlažby, fasády, murovanie kanálov a pod.

kabriola

- (v tanci) vysoký skok na jednej nohe, pri ktorom odrazová noha udrie o voľnú nohu a dopad je na odrazovú nohu.

kabriolet

- uzavretá (najmenej štvormiestna) karoséria osobného automobilu so sklápacou strechou.
- auto s takouto karosériou.
- (predtým) otvorený dvojkolesový jednozáprahový koč s vidlicovými ojami, riadený zozadu.

kabriolimuzína

- tudor so sklápacou strechou.

kabriotudor

- tudor so sklápacou strechou.

kabrinec

- glazovaná keramická obkladacia tehla.

kabuki

- japonské divadlo.
Vzniklo začiatkom 17. storočia spojením opery, činohry a pantomímy.
Všetky role hrajú muži.

Kabus

- Omán
politik.
2004: sultán.

kabylčina

- najrozšírenejší berberský jazyk v Alžírsku používaný v horských oblastiach krajiny.

Kabylovia

- skupina berberských kmeňov v severnom Alžírsku a Maroku.

kacabajka

- ľahký ženský kabátik, ktorý sa nosí najmä na vidieku, jupka.

Kacav, Moše

- Izrael
politik.
1998 - 1999: minister cestovného ruchu.
2001 - 2007: prezident.
2007: rezignoval dva týždne pred vypršaním prezidentského mandátu.
19. 3. 2009 obvinený zo znásilnenia ženy, ktorá pre neho kedysi pracovala a ďalších sexuálnych zločinov.

Kaciáň, Jiří

- ČR
* 26. 6. 2975
futbalista.

kacír
kacírka

- heretik
prívrženec alebo hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej - cirkevnej, umeleckej alebo inej doktríny, ideológie alebo praxe.

kacírstvo

- heretika
akákoľvek zásadnejšia odchýlka od oficiálnej vierouky kresťanskej cirkvi.
- zastávanie názorov odchylných od oficiálnych, vládnucich v politike, v umení a i.

Kaczyński, Jaroslaw

- Poľsko
* 18. 6. 1949 (Varšava)
právnik, politik.
Matka Jadwiga. Brat Lech (dvojča).
2005: predseda PiS.
2005 - 2007: premiér.

Filmografia:
1962: Dvaja, čo ukradli Mesiac.

Kaczyński, Lech

- Poľsko
* 18. 6. 1949 (Varšava)
politik, právnik.
Matka Jadwiga. Brat Jaroslaw (dvojča).
1971: asistent na katedre pracovného práva Gdaňskej univerzity.
1977: spolupracovník Výboru na obranu robotníkov (KOR).
1980: doktorát.
1980: člen výboru Nezávislého odborového hnutia Solidarita.
1981 - 1982: na niekoľko mesiacov uväznený.
1989: účastník jednaní u guľatého stola.
1989 - 1991: senátor.
1990: habilitácia.
1991 - 1993: poslanec Sejmu.
1991: bezpečnostný poradca prezidenta Lecha Walesu.
1992 - 1995: predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
1995: kandidoval na prezidentský úrad (predčasne odstúpil).
2000 - 2001: minister spravodlivosti.
2001: spoluzakladateľ strany Právo a spravodlivosť (PiS) a jej predseda.
2001 - 2003: čestný predseda PiS.
2002 - 2005: primátor Varšavy.
2005: prezident (zvolený 23. 10. 2005).

Filmografia:
1962: Dvaja, čo ukradli Mesiac.

Kačer, Jan

- ČR
* 1936
herec a režisér.
1990 - 1992: poslanec SĽ FZ (OF).

Filmografia:
Údolí včel
Bolero
Rodiná pouta
Smrt si říká Engelchen.

kačacina

- mäso z kačky, kačice.

kačica

- Anatinae
podčeľaď vodných vtákov.

kačica labradorská

- vymretý vodný vták. Vymrela v roku 1875.

kačica, novinárska

- termín pre neoverené, senzačné správy. Vznikol zo skratky N. T. (non testastur - neoverené), ktorými boli označované. Pretože ente znamená nemecky kačica, stalo sa toto slovné spojenie symbolom novinárskeho nezmyslu.

kačina

- (na juhozápade USA) indiánsky názov pre nadprirodzenú bytosť majúcu zoomorfnú alebo antropomorfnú podobu.
- malé drevené figúrky stvárňujúce túto bytosť, slúžiace ako amulety alebo detské hračky.

Kačírková, Irena

- ČR
* 24. 3. 1925
† 1985
herečka.

Filmografia:
Starci na chmelu
Byl jednou jeden král
Svědomí
Zkouška pokračuje
Bílá paní.

Kačjinovia

- Ďjinpchoovia
národnosť v Barmskom zväze a na južných hraniciach Číny.

Kadaňský, Mikuláš

- hodinár.
1410: autor hodinového stroja na Pražskom orloji.

Kadár, Ján

- SR
* 1918
filmový režisér.

Filmografia:
Tři přání
Hudba z Marsu
Obžalovaný
Smrt si říká Engelchen
Obchod na korze.

kadáver

- mŕtve telo, mŕtvola, zdochlina zvierat.

kadaverín

- produkt rozkladu živočíšnych bielkovín mylne označovaný ako mŕtvolný jed.

kadaverózny

- mŕtvolný.

kadáver

- mŕtve telo, mŕtvola.
- vo veterinárstve a poľovníctve uhynuté zviera, mrcina, zdochlina.

Kaddáfí, Muammar

- Líbya
* 1942 (Sirta)
politik, plné meno Muammar Abú Minjar al-Kaddáfí.
Syn Saíd, Saíf al-Islám.
1963: ukončuje Líbyjskú univerzitu.
1963: ukončil štúdium práv.
1963 - 1965: vojenská akadémia v Benghází, kde zakladá tajnú organizáciu s cieľom zvrhnúť prozápadnú monarchiu.
1965: odchod do Veľkej Británie na vojenskú akadémiu v Sandhurstu, odkiaľ sa vrátil s dôstojníckou hodnosťou (kapitán) u elitných jednotiek Signal Corps.
1. 9. 1969 začal nekrvavý prevrat, v ktorom zvrhol kráľa Idrísa I.
Od roku 1969 prezident.
1970: prehlásil sa za diktátora (povýšil sa na plukovníka) a vyhlásil Líbyjskú arabskú republiku, vyháňa z krajiny Židov, ruší vojenské základne USA a Veľkej Británie.
1972: na jeho príkaz je na LOH v Mníchove spáchaný atentát na židovských olympionikov.
1973: znárodňuje ropný priemysel.
1973: údajne posiela nájomných vrahov na prezident a USA Ronalda Reagana.
2. 3. 1977: vyhlásil v Líbyi džamahíríju.
1985: jeho ľudia vyhadzujú do vzduchu diskotéku v Berlíne.
1986: pri bombardovaní Tripolisu armádou USA zomiera jeho nevlastná dcéra.
1988: na jeho príkaz teroristi páchajú atentát na lietadlo nad anglickým Lockerbie (21. 12. 1988).
1997: začína tajné rozhovory s USA (vzdá sa programu výroby chemických a jadrových zbraní).
2003: vyplatil rodinám pozostalých po atentáte v Lockerbie asi 2 miliardy dolárov.
2006: USA vyškrtli Líbiu to zoznamu krajín podporujúcich terorizmus.

Dielo:
Zelená kniha
Uprchnúť do pekla (zbierka poviedok).

kaddiš
kadoš

- aramejská modlitba, súčasť synagogálnej liturgie.

kademnatý

- označujúci zlúčeniny kadmia v oxidačnom stupni II.

kadencia

- vystupňovanie.
- v inštrumentálnej hudbe koncertne improvizačná vložka pred koncom vety, v ktorej sa uplatní sólistova virtuozita alebo zakončenie hudobnej skladby alebo jej časti, záver.
- virtuózna vložka v árii alebo koncerte.
- melodický intonačný alebo rytmický spád.
- záver figúry v spoločenských tancoch.
- rýchlosť streľby palných zbraní (rán za sekundu, minútu).
- (v jazdectve) počet krokov, prípadne cvalových skokov koňa za stanovenú časovú jednotku.

kadencia verša

- systém usporiadania slovných prízvukov vo verši.

kadencia vety

- intonačný záver.

kadencovaný

- (v lingvistike) znejúci v kadenciách, majúci formu kadencie, melodický.

kadencovať

- tvoriť kadenciu, v kadenciách.
- (čo) dávať niečomu podobu kadencie.

Kadenjuk, L. K.

- Ukrajina
astronaut.
Let na STS-87.

kader

- vlnité vlasy, kučery.

kaderavosť

- kučeravosť
choroba rastlín rôzneho pôvodu.
Prejavuje sa kučeravosťou listov.

kaderie

- kadere, kučery.

kaderníctvo

- kadernícke remeslo.
- kadernícky salón.

kaderník
kaderníčka

- remeselník zaoberajúci sa úpravou ženských účesov.

kadet

- poslucháč vojenskej školy pre dôstojníkov z povolania.
- vojenská hodnosť v niektorých armádach.
- začiatočník, nováčik.
- v športe
 a) krasokorčuliarsky skok,
 b) žiakovská veková kategória.
- (za Rakúska) dôstojnícky zástupca al. záložník pred povýšením do hodnosti práporčíka.
- (za Rakúska a predtým aj v niektorých iných armádach) dôstojnícky čakateľ.
- (vo Francúzsku v 17. a 18. stor.) príslušník zvláštnych vojenských kompánií zložených z mladých šľachticov pred ich povýšením do dôstojníckych hodností.
- (v predrevolučnom Rusku a za občianskej vojny) člen alebo stúpenec konštitučných demokratov.
- krasokorčuliarsky skok s polobratom vo vzduchu o 180°.
- v textilníctve (predtým) pevná bavlnená tkanina, modrobielo pruhovaná, previazaná päťväzbovým osnovným atlasom.

kadet, námorný

- najnižšia dôstojnícka hodnosť pri vojenskom námorníctve.

kadeti

- Konštitučne demokratická strana v Rusku, ktorá mala v programe konštitučnú monarchiu. V rokoch 1905 - 1907 sa snažili o dohodu s cárom. Po februári 1917 ovládali dočasnú vládu. Po VOSR organizovali občiansku vojnu a boj proti sovietom. Po roku 1920 väčšina emigrovala.
- poslucháči vojenskej školy pre dôstojníkov z povolania.
- žiakovská veková kategória.

kadetka

- škola pre výchovu dôstojníkov z povolania.
- kadetská škola.
- (predtým) vysoká tvrdá čiapka (ako súčasť uniformy dôstojníkov, železničiarov a pod.).

kadidelnica

- nádoba na okiadzanie kadidlom, používaná pri náboženských obradoch.

kadidlo

- vonná živica kadidlovníka používaná na vykiadzanie pri náboženských obradoch, tymián.
- nádoba na okiadzanie, kadidelnica.

Kadima

- Izrael
(Vpred)
politický strana založená v roku 2005 (november) Arielom Šaronom po tom, čo opustil stranu Likud.

Kadlec, Karel

- ČR
* 1865
† 1928
profesor slovanských a rakúskych právnických dejín na UK.

Kadlec, Michal

- ČR
* 13. 12. 1984
futbalista.Miroslav Kadlec

Kadlec, Miroslav

- ČR
* 22. 6. 1964
futbalista.
1991: 1. miesto v Nemeckej lige (1. FC Kaiserlautern).
1996: 2. miesto na ME v Anglicku.
1998: 1. miesto v Nemeckej lige (1. FC Kaiserlautern).

Kadlec, Petr

- ČR
* 5. 1. 1977
hokejista.

Kadlec, Svatopluk

- ČR
* 1898
básnik a prekladateľ z francúzštiny.

Kadlečíková, Mária

- SR
političky.
2001: podpredsedkyňa vlády pre európsku integráciu.

Kadlinský, Felix

- ČR
* 1613
† 1675
jezuita.
Autor duchovnej lyriky.

Dielo:
Zdoroslavíček.

kadmiovanie

- nanášanie kadmiových povlakov (ponorným pokovovaním alebo galvanicky) používaných ako antikorózna ochrana ocele.

kadmiovať

- uskutočňovať kadmiovanie.

kadmiová žltá

- maliarsky pigment obsahujúci sírnik kademnatý.

kadmium

- chemický prvok, značka Cd. V roku 1817 ho objavil C. Hermann.
Atómová hmotnosť 112,40. Bod topenia 321 °C.
Príbuzný zinku, biely lesklý kov. Používa sa na povrchovú úpravu kovov, do ľahko taviteľných zliatin a k pohlcovaniu neutrónov v jadrových reaktoroch.
- kadmiová žltá.

Kadmos

- grécky mýtický hrdina.

Kadnár, Ľubomír

- SR
* 27. 9. 1941 (Bratislava)
† 9. 11. 2008
kanoista, športový funkcionár.
1972: na LOH v Mníchove 9. miesto v K4.

Kadosa, Pál

- Maďarsko
* 1903
skladateľ a klavirista.

kadoš
kaddiš

- aramejská modlitba, súčasť synagogálnej liturgie.

Kadri Karaosmanoglu, Yakup

- Turecko
* 1888/1889
spisovateľ.

kadrilakotva

- kvadrila, kvadril
štvorylka, kedysi obľúbený tanec v 19. storočí tancovaný štyrmi pármi (dva a dva proti sebe), majúci šesť figúr 3 a osemtaktovú predohru.

Kadriorg

- Lotyšsko
park v predmestí Tallinu, u neho olympijský komplex.

kaducita

- odúmrtnosť.

kadukácia

- v peňažníctve vyhlásenie akcií za neplatné.

kadukovať

- v peňažníctve vyhlasovať, vyhlásiť akcie za neplatné.

Kaduvejovia
Caduveio

- indiánsky kmeň pôvodom v Grand Chacu a neskôr v južnej časti brazílskeho štátu Mato Grosso.

Kadyrov, Achmat

- Čečensko
* 23. 8. 1951 (Karaganda, Kazachstan)
† 9. 5. 2004 (Groznyj, zavraždený)
politik.
Syn Ramzan.
1997: prezident dosadený ruským vedením (pozri Aslan Maschadov), neskôr zvolený vo voľbách, o regulárnosti ktorých sa pochybuje (2003).
Pred vykonávaním funkcie prezidenta bol muftí, najvyšší duchovný predstaviteľ Čečenska.

Kadyrov, Ramzan

- Čečensko
* 5. 10. 1976
politik.
Otec Achmat.
10. 5. 2004: menovaný viceprezidentom.
2005, 2006: premiér.
2007: prezident.

kaenozoikum

- kenozoikum
mladé geologické útvary, v užšom (užívanejšom) význame treťohory, v širšom treťohory so štvrtohorami.

Kafenda, Frico

- SR
* 1883
† 1963
skladateľ a pedagóg.
Autor komornej a vokálnej hudby.

kafetéria

- bonusový program vo firmách - za splnené úlohy dostáva zamestnanec body, ktoré môže meniť za rôzne ocenené benefity.
- bezhotovostné odmeňovanie.
- (v románskej oblasti) kaviareň s určitým sortimentom ďalších nápojov.
- (v USA a vo Veľkej Británii) podniková samoobslužná jedáleň alebo bufet.

Kaffková, Margit

- Maďarsko
1. 6. 1880 (Nagykaróly, dnes Rumunsko)
† 1. 12. 11918 (Budapešť)
spisovateľka.
Zomrela počas epidémie španielskej chrípky.

kafia

- väčšia kockovaná šatka nosená cez plecia, na krku a pod.
- palestínska (šatková) pokrývka hlavy.

kafiléria

- zariadenie k neškodnému a ekonomickému odstráneniu alebo zužitkovaniu uhynutých zvierat, nepožívateľného mäsa a podobne, veterinárne asanačné zariadenie.

Kafka, Bohumil

- ČR
* 1878
† 1942
sochár a medailér.

Kafka, Franz

- ČR
* 3. 7. 1883 (Praha)
† 3. 6. 1924 (Kierling, Rakúsko)
nemecky píšuci prozaik židovského pôvodu.
Od roku 1917 chorý na tbc.

Dielo:
Proces
Amerika
Zámok
Premena
1912 - 1914: Nezvestný (nedokončený román)
List otcovi (vyšlo posmrtne).

Kafka, Tomáš

- ČR
* 1965
básnik a prekladateľ.

Kafri

- prevzaté staršie označenie pre juhoafrické kmene príbuzne Zuluom (arabsky kafir - pohan).

kaftan

- dlhý vrchný čierny plášť orientálneho pôvodu, vpredu otvorený, obyčajne so širokými rukávmi. Bol obvyklý od 17. storočia u východných Židov.

Kagame, Paul

- Rwanda
politik.
Prezident.

kagan

- titul hlavy alebo náčelníka Avarov, Pečenehov a Chazarov, východných Slovanov a Mongolov.

Kagan, Robert

- USA
* 1958
politológ.
1984 - 1988: písal prejavy pre ministra Georga Schultza (minister zahraničných vecí).

Dielo:
2003: Of Paradise and Power. America and Europe in the New World Order (esej, vyšlo v ČR ako Labyrint síly a ráj slabosti. Amerika, Evropa a nový řád).

kaganát

- vojenský, štátny a mocenský útvar.

kaganát, avarský

- vojenský, štátny a mocenský útvar Avarov.

Kaganovič, Lazar Mojsejevič

- ZSSR
* 1893
politik.
Po XX. zjazde vystúpil proti vedeniu KS ZSSR.
1957: vylúčený z ÚV.

Kagoshima Uchu Senta

- Japonsko
kozmodróm (31° 16' severnej šírky a 131° 05' východnej dĺžky), v prevádzke od roku 1970 (prvý štart v roku 1966, neúspešný).
Leží na južnom cípe ostrova Kjúšú. Výstavba začala v apríli 1961. Rampy pre odpaľovanie rakiet Lambda a Mí. Od roku Uchinoura Uchu Senta.

kagu chocholatý
Rhynochetos jubatus

- endemický dravý vták z rádu krátkokrídlych žijúci v Novej Kaledónii. Najväčší nelietavý vták tichomorských ostrovov. Jediný zástupca samostatnej čeľade kaguovitých. Samec ostáva so samičkou v celoživotnom zväzku. Dorastá do veľkosti 50 cm. Má zavalité telo s dobre vyvinutými krídlami, ale redukovanými lietajúcimi svalmi. Dožíva sa 40 - 50 rokov. Mláďatá s rodičmi žijú až do veku 9 rokov. Ohrozený druh (v roku 2005 asi 460 jedincov).

kagulár
cagoulard

- (pred 2. svetovou vojnou vo Francúzsku) príslušník fašistickej teroristickej organizácie (podľa francúzskeho cagoule – kapucňa, kukla).

kagura

- najstarší japonský tanec, tradičný tanec ako súčasť šintoistického rituálu.

kahan

- primitívny osvetľovací prostriedok s nekrytým plameňom.
- prístroj, ktorý vyvíja vysokú teplotu spaľovaním horľavých plynov.

kahan, banícky

- zvláštny druh kahana používaný v baniach.

kahan, Bunsenov

- prístroj, ktorý vyvíja vysokú teplotu spaľovaním horľavých plynov.

kahau

- menšia opica rodu Nasalis z čeľade mačiakovitých žijúca na Borneu.

kahau nosatý

- nosaté opice žijúce v Malajzii.

Kahlo, Frida

- Mexiko
* 6. 7. 1907
† 1954
maliarka, vlastným menom Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón.
Preslávila sa nielen dielami zobrazujúcimi drsným spôsobom trápenie a ťažký život žien, ale aj kontroverzným osobným životom, bisexuálnymi extravaganciami a politickými názormi.

Kahn, Louis Isadore

- USA
* 1901
" 1974
architekt židovského pôvodu.
Manželka Ester Israeli. Dcéra Sue Ann, Alexandra (matka Ann Tyng), syn Nathaniel (matka Harriet Patison).
1947: profesor na Yaleovej univerzite.

Kahn, Nathaniel

- USA
* 1963
režisér, scenárista a producent.
Otec Louis Isadore. Matka Harriet Patison.

Dielo:
1989: Dych sovy (scenár i réžia)
1992: Izba (spolupodieľal sa na scenári)
Môj architekt Louis Kahn.

Kahn, Siegbert

- Nemecko
* 1909
ekonóm.

Kahovec, Karel

- ČR
* 8. 11. 1946
spevák.

Kahuda, František

- ČSSR
politik.
1967: minister školstva, kultúry a informácií.
10. 2. 1967: vtedajšie ministerstvo školstva, kultúry a informácii ČSSR uverejnilo pokyn, ktorým nariadilo všetkým učiteľom a vychovávateľom, aby pri výchove ľavorukých detí podporovali prednostné používanie tejto ruky (koniec preškoľovania ľavákov na pravákov na školách).

kach

- (ľudovo) choroba koní, kýchavka.

kacheľ

- základný diel pece z pálenej hliny. Pôvodne bol dutý so zdobenou prednou reliéfnou stranou. Od 16. storočia s glazúrou.

kachexia
cachexia

- zošlosť vychudnutím, chorobná celková telesná upadnutosť prejavujúca sa veľkým úbytkom hmotnosti, nedostatkom bielkovín a i.
- vysilenie.

kachle

- zariadenie na vykurovanie miestností uhlím, drevom a pod., pec.

kachliar

- remeselník, ktorý vyrába kachličky, stavia kachľové pece, obkladá steny i dlážky kachličkami.

kachliarstvo

- kachliarske remeslo.
- kachliarsky podnik.

kachľa

- dutá keramická tvárnica používaná pri stavbe kachieľ a pod.
- vonkajšia dosková plocha (z pálenej polievanej hliny) zdobená reliéfom, maľbou alebo iba s farebnou glazúrou.

kachľovina

- hlina, z ktorej sa vyrábajú kachličky na stavbu pecí, na obkladanie dlážok, stien ap.

Kachovskij, Pjotr

- Rusko
* 1797
† 1826
šľachtic, dekabrista.
Účastník povstania v roku 1825.
Bol popravený.

Kachyňa, Karel

- ČR
* 1924
† 12. 3. 2004 (Praha)
režisér.
Manželka Alena Mihulová. Dcéra Karolína (* 1994), Eliška Nová.

Réžia:
1960: Práče
1961: Trápení
1965: Ať žije republika!
1966: Kočár do Vídně
1967: Noc nevěsty
1969: Směšný pán
1970: Už zase skáču přes kaluže
1970: Ucho
1976: Malá mořská víla
1976: Smrt mouchy
1978: Setkání v červenci
1979: Lásky mezi kapkami deště
1981: Pozor, vizita!
1983: Sestřičky
1984: Vlak dětství a naděje (TV seriál)
1985: Duhová kulička
1986: Dobré světlo
1986: Smrt krásných srnců
1987: Kam, pánové, kam jdete
1989: Oznamuje se láskam vašim
1993: Kráva
1993: Městem chodí Mikuláš (TV)
1994: Prima sezona (TV seriál)
1995: Fany; Fandy, ó, Fandy
Vlak do stanice nebe
Robinsonka
Král Šumavy
1998: Hanele
2001: Otec neznámý (TV)
2002: Kožené slunce (TV)
2003: Cesta byla místy suchá, místy mokrá (TV).

Kai-feng

- Čína
observatórium
4. 7. 1054 tu bol pozorovaný výbuch supernovy, ktorej pozostatok dnes pozorujeme ako Krabiu hmlovinu.

Kaifáš

- biblická osoba, židovský veľkňaz, ktorý údajne súdil Krista.

Kailása

- himalájska hora
hinduistický a buddhistický stred sveta, hora Méru.

Kain

- biblický syn Adama a Evy.
Bol oráčom. Zabil svojho brata Ábela (Genezis 4:18), lebo Boh lepšie prijal obeť prinesenú Ábelom. Boh ho označil znamením (Genezis 4:15), aby ho nikto nezabil. Po bratovražde odchádza do krajiny Nód. Syn Enoch (aj Henoch; Genezis 4:17); Irád (Genezis 4:18). Postavil i mesto, ktoré nazval Enoch.

Kainan

- syn Enosa (Genezis 5:9). Syn Mahalaleel.

Kainar, Josef

- ČR
* 1917
† 1971
básnik, baladik.

Dielo:
Nové mythy (balady)
Český sen
Lazar a píseň
Zlatovláska (pre deti).

Kaingán

- Kaingang
kedysi mocný indiánsky kmeň v brazílskych štátoch Sao Paulo, Paraná a Santa Catarina.

kainit

- sivý, žltkastý až červený jednoklonný nerast, prirodzená soľ obsahujúca chlorid draselný a síran horečnatý, používaný ako umelé hnojivo.

kairomon

- medzidruhový chemický komunikačný prostriedok živočíchov (vyskytujúci sa v truse, výlučkoch a i.).

Kaiser, Oldřich

- ČR
* 16. 5. 1955
herec.
Manželka Naďa Konvalinková. Dcéra Karolína.

Filmografia:
2003: Non plus ultras
Žralok v hlave.

Kaitel, Harvey

- USA
herec.
Manželka Daphne Kastner.

Filmografia:
Posledné pokušenie Krista
Malý Nick
Sestra v akcii.

kaizerka

- druh žemle.
- hviezdička.

Kaizl, Josef

- ČR
* 1854
† 1901
politik, ekonóm.
1898 - 1899: rakúsky minister financií.

kajak

- eskimácke plavidlo, eskimácky vynález.
Vyrábal sa z naplaveného dreva, z ktorého sa zhotovila kostra plavidla a tá s potiahla tuleňou kožou. Štíhly čln.
- krytý ľahký úzky športový al. turistický čln škrupinovej konštrukcie, poháňaný dvojpádlom.
- úzky dlhý štíhly športový čln poháňaný dvojpádlom.

kajakár
kajakárka

- kto jazdí na kajaku.

kajakárstvo

- jazda na kajaku 2, kajakársky šport.

kajan

- tropický vysoký plstnatý ker rodu Cajanus so žltooranžovými kvetmi, pestovaný v trópoch pre hnedé semená v strukoch, ktoré sa konzervujú ako hrach.

kajeput

- austrálsky a ázijsky tropický strom rodu Melaleuca s listami obsahujúcimi modrastozelenú voňavú silicu.

kajetán

- člen mníšskej rehole založenej v 16. storočí svätým Kajetánom z Thiene.

kajin majol
marshallčina

- východoaustronézsky (mikronézsky) jazyk austronézskej rodiny, úradný jazyk v Republike Marshallových ostrovov (popri angličtine).

Kajipov, Marat

- Kirgizsko
politik.
2007: minister spravodlivosti.

Kajínek, Jiří

- ČR
* 11. 11961
najznámejší český väzeň.
Odsúdený na doživotie za vraždu podnikateľa Štefana Jandy a jeho bodyguarda Juliána Pokoša v máji 1993. Tvrdí že je nevinný a pokúša sa niekoľko rokov o obnovu procesu.

kajka

- Somateria
rod kačicovitých vtákov. Hniezdi v kolóniách u severného mora. Poskytuje najcennejšie perie.

kajka nádherná
Somateria spectabilis

- cudzokrajný vodný vták.

kajkavčina

- jedno z troch hlavných srbochorvátskych nárečí, pomenované podľa spojky kaj = a.

kajkavec

- kto hovorí kajkavským nárečím.

kajmak

- navrstvené presolené kože z prevareného ovčieho alebo kravského mlieka (nahrádzajúce na Balkáne maslo).

kajman

- Caiman
rod dlhých z podtriedy krokodílov.
Žije v Južnej Amerike.
Je lovený pre mäso a pre kožu.

kajmanka

- dravá korytnačka rodu Chelydra, žijúca v riekach a močiaroch Severnej a Strednej Ameriky.

kajrak

- uzbecký ľudový bicí nástroj.

Kajralláh, Adnan

- Irak
† 5. 5. 1989 pri havárii vrtuľníka
generál.
1989: minister obrany, švagor Saddáma Husajna.

kajuta

- kabína, obytný priestor na lodi.
- nadstavba športového plavidla.

kajúcnik

- nieve penitente; ostrý hrot alebo ihla, ktorá vznikla oslnením ablácií v suchých veľhorských oblastiach z firnu či ľadovcového ľadu.

Kajzar, Václav

- ČR
* 26. 2. 1926
† 21. 1. 2006
kapitán, hrdina bojov 2. svetovej vojny v severnej Afrike.
Po februári 1948 vo vykonštruovanom procese odsúdený na doživotie.
Po roku 1989 aktívny člen Československej obce legionárskej.

kak-
kako-

- prvá časť zložených slov majúca význam zlý, chorobný.

kakabus

- mrzutý, nevľúdny človek.
- odľud.

kakadu

- papagáj rodu Cacatua z austrásko-indonézskej oblasti, so vztýčiteľným chocholom a silným zobákom, často chovaný v zajatí.
- niekoľko rodov vtákov z rádu papagájov. Žijú v Austrálii. Sú charakteristické chocholom na hlave a mohutným zobákom.
- druh papagája pestrých farieb (Cacatua alba).

kakadu

-

kakao

- výrobok zo semien kakaovníka. Surovina potravinárskeho a farmaceutického priemyslu.
- hnedý prášok z olúpaných a upražených kakaových bôbov, kakaový prášok.
- nápoj pripravený z kakaového prášku a mlieka.

kakaovník

- Theobroma
rod stromov z čeľade Buettneriaceae s kvetmi vyrastajúcimi z kmeňa a silnejších vetiev s lesklými kožovitými listami.
Semená z pravého kakaovníka pravého (Theobroma cacao?) z tropickej Ameriky sú surovinou pre výrobu kakaa.
Obsahujú theobromín a theofylín.

kakapo

- nelietavý zelenkasto sfarbený nočný papagáj rodu Strigops, s vejárikom pier okolo očí, hniezdiaci pod koreňmi stromov, žijúci na Novom Zélande, papagáj soví.

kakapo soví
Strigops habroptikus

- papagáj žijúci na Novom Zélande. Kriticky ohrozený druh (v roku 2005 známych 90 exemplárov).

kakawin

- časomerná forma najstaršej jávskej poézie zakladajúca sa na staroindickej metrike.

Kaká

- Brazília
futbalista.
Manželka Caroline Celi (sobáš 23. 12. 2005).

kakemono

- japonský vertikálny zvitkový závesný obraz na hodvábe alebo papieri (opak je makimono).

kaki
churma
churme
tomel
hurma
hurmikaki

- subtropický a tropický ovocný strom rodu Diospyros, ebenovník rajčiakový.
- jeho plod žltej, červenej alebo oranžovej farby veľkosti pomaranča.

kaki

- olivovosivý alebo špinavozelený.
- látka farby kaki, spravidla bavlnená.
- zelenohnedá farba, používaná hlavne na vojenské uniformy a na pracovné obleky.

Kakkab-Lik-Ku

- babylónské pomenovanie pre Sírius A, znamená Psia hviezda.

kako-
kak-

- prvá časť zložených slov majúca význam zlý, chorobný.

kakodoncia

- nepekný, chybne vyvinutý chrup.

kakodyloxid

- odporne zapáchajúca, jedovatá, samozápalná kvapalina, organická zlúčenina arzénu.

kakofemizmus

- dysfemizmus.

kakofónia

- pazvuky, neľubozvučnosť.
- neľubozvučné zoskupenie tónov al. hlások, neľubozvučnosť (opak je eufónia).

kakofrázia (kokafrázia)

- zlá, nepekná výslovnosť.

kakogenéza

- v biológii vznik nenormálnej štruktúry alebo formy organizmov.
- vznik nezdravých alebo recesívnych typov organizmu.

kakografia

- úmyselne nesprávny pravopis na preskúšanie žiakových vedomostí.
- zbierka pravopisných chýb.

kakolália

- nesprávna, chybná výslovnosť.
- sklon ku prehnanému používaniu vulgárnych výrazov.

kakos

- (grécky) zlý.

kakosmia

- porucha čuchového ústrojenstva prejavujúca sa falošným pocitom vnímania nepríjemného pachu.

kakoxén

- zlatožltý až hnedý hexagonálny nerast, vodnatý a zásaditý fosforečnan železa.

kaktus

- Cactaceate
čeľaď rastlín prispôsobených extrémnemu suchu. Majú redukované listy pokryté ostňami alebo chlpmi. Rastie v amerických stepiach a púštiach. Početné druhy sa pestujú ako okrasné.
- nesprávny názov pre niektoré tučnolisté rastliny (aloe).

kaktus, vianočný

- dužinatá okrasná rastlina rodu Epiphyllum, kvitnúca v čase Vianoc.

kaktusár
kaktusárka

- pestovateľ kaktusov.

Kaku, Michio

- USA
teoretický fyzik.

Dielo:
Einsteinov vesmír - Ako vízie Alberta Einsteina zmenili naše chápanie priestoru a času (populárna kniha).

kakuminálakotva

- kakuminálna spoluhláska; v jazykovede hláska artikulovaná ostrím jazyka kolmo ku alveolárnemu výstupku (napr. d, t, n v angličtine).

kakuro

- japonský číselný hlavolam.

kal

- vo vodnom hospodárstve usadenina zadržaná pri čistení vody a usadzovacích nádržiach (obsahujú okolo 95 - 99% vody). Odvodňujú sa o používajú na hnojenie.
- špinavá, znečistená, odpadová voda, riedke bahno, blato.

kal, aktivovaný
aktivačný kal

- vo vodárenstve kal obsahujúci mikroorganizmy pre biologické čistenie odpadových vôd.

kal, kotolný

- usadenina vody v kotle.

kal, saturačný

- odpad pri výrobe cukru používaný ako vápenaté hnojivo.

kal, škrobový

- kal vznikajúci pri výrobe škrobu.

kala-azar

- tropické parazitárne ochorenie spôsobené prvokom Leishmania donovani, sprevádzané horúčkami, zväčšením pečene a sleziny, viscerálna leishmanióza.

kalabasa

- fľaškovec obyčajný
plody tropického amerického stromu Crescencia cujete, pôvodom z tropickej Ázie. Plody sú podobné tekviciam. Vyrába sa z nej napr. riad.
- kalebasa
plody rastlín rodov Lagenaria a Crescentia, majúce tvar fľašiek a baniek, z ktorých sa v trópoch zhotovujú misky, nádoby a pod.

Kalabis, Viktor

- ČR
* 1923
skladateľ klavírnej, komornej a symfonickej hudby.

kalabrén

- stratigrafický stupeň mediteránneho kvartéru (podľa talianskej oblasti Kalábria).

Kalabrovia

- illyrskí obyvatelia východnej časti juhu Talianska.

kalač

- rubač dreva (z ruštiny).

kalada

- v roku 1623 finančný bankrot spôsobený vydávaním znehodnotených, tzv. dlhých mincí.

kalafuna

- tuhý zbytok po oddestilovaní terpentínovej silice vodnou parou zo smoly ihličnatých stromov. Používa sa pri výrobe lakov, tmelov a mydiel.

Kalahari

- náhorná výšina v nadmorských výškach 1.000 - 1.300 m. n. m. v strede južnej Afriky. Rozloha asi 1.000.000 km². Časť Kalahari je bezodtokovou panvou so soľnými jazerami a močiarmi (Ngami, Makarikari).

kalait

- pozri tyrkys.

Kalakau

- Hawaii
kráľ.
V roku 1887 podpísal pod nátlakom európskych a amerických obchodníkov pospísal tzv. bajonnetovú ústavu, ktorá ho de facto zbavila všetkých právomocí.

kalamajka

- český ľudový kolový tanec karpatských Slovanov v dvojštvrťovom takte.
- hudba k nemu.

kalamár

- nádoba na atrament.

kalambúrkotva
calembour

- slovná hračka založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov alebo skupín slov.

kalamita

- nešťastie, pohroma.
- nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho, nešťastie, pohroma, nehoda.
- v ekológii premnoženie škodcov.
- v lesníctve poškodenie lesa prírodnými živlami väčšieho rozsahu.

kalamita, hmyzová

- nebezpečné napadnutie lesa škodlivým hmyzom.

kalamita, povojnová

- zmätok, neporiadok po vojne.

kalamita, vetrová

- ničivý vietor.

kalamín

- zastaralo hemimorfit.

kalan

- morská vydra. Patrí do čeľade kunovitých. Má krásnu, jemnú srsť. Odborne popísaný v roku 1758.

kalander

- zariadenie, v ktorom sa tlakom medzi vykurovanými valcami upravuje textil a papierenské výrobky.
- stroj na hladenie, žehlenie, leštenie.
- valcový stroj používaný v chemickom priemysle na vyťahovanie fólií alebo profilových pásov a na spracovanie kaučuku.
- v polygrafii valec na výrobu papierových kalandrových valcov.

kalandra

- stepný škovránok rodu Melanocorypha, predtým pre pekný spev chovaný v klietkach.

Kalandra, Augustín

- ČR
* 1900
lesnícky fytopatológ.
Korešpondent ČSAV.

Kalandra, Záviš

- ČR
† 27. 6. 1950 (popravený)
publicista.
Do roku 1936 člen KSČ.
Počas 2. svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore.
Po 2. svetovej vojne varoval pred nástupom KSČ k moci.

kalandrovanie

- v textilníctve konečná úprava tkanín na kalandri slúžiaca na hladkosť ich povrchu a lesku a vyplnenie ich väzbových medzier sploštením nití.
- v papierenstve zvyšovanie hladkosti a lesku papiera úpravou na kalandri.
- vpolygraffi strojové lisovanie stereomatríc.

kalandrovať

- (čo) hladiť alebo leštiť výrobky na kalandri.

kalanetikakotva
callanetics

- športový program, metodika založená na mnohonásobnom opakovaní určitých posilovacích cvikov.
- cvičebná technika na zlepšenie celkového vzhľadu postavy (na dosiahnutie svalovej pružnosti využíva napr. krátke a pomalé cviky) (podľa jej americkej autorky Callan Pinckneyovej).

kalanchoe

- africká tropická bylina alebo poloker rodu Kalanchoe s hrubými byľami a s dužinatými protistojnými listami a kvetmi rozličných farieb, pestovaná aj ako ozdobná izbová rastlina.

kalanka

- (v stredomorskej alpskej a dinárskej oblasti) svahové stržové a ronové údolné ryhy oddelené hrebeňmi, vznikajúce eróznym rozčlenením povrchu.

kalap

- (zastaralo, hovorovo) klobúk (z maďarčiny).

Kalaš, Julius

- ČR
* 1902
† 1967
skladateľ.

Dielo:
Mlynářka z Granady (opera).

Kalaš, Petr

- ČR
ekonóm energetiky, ekológ, politik.
1968: emigrácia do Švajčiarska.
1994: začína pracovať pre svetovú banku.
2006: minister životného prostredia.

kalašnikov

- druh samopalu pôvodne sovietskej výroby konštruktéra Michaila T. Kalašnikova.

Kalašnikov, Michail T.

- ZSSR
konštruktér samopalu (v roku 1947).
Samopal AK-47 je pre svoju jednoduchosť, odolnosť a ľahkú výrobu jednou z najúspešnejších zbraní.

Kalatozov, Michail Konstantinovič

- ZSSR
* 1903
filmový režisér a kameraman.

Filmografia:
Pilot Čkalov
Verní priatelia
Žeriavy tiahnú
Neodoslaný list.

kalaverit
calaverit

- jednoklonný svetložltý nerast zo skupiny teluridov zlata a striebra (podľa náleziska Calaveras v USA).

kalazantín

- príslušník kongregácie starajúcej sa o mládež, založenej v roku 1889 (podľa zakladateľa piaristov sv. J. Kalazanského).

kaláber

- zastaralo hra v karty.

Kalábria
Calabria

- Taliansko
kraj v Taliansku, najjužnejšia časť Apeninského polostrova, Rozloha 15.080 km².
Starý taliansky názov (z doby pred príchodom Grékov) je Bruttium.
Pôvodne bola Kalábria domovina Kalabrov, až neskôr (obdobie nadvlády Byzancie) sa takto volalo pôvodné Bruttium.

kaláda

- (v českých krajinách v r. 1623) bankrot spôsobený znehodnocovaním drobnej mince.
- v športe sklonená dráha pre konské jazdecké cvičenia.

kalám

- (v 6. – 10. storočí) teologický systém islamu vychádzajúci zo starogréckej filozofie.

kalc-
kalci-
kalcio-

- prvá časť zložených slov majúca význam vápno, vápnik, vápenec, vápencový, vápenatý.

kalcémia

- normálna hladina vápnika v krvi.

kalci-
kalc-
kalcio-

- prvá časť zložených slov majúca význam vápno, vápnik, vápenec, vápencový, vápenatý.

kalciferol

- látka steroidnej povahy (steroid). Tvorí skupinu antirachitického vitamínu D1 - D7.

kalcifikácia

- zvápenatenie
ukladanie solí vápnika do tkanív.

kalcifikát

- zvápenatené miesto v ľudskom organizme, hlavne v pľúcach.

kalcifikovať

- zvápenatieť.

kalcifilný

- vápnomilný.

kalcifóbny

- vápnobojný.

kalcifylaxia

- experimentálne vyvolané, miestne podmienené zvápenatenie tkaniva pôsobením niektorých chemických látok.

kalcifyt

- vápnomilná rastlina.

kalcilulit

- úlomkovitý vápenec tvorený detritickými zrnami ílovej a prachovitej veľkosti.

kalcimeter

- geologický prístroj na stanovenie obsahu uhličitanu vápenatého vo vápencových horninách.

kalcinácia

- zohrievanie látok na takú teplotu, pri ktorej sa zbavujú vody alebo vlhkosti, kalcinovanie, žíhanie.
- v geológii pochod zachovávajúci len anorganickú vápennú súčasť.
- v poľnohospodárstve pridávanie vápna (k niečomu), vápnenie.

kalcinácia slamy

- v poľnohospodárstve zalievanie ozimnej sečky vápenným mliekom na zvýšenie stráviteľnosti organických živín slamy.

kalcinátor

- prístroj na kalcinovanie.

kalcinémia

- množstvo, hladina vápnika v krvi.

kalcinometer

- (v pedológii) prístroj na stanovenie uhličitanov, najmä uhličitanu vápenatého v pôde, vápnomer.

kalcinovať

- zohrievaním zbavovať, zbaviť vody, žíhať.

kalcinóza

- zvýšené ukladanie vápnika a jeho solí do tkaniva.

kalcio-
kalc-
kalci-

- prvá časť zložených slov majúca význam vápno, vápnik, vápenec, vápencový, vápenatý.

kalciometria

- redukcia chemických zlúčenín vápnika využívajúca reakčné teplo.

kalcióza

- choroba rastlín spôsobená nadbytkom vápna v pôde.

kalcit

- vápenec.
- hojne rozšírený biely al. klencovo sfarbený kryštalizujúci nerast, uhličitan vápenatý.

kalcitizácia

- karbonizácia, pri ktorej vzniká druhotne kalcit.

kalcitonín

- polypeptidový hormón buniek štítnej žľazy riadiaci metabolizmus vápnika.

kalcium
calcium

- latinský názov prvku vápnik.
Značka Ca.

kalciumkarbid

- východisková surovina pri výrobe acetylénu, karbid vápnika.

kalciukarbonát

- uhličitan vápenatý.

kalciumkyanamid

- podstata priemyselného hnojiva dusíkatého vápna.

kalciumoxid

- oxid vápenatý.

kalciumsulfát

- síran vápenatý.

kalciúria

- vylučovanie vápnika močom.

kalcivírus

- neobalené vírusy s genetickou informáciou v jednovláknitej RNA vyvolávajúce exantém u prasiat, gastroenteritídy u ľudí, teliat a prasiat.

Kalčík, Rudolf

- ČR
* 1923
spisovateľ.

Dielo:
Král Šumavy.

Kalda, František

- ČR
* 1884
† 1969
jazykovedec, germanista.
Zaoberal sa holandským jazykom.

kaldárium

- (v kúpeľoch) vyhriata miestnosť určená na potenie.
- (v antických kúpeľoch) oddelenie s horúcou vodou.

kaldera

- kráterová priehlbina s priemerom až 30 km. Vzniká rozmetaním vrcholu sopky výbuchom. Kruhové sopečné hrdlo.

kalderit
calderit

- tmavohnedý až červenohnedý nerast, kryštalizujúci v kockovej sústave, kremičitan mangánatoželeznatý.

Kaleb, Vjekoslav

- Chorvátsko
* 1905
spisovateľ.
Autor partizánskych noviel a experimentálnych poviedok.

Dielo:
Nádhera prachu
Smrteľné zvuky
Prudký vietor.

kalebasa
kalabasa

- plody rastlín rodov Lagenaria a Crescentia, majúce tvar fľašiek a baniek, z ktorých sa v trópoch zhotovujú misky, nádoby a pod.

Kalecki, Michal

- Poľsko
* 1899
ekonóm.
Zaoberal sa problémami hospodárskej dynamiky a ekonometrie.

kaledonidy

- veľhorské pásma vzniknuté kaledónskym vrásnením.

kaledonit
caledonit

- kosoštvorcový, v rozličných odtieňoch zelený lesklý nerast, zásaditý síran olova a medi (podľa názvu Škótska, latinsky Caledonia).

kalefaktórium

- vykurovaná miestnosť v kláštore.

kaleidofón

- prístroj na pozorovanie a demonštráciu kmitov.

kaleidoskop

- pôvodne optická hračka založená na pozorovaní mnohonásobného obrazu predmetu medzi rovinnými zrkadlami.
- pestr zmes rýchlo sa striedajúcich udalostí.

kalenda

- v starovekom rímskom kalendári prvý deň každého mesiaca, deň, keď bol Mesiac v nove.

kalendár

- číselne vyjadrená sústava jednotiek času: slnečného dňa, synodického mesiaca (doba, za ktorú Mesiac vykoná všetky svoje fázy) a tropického roka.
- rozdelenie roku na dni, týždne, mesiace.
- knižočka, obsahujúca zoznam dní v roku, usporiadaný podľa týždňov a mesiacov s rozličnými údajmi astronomickými, cirkevnými alebo historickými.
- kniha zábavných a poučných článkov vpredu so zoznamom dní v roku.
- súpis udalostí v kalendárnom postupe.

kalendár, alexandrijský

- základ dnešného kalendára z 3. storočia zavedený za cisára Augusta.

kalendár, aténsky

- začínal v júli mesiacom hekatombeion (presahoval do nášho augusta, ako presahovali aj následovne mesiace), metageitnión, boedromión, pyanopsión, maimakterión, poseideón, gamélión, antesterión, múnichión, thargélión a skiroforión. Mesiace mali 30 dní. Z 5 - 6 chýbajúcich dní sa v prestupnom roku vytváral embolismický mesiac, ktorý sa do júla vkladal ako druhý skiroforión alebo do januára ako druhý poseideón.

kalendár, aztécky

- 18 mesiacov po dvadsiatich dňoch, ku ktorým sa na konci roka (7. - 11. februára nášho kalendára) pridávalo ďalších 5 dní, mal teda 365 dní. Označenie dní v každom mesiaci bolo pevné a dosť poetické (aligátor, vietor, dom, jašterica, had, hlava smrti, jeleň, králik, voda, pes, opica, trstina, tráva, pardál, orol, sup, pohyb, nôž, dážď, kvet) a stále sa opakovalo. Päť dní na konci roka nemalo meno, označovali sa ako nešťastné. Okrem tohoto kalendára existoval ešte kňazský kalendár o 260 dňoch s 13 mesiacmi.

kalendár, babylonský

- používal sa 19 ročný cyklus (6339 dní). 7 rokov v tomto cykle malo 13 lunárnych mesiacov, ostatné boli po 12 mesiacov.

kalendár, čínsky

- lunárny kalendár, v ktorom je začiatok roka pohyblivý.
Začína o prvom nove po vstupu Slnka do súhvezdia Vodnára, medzi 21. januárom a 20. februárom gregoriánskeho kalendára.
Mesiace majú 29 alebo 30 dní, rok s 12 mesiacmi má 353, 354 alebo 355 dní. Každé 2 - 3 roky sa so kalendára vkladá prestupný rok, ktorý má 13 mesiacov.
Od roku 1024 sa používal 60 ročný cyklus. Každý rok cyklu nesie svoje meno zvieraťa čínskeho zverokruhu: myš (šu), krava (niou), tiger (chu), zajac (tchu), drak (lung), had (še), kôň (ma), ovca (jang), opica (chou), sliepka (ti), pes (čchuan) a prasa (ču) a nebeský stĺp (živly): drevo (tia, i), oheň (ping, ting), zem (wu, ti), kov (keng, sin), voda (žen, kuej). Rok bol rozdelený na 24 zhruba polmesačných období so začiatkami:
4. - 5. 2. : začiatok jari
19. - 20. 2. : dažďová voda
5. - 6. 3. : zobúdzanie sa hmyzu
20. - 21. 3.: jarná rovnodennosť
5. - 6. 4.: jasno a svetlo
20. - 21. 4.: dážď pre obilie
6. - 7. 5.: začiatok leta
21. - 22. 5.: malá hojnosť
7. - 8. 6: kosenie obilia
21. - 22. 6.: letný slnovrat
7. - 8. 7.: malé vedro
23. - 24. 7.: veľké vedro
8. - 9. 8.: začiatok jesene
23. - 24. 8: koniec vedra
8. - 9. 9.: biela rosa
23. - 24. 9: jesenná rovnodennosť
8. - 9. 10.: chladná rosa
23. - 24. 10.: padanie srieňa
7. - 8. 11.: začiatok zimy
22. - 23. 11.: malý sneh
7. - 8. 12.: veľký sneh
21. - 22. 12.: zimný slnovrat
6. - 7. 1.: malé mrazy
20. - 21. 1.: veľké mrazy.

Vďaka astronomickým znalostiam bol stanovený rok na 365,25 dňa s mesiacmi po 29 a 30 dní. Väčšina rokov mala 12 mesiacov, ale v rámci 19 ročného cyklu sa do niektorých rokov (3., 6., 8., 11., 14., 16., 19.) vkladal 13. mesiac.
60 ročný cyklus sa počítal od roku 2637 pred Kristom (pozri Chuang-ti), historický letopočet od roku 2357 pred Kristom (pozri Jao).
Pri prevode na naše počítanie sa počíta so začiatkom 60 ročného cyklu v roku 4.

kalendár, čínsky novodobý

- jeho počiatok je v roku 1912.
Je zhodný s kalendárom gregoriánskym.

kalendár, egyptský

- pozri alexandrijský rok.

kalendár, gregoriánsky

- pomenovaný podľa pápeža Gregora, ktorý reformoval juliánsky kalendár. V juliánskom kalendári sa po 28 rokoch vyskytovala chyba 1 dňa a táto sa za storočia zväčšila tak, že deň jarnej rovnodennosti sa dostal v 16. storočí až do prvej dekády v marci, teda chyba narástla na 10 dní. preto sa zaviedlo, že storočia, ktoré nie sú deliteľné 400, nie sú prestupné roky, majú teda 365 dní. Gregoriánsky cyklus má teda 400 rokov s 97 prestupnými rokmi (146.097 dní), rozdiel oproti tropickému roku tak je 0,0003 dňa. K chybe jedného dňa dochádza po 3. 300 rokoch. Začal platiť 15. 10. 1582. kedy po 4. októbri následoval 15. október. Zavedený v Lužici 5. 10. 1583, na Morave 4. 10. 1584, v Uhrách 1587, v Prusku 1610, v Dánsku a Nórsku 1700, v Anglicku 1752, vo Švédsku a Fínsku 1753, v Japonsku 1873 (po uznaní kresťanstva), v Bulharsku 1916, v Rusku 2. 1. 1918, Rumunsku a Srbsku 1919, v Grécku 1923, v Turecku 1926, v Egypte 1928, v Číne 1929.

kalendár, haršovský

- jeho počiatok je v roku 605.

kalendár, historický

- kalendár, v ktorom sa uvádzajú dôležité historické udalosti pripadajúce na jednotlivé dni.

kalendár, incký

- 365 dní, 12 mesiacov.

kalendár, iránskykotva

- aj Novruz; začína 21. marca (jarná rovnodennosť). Prvých 6 mesiacov má 31 dní, ďalších 5 mesiacov po 30 dní a posledný mesiac (isfand, alebo aj esfand) má v prestupnom roku 30 dní, v obyčajnom 29. Počíta sa od roku 621, kedy Mohammed utiekol z Mekky do Mediny.

kalendár, juliánsky

- kalendár bol od 1. 1. 45 pred Kristom zavedený v Ríme Juliom Caesarom na návrh astronóma Sósigena. V tomto kalendári bol každý 4 rok prestupný, mal teda 366 dní. V Európe sa používal do gregoriánskej reformy v roku 1582. Pretože v Sósigenovom cykle bola vzatá za hodnotu roka dlhšia hodnota (o 0,0078 dňa), dochádza v kalendári každých 128 rokov k chybe 1 dňa.

kalendár, lunisolárny

- teória na vytvorenie presného kalendára v starom Grécku. Vedeli, že 1 tropický rok je 12,36826 násobok synodického mesiaca. Pracovalo sa so šestnásťročným cyklom, ktorý má 105 mesiacov po 30 dní a 93 mesiacov po 29 dní (5 847 dní). Tento cyklus ako - tak vyhovoval mesačným fázam. Problém bol v tom, že 16 tropických rokov dáva menej dní (5 843,875 dní). Preto sa za 16 ročný cyklus začiatok jarného mesiaca predbehne najmenej o 3 dni, za 10 takýchto cyklov o celý mesiac. Riešenie sa ponúka vynechaním jedného mesiaca po desiatich cykloch, teda po 160 rokoch. Takže 160 ročný cyklus nebude mať 1980 mesiacov, ale iba 1979 mesiacov (58 441,037 dňa; 160 tropických rokov 58 438,752 dňa). Aj tu zostáva rozdiel viac ako dvoch dní po 160 ročnom cykle. V starovekej Číne a Babylonii sa používal 19 ročný cyklus (Metonov cyklus).

kalendár, mayský

- východzím dátumom je 0.0.0.0.4 hau 8. cumhu. Mayovia určili synodický mesiac na 29,53059 dňa. Dĺžku slnečného roka stanovili na 365,2420 dňa. Jeden rok mal 18 mesiacov po 20 dní, teda 360 dní. Ďalej používali kalendár tzolkin o 260 dňoch s 13 mesiacmi po 20 dní. Zvláštnosťou mayského kalendára bolo, že týždeň mal toľko dní, koľko mesiac, teda 20. Ďalej používali ešte kalendár, ktorý mal 584 dní, teda toľko, koľko trvá obeh Venuše okolo Slnka (pozor, to platí pre pozemského pozorovateľa! V skutočnosti obieha okolo Slnka raz za 224,701 tropického roka).

kalendár, novojuliánskykotva

- pozri Milutin Milankovič.

kalendár, pin-up

- kalendár s fotografiami modeliek, herečiek, ktorého stránky sa dajú prišpendliť napr. na nástenku.

kalendár, revolučnýkotva

- Francúzsko; v rámci reforiem po páde Bastily (1789) sa reformoval aj kalendár. Tento kalendár mal 12 mesiacov po 30 dní (360 dní). 22. 9. 1792 bol označený za počiatok kalendára práve tento deň, pričom predchádzajúce dni (17. - 21. 9. ) boli každoročne označované za doplnkové dni stojace mimo dvanásť revolučných mesiacov (1. vendémiaire - vinobranie, začiatok 22. 9., 1. brumaire - hmly, začiatok 22. 10., 1. frimaire - inoväte, začiatok 21. 11., 1. nivôse - sneh, začiatok 21. 12., 1. pluviôse - dažde, začiatok 20. 1., 1. ventôse - vetry, začiatok 19. 2., 1. germinal-klíčenie, začiatok 21. 3., 1. floréal-kvety, začiatok 20. 4., 1. prairial-lúky, začiatok 20. 5., 1. messidor - žatva, začiatok 19. 6., 1. thermidor - horko, začiatok 19. 7., 1. fructidor - plody, začiatok 18. 8.). V roku 1806 bol kalendár zrušený a iba nakrátko obnovený v roku 1871 za Parížskej komúny. Miesto týždňov boli zavedené dekády (primidi, duodi, tridi, quartidi, quintidi, sextidi, septidi, octidi, nonidi, décadi). Miesto 24 hodín mal deň 10 hodín (naše 2 hodiny 24 minút), hodina 100 minút a minúta 100 sekúnd. Decimálne minúty boli oproti našim (1.440 našich, 1.000 decimálnych) dlhšie, sekundy kratšie (našich 86.400, decimálnych 100.000).

kalendár, rímsky

- v 6. storočí pred Kristom piaty rímsky kráľ Tarquinius Priscus previedol reformu kalendára - k desiatim mesiacom (Martius, Aprilis, Maius, Junius, Quntilis, Sextilis, September, October, November, December) pridal Januarius (29 dní) a Februarius (28 dní). Aby sa počet dní vyrovnal, každé dva roky sa medzi 23. a 24. Februarius vsúval Mercedonius, ktorý mal striedavo 22 a 23 dní.

kalendár, staroegyptský

- delil sa do troch období po 4 mesiacoch. Rok sa skladal z 12 mesiacov (tóth, faofi, hathyr, koiakh, tybi, mochir, famenoth, farmuthi, pacchon, paoni, epifi, mesori) po 30 dní, mal teda 360 dní. Na konci roka sa doplňoval piatimi dňami. Kalendár nepoznal týždeň, mesiac bol delený na tri desaťdňové dekády a na šesť päťdenných úsekov. Kalendár nepozná prestupný rok a preto každé 4 roky dochádza k chybe 1 deň. Faraón Ptolemaios III síce roku 238 pred Kristom Kanopským dekrétom zaviedol prestupný rok, ale tento sa v praxi nepoužíval.

kalendár, storočný

- kalendár s predpoveďami počasia podľa stavu pred 100 rokmi.

kalendár, svetový

- navrhol ho v roku 1888 Gustave Armelin. Podľa jeho návrhu mal mať rok 12 mesiacov a bol by rozdelený na 4 časti. Každý štvrťrok by mal mesiac s 31 dňami a dva mesiace s 30 dňami, teda 13 týždňov. Každý štvrťrok by začínal nedeľou a končil sobotou. Posledný, teda 365. deň v roku by sa nepočítal a niesol by dátum 0. január. V prestupnom roku by sa zaraďoval opäť nepočítaný do týždňov 31. jún.

kalendár, tibetský

- mesiac (spravidla 30 denný) sa delil na horný mesiac (1. - 15. deň) a dolný mesiac (16. - 30. deň). Jednotlivé dni sa zoskupovali do piatich šestíc označovaných symbolickými názvami a poradovými číslami prvýšiesty. Päticu názvov tvorili chlapec, dievča, junák, zrelý (dospelý) a starena. Obdobnú päticu tvoria prívlastky šťastný, dobrý, víťazný, prázdny a úplný. Každý deviaty deň v mesiaci sa teda označuje tretie dievča alebo tretí dobrý. Rok sa delí na šesť období: predjarie, jar, leto, obdobie monzúnových dažďov, jeseň a zima. V Tibete je dodnes zakorenená predstava o šťastných a nešťastných dňoch, preto sa z lunárneho roku o 360 dňoch občas vypúšťa niekoľko dní poznamenaných zlým znamením, aby kalendár ladil s mesačnými fázami. Takýto nešťastný deň sa najčastejšie určí počítaním na prstoch jednej ruky, pričom sa do počtu zahrnuje aj medzera medzi palcom a ukazovákom. Všetky dni pripadajúce na túto medzeru (2., 8., 14., 20., 26. ) sú považované za nešťastné a podľa potreby sa vynechajú. Roky sa počítajú od niektorej skutočnej alebo legendárnej udalosti, napríklad od vstúpenia Buddhu do nirvány, od príchodu Atišu do Tibetu, a podobne. Roky sa počítajú od tohto východzieho bodu buď dopredu alebo dozadu a rok udalosti sa započítaval. Iným základom chronológie bol 12 ročný cyklus, v ktorom sa jednotlivé roky označovali podľa zvierat zverokruhu (ako v Číne). 60 ročný cyklus, ktorý sa tiež používal, pochádzal buď z Indie - biely letopočet, každý rok cyklu bol pomenovaný sanskritským názvom, prípadne jeho tibetským prekladom. Rozšírenejší bol čierny letopočet, v ktorom sa kombinovali názvy dvanástich zvierat zverokruhu s piatimi živlami v tomto poradí: drevo, oheň, zem, železo, voda. 60 ročný cyklus bol uvedený do Tibetu v roku 1027 súčasne s mystickým učením Kálačakra; cyklus sa začal rokom ohňa a zajaca, aby sa dostal do súladu s obdobným Čínskym cyklom, ktorý vtedy začínal roku 1024. Najzložitejší, ale málo používaný spôsob počítania rokov je syntéza oboch cyklov, teda 12 ročného cyklu a štyroch 60 ročných cyklov (252 rokov). Prvé dve periódy (1 - 72) sú pokladané za neutrálne, tretia perióda (73 - 132) je mužská, štvrtá (133 - 192) ženská a roky v piatej perióde sú striedavo mužské a ženské.

kalendár, židovský

- zavedený v roku 499 lunisolárny kalendár, dnes oficiálne platí v Izraeli. Je založený na Metonovom cykle dvanásťročnom cykle, kde je v prestupných rokoch (3, 6, 8, 11, 14, 17, 19) vkladaný trinásty mesiac. Nový rok nesmie padnúť na nedeľu, stredu alebo piatok. Ak to tak vychádza, posúva sa na nasledujúci deň. Následkom toho židovské roky môžu mať dĺžku 353, 354 alebo 355 dní v obyčajnom roku a 383, 384 alebo 385 dní v prestupnom roku. Mesiace kalendára sú nisan, ijar, sivan, tamuz, ab, elul, tišri, chešvan, kislev, tejvet, švat, adar a trinásty veadar. Počiatkom kalendára je stvorenie sveta (podľa Biblie od stvorenia Adama), teda 7. 10. 3761 pred Kristom.

kalendárium

- súpis udalostí v kalendárnom slede.
- (v stredoveku) rukopisná kniha uvádzajúca delenie času podľa dní, mesiacov, prípadne rokov s pripojenými údajmi o tzv. pevných a pohyblivých sviatkoch.

kalenda

- v rímskom kalendári prvý deň mesiaca.

kalendy

- (v starorím. kalendári) prvý deň mesiaca.

kalenica

- (nárečovo) hrebeň strechy.

kalenie

- v hutníctve a strojárenstve tepelné spracovanie kovu, pri ktorom sa rýchlym ochladením udrží v kove stav, ktorý je príslušný rovnovážnemu stavu pri vyššej teplote.

kalenie, termálne

- spôsob tepelného spracovania ocele.

kaleoríza

- pošvovitý ochranný obal korienka klíčka tráv, ktorý neskôr zaniká.

kaleráb
Brassica oleracea

- pestuje sa ako zelenina, druh zeleniny s guľovitou a dužnatou jedlou byľou.

Kalesnik, Stanislav Vikentjevič

- ZSSR
* 1901
zemepisec.
Člen Akadémie ZSSR.

kaleta

- (v klenotníctve) spodná plôška výbrusu drahých kameňov, slúžiaca na zväčšenie odrazu svetla.
- v sklárstve drôtené očko zatlačené do skleného polovýrobku, ktorý slúžil na pripájanie tohto polovýrobku k drôtenej kostre pri montovaní zložitých sklených ozdôb.

kaletácia

- degradácia kovu spôsobená odlietaním kvapiek vody alebo inej látky z jeho povrchu.

Kalevala

- Zem (hrdinu) Kaleva
epos.
Z Karelských ľudových spevov ho zostavil fínsky zberateľ a básnik E. Lönnrot. Kalevala vypravuje o osudoch pohanských bojovníkov, spevákov a remeselníkov. Prináša rad dokladov o kultúre a ľudových tradíciách Karélie.

Kalevipoeg

- Syn Kalevov
estónsky epos.
Na základe ľudových piesní a povestí ho napísal F. R. Kreutzwald.

Kaleri, A. J.

- Rusko
kozmonaut.
Let na Sojuz TM-14, Sojuz TM-24, Sojuz TM-30, Sojuz TMA-3.

Kalerim, Alexander

- ZSSR
kozmonaut.
2004: pobyt na ISS.

kalfas

- slangovo murárske náradie, väčšie drevené al. plechové koryto na miešanie malty, maltovnica.

kalfátrovanie

- (pri drevených plavidlách) utesňovanie palubných dosiek a lodných bokov bavlnou, kúdeľou a dechtom.

kalfdozér

- malý buldozér na zahrnovanie úzkych rýh al. na menšie urovnávania.

kali

- zastaralo draslo.

kali-

- v zloženinách prvá časť s významom draslo, draselný.
- kalo-
prvá časť zložených slov majúca význam krása, krásny, kraso-.

kaliaparát

- chemický prístroj s 50 % hydroxidom draselným na absorpciu oxidu uhličitého.

kaliareň

- dielňa v továrni, kde sa kalí oceľ.

kalián
nargil
nargilé

- orientálna vodná fajka.

Kaliban

- mesiac planéty Urán. Bol objavený v roku 1998.

kaliber

- v strojníctve tuhé neprestaviteľné meradlo k zisťovaniu zhody s predpísaným rozmerom alebo tvarom.
- svetlosť, vnútorný priemer dutiny.
- vnútorný priemer hlavne alebo priemer strely.
- v hutníctve nástroj alebo zariadenie, ktoré dáva výrobkom konečný tvar.

kalibrácia
kalibrovanie

- v strojníctve meranie kalibrom.
- v hutníctve dokončovacie operácie k získaniu presnejšieho rozmeru a tvaru.
- vyznačenie správnej polohy meracich značiek na meradle, kalibrovanie.
- v poľnohospodárstve presné triedenie (osiva, sadby, ovocia, zeleniny) podľa veľkosti, tvaru, akosti, poškodenia, sfarbenia.

kalibrátor

- kalibrovacie zariadenie.
- ciachovacie zariadenie.

kalibrovací

- slúžiaci na kalibrovanie.

kalibrovanie

- v hutníctve dokončovacie operácie v technológii (tvárnenie zabezpečujúce presný tvar a rozmery súčastí a akosť povrchu).
- kalibrácia.

kalibrovať

- vykonávať kalibráciu.
- v hutníctve vykonávať kalibrovanie.

kalič
kalička

- kto pracuje pri kalení (ocele).

kaličiť

- (koho, čo) spôsobovať ťažké poranenia, mrzačiť.

kalif
chalíf
chalífa
kalíf

- v moslimských krajinách stredoveký titul panovníka, ktorý bol súčasne aj hlavou všetkých moslimov. Od roku 1517 titul tureckého sultána (v roku 1924 turecký kalifát zrušený).

kalifát
chalifát

- vládny systém moslimských feudálnych teokracií v čele s kalifom.
- vláda kalifa.

kalifornia

- chromitá useň z bravčovej kože so zachovaním prírodnej kresby líca (podľa štátu Kalifornia v USA).

kalifornium

- umelo pripravený chemický prvok zo skupiny aktinoidov, atómové číslo 98. Značka Cf. Pomenované podľa Kalifornskej univerzity v USA.

kaligraf

- majster v kaligrafii, krasopisec.

kaligrafia

- krasopis. Pisárske kresby, ornamenty a väzby písma a výplne strán zladené s písmom a ilustráciami.
- dekoratívny spôsob písma s ilustráciami, ornamentom a pod.

kaligramkotva
carmen figuration

- báseň písaná alebo upravená do obrazca, ktorý naznačuje je obsah, ideogram.

kalich

- kovová nádoba na pitie.
- bohoslužobná nádoba na víno, skladajúca sa z čaše (kanvice), nohy a drieku s orechom (nodom).
- symbol husitstva a protestantizmu.
- čo má podobu kalicha.
- v botanike vonkajší, obyčajne zelený kvetný obal skladajúci sa z kališných lístkov.

kalich horkosti, vypiť do dna

- pretrpieť všetko zlé.

kalich pôžitkov

- prenesene hojnosť.

kalich utrpenia

- prenesene veľké utrpenie.

kalijuga

- podľa staroindického počítania času súčasná (posledná a najhoršia) doba existencie sveta; začala sa vo štvrtok 17. 2. 3101 pred Kristom, hriešny vek, má trvať 432.000 rokov (1. Krtajuga, 2. Tretájuga, 3. Dváparajuga, 4. Kalijuga).

kalika

- človek alebo zviera s väčšou telesnou chybou, mrzák.

kalikantémia

- premena kališných lístkov na lístky podobné korunným, petalizácia kalicha.

kaliko

- riedka bavlnená tkanina zo zrebných alebo zafarbených priadzí, s plátnovou väzbou, vhodná na podšívky, knihárske ciele a pod. (podľa staršieho názvu indického mesta Kalkata).

kalikreín

- bielkovinový hormón, ktorý sa používa ako liek, napr. na znižovanie krvného tlaku.

kalilógia

- náuka o dokonalej výslovnosti a o dokonalom prednese.

kalimagnézia

- v poľnohospodárstve draselné hnojivá, sírany horečnatodraselné.

Kalimantan

- Borneo.

kalina

- Viburnum
rod drevín.
- ker s červenými plodmi.
- bobuľovité ovocie tohto kra.

Kalina, Josef Jaroslav

- ČR
* 9. 11. 1816
† 22. 6. 1847
básnik, filológ.

Dielo:
Kšaft (balada)
Soustrázeň (balada)
Hadrnice (balada)
Zpěv o povodni roku 1845 (poviedka)
Jan Kvarin (poviedka)
Píseň litevská.

Kalina, Václav

- ČR
* 15. 7. 1979
futbalista.

Kalinčiak, Ján

- SR
* 1822
† 1871
spisovateľ.

Dielo:
Bozkovci
Milkov hrob
Reštavrácia.

kalinčie

- kríky, vetvy kaliny.

Kaliňák, RobertRobert Kaliňák

- SR
* 11. 5. 1971
právnik, politik.
1990 - 1995: štúdium na právnickej fakulte UK v Bratislave.
2006: minister vnútra.

Kalinin, Michail Ivanovič

- ZSSR
* 1875 (Verchnaja Trojza)
† 1946
politik.
1898: člen KS(b).
1917: člen Všeruského ústredného výkonného výboru sovietov (najvyšší orgán štátnej moci).
1919: predseda všeruského ústredného výkonného výboru.
1936: predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR.
1938: zatknutá jeho manželka (prepustená až po jeho smrti).

kalinit

- bezfarebný alebo belavo priehľadný jednoklonný nerast, vodnatý síran draselnohlinitý, draselný kamenec.

kaliopky

- (predtým) dámske šponovky z elastickej tkaniny (pôvodne značky Kaliope).

kaliper

- dotykové meradlo na zisťovanie hrúbky kožných rias.

Kalippos

- Grécko
astronóm
v 4. storočí pred Kristom upravil Metonov cyklus tak, že vzal za základ jeho štvornásobok (76 rokov). Tento cyklus mal 499 mesiacov po 30 dní a 441 mesiacov po 29 dní (27.759 dní). Cyklus sa počítal od 28. 6. 330 pred Kristom.

Kaliská, Elena

- SR
vodná slalomárka.
2004: 1. miesto v súťaži kajakárok (K1) na LOH v Aténach.
2008: 1. miesto v súťaži kajakárok (K1) na LOH v Pekingu.

kalisko
kalište

- v poľnohospodárstve miesto v stajni pre výkaly dobytka.

Kalista, ZdeněkZdeněk Kalista

- ČR
* 22. 7. 1900
† 17. 6. 1982
lyrik a historik, básnik, esejista, prekladateľ.

Dielo:
České baroko
Doba Karla IV.

Básne a spomienky:
Ráj srdce
Kamarád Wolker
Dvojzpěv
Cesty historikovy.

Kališ, Jan

- ČR
* 1930
kameraman.

Filmografia:
Ročník 21
Občan Brych
První parta
Smyk
. . . a pátý jezdec je strach
Souhvězdí panny.

kališníci

- príslušníci prijímania z kalicha v husitskom období. Neskôr označenie pre prívržencov konzervatívneho mešťanského a šľachtického obyvateľstva.

kališníctvo

- kališnícka viera (predpisujúca prijímanie hostie i omšového vína z kalicha), pod obidvoma spôsobmi, utrakvizmus, husitstvo.

kališník

- stúpenec kališníctva, prijímania pod obidvoma spôsobmi, utrakvista, husita.

kaliteľnosť

- schopnosť ocele nadobúdať prudkým ochladením z kaliacej teploty veľkú tvrdosť.

kaliť

- spôsobovať zakalenie niečoho priehľadného, čistého, mútiť, znečisťovať.
- kaziť, narúšať, ničiť.
- zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu zohrievaním a prudkým ochladením.
- prenesene skúšať, zoceľovať v boji.

kalium

- latinský názov pre chemický prvok draslík.

Kalivoda, David

- ČR
* 25. 8. 1982
futbalista.

Kalivoda, Robert

- ČR
publicista.

Dielo:
1968: Moderní duchovní společnost a marxismus.

Kalixtus II.

- Vatikán
1119 - 1124: pápež.
1119: schválil rád cisterciánov ako samostatný rád.

Kalixtus III.

- Vatikán
1455 - 1458: pápež.
Občianskym menom Alfonso Borgia.

kalízia

- trváca rastlina z tropickej Južnej Ameriky, pestovaná ako ozdobný izbový kvet.

kalk

- pomenovanie utvorené z domáceho základu priamym napodobnením cudzej predlohy (napríklad mrakodrap podľa Wolkenkratzer - to podľa anglického sky - scraper).
- mechanické odkreslenie obrázku.

kalk, sématický

- názov novovyužitý podľa cudzej, niekedy medzinárodnej predlohy v inom význame.

Kalkata
Calcutta

- hlavné mesto Západného Bengálska v Indii.

kalkán

- orientálny okrúhly štít v podobe zväzku prútov vybaveného uprostred kovovou pokrývkou.

kalkovanie

- v lingvistike tvorenie kalkov.

kalkovať

- urobiť kópiu kresby.
- v lingvistike uskutočňovať kalkovanie.

kalkul

- v matematike a logike formálny, matematický a logický súbor pravidiel, operácií či transformácií s jazykovými výrazmi.
- úvaha, rozvaha, plán.
- počítanie, výpočet, rozpočet.
- presné uvažovanie, reálne predvídanie.

kalkul, studený

- vypočítavá špekulácia.

kalkulačka
kalkulátor

- počítačka, počítací stroj.
- vreckový elektronický prístroj na počtové úkony.

kalkulant
kalkulantka

- kto spracúva kalkuláciu.

kalkulácia

- účelovo zameraný výpočet, ktorí slúži v hospodárskej praxi k prepočtu vlastných nákladov na stanovenú kalkulačnú jednotku.
- výpočet, prepočet, hrubý odhad, stanovenie ceny.
- úvaha, predpoklad, uvažovanie.

kalkulátor
kalkulačka

- počítačka.
- malý osobný číslicový počítač vybavený mikroprocesorom, schopný vykonávať aj zložitejšie operácie.
- pôvodne zariadenie na spracovanie dát určené na realizáciu aritmetických operácií.

kalkulograf

- prístroj na presné zistenie začiatku a doby trvania medzimestských telefónnych rozhovorov.

kalkulovať

- prevádzať kalkuláciu.
- predvídať, počítať s niečím.
- zamýšľať, plánovať.

kalkulóza

- tvorba kameňov v tele.

kalkulus

- pevný útvar uložený voľne vo vývodoch žľazových orgánov, kamienok.

Kalla, Jusuf

- Indonézia
politik.
2006: viceprezident.

Kallauner, Otakar

- ČR
* 1886
technik.
Pracoval v odbore stavebnej keramiky.

Kallimachos

- Egypt
učenec.
Učiteľ Apollonia Rhódského.
Katalogizoval diela v Alexandrijskej knižnici (Pinakés - abecedný zoznam gréckych autorov a ich diel s biografickými údajmi a poznámkami).

Kalliopé

- múza epického spevu.

Kallisto

- mesiac Jupitera.
Objavil ho G. Galileo.
Pod jeho kôrou sa pravdepodobne nachádza hlboký vodný oceán.

kalm
kalma

- rovníková alebo subtropická tíšina.
- pás územia s malým prúdením vzduchu.
- bezvetrie.

kalma

- v geografii pás pozdĺž obidvoch strán rovníka s veľmi malým prúdením vzduchu, rovníková tíšina.
- v meteorológii bezvetrie.

kalmar

- mäkkýš rodu Loligo, hlavonožec s desiatimi chápadlami, žijúci vo väčšine svetových morí.

kalmar Hamiltonov
Mesonychoteuthis hamiltoni

- hlavonožec.
Predpokladá sa, že dorastá až do dĺžky 14 metrov. Ponára sa do hĺbky až 2.000 metrov. Je veľmi dravý lovec.

kalmetizácia

- očkovanie proti TBC (podľa objaviteľa, francúzskeho lekára L. Ch. A. Calmetta). Pozri BCG.

kalmodulín

- bielkovina viažuca ióny vápnika a regulujúca aktivitu mnohých enzýmov.

kalmuk

- hrubá bavlnená alebo zmesová, obyčajne obojstranne učesaná vigoňová tkanina, používaná na prikrývky, župany, domáce odevy a pod. (podľa Kalmykov, príslušníkov jednej zo západných mongolských národností).

kalmytčina

- mongolský jazyk z mongolskej rodiny, popri ruštine štátny jazyk v Kalmyckej republike (Rusko), používaný aj v Astrachánskej, Volgogradskej a Orenburskej oblasti, ako aj na Sibíri (Rusko) a v Kirgizsku (na okolí mesta Prževaľsk).

Kalný, Pavel

- ČR
* 14. 5. 1965
† 10. 5. 2006
psychiater, horolezec.
Zahynul pri zdolávaní Lhoce.

kalo

- prirodzený úbytok hmotnosti kvapalín spôsobený vyschnutím (aj rozliatím a pod.) pri preprave alebo skladovaní.
- v kožiarstve v percentách vyjadrený rozdiel medzi hmotnosťou čerstvej kože a kože nasolenej a vytrepanej, spôsobený stratou vody.

kalo-
kali-

- prvá časť zložených slov majúca význam krása, krásny.

kalobiotika

- (v starogréckej spoločnosti)umenie krásne žiť.

kalofónia

- súzvuk, príjemný zvuk, ľubozvuk.

kalojem

- kalové pole
plochá nádrž s filtračným lôžkom, do ktorej sa vypúšťa k vysušeniu kal získaný pri úprave vody a čistení odpadových vôd.

kalokagathia
kalokagatia

- starogrécky ideál harmónie telesných aj duševných síl, súladu krásy a dobra, mužnej dokonalosti.

kalokegathia
kalokegathiá

- starogrécky pojem harmónie telesných a duševných hodnôt.

kalolis

- zariadenie k filtrácii kvapalín, napríklad vína, piva, cukrovarníckych štiav alebo k zachycovaniu výrobkov, napr. minerálnych farieb kaolínu. Sústava rámov a dosiek, medzi ktoré sa vkladajú filtračné plachty.

kalomel

- chlorid ortutnatý, Hg2C12, preháňadlo.
Používa sa pri výrobe elektród.

Kalomiris, Manolis

- Grécko
* 1883
† 1962
skladateľ opier, symfonickej a komornej hudby.

kaloň
Pteropus vamoyrus

- cicavec z rodu letúnov. Žije v Austrálii, Afrike a Indii.

kaloň jedlý
Pteropus edulus

- druh veľkého netopiera.

kalor-

- prvá časť zložených slov majúca význam teplo, teplý.

kalorescencia

- pohltenie svetla, jeho premena v teplo a vyžiarenie tepelného žiarenia.

kalorický

- energetický, dodávajúci energiu.

kalorifer

- výmenník tepla zvyčajne využívajúci dymových plynov ku ohrevu.
- (v kalorimetrii) pomocný prístroj podobný ortuťovému teplomeru, termofor.

kalorimeter

- tepelne izolovaná nádoba ku meraniu tepla.

kalorimetria

- meranie zmien tepelnej energie reagujúcej sústavy (napríklad pri prechode ľadu na vodu) hlavne pomocou kalorimetra (dokonalo tepelne izolovanej nádob).

kaloritropizmus

- otáčanie rastlín a ich častí pod vplyvom tepla.

kalorizácia

- kalorizovanie.
- v cukrovarníctve rovnomerné zohrievanie šťavy v cukrovaroch.

kalorizátor

- výmenník tepla - kovová nádoba slúžiaca k rovnomernému ohrievaniu napr. štiav v cukrovarníctve.

kalorizovanie

- kalorizácia
povrchová úprava železných kovov difúziou hliníka.

kalorizovať

- vykonávať kalorizovanie niečoho.

kalota

- v architektúre kupola tvaru guľového odseku alebo rotačného elipsoidu.
- v stavebníctve prístropná časť klenby a stropnej štôlne.
- druh vnútorného hydraulického uzáveru v destilačných prístrojoch, klobúčik, zvonček.
- v chémii súčasť rektifikačnej kolóny.
- časť tunela pri strope.
- typ vysokotónového reproduktora, resp. jeho membrána.
- (v technológii tvárnenia) východiskový prístrih materiálu používaný pri pretláčaní hliníka.
- (v 12. – 13. stor.) prilba s vysokým pologuľovitým zvonom.
- (od 17. stor.) časť kyrysníckej výzbroje, lebka.

kalotypia kotva

- prvý spôsob zhotovenia fotografických kópií z papierových negatívov, talbotypia.

Kalousek, Miroslav

- ČR
* 17. 12. 1960 (Bechyně)
politik.
1980: vyštudoval Vysokú školu chemickotechnologickú.
1984: vstup do Lidové strany.
1989: spoluzakladateľ Občanského fóra.
1993: námestník ministra obrany.
1998: poslanec Snemovne.
2002: opäť zvolený za poslanca Snemovne.
2003: na zjazde KDU - ČSL zvolený za predsedu.
2005: opäť zvolený za predsedu KDU-ČSL.
25. 8. 2006: odstupuje z vedenia strany po tom, čo odsúhlasil spoluprácu pri tvorbe vlády s ČSSD spoluprácu s nereformovanou KSČM (pri predchádzajúcej dohode medzi ČSSD a ODS hrozilo schválenie nového volebného zákona, pri ktorom by menšie strany fakticky stratili šancu na účasť vo vláde i parlamente).
9. 1. 2006: menovaný ministrom financií.

kalória

- staršia jednotka tepla, energie.
Značka cal.
1 cal = 4,1868 J.

kalóza

- v botanike rôsolovitá hmota vyplňujúca priehradky medzi sitkovicami rastlinných buniek.

kalpa

- v hinduistickej kozmológii vesmírny vek trvajúci 8.640 miliónov rokov.

kalpak

- (predtým) vysoká valcová čiapka lemovaná kožušinou s farebným plátenným dienkom visiacim nabok, používaná pri niektorých druhoch jazdectva.

kalumet

- obradná fajka severoamerických Indiánov, tzv. fajka mieru. Býva vyrobená z vŕtaného kameňa a ozdobená perím.
- indiánska pomaľovaná palica s perovými ozdobami, používaná na ceremoniálne ciele.

kalumetizácia

- očkovanie proti TBC.

kalus
callus

- v botanike spôsob hojenia sa rán na reznej ploche rastlinného orgánu - podmienka zrastu podnože a štepu pri štepení, hojivé pletivo vytvárajúce sa na ranách rastlín.
- v medicíne malý sval pri zraste zlomeniny kostí. Kožný mozoľ, usadenina okolo zlomenej kosti.

kaluta
kaleta

- (v klenotníctve) spodná plôška výbrusu drahých kameňov, slúžiaca na zväčšenie odrazu svetla.

kalutrón

- v jadrovej fyzike zariadenie na oddeľovanie izotopov uránu.

kalužiak

- vták žijúci v močaristých krajoch (Tringa).

kalva

- klenba lebečná.

kalvária

- umelecké zobrazenie ukrižovania Ježiša Nazaretského.
- vŕšok s vyobrazenou krížovou cestou.
- miesto veľkého utrpenia.
- veľké utrpenie.
- prenesene starosti, trápenia.

Kalvária

- podľa biblie hora Golgota pri Jeruzaleme, na ktorej bol ukrižovaný Kristus.

kalvila

- aromatické jablko rozličných farieb s jemnou dužinou (podľa francúzskej obce Calleville).

kalvinista
kalvín
kalvinistka
kalvínka

- stúpenec kalvinizmu, príslušník reformovanej evanjelickej cirkvi.

kalvinizmus
helvétske evanjelické náboženské vyznanie

- podľa švajčiarskeho reformátora J. Kalvína.
Teoretický základ francúzskej a švajčiarskej reformácie, ktorá odmieta pápeža, hierarchiu, hodnosť kultu, mníchov, uctievanie ostatkov, odpustky a iné. Prenikol do Švajčiarska, Francúzska, Holandska, Anglicka, čiastočne do Nemecka a Škandinávie. Dnes je rozšírený v Anglicku a Amerike.

Kalvín, Ján

- Jean Calvin.

kalvínstvo

- kalvínske učenie, vyznanie, hnutie, kalvinizmus, helvétstvo.

Kalvítis, Aigars

- Lotyšsko
politik.
2006, 2007: premiér.

Kalvoda, Jan

- ČR
politik.
1996 - 1997: minister spravodlivosti.

kalykant

- severoamerický ker rodu Calycanthus s čiernohnedými kvetmi, u nás vysádzaný v parkoch.

kalykantémia

- v botanike abnormálna premena kališných lístkov na korunné.

kalymat

- (na dórskych chrámoch) kazetová doska kryjúca otvor v kamennej mreži stropu.

kalypso

- latinskoamerický moderný spoločenský tanec v štvorštvrťovom takte živého tempa, pôvodne ľudový tanec z Trinidadu.

kalyptera

- (v starogréckej architektúre) pásikovitá keramická al. mramorová škridla na zastrešenie budov.

kalyptra

- pletivo chrániace rastový vrchol koreňa vyšších rastlín, čiapočka.
- zvyšok zárodočníka kryjúci tobolku machov.

kalyptrogén

- delivé pletivo nahrádzajúce stále odumierajúce bunky vrcholu rastlinného koreňa.

kama

- národná zbraň Gruzíncov, kindžal.

kamacit

- železný meteorit s malým obsahom niklu (podľa rieky Kama v Rusku).

kamae

- bojový postoj v karate.

Kamakurakotva

- Japonsko
obdobie v rokoch 1185 - 1333.
Obdobie vlády Šogúnov.

kamaldul

- člen vetvy rímskokatolíckej benediktínskej rehole (biely benediktín), ktorá sídlila v Nitre a v Červenom Kláštore na Spiši (podľa miestneho názvu Camaldolo v Taliansku).

kamara

- kríženie sa na temene korunovačnej koruny Karola IV. Toto kríženie je z iného druhu zlata, ako samotná koruna, ale to nič nemení na jej cene, ktorá je predovšetkým historická.

Kamaratunga, Čandrika

- Srí Lanka
politička.
2004: prezidentka.

kamarila

- vplyvná skupina osôb ovplyvňujúca rozhodujúce osoby.

kamarinskaja

- ruská ľudová tanečná pieseň v rýchlom tempe.

kamaše

- legíny.

kambala

- Rhombus
rod rýb.
Dosahuje hmotnosť až 35 kg.

Kamban, Gudmundur Jónsson

- Island
* 1888
† 1945
dramatik a románopisec.

Dielo:
Panna na Skálholte
Vidím širokú a krásnu zem.

kambela

- morská ryba s plochým telom a očami na jednej strane tela.

kambio

- zmenka, dlžobný úpis.

kambiumkotva

- v botanike vrstva delivého pletiva v stonkách, miazgové pletivo.
Oddeľuje drevo od lyka.

Kambodžakotva
Kambodžské kráľovstvo
Preah Reach Ana Chek Kampuchea
Kampučia

Kambodža

- konštitučná monarchia v juhovýchodnej Ázii. Rozloha 181.035 km². Hlavné mesto Phnompenh. Kambodža nie je dedičnou monarchiou, kráľa volí deväť členov trónnej rady, v ktorej sú premiér, predseda senátu a ďalší politickí a náboženskí predstavitelia. Moc kráľa je silne oklieštená.
7. storočie: Khmérska ríša.
16. storočie: Khmérska ríša upadá do područia Siamského, neskôr Vietnamského kráľovstva.
1863: protektorát.
Počas 2. svetovej vojny obsadená Japonskom.
6. 5. 1947 Norodom Sihanuk vyhlásil ústavu.
1949: Francúzsko uznáva nezávislosť.
1953: nezávislosť.
1970: prevratom Sihanuk zosadený. Zrušenie monarchie. Občianska vojna.
1975 - 1979: vláda Červených Khmérov na čele s Pol Potom.
7. 1. 1979: invázia Vietnamu, pomoc pri zvrhnutí vlády Červených Khmérov.
1989: z Kambodže odchádzajú vietnamské vojská.
1992: počiatok partizánskej vojny proti Červeným Khmérom.
1993: obnova monarchie.
1999: vstup do ASEAN.

kambrik

- jemná, hustá bavlnená tkanina v plátnovej väzbe, používaná na bielizeň a na výšivky (podľa francúzskeho mesta Cambrai).

kambriumkotva

- najstaršie prvohorné obdobie (680 - 600, 543 - 490) miliónov rokov, paleozoikum) (podľa názvu Walesu, latinsky Cambris). Došlo k explozívnemu vývoju nových foriem života, objavujú sa trilobity a ďalší morskí živočíchovia s tvrdým krunierom.

kambuza

- lodná kuchyňa.
- kantína v lodenici.

Kambýsés

- Perzská ríša
† 522 pred Kristom
panovník.
529 - 522 pred Kristom: kráľ.
Otec Kýros II.
Pripojil k Perzskej ríši Egypt.

kamčadalčina
itelmenčina

- paleoázijský jazyk používaný na západnom pobreží Kamčatky (Rusko).

Kamčatka

- polostrov v severovýchodnej časti Ruska.

kamea

- kameň alebo sklo s rezaným alebo rytým reliéfom používaný ako šperk, gema.

Kamehameh Veľký

- Havaii
panovník.
Začiakom 19. storočia zjednotil havajské ostrovy (zjednotené vydržali do roku až do roku 1893).

kamei
kamej
kamey

- drahokam alebo drahý kameň, zväčša dvojfarebne vrstvený, umelecky reliéfne rezaný v hornej svetlejšej vrstve na podklade tmavšej farby.

kamelot

- kamelotka
pouličný predavač novín.
- zvlášť jemná tkanina utkaná z jemnej ťavej srsti.
- tkanina z vlny angorskej kozy.

Kamelot

- Veľká Británia
hrad, na ktorom žil kráľ Artuš.

kamelotáž

- predávanie novín a časopisov pomocou pouličných predavačov.

kamenáč

- hovorovo druh drobných orechov s tvrdšou škrupinou.

kamenárstvo

- obrábanie a spracúvanie kameňa.
- kamenárska dielňa.

kamence

- podvojné sírany jednomocných a trojmocných kovov. Kryštalizujú s 12 molekulami vody v kockovej sústave.

kamene, lávové

- kamene nahriate vo vodnom kúpeli patria k masážam, u ktorých si najviac odpočiniete. Kamene sa prikladajú priamo na telo a potom sa nimi masíruje. Uvoľňujú stuhnuté svaly, pôsobia antistresovo, proti nespavosti, podporujú detoxikáciu organizmu a zároveň dodávajú energii.

kamenec

- zmrznuté dažďové kvapky, ľadovec, krúpy.
- podvojný síran niektorého alkalického kovu s iným kovom, liadok.

Kamenev, Lev Borisovič

- ZSSR
* 1883
† 1936 (Rosendelf)
politik.
1917 postavil sa proti smernici V. I. Lenina o ozbrojenom povstaní.
1925: vystúpil ako vodca novej opozície.
Bol niekoľkokrát vylúčený a opäť prijatý do KS.
Obvinený z protištátnej činnosti a popravený.

kamenica

- kamenná nádoba, kamenný krčah.
- dom, miestnosť z kameňa.

Kamenický, Antonín

- ČR
* 1899
† 1942
ekonóm, pseudonym Jan Ulrych.
Zomrel v koncentračnom tábore Mauthansen.

kamenina

- nepriesvitné keramické výrobky z hlín a ílov. Niekedy sa glazúrujú (podľa použitia). Rozlišujeme kameninu stavebnú, kanalizačnú, hospodársku, chemickú, úžitkovú, dekoračnú.
- keramický výrobok podradnejšej akosti.

kamenitosť
lithiasis

- vírusová choroba hrušiek. Prejavuje sa zvlneným povrchom.

kameň

- tvrdá hornina používaná ako stavebný materiál.
- úlomok horniny, skala.
- prenesene symbol niečoho chladného, bezcitného, tvrdého (srdce ako kameň)

kameň, bludnýbkotva

- eratický kameň - úlomok horniny prenesený v dobe ľadovej ľadovcom a uložený ďaleko od miesta svojho vzniku.

kameň, brúsny

- nástroj, ktorý vznikol spojením brúsnych zŕn vhodným pojivom. Zvyčajne býva rotačného tvaru a otáča sa vysokou obvodovou rýchlosťou (10 - 45 m/s).

kameň, drahý

- drahokam.

kameň, eratický

- pozri bludný kameň.

kameň, fialkový

- červené povlaky na kameňoch vytvárané riasou Trentepholia iolithus. Vonia po fialkách.

kameň, hrací

- súčasť doskových hier v tvare kotúčika. Nie nutne je vyrobený z kameňa (drevený, kostený, z plastu apod. ).

kameň, kňažský

- Princov kameň.

kameň, kotolný

- tvrdý povlak na stenách kotla tvorený nerozpustnými soľami vápnika a horčíka. Bráni prestupu tepla a môže ohrozovať bezpečnosť kotla. Preto sa privádzaná voda upravuje, zmäkčuje.

kameň, litografický

- druh vápenca s rovnou hladkou plochou používaný v litografii.

kameň, močový

- pevné teliesko spôsobujúce ochorenie obličiek, močového mechúra.

kameň, mudrcovkotva

- (aj veľká tinktúra)) látka, ktorú sa pokúšali vyrobiť generácie alchymistov. Jej vlastnosťami mala byť schopnosť pretvárať akýkoľvek kov v zlato a schopnosť vyrobiť elixír nesmrteľnosti.

kameň, náhrobný

- pomník.

kameň, obličkový

- pevné teliesko spôsobujúce ochorenie obličiek.

kameň osudu

- Škótsko
prastarý kotunovačný kameň.
Zo škótska ho nechal v roku 1296 odniesť Eduard I. Plantagenet.

kameň, Princovkotva

- Slovinsko; aj kňažský kameň. Symbol Karantenie. Je vyobrazený na slovinskej minci s hodnotou 2 centy (2/100 eura). Dnes je kameň uložený v múzeu v Klagenfurte (Korutany, Rakúsko).

kameň, silexový

- opracovaný z pazúrika (rohovca) a slúžiace ako mlecie teleso.

kameň, stavebný

- stavebný materiál prírodného pôvodu (hornina dobývaná v kameňolomoch), alebo umelého pôvodu (keramicky opracovateľná napodobenina prirodzeného kameňa - umelo stmelená drť).

kameň, šperkový

- drahokam a polodrahokam.

kameň, uholný

- na ktorom stoja dva múry.
- prenesene hlavná opora.

kameň úrazu

- príčina nedorozumenia.

kameň zasliaský

- Litva
korunovačný kameň s vytesanou stopou pre nohu korunovaného panovníka.

kameň zo Scone
Kameň Osudu
Osudný stolec

- Veľká Británia; najmocnejší talizman Veľkej Británie. Je vložený do korunovačného trónu v londýnskom Westminsterskom opátstvev roku 846 ho do dreveného trónu nechal vstavať Kenneth I.). Kameň z červeného pieskovca váži 200 kg. Nazývajú ho aj Osudný stolec či Kameň osudu. Boli na ňom korunovaní všetci anglickí králi. Do roku 1296, kedy ho Eduard I. nechal previezť do Westminsteru, bolo na kameni korunovaných 34 škótskych kráľov.

kameň, žlčový

- pevné teliesko spôsobujúce ochorenie žlčníka.

kameňolom

- lom na kameň, miesto, kde sa kameň dobýva a zvyčajne aj spracováva pomocou drvičov a triedičov.

kameňomet

- primitívny vojnový stroj na vrhanie kameňov.

kameňorytectvo

- glyptika.

kameňotlač

- litografia.

kameo

- slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený vtlačením, priesvitka.

kamera

- tmavá komora optického prístroja.
- fotografický, prijímací, filmovací alebo televízny snímací prístroj.
- filmový a televízny obraz.

kamera, filmová

- fotografický prístroj umožňujúci záznam pohybu v reálom čase na kinematografický film.

kameralista

- znalec štátneho hospodárstva a účtovníctva.

kameralistika

- najstarší spôsob účtovníctva, súbor administratívnych a ekonomických disciplín i praktických poučiek o správe panovníckeho a panského majetku v období 17. a 18. storočia.

kameraman
kameramanka

- pracovník zodpovedný za technickú a umeleckú kvalitu zložky snímaného filmu (TV záznamu).

kameramanstvo

- zamestnanie, činnosť kameramana.

kamerálny

- prislúchajúci alebo slúžiaci kráľovskej komore.

kamerlengo
camerlengo

- kardinál spravujúci majetok kardinálskeho zboru.
- kardinál zastupujúci pápeža v období od jeho úmrtia do voľby nového pápeža.
- duchovný poverený osobitnými funkciami.

Kamerlingh-Onnes, Heike

- Holandsko
* 1853
† 1926
fyzik.
Zaoberal sa nízkymi teplotami.
Ako prvý skvapalnil vodík a neskôr aj hélium.
Nobelova cena.

Kamerun
République féderale du Cameroun

Kamerun

- republika v západnej Afrike u Guinejského zálivu.
Rozloha 475.442 km².
Hlavné mesto Jaoundé.
1472: príchod Portugalcov.
Od 17. storočia sa spolu s Portugalcami v Kamerune usádzajú aj Briti a Francúzi.
18. storočie: v severnom Kamerune vznik Adamauského emirátu.
1884: nemecký protektorát.
1922: mandátne územie OSN pod správou Veľkej Británie a Francúzska.
1946 - 1959: poručenské územie OSN.
1. 1. 1960: Kamerun vyhlásil nezávislosť (na francúzskom území, ktoré bolo od roku 1957 autonómnou republikou), pripojený juh britskej časti Kamerunu (severná časť ostala súčasť Nigérie).

kames

- kopy piesku a štrkopiesku navŕšené vodami zo zvyškov ľadovcov, ktoré sa už nepohybujú al. sa rozpadávajú.

kamélia

- nižší východoázijský ker rodu Camellia s bielymi alebo červenými kvetmi, u nás pestovaný ako izbová rastlina (podľa brnianskeho botanika J. J. Kamela, latinsky Camelius).

kamélia japonská
Camelia japonica

- okrasná drevina z čeľade čajovníkovitých. Pestuje sa v skleníkoch.
Jej drobné kvety sa používajú na parfumovanie čínskeho čaju.

kamfén

- nenasýtený uhľovodík nachádzajúci sa v prírode v rozličných éterických olejoch a terpentínoch, medziprodukt pri syntéze gáfra.

kamgarn

- hovorovo česaná priadza.

kamienka poľná
Lithospermum arvense

- burina s modrými al. fialovými kvetmi, rastúca na poli, na roliach, na rumoviskách a pod.

kamikadze
kamikaze

- (božský vietor)
japonský samovražedný letec počas 2. svetovej vojny, člen posádky lietajúcich bômb určených na ničenie amerických vojnových lodí (pôvodne názov tajfúnu, ktorý pomohol v 13. storočí Japoncom odraziť vpád Mongolov).
- prenesene kto je schopný obetovať svoj život v mene niečoho.

kamilávka

- pokrývka hlavy pravoslávnych mníchov.

kamilián

- príslušník rehole založenej v Ríme na ošetrovanie chorých (podľa zakladateľa sv. Kamila de Lellis).

kamilka
kamilky

- harmanček, rumanček.
- rumančekový kvet, odvar.

kamionista

- vodič kamióna.
- podnikateľ, ktorý sa zaoberá prepravou tovaru kamiónmi.

kamión

- veľký nákladný automobil.

kamiš

- vrúbkozubý juhoamerický vták pripomínajúci telom hus, ale s dlhšími nohami a s ostrým hrotom na ohybe krídla, prejavujúci sa silným trúbením.

kamizol
kamizola

- krátky kabát, súčasť kroja.

kamkordér
camcorder

- camcoder, skratka z camera recorer
prenosná kamera so záznamovým zariadením na magnetický pás.

kammerjunker

- (v cárskom Rusku a v niektorých nemeckých krajinách) dvoran nižšej hodnosti.

Kamov, Nikolaj IľjičNikolaj Iľjič Kamov

- ZSSR
* 14. 9. 1902
† 24. 11. 1973
letecký konštruktér.
1929: skonštruoval prvý sovietsky vírnik.
1945: vedie výrobu sovietskych vrtuľníkov.

kamp

- v stavebníctve spojenie vodorovných trámov plytkými ozubmi.

Kampa

- indiánsky kmeň v strednom Peru.
Bol pod silným vplyvom staroperuánskej kultúry.
- vltavský ostrov v Prahe.

Kampala

- Uganda
hlavné mesto na Viktóriinom jazere.

kampanila

- voľne stojaca zvonica v tvare veže.
- (v talianskej architektúre) vysoká vežová zvonica stojaca obyčajne blízko kostola.

kampanológia

- náuka o zvonoch.
- zvonárstvo.

kampaň

- propagačná akcia.
- bojové úsilie, ťaženie.
- väčšia politická al. iná akcia zameraná proti niekomu, niečomu, v prospech niekoho, niečoho (obyčajne pri riešení aktuálneho problému).
- obdobie vrcholnej prevádzky, vypätého pracovného úsilia (napr. repná kampaň).

kampaň reaktora

- v jadrovej fyzike obdobie práce jadrového reaktora, počas ktorého nie je potrebné ani vymeniť štiepné materiály.

kampán
campanien

- jeden zo stratigrafických stupňov vrchnej kriedy (podľa názvu francúskej oblasti Champagne, latinsky Campania).

Kampánia
Campania

- Taliansko
kraj v južnom Taliansku.
Rozloha 13.595 km².
Stredom je Vezuv a Neapolský záliv.

kampbelka
campbelka

- anglické nosné plemeno kačice domácej hlinitožltého sfarbenia, polovztýčenej postavy (podľa anglickej šľachtiteľky Campbellovej).

kampelička

- v českom prostredí vidiecky peňažný družstevný ústav.
- menšie roľnícke úverné a sporiteľné družstvo.

Kampelík, František Cyril

- ČR
* 1805
† 1872
lekár.
Vydával prvý časopis pre robotníctvo - Hlásnik a propagoval zakladanie svojpomocných pokladní.

kampeška

- extrakt z kampeškovníka, predtým používaný na farbenie vlny a hodvábu na čierno (podľa mesta Campeche v Mexiku).

kampeškovník

- severoamerický strom Haematoxylon campechianum poskytujúci modré drevo.

kampinka

- staré holandsko-belgické plemeno sliepok vyznačujúce sa dobrou nosnosťou, dnes chované najmä v drobnom chove (podľa belgickej oblasti Campine).

kampinky

- kurence belgického pôvodu. Veľmi dobré nosnice.

kampong

- dedina v Indonézii.

kampovanie

- v stavebníctve spájanie kampom, osadzovanie na ozub.

kampovať

- v stavebníctve vykonávať kampovanie.

kamptonit
camptonit

- tmavá žilná alkalická hornina obsahujúca plagioklas, augit a amfibol (podľa Campton Falls v USA).

kamptotecín

- pentacyklický alkaloid plodov čínskeho stromu Camptothecium, používaný v lekárstve.

kamtotrofizmus

- v botanike vplyv záťaže (námahy) na štruktúry a funkcie rastlín vyvolaný ich ohybom.

Kampučia

- Kambodža.

kampus
campus

- (v americkom a britskom prostredí) vysokoškolské územie (priestranstvo včítane budov), areál vysokej školy.

kampylit

- vzácny žltý alebo oranžovočervený hexagonálny nerast, arzeničnan a fosforečnan olova a chlóru.

kampylobakter

- potravinárska baktéria. Podobne ako baktéria rodu salmonela spôsobuje črevné infekcie. Njačastejšie sa vyskytuje v surovom mäse, v hydine, v nepasterovanom mlieku a vo vode.

kampylotropický
kampilotropný

- v botanike (o postavení semenníka) zakrivený.

kamrlík

- hovorovo malá miestnosť, komôrka, kutica.

kamufláž

- vo vojenstve utajovanie, maskovanie.
- zastieranie, zakrývanie, maskovanie, predstieranie.
- (v geochémii) diadochia s veľkou príbuznosťou zastupujúcich sa prvkov (napr. zirkónia a hafnia).

kamuflovať

- (čo) zastierať, maskovať.

kamzičník

- trváca rastlina rodu Doronicum s nápadnými úbormi žltých kvetov.

kamzík
Rupicapra rupicapra

- prežúvavý párnokopytník z čeľade turovitých. Žije vo vysokých horách.

kamža

- (biely) odev miništrantov alebo laikov prisluhujúcich pri omši.

Kan.

- skratka pre Kansas, členský štát USA. Aj Kans.

Kan-su

- Čína
provincia.
Rozloha 366.500 km².
Hlavné mesto Lan-čou.

kana

- (sub)tropická rastlina rodu Canna, u nás pestovaná v parkoch a záhradách ako ozdobná, s veľkými listami a strapcami veľkých červených a žltých kvetov.
- japonská slabičná abeceda.

Kanaan

- zasľúbená zem Židov.
- prenesne symbol hojnosti.

Kanaan, Ghazí

- Sýria
† 12. 10. 2005 (samovražda)
politik.
2005: minister vnútra.

Kanaán

- z hebrejského kenaan - zem purpuru
názov Palestíny pred príchodom Izraelitov (13. storočie pred Kristom).

kanabinol

- živicový produkt z niektorých druhov konopí, súčasť hašiša.

kanabis

- cannabis.

Kanada
Dominion of Canada
Puissance du Canada

Kanada

- britské domínium v rámci Britského spoločenstva národov v Severnej Amerike včítane arktických ostrovov.
Rozloha 9.976.139 km².
Hlavné mesto Ottawa.
Hlavou štátu je britský panovník zastupovaný generálnym guvernérom.
Najstaršími obyvateľmi boli Eskimáci Indiáni.
Okolo roku 1000 tam pristál Leif Eriksson.
1497: John Cabot zaberá Kanadu pre Anglicko.
16. storočie: na pobreží pristávajú prví francúzski moreplavci (Jacques Cartier).
1534 - 1536: Jacques Cartier sa plaví po rieke Sv. Vavrinca.
1604: príchod francúzských osadníkov. Založenie "Nového Francúzska". Kanada prehlásená francúzskou dŕžavou.
1713: Ultrechtský mier.
1754 - 1763: anglo-francúzsky boj o prevahu v Severnej Amerike, Francúzsko stráca Kanadu v prospech Veľkej Británie.
1759: v bitke u Québecu Briti porážajú Francúzov.
1760: Briti sa zmocňujú Montrealu.
1763: celé Nové Francúzsko súčasťou Britskej ríše.
1774: Québecký zákon na ochranu práv francúzskeho etnika.
1791: ústavný zákon o rozdelení Québecu.
1867: Kanada zjednotená, získava štatút domínia.
1873: v dolnej Kanade povstanie za nezávislosť.
1840: Britániou vyhlásená samosprávna federácia dolnej a hornej Kanady.
1867: vytvorené domínium.
1914 -1918: v I. svetovej vojne je Kanada jeden zo Spojencov.
1931: Westminsterským štatútom zisk formálnej nezávislosti rámci Britského Spoločenstva.
1939 - 1945: v II. svetovej vojne je Kanada jeden zo Spojencov.
1949: Newfoundland 10. kanadskou provinciou.
1950 - 1953: vojna v Kórei, kanadskí vojaci bojujú v jednotkách OSN.
1959: prieplav Sv. Vavrinca spája Veľké jazerá s Atlantickým oceánom.
1980: voliči v Québecu proti snahám odtrhnutie.
1982: zákon o Kanade ruší zbytky britskej kontroly.
1990: neúspech Dohody od jazera Meech na ochranu québeckej kultúry a jazyka.
1994: podpis Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
1995: québeckí voliči opäť odmietajú nezávislosť.
1999: v Severozápadných teritótiách vzniká Nunavut, samospráva Inuitov (Eskimákov).

kanada

- hovorovo žart, vtip, zábava, špásy, pobavenie (podľa príhod francúzskych kolonistov v Kanade).

Kanada, východná

- britské domínium.
1867: zisk štatútu domínia na Veľkej Británii.

kanady

- zastaralo korčule.
- vysoké šnurovacie športové topánky.
- druh korčulí používaných najmä v ľadovom hokeji (podľa štátu Kanada).

kanadky

- zastaralo korčule, masívne, zahrotené mužské korčule pripevnené natrvalo na špeciálnych topánkach (používajú sa hlavne pri hokeji).

Kanaďan
Kanaďanka

- obyvateľ Kanady.

kanafas

- bavlnená tkanina v osnove farebne prúžkovaná, používaná na povlaky perín.

kanagom

- univerzálne vodovzdorné lepidlo.

Kanaima

- aravacký démon pomsty.

kanak

- pôvodný obyvateľ na Havajských ostrovoch.
- (dnes) domorodec tmavej pleti v Polynézii.

kanalizácia

- súbor technicko - zdravotných zariadení pre sústavné zbieranie, odvádzanie a čistenie odpadných vôd.
- úprava vodných tokov na splavňovanie, kanalizovanie.

kanalizovať

- vykonávať, vykonať kanalizáciu niečoho.
- (u)robiť splavným, splavňovať, splavniť.
- v publicistike odvádzať, odviesť iným (spoločensky prijateľnejším) smerom.

kanalony

- cestoviny v tvare štvorca o strane asi 12 cm.

kanamycín

- antibiotikum s baktericídnym účinkom používané pri rezistencii na streptomycín, na liečbu sepsy a i.

kananga

- tropická rastlina rodu Cananga, pestovaná pre silicu nachádzajúcu sa v kvetoch.

kanapa

- pohovka.

Kanapa, Jean

- Francúzsko
* 1921
publicista, kritik a spisovateľ.

kanapka

- malý obložený chlebíček.

kanasta

- druh kartovej hry so 108 kartami (a žolíkmi) s vykladaním rozličných kartových figúr.

kanaster
knaster

- (predtým) jemnejší fajkový tabak.

kanava

- riedka bavlnená tkanina vhodná na výšivky.

kanavanín

- bázická aminokyselina vyskytujúca sa v rastlinách, slúžiaca ako inhibítor rastu, kyselina maslová.

kanavália

- (sub)tropická jednoročná alebo trváca krovitá i plazivá bylina rodu Canavalia, pestovaná pre jedlé struky a semená, u nás v skleníkoch ako okrasná.

kanál

- umelé vodné koryto, prieplav, úžina.
- zariadenie ku odvádzaniu alebo privádzaniu niečoho (vody, odpadovej vody, spalín (do komína), pary a podobne).
- v teórii informácií priradenie prijatých prvkov správy k prvkom odoslaným (prenášanie sa deje s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou vernosti prenosu).
- v rádiotechnike kmitočtové pásmo.
- v zvukovej technike zariadenie pre prenos zvuku alebo signálu (elektroakustický kanál).
- v kybernetike cesta alebo systém, ktorým sú prenášané signály alebo informácie od vysielača ku prijímaču (vstup a výstup).

kanál, Albertov

- Belgicko
Prekonáva rozvodie medzi riekou Šeldou a Maasou. Je dlhý 129 km. Dostavaný bol v roku 1938.

kanál, Baťov

- ČR
zákonom stanovená vodná cesta dlhá 52 km. Spája Otrokovice so Sudoměřicami. Pre plavbu je využívaný aj úsek rieky Moravy Hodonín - Skalica - Rohatec, 26 km vedie riekou Moravou, 26 km umelými kanálovými cestami. Bol vybudovan v 30. rokoch 20. storočia pre potrebu závlah a plavby.

kanál, Bridgewaterský

- Anglicko
prvá umelá vodná cesta v Británii. Bol dokončený v roku 1761.

kanál, Du Midi

- 241 kilometrov dlhý kanál v Pyrenejach. Spája rieku Garrona, ústiacu do Biskajského zálivu, so Stredozemným morom. Kanál má 99 plavebných komôr a 55 akvaduktov. Kanál dal vybudovať Paul Riquet, bol dokončený v roku 1681.

kanál, dymový

- dymovod.

kanál, laterálny

- v geografii kanál obchádzajúci nesplavný úsek rieky a pod.

kanál, moskovský

- Rusko
Zaisťuje spojenie medzi Moskvou a Volgou. Je dlhý 128 kilometrov. Jeho stavba bola dokončená v roku 1937, trvala 5 rokov. Bolo vybudovaných 10 vzdymadiel.

kanál, odpadový

- podzemná murovaná al. betónová stoka; uličný vpust s mrežou.

kanál, plavebný

- prieplav.

kanál, ventilačný

- spojovacia dutina pretiahnutého tvaru (obyčajne odliata alebo vyvŕtaná v strojovej súčasti).

kanálik

- v anatómii trubicovité, často viackrát stočené jemné dutiny v orgánoch.
- malý kanál.

kanálka

- v stavebníctve tehla na kanalizačné ciele (na murovanie šácht, kanálov), kanálová tehla.

kanár

- v tenisovom slangu víťazstvo v sete na nulu, teda v pomere 6:0.

kanárik

- zdomácnená forma vtáka z čeľade pinkovitých pôvodom z Kanárskych ostrovov. Chová sa v klietkach pre spev.

kanát

- podzemný kanál pre rozvod vody z horských studní.

kancela

- v architektúre železná mreža oddeľujúca oltárny priestor v starokresťanských bazilikách.

kancelareska

- kaligraficky písané renesančné písmo s úzkym obrazom a zahnutými driekmi pri písmenách malej abecedy.

kancelár

- titul vysokého úradníka v niektorých štátoch.
- prednosta kráľovskej kancelárie.

kancelár, kráľovský

- prednosta kráľovskej kancelárie.

kancelár, ríšsky

- prednosta kráľovskej kancelárie.

kancelár, spolkový

- predseda vlády v Nemeckej spolkovej republike.

kancelár, univerzity

- vysoká úradnícka hodnosť na niektorých univerzitách.

kancelária

- miestnosť, v ktorej sa vykonávajú úradné úkony.
- pracovňa administratívneho alebo iného pracovníka.
- v názvoch niektorých úradov alebo inštitúcií.

kancelária, Česká dvorská

- ČR
najdôležitejší panovnícky úrad českého štátu v 12. storočí v Prahe. Bol vedený kancelárom. V roku 1624 bola prenesená do Viedne ako najvyššia správna a súdna inštancia vlády Habsburgov v Čechách. Zrušená v roku 1749.

Kancelária prezidenta republiky

- orgán, ktorý obstaráva veci súvisiace s výkonom funkcie prezidenta republiky, s jeho politikou a verejnou funkciou.

kancelária, realitná

- kancelária sprostredkúvajúca kúpu a predaj realít.

kancelárstvo

- kancelársky úrad.
- budova kancelárskeho úradu.

kancelista
kancelistka

- zastaralo nižší kancelársky úradník, pisár.

kanceľ

- ľudovo kazateľnica.

kancer

- zhubný nádor, rakovina, karcinom.

kancer-

- prvá časť zložených slov majúca význam rakovina, rakovinový.

kancerizácia

- premena na malígny nádor.

kancero-
karcino-

- v zloženinách prvá časť s významom zhubný nádor, rakovina.

kancerofóbia
karcinofóbia

- chorobný strach z malígneho nádoru.

kancerogenéza
karcinogenéza

- vznik zhubného bujnenia.

kancerogenita
karcinogenita

- schopnosť vyvolať rakovinu.

kancerogén
karcinogén

- látka vyvolávajúca nádorové bujnenie a vznik zhubných nádorov.

kancerogénny

- karcinogénny
nádorový.

kancerológia

- výskum rakoviny.
- náuka o rakovine.

kancerostatiká
karcinostatiká

- cytostatiká.

kancionál

- spevník, súbor náboženských kostolných piesní. V stredoveku býval bohato zdobený.

kancionál, Jistebnický

- súbor husitských duchovných a bojových piesní. Vznikol v 15. storočí.

kanción

- lyrická skladba ľudového rázu určená na spev, obyčajne s refrénom.

kanclér

- stredoveký predstavený kancelárie svetských i duchovných činiteľov.
- v Rakúsku a Nemecku názov pre predsedu vlády.

kanclérstvo

- významný, najvyšší úrad.

kanconeta

- menšia skladba piesňového charakteru.

kancóna
canzona

- v hudbe
  a) jednohlasná pieseň s hudobným doprovodom
  b) v 16. storočí viachlasá vokálna skladba bez doprovodu (francúzsky šansón)
  c) v inštrumentálnej hudbe kratšia melodická skladba.
- v literatúre pôvodne stredoveká forma lyrickej básne so zložitou strofickou stavbou. Pochádza z Provencie.

Kančendžonga

- Khangčhendžanga (tibetsky, Päť pokladníc snehu)
3. najvyššia hora na Zemi (Himaláje).
8.579 (8.586) metrov nad morom.

kančil

- najmenší prežúvavý párnokopytník z čeľade Tragulidae, žijúci v tropickej Afrike a v Ázii.

kančuka

- zastaralo bič, korbáč z remencov.

kandahar

- alpský lyžiarsky závod v zjazde a slalome (podľa britského dôstojníka Roberta of Kandahar).
- lyžiarske lankové viazanie so spodným ťahom pre zjazd a slalom (pôvodne značka).

kandahár

- (predtým) lanko so špirálovou pružinkou na opätok.
- lyžiarske lankové viazanie s touto pružinkou (podľa britského generála Robertsa, ktorý získal šľachtický titul "lord of Kandahar" podľa afgánskeho mesta Kandahár).

Kandahár

- Afganistan
mesto.
329 pred Kristom: mesto založil Alexander Macedónsky.

kandela

- fyzikálna jednotka svietivosti v sústave SI, značka cd. Je to kolmá svietivosť 1/6 x 10 - 5 m² povrchu čierneho telesa pri teplote tuhnutia platiny za tlaku 101. 325 pascalu.

kandeláber

- stojan pouličnej lampy.
- ozdobný svietnik.

kandida

- kvasinka guľovitého tvaru z triedy Endomycetes, ktorej niektoré druhy sú patogénne pre ľudí, zvieratá i rastliny.

kandidačný

- týkajúci sa kandidovania.

kandidatúra

- uchádzanie sa o funkciu.
- vedecká hodnosť kandidáta vied, skratka CSc.

kandidácia

- uchádzanie sa o nejaký úrad, kandidovanie.

kandidát

- uchádzač o miesto alebo funkciu, čakateľ.
- vo voľbách osoba uchádzajúca sa o zvolenie buď ako člen zastupiteľského zboru, sudca, a podobne.
- vedecká hodnosť, skratka CSc.

kandidát vied

- skratka CSc.
vedecká hodnosť udeľovaná spravidla absolventom vedeckej ašpirantúry a viazaná na obhájenie dizertačnej práce.

kandidátka

- uchádzačka o funkciu.
- zoznam osôb navrhnutých (uchádzajúcich sa) na funkciu.

kandidovať

- uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu obsadzovanú voľbami, byť kandidátom.
- navrhovať niekoho na zvolenie, za kandidáta.

kandidóza
candidosis

- ochorenie ľudí alebo zvierat vyvolané kvasinkami rodu Candida, postihujúce sliznicu, kožu i vnútorné orgány.

Kandinsky, Wassily
Vasilij KandinskijWassily Kandinsky: Obraz s čiernym

- Rusko, Francúzsko
* 4. 12. (16. 12.) 1866 (Moskva)
† 13. 12. 1944 (Neuilly-Sur-Seine)
maliar a teoretik umenia.
1896: odchod do Nemecka.
1933: Odchod do Francúzska.
Jeden zo zakladateľov abstraktného umenia.
Spoluzakladateľ skupiny Der Blaue Reiter v Mníchove.

Dielo:Wassily Kandinsky: Žltá, červená, modrá
Žltá, červená, modrá
Obraz s čiernym
1913: Krajina s kostolom
1923: Na bielej II.

kandis

- rafinovaný cukor vo veľkých, bezfarebných, žltkastých až čiernych kryštáloch vyrábaný pozvoľnou kryštalizáciou cukorných roztokov.
- presýtený roztok sacharózy používaný na úpravu povrchu niektorých cukroviniek (napr. želé, fondánu).

kanditkotva

- tvrdý cukrík z cukru a škrobového sirupu, ktorý nie je plnený (drops, roxy) alebo plnený (atlaska).

kandizovanie

- úprava povrchu niektorých druhov cukroviniek (fondán, želé a pod.) vytvorením tenkej súvislej vrstvičky kryštálikov sacharózy.

kandizovanie ovocia

- napúšťanie ovocia cukrom.

kandizovať
kandovať

- presládzať, uskutočňovať, uskutočniť kandizovanie.

kandík

- nízka trváca bylina rodu Erythronium s nápadnými ružovými kvetmi a s dvoma škvrnitými listami, u nás vzácna a chránená.

kandírovať

- kandizovať.

kandíz

- rafinovaný repný cukor vo veľkých kryštáloch.

kandlica

- nárečovo nádoba na mlieko, kanvica.

kandovať
kandizovať

- presládzať, uskutočňovať, uskutočniť kandizovanie.

Kandráč, Pavel

- SR
* 30. 9. 1941 (Prešov)
právnik, politik.
1971 - 1972: právnik NF SR.
1990 - 1995: vedúci Katedry trestného práva Univerzity Komenského v Bratislave.
1998 - 2002: poslanec NR SR.
2002: vedúci Katedry trestného práva, kriminológie, krominalistiky a práva na UMB v Banskej Bystrici.
2002 - 2007: ombudsman.
2007: zvolený do druhého funkčnéh obdobia ako ombudsman.

Kandy

- Srí Lanka
sídlo významných buddhistických pamiatok: Daladá Máligáva (chrám Buddhovho zubu), kláštory Asgírija, Malvatté Mahá. Je buddhistami považované za sväté mesto, pútne miesto.

kandys

- rafinovaný cukor vyrábaný pozvoľnou kryštalizáciou vo veľkých kryštáloch.

kandyt

- tvrdý cukrík zo sacharózy a škrobového sirupu.

kandži

- systém znakov japonského písma používaný vo vedeckom jazyku (pôvodne z čínskeho písma).

Kandžur a Tandžur

- súbor 4.566 buddhistických diel (náboženských, filozofických, gramatických, poézie) indického pôvodu, preložených do tibetštiny a odtiaľ do mongolštiny.
Pochádza z počiatku 14. storočia.

kanec

- samec prasaťa. U starých Slovanov posvätné zviera zasvätené pravdepodobne bohu Radegastovi.

kanec divoký
kanec divý
Sus scrofa

- starší názov pre prasa divoké.

kanel

- žliabková ozdoba na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch.

kanelácia

- kanelúra, žliabkovanie, kanelovanie.

kanelovanie

- súhrn kanelúr, kanelácia, kanelúra, žliabkovanie.

kanelovať

- vybavovať kanelúrami, žliabkovať.

kanelúra

- zvislý žliabok na drieku stĺpa alebo piliera.
- súhrn týchto žliabkov, kanelácia, kanelovanie, žliabkovanie.

Kanellopoulos, Kanellos

- Grécko
letec.
23. 4. 1988 odštartoval z Héroklionu na Kréte smerom ku ostrovu Santorini v lietadle na ľudský pohon.
Vo vzduch sa udržal 3 hodiny, 54 minút a 59 sekúnd, uletel vzdialenosť 115 km (svetový rekord).

Kanem-Borno

- ríša Kanem-Borno.

kaneta

- drevená dutinka na navíjanie priadze pri prevíjaní.

kanetovanie

- navíjanie zásoby priadze na cievku pre tkacie krosná, prevíjanie.

kanéfora

- (v antike) zobrazenie dievčaťa nesúceho na hlave kôš s kultovým náčiním.

Kaněra, Emanuel

- ČR
* 1921
filmový dokumentarista.

Filmografia:
Čína v boji
Velký svátek
Vídeň.

Kangnido Map

- mapa, ktorá je datovaná rokom 1402. Je na nej zakreslená Amerika, Austrália a mys Dobrej nádeje, ktoré vtedy ešte európski moreplavci nepoznali. Koncom 15. storočia sa stala predlohou pre radu máp. Autorom mapy je benátsky obchodník Nicolo da Conti (1395 - 1469), ktorý zozbieral všetky dostupné kartografické informácie, pravdepodobne i z Číny.

kanibal

- ľudožrút.
- prenesene surovec, ukrutník.

kanibalizmus
kanibalstvo

- v zoológii požívanie mäsa príslušníka toho istého živočíšneho druhu (hlavne z nedostatku potravy).
- antropofágia
v antropológii pojedanie ľudského mäsa ľuďmi, napr. z rituálnych dôvodov.

kanic

- ryba.

kanikula

- (v starorímskom kalendári) obdobie, v ktorom je Slnko blízko súhvezdia Psa (22. júla až 23. augusta).
- obdobie horúcich a sparných dní v júli a auguste.

Kanio

- postava z Leoncavallovej opery Komedianti.

Kanis, Pavol

- ČR
* 27. 8. 1948 (Praha)
politik.
1990 - 1992: poslanec FZ.
1992: člen SNR.
1993: poslanec parlamentu SR.

kanister
kanistra

- plechová alebo plastová nádoba na skladovanie a prepravu tekutín.

kanisterapia

- rehabilitácia pomocou psov.

kanistra
kanister

- plechová alebo plastová nádoba na skladovanie a prepravu tekutín.

Kaniš, Petr

- ČR
† 1421
husitský kazateľ.
Predstaviteľ chiliastického krídla.
Bol upálený v Klokotoch vojskami Jana Žižky.Ľudovít Kaník

Kaník, Ľudovít

- SR
* 1. 9. 1965 (Hnúšťa)
politik.
Absolvoval gymnázium v Hnúšti.
V štúdiu pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1988.
Hneď po skončení štúdia začal pracovať ako vedúci finančného odboru na mestskom národnom Výbore v Banskej Štiavnici.
Absolvoval ročnú základnú vojenskú službu v Prešove.
Od roku 1990 pracoval ako riaditeľ odboru malej privatizácie a dražieb na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku až do roku 1991.
Od roku 1992 pôsobil v manažérskych riadiacich funkciách v súkromnej sfére až do roku 1998.
V roku 1998 bol zvolený do funkcie prezidenta fondu národného majetku SR.
V priebehu ročného pôsobenia v tejto funkcii sa mu podarilo zabezpečiť nápravu privatizácie v najznámejších privatizačných kauzách predchádzajúceho obdobia, ako bola privatizácia Nafta Gbely, Kúpele Piešťany, Istrochem Bratislava, Kúpele Sliač Kováčová a ďalšie.
Po odchode z FNM pôsobil v súkromnej sfére ako manažér.
2004 - 2005: minister práce a sociálnych vecí.
2005: ohlásil odchod z vlády po zverejnení informácie, že jeho manželka a brat sa uchádzali o milióny korún z fondov Európskej únie.
17. 10. 2005: odvolaný prezidentom Ivanom Gašparovičom po jeho demisii (pre podozrenie z korupčnej aféry).

Kanka, Karol

- SR
* 1817 (Modra)
† 1908 (Bratislava)
očný lekár.
Redaktor odborných časopisov Kórházi szemle (Nemocničný obzor) a Orvosi szemle (Lekársky obzor).
1882 - 1892: riaditeľ štátnej nemocnice v Bratislave.

kankán

- výstredný francúzsky spoločenský tanec, pôvodne javištný tanec.

kankrej

- sivostriebristé až čiernooceľové plemeno ind. dobytka patriace do skupiny zebu, používané najmä na ťahanie.

kannabis

- cannabis.

kannadčina

- drávidský jazyk, úradný jazyk v štáte Karnátaka, v jednotlivých enklávach používaný aj v štátoch Maháraštra, Tamilnádu, Ándhrapradéš (India).

Kannadi

- drávidská národnosť žijúca prevážne v štáte Maisúr v južnej Indii.

Kanner, Leo

- psychiater.
1943: ako prvý použil výraz autizmus.

kanoe

- pôvodne ľahký dlhý, úzky indián. čln vydlabaný z kmeňa, poháňaný pádlom.
- otvorený ľahký športový čln poháňaný pádlami.

kanoista
kanoistka

- kto pestuje kanoistiku; kto pláva na kanoe.

kanoistika

- vodáctvo, vodný šport na kánoi, kajaku a pramici.

kanon

- stupeň veľkosti tlačového písma (36 bodov = 13,54 mm), trojcicero.
- kánún
perzsko-arabský strunový nástroj.

kanonáda

- delostrelecká paľba.
- strieľanie, rachot, burácanie.
- (kedysi) krátke delo veľkého kalibra s menším dostrelom.

kanonenfuter

- ľudia hnaní do vojny ako "potrava pre delá".

kanonický

- odvodený, vzťahujúci sa ku kánonu.
- chovajúci sa podľa kánonu.

kanonier

- delostrelec.
- strelec.
- kanonierka
v športovej publicistike hráč vynikajúci úspešnou streľbou na bránku.

kanonik

- v katolíckej a anglikánskej cirkvi cirkevný hodnostár, člen kapituly pri biskupskom chráme.

kanonik, rehoľný

- kňaz z niektorej rehole.

kanonika

- súbor pravidiel platných v určitej oblasti
- vo filozofii náuka o normách poznania.
- v hudbe matematické skúmanie tónových vzťahov.

kanonikát

- kanonická hodnosť, kanonictvo.

kanonista

- znalec cirkevného práva (kanonického).

kanonizácia

- svätorečenie
prehlásenie osoby za svätú v katolíckej cirkvi. Schválenie cirkvou.

kanonizátor

- kto kanonizuje, uzákoňuje niečo.

kanonizovať

- svätorečiť.
- uzákoňovať, uzákoniť (pravidlá niečoho), pevne, záväzne stanovovať, stanoviť.

kanopa

- kamenná pohrebná nádoba (podľa staroegyptského mesta Kanopos).

kanovník

- kňaz vykonávajúci slávnostné liturgické funkcie v určitom kostole.

Kanópczová, Zuzana

- SR
* 21. 11. 1979
herečka.

kanón

- druh dela, ktoré na rozdiel od húfnice je konštruované k docieleniu vyššej rýchlosti strely s plochou, menej zakrivenou dráhou letu. Má dlhú hlaveň so silnými stenami a schopnosť rýchlej streľby. Je typickou zbraňou proti tankom, lietadlám. Zvyčajné poľné ráže v rozpätí 7 - 15 cm.

kanónia

- sídlo rehoľných kanonikov a niektorých členov iných reholí.

Kans.

- skratka pre Kansas, členský štát USA. Aj Kan.

Kansas

- USA
prítok Missouri, dĺžka 480 km.
- štát v stredozemí USA. Rozloha 213.095 km². Hlavné mesto Topeka. Štátom USA od roku 1861.

Kansas City

- USA
dvojmestie v Kansase a Missouri.

kanši

- japonská rituálna samovražda na znak protestu.

kant

- pieseň pôvodne náboženského obsahu prednášaná zborom.

Kant, Immanuel

- Nemecko
* 1724
† 12. 2. 1804
filozof.
Zakladateľ modernej kosmogónie (Kantova - Laplaceova teória).
Autor nebulárnej teórie. Tvrdil, že základom univerzálnych mravných zákonov je rozum, nie dogma a viera.

Dielo:
1755: Všeobecná prírodná história a teórie nebies
1781: Kritika čistého rozumu
1788: Kritika zdravého rozumu
1790: Kritika súdnosti
1787: Základy k metafyzike mravov
1795: O večnom mieri
1798: Antropológia.

kantabilita
kantabilnosť

- spevnosť.

kantabilný

- spevný.

kantal

- odporový materiál zo zliatiny železa, chrómu, hliníka a kobaltu pre vykurovacie odpory do teplôt až do 1.350 °C.

kantalup

- odroda dyne červenej s pomarančovou voňavou a šťavnatou dužinou a bradavičnatou kožkou (podľa talianskeho zámku Cantalupo).

kantaros

- starogrécky obyčajne maľovaný pohár s nízkou kanvicou na nohe a s dvojicou zvislých oblúkovitých úch presahujúcich horný okraj (symbol dionýzovského kultu).
- kultová očistná nádrž (studňa) v átriu ranokresťanských bazilík a v ambite.

kantáber

- najnižší stratigrafický podstupeň stefanu (podľa španielskej krajiny Kantábria).

kantácia

- spievanie po domoch na spôsob koledy.
- osobitný dôchodok učiteľov zo spevu v kostole, z kolied a pod.

kantár

- ohlávka aj so zubadlami.

kantáta

- v hudbe koncertná skladba pre spevácky zbor, prípadne aj s účasťou sólistov, a symfonický orchester. Vznikla okolo roku 1600.
- lyrická báseň oslavného charakteru.

kantele

- fínsky ľudový strunový nástroj.

Kanteletar

- zbierka karelskej ľudovej tvorby, ktorá vznikla na území dnešného Fínska Karelskej oblasti (bývalá Karelská ASZR). Zbierku zriadil E. Lönnrotom. Má rôzne tematiky (milostnú, humornú, mierovú, . . . ).

Kantemir, Dimitrij Konstantinovič

- Moldava
1674 - 1723: knieža, štátnik a historik.

kantianizmus
kantizmus

- kantovstvo
súhrnný názov pre filozofické smery 1. polovice 19. storočia akcentujúce Kantovu filozofiu.

kantika
kantikum

- (cirkevný) chválospev, hymnus.
- kantiká
starorímske sólové spevy v komédiách.
- (v latinskom bohoslužobnom speve) súhrnné označenie biblických spevov a modlitieb podľa žalmov.

kantila

- ozdobná šnúrka zo zlatého alebo strieborného drôtika.

kantilácia

- spievané čítanie liturgického textu.

kantiléna

- spevná melodická línia.
- duchovná pieseň zo 14. storočí s 8 – 10 veršami vo dvoch veršovaných strofách.

kantista

- kantovec.

kantizmus
kantianizmus

- kantovstvo
súhrnný názov pre filozofické smery 1. polovice 19. storočia akcentujúce Kantovu filozofiu.

kantína

- menšia predajňa potravín a nápojov na pracovisku, v kasárňach a pod.
- jedáleň, stravovňa (často provizórneho charakteru).
- výčap.

kantínsky
kantínska

- kto predáva v kantíne.
- majiteľ kantíny.

kanton

- vyššia územná správny jednotka vo Švajčiarsku.
- štvoruholníkové pole v hornom ľavom rohu zástavy.

Kanton

- Čína
prístavné mesto v južnej Číne.

kantončina
jüe

- dialekt čínštiny, hovorí sa ním v strede a na juhu provincie Kuang-tung, na juhu Čuangskej autonómnej oblasti Kuang-si, v Hongkongu a v Macau (v týchto dvoch osobitných administratívnych oblastiach Číny je úradným jazykom).

kantor

- staré označenie učiteľa z doby, keď ku povinnostiam učiteľa patrilo doprevádzať hudbou a spevom cirkevné obrady.
- (v gregoriánskom choráli) spevák, ktorý sám al. s niekoľkými ďalšími spieva niektoré časti bohoslužobného spevu.
- (u židovskej viery) chrámový spevák.
- jeden z dignitárov kapituly.

kantorát

- evanjelická internátna cirkevná škola, ktorej žiaci mali povinnosť účinkovať pri rozličných hudobných príležitostiach, na bohoslužbách a pod.

kantorčina

- hovorovo činnosť, zamestnanie učiteľa, učiteľstvo.

kantorčiť

- byť učiteľom alebo stredoškolským profesorom.

Kantorek, Pavel

- ČR
* 17. 5. 1942 (Olomouc)
fyzik (Prírodovedecká fakulta Masarykovej univerzity v Brne), karikaturista.
1965 - 1968: publikuje karikatúry v časopise Dikobraz.
1968: odchod do Kanady.

kantorka

- kantorova žena.
- slangovo učiteľka, profesorka.

kantovec

- prívrženec učenia nemeckého filozofa I. Kanta.

kantovstvo

- filozofia pestovaná v duchu I. Kanta.

Kantorovič, Leonid Vitaljevič

- ZSSR
* 1912
matematik a ekonóm.
Predstaviteľ ekonometrie.

kantón

- (vo Švajčiarsku) vyššia územná správna jednotka s určitou samosprávou.
- menšie správne územie vo Francúzsku.
- (v Prusku v 18. storočí) územná jednotka, ktorá dodávala brancov jednému regimentu, základ kantonálneho systému.

Kantůrková, Eva

- ČR
* 11. 5. 1930
spisovateľka.
1985: hovorkyňa Charty 77.
1989: poslankyňa OF.

Bibliografia:
Přítelkyně z domu smutku (aj scenár k TV adaptácii o 4 dieloch)
Smútočná slávnosť.

Kanuni

- Sulejman I.

kanurijčina
kanuri

- nílsko-saharský jazyk používaný v severovýchodnej Nigérii a v priľahlých oblastiach Nigeru, Kamerunu a Čadu.

kanyla

- jemná trubička zavádzaná do tela, trubica používaná na umelé vyústenie telového vývodu.

kanyster

- plechová alebo plastová nádoba na skladovanie a prepravu tekutín.

Kanyza, Jan

- ČR
* 1947 (Lipník nad Bečvou)
herec.
1975 - 1984: spolupracovník ŠtB s krycím menom Honza. Spoluprácu s ním ŠtB zrušila pre neobjektívnosť dodávaných správ.

Filmografia:
Mravenci nesou smrt
Příliš velká šance
Létající Čestmír (TV seriál)
Chobotnice z druhého patra (TV seriál).

kanzan

- kultivar sakury (japonskej čerešne). Je vysoký 10 - 15 m. Jeho vetve smerujú šikmo hore a koruna vytvára obrátený kužeľ. Kvety sú plné a ružové, pomerne veľké (v priemere až 6 cm).

kanzlei

- novogotické polokurzívové písmo.

kaňa

- Buteo
rod veľkých vtákov z rádu dravcov z čeľade krahulcovitých. Loví najmä myši. U nás žije niekoľko druhov.
- hovorovo atramentový fľak, machuľa.

Kaňka, František Maximilián

- ČR
* 1674
† 1766
architekt a staviteľ.
Navrhol kostol sv. Klimenta a dostavbu Klementína v Prahe, zámok vo Vinoři, v Krásnom Dvoře, kostol v rakúskom Doanueschingen, . . .

kaňon

- pôvodne (zo španielštiny) rúra, trúba alebo (z latinčiny) trstina, trstinová trúbka. Dnes mladé úzke hlboké údolie s príkro sklonenými, až zvislými stenami, najmä v priepustných, vodorovne uložených a zvislo rozpukaných horninách. Podobný jazykový pôvod má i kanál a kanón.

kaňoning
canyoning

- prechod riečnymi prielomami a zlaňovanie vodopádov.

Kao-šani
Kao-šanovia

- národnostná skupina (čínsky horali) v ČĽR. Sídlia na Tchaj-wane. Je ich asi 200.000.

kaoliang

- cirok, čirok, sorgo
významná obilnina teplých oblastí.

kaolinický

- týkajúci sa kaolínu, obsahujúci podstatnú prímes kaolínu.

kaolinit

- biely ílový minerál, chemicky komplexný zásaditý kremičitan hlinitý. Hlavná zložka kaolínu.

kaolinizácia
kaolinické zvetrávanie

- premena silikátov, najmä živcov na kaolinit.

kaolinizovať

- (z)meniť sa kaolinizáciou.

kaolín

- technický názov pre usadenú horninu zloženú najmä z kaolinitu, kremeňa, sľudy a rôznych ílových nerastov. Technická surovina pre výronu porcelánu (podľa čínskeho náleziska Kao-ling).

kaolínka

- podnik vyrábajúci tovar z kaolínu.

kaón

- elementárna častica patriaca medzi mezóny, druh stredne ťažkej elementárnej častice, mezón K.

kap

- pláštenka.
- mys.

Kap Verde

- Cabo Verde, Zelený mys.
Najzápadnejší výbežok Afriky neďaleko Dakaru (17° 38' záp. d. ).

kapa

- Κ, κ
písmeno gréckej abecedy, zodpovedajúce slovenskému k.

kapacita

- schopnosť niečo pojať, obsiahnuť.
- výkonnosť, schopnosť niečo vykonať.
- vo fyzike pomer náboja na doskách kondenzátora (na vodiči) ku napätiu medzi doskami (vodičom a zemou).
- v doprave:
  a.) počet osôb alebo množstvo tovaru, ktoré môže byť prepravené dopravným prostriedkom,
  b.) počet dopravných prostriedkov, ktoré môžu prejsť po dopravnej trase (ceste) za jednotku času.
- znamenitý odborník.
- v publicistike výrobné, ubytovacie a iné možnosti.
- spôsobilosť niečo vykonať, výkonnosť, najvyšší stupeň výkonnosti (kapacita strojov, výrobná kapacita).

kapacita, akumulátora

- množstvo prúdu v Ah, ktoré prijme pri jednom nabití.

kapacita, lebky

- v antropológii priestor vo vnútri lebky. Vyjadruje sa ml (mililitroch). Slúži ku stanoveniu veľkosti mozgu.

kapacita pľúc, vitálna

- v medicíne množstvo vzduchu, ktoré je možné po hlbokom nádychu vydýchnuť (4 - 5 litrov).

kapacita kondenzátora

- pomer náboja na jeho doskách a napätia medzi doskami.

kapacita smeru

- vo vojenstve ukazovateľ možnosti použitia síl a prostriedkov na vedenie bojovej činnosti.

kapacita, tepelná

- množstvo tepla, ktoré závisí od spôsobu zmeny stavu termodynamickej sústavy.

kapacita, vodná

- v pedológii schopnosť pôdy prijať a udržať vodu kapilárnymi molekulárnymi silami.

kapacita, výrobná

- maximálna schopnosť výroby určitej produkcie v rámci výrobného odvetvia, podniku, závodu či inej výrobnej jednotky za určitú časovú jednotku pomocou daných výrobných základných fondov a ich racionálneho využitia.

kapacita, vzdušná

- v pedológii obsah vzduchu v pôde pri určitom nasýtení pôdy vodou.

kapacitancia

- zdanlivý odpor kladený kapacitou (napríklad kondenzátorom) striedavému elektrickému prúdu.
- reaktancia ideálneho kondenzátora.

kapacitor

- zariadenie majúce pri malých rozmeroch veľkú elektrickú kapacitu, kondenzátor.

kapacitovať

- presviedčať, presvedčiť, získavať, získať, nahovárať, nahovoriť na niečo.

kapacizmus

- (v logopédii) chybná výslovnosť hlásky k.

Kapak, Manko

- Incká ríša
* asi 1021
† 1062
zakladateľ panovníckeho rodu Inkov.

Kapak, Huayana

- Incká ríša
* 1475
† 1525
Inka.
Počas jeho vlády dosiahla Incká ríša svojho najväčšieho rozmachu.

kapalín

- prilba v podobe klobúka.

kapama

- sviatočné jedlo z viacerých druhov mäsa vareného s kapustou, cibuľou, ryžou, korením a pod.

kapampangančina
pampango

- filipínsky jazyk z austronézskej rodiny rozšírený v centrálnej oblasti ostrova Luzon, najmä v provincii Pampanga (severozápadne od tagalského územia).

Kapanen, Niko

- Fínsko
* 29. 4. 1978
hokejista.

kapara

- Capparis
rod drevín z čeľade kaparovitých pôvodom zo Stredomoria.
- kapary
mladý kvetný puk naložený v soli, octe alebo oleji. Pochutina.

kaparovník

- stredozemný tŕnitý ker.

kapciózny

- úskočný, lstivý (dotaz) - otázky zámerne formulované tak, aby vypočúvaný nepoznal ich pravý zmysel.

kapeador

- (pri býčích zápasoch) muž, ktorý dráždi býka červenou látkou.

kapec
kapce

- teplá obuv s vysokými sárami z hrubého súkna.

Kapek, Antonín

- ČR
* 1922
politik.
1965 - 1968: generálny riaditeľ ČKD Praha.
1969: člen predsedníctva ÚV KSČ. Poslanec snemovne FZ.

kapela

- hudobné teleso, súbor hudobníkov, orchester (dnes obyčajne zábavný, tanečný alebo pochodový).

kapelka

- skúšobná miska na stanovenie obsahu drahých kovov.
- malá kapela.

kapelníctvo

- funkcia kapelníka.

kapelník
kapelníčka

- kto vedie kapelu, dirigent.

kaper

- námorný lupič, pirát.
- osoba poverená svojou vládou viesť kaperské vojny.
- loď prevádzajúca počas vojny zaujímanie nepriateľskych alebo neutrálnych lodí.

kaperstvo

- koristníctvo, námorné pirátstvo s vedomím panovníka a so sprievodným listom, proti lodiam nepriateľa, vlastné lode a lode neutrálne boli útokov ušetrené.
- (v 16. – 19. storočí) spôsob vedenia námornej vojny pomocou kaperov.

Kapet, Filip I.

- Francúzsko
1060 - 1108: kráľ.

Kapet, Filip II. August

- Francúzsko
1180 - 1223: kráľ.
Otec Ľudovít VII. Syn Ľudovít VIII.

Kapet, Filip III. Smelý

- Francúzsko
1270 - 1285: kráľ.

Kapet, Filip IV. Sličný

- Francúzsko
* 1268
† 1314
1285 - 1314: kráľ.
Prinútil pápeža Bonifáca VIII., aby sa usídlil vo Francúzsku (v roku 1309 do Avignonu).
Obvinil rád templárov z kacírstva.
13. 10. 1307 vydal rozkaz pozatýkať všetkých templárov.

Kapet, Filip V.

- Francúzsko
1316 - 1322: kráľ.
1337: zaberá Guyenne - začiatok storočnej vojny.

Kapet, Henrich I.

- Francúzsko
1031 - 1060: kráľ.

Kapet, Hugo

- Francúzsko
panovník.
987 - 996: kráľ (konec karlovskej dynastie). Zakladateľ dynastie francúzskych kráľov (vymrela v roku 1328).

Kapet, Karol IV.

- Francúzsko
1322 - 1328: kráľ.

Kapet, Ľudovít VI.

- Francúzsko
1108 - 1137: kráľ.
Syn Ľudovít VII.

Kapet, Ľudovít VII.

- Francúzsko
1137 - 1180: kráľ.
Manželka Eleonóra Akvitánska (v roku 1152 manželstvo prehlásené za neplatné, zamilovala sa do Raymonda z Antiochie a odmietala s kráľom žiť).

Kapet, Ľudovít VIII.

- Francúzsko
1223 - 1226: kráľ.
Otec Filip II. August. Manželka Blanka Kastílska. Syn Ľudovít Svätý.

Kapet, Ľudovít IX. Svätý

- Francúzsko
* 1214
† 1270
1226 - 1270: kráľ.
Účastník 7. a 8. krížovej výpravy.

Kapet, Ľudovít X.

- Francúzsko
1314 - 1316: kráľ.

Kapet, Robert I. Svätý

- Francúzsko
996 - 1031: kráľ.

kapia

- odroda zeleninovej neštipľavej papriky podlhovastého tvaru, obyčajne purpurovej farby, vhodná na nakladanie.

Kapica, Pjotr Leonidovič

- ZSSR
* 1894
fyzik.
Zaoberal sa štúdiom nízkych teplôt a silných magnetických polí. Zistil, že pri -271 °C prechádza hélium do tzv. stavu supratekutosti.

kapilameter

- prístroj na meranie pôdnej kapilarity.

kapilarióza

- ochorenie, najmä mladej hydiny, ktoré spôsobuje cudzopasná hlísta rodu Capillaria.

kapilarita

- súhrnný názov javov spôsobených povrchovým napätím kvapalín, vzlínavosť.

kapilarita spájky

- vzlínavosť roztavenej spájky v tenkých škárach.

kailaropatia

- bližšie neurčená choroba kapilár.

kapilára

- trubica s veľmi malým vnútorným priemerom.
- vlásočnica
cieva s veľmi malým vnútorným priemerom tvoriaca spojku medzi žilovým a tepnovým obehom.
- jemný prieduch v pôde.
- kapiláry
jemné priebežné póry v tuhých i sypkých hmotách (betóne, kamenive a pod.), v ktorých sa prejavujú kapilárne javy.

kapilaroskopia

- mikroskopické vyšetrenie krvných vlásočníc (obyčajne nad nechtovým lôžkom).

kapilárny

- vlásočnicový.

kapilícium

- neplodné vlákna ležiace medzi spórami v plodniciach bruchatkovitých húb, viatie pri hubách umožňujúce rozhadzovanie výtrusov.

Kapistrán, Ján
Ján Kapistránsky

- Taliansko
* 24. 6. 1386
† 23. 10. 1456
mních, kňaz, kazateľ a diplomat.
Zaslúžil sa o stredovekú reformu cirkvi.
Kázal po celej Európe.
Zohral významnú roľu pri obrane Belehradu pred Turkami (1456).
Nazývaný "Apoštol Európy".

kapišón

- malý dámsky klobúčik čepcovitého tvaru (podľa módy z druhej polovice 19. storočia).

kapitalista
kapitalistka

- príslušník vykorisťovateľskej triedy hromadiaci kapitál privlastňovaním plodov práce robotníkov (podľa komunistickej ideológie)
- súkromný vlastník výrobných prostriedkov; osoba disponujúca kapitálom.
- osoba s príjmami prevažne alebo výlučne z kapitálových výnosov.

kapitalizácia

- prevedenie (napr. majetku, dôchodku) na kapitálovú hodnotu.
- proces vytvárania fixného kapitálu, jedna z foriem akumulácie kapitálu. Zvýšenie základného kapitálu o zisky a rezervy.
- uskutočňovanie, uskutočnenie kapitalistických hospodárskych zásad.

kapitalizácia nadhodnoty

- akumulácia kapitálu.

kapitalizácia úrokov

- pripájanie úrokov k istine (v peňažných ústavoch).

kapitalizmus

- spoločensko-ekonomická formácia, spoločenský poriadok, v ktorom je rozhodujúca časť výrobných prostriedkov vo vlastníctve malého počtu osôb - kapitalistov, hospodársky systém založený na slobodnom súkromnom podnikaní, na trhovom hospodárstve, a to zvyčajne v rámci demokratického politického systému.
Rozhodujúci význam pre vznik kapitalizmu mala pôvodná akumulácia v 16. - 18. storočí.
V 2. polovici 18. storočia vznikli prvé stroje, ktoré spolu s objavom parného stroja vyvolali napred v Anglicku a Francúzsku priemyselnú revolúciu.
Politicky sa kapitalizmus presadil buržoáznymi revolúciami, ktoré historicky znamenali pokrok a rozvoj spoločenských výrobných síl.

kapitalizovať

- prevádzať, previesť, premieňať, premeniť na kapitál.

kapitanát

- (v 16. – 17. storočí) vojenský veliteľský útvar v Uhorsku na obranu proti Turkom.
- lodiarsky úrad, organizácia poverená správou určitého úseku vodnej cesty.

kapitanát, generálny

- kapitánia.

kapitácia

- (v staroveku a v stredoveku) zvyčajná daň z hlavy - poplatok za jednu osobu, zo strany zdravotnej poisťovne platba lekárovi za registrovaného pacienta, kapitačná platba.

kapitál

- istina. Nazhromaždené prostriedky (peniaze, suroviny, stroje, zariadenia, polotovary) slúžiace výrobe tovaru.
- základná peňažná čiastka, ktorá je predmetom rokovania, sporu, úrokovania a pod. (bez úrokov, útrat, príslušenstva), istina.
- značné nazhromaždenie majetku al. veľké množstvo hotových peňazí, bohatstvo.
- prenesene finančná moc, kapitalistický systém, kapitalisti.
- čo prináša úžitok (vec, osoba, vlastnosť ap.).
- hovorovo peniaze, veľa peňazí, peňažná hotovosť.

Kapitál

- základný spis K. Marxa. Prvá vedecká analýza ekonomických zákonov kapitalizmu a kapitalistického vykorisťovania proletariátu. Hlavným objavom je objav nadhodnoty. Prvý diel vyšiel v roku 1867.

kapitál, konštantný

- časť kapitálu, ktorá existuje vo forme výrobných prostriedkov (budovy, stavby, stroje, zariadenia, palivo, suroviny, pomocný materiál) a vo výrobnom procese nemenia veľkosť svojej hodnoty.

kapitál, variabilný

- časť kapitálu, ktorá sa vynakladá na nákup pracovnej sily (mzdy).

kapitál, konštantný

- vynaložený na výrobné prostriedky.

kapitál, variabilný

- náklady ma mzdu pracovných síl.

kapitál, vytĺcť z niečoho

- snažiť sa vyťažiť z toho čo najviac.
- získavať, získať z toho výhody, prospech.

kapitála

- druh písma, majuskulové písmo obdĺžnikového či štvorcového typu, pôvodne starorím. kresané písmená, z ktorých vznikli kapitálky.
- písmeno veľkej abecedy vo výške písmen malej abecedy, kapitálka.
- hlavica stĺpa alebo piliera, zvyčajne plasticky zdobená, kapitál.

kapitála kvadráta

- latinské majuskulové písmo riadiace sa systémom dvoch liniek.

kapitála rustika

- písmo štíhlejšie a vyššie ako kapitála kvadráta.

kapitálik

- (v knihárstve) lemovka zakončujúca okraje chrbta, ktorý tvoria zošité hárky knihy.

kapitálka

- (v tlačiarenskej sadzbe) veľké písmeno lat. abecedy s výškou písmena malej abecedy vysádzaného textu.

kapitálky

- v polygrafii veľké latinské písmena o výške písmen malej abecedy vysádzaného textu.

kapitálny

- veľmi veľký.
- poriadny.
- znamenitý, výborný.
- hlavný, základný, podstatný.

kapitálový

- vzťahujúci sa ku kapitálu.
- vzťahujúci sa ku kapitále.

kapitán
kapitánka

- vodca, veliteľ.
- vojenská hodnosť, dôstojnícka hodnosť (u nás medzi nadporučíkom a majorom).
- dôstojník s touto hodnosťou.
- veliteľ lode alebo lodný dôstojník v obchodnom a vojnovom loďstve.
- veliteľ dopravného lietadla.
- vedúci športového družstva (mužstva).
- (predtým a v niektorých krajinách doteraz) náčelník územného celku, vladár.

kapitán, korvetný

- v niektorých krajinách hodnosť dôstojníka námorníctva na úrovni majora.

kapitánia
generálny kapitanát

- (v 16. – 17. storočí) správna jednotka španielskeho koloniálneho panstva v Latinskej Amerike.

kapitánstvo

- hodnosť kapitána.

kapitel

- hlavica stĺpa.

Kapitol
Capitolinum

- Rím
pahorok v Ríme. Na jeho vrchole stálo sídlo zakladateľa Ríma a jeho prvého vládcu - Romula. Na prelome 6. a 5. storočia pred Kristom, po strate ochranného významu, chrám.
- v mnohých jazykoch s významom pre hlavné mesto ako sídlo vlády.

kapitola

- oddiel knihy alebo spisu.
- časť niečoho, obdobie, úsek, časť (napr. života, dejín ap.).
- príbeh.
- hovorovo osobitný prípad, ktorý si zasluhuje osobitnú pozornosť.

Kapitonov, Ivan Vasiljevič

- ZSSR
* 1915
stranícky činiteľ.
1939: člen KS ZSSR.
1952: člen ÚV KS ZSSR.
1952 - 1964: prvý tajomník moskovského a ivanovského (od roku 1959) oblastného výboru KS ZSSR.
1965: tajomník ÚV KS ZSSR. Poslanec Najvyššieho sovietu ZSSR.

kapitula

- zbor kanovníkov.
- stály sbor kanonikov pri biskupskom chráme.
- poradný sbor biskupa

kapitulant

- kto ustupuje, vzdáva sa bez boja.

kapitulanstvo

- hlásenie ústupu bez boja, kapitulantská politika.

kapitulácia

- vzdanie sa časti alebo všetkých branných síl, zloženie a vydanie zbraní. Je buď bezpodmienečná alebo s určitými podmienkami.
- nerovnoprávne zmluvy vnucované od 16. storočia kapitalistickými štátmi krajinám Stredného a Blízkeho východu, ktorými bola obmedzovaná zvrchovanosť týchto krajín.
- hovorovo poddanie sa, ustúpenie mocnejšiemu al. ustúpenie pred prekážkami, upustenie od požiadaviek a pod.

kapitulácia, bezpodmienečná

- priznanie úplnej porážky.

kapitulník

- člen kapituly.

kapitulný

- vzťahujúci sa ku kapitule.

kapitulovať

- vzdávať sa, vzdať sa nepriateľovi, prestať bojovať, poddávať sa, poddať sa.
- prenesene (hovorovo) vzdať sa, vzdávať sa niečoho (napr. plánu, myšlienky), upustiť od predsavzatia, ustúpiť.

kapitulum

- hlavica stĺpa.
- (v gregoriánskom choráli) krátke čítanie nešpor, ktoré spieva kňaz a na ktoré zbor odpovedá rovnakou melódiou.

Kaplan, Viktor

- ČR
* 27. 11. 1876
† 1934
technik a vynálezca.
Profesor na bývalej nemeckej vysokej škole technickej v Brne.
Vynálezca vodnej rýchlobežnej turbíny s nastaviteľnými lopatkami.

Kaplanová, Valérie

- ČR
* 12. 9. 1917 (Hlinsko)
† 12. 5. 1999
herečka.

Filmografia:
Noc nevesty (réžia K. Kachyňa)
Honza málem králem
Jára Cimrman ležící, spící
Slunce, seno a pár facek
Slunce, seno, erotika.

kaplán

- (v evanjelickej cirkvi i kaplánka) kňaz pomáhajúci farárovi v duchovnej správe.

kaplánčiť

- hovorovo pôsobiť ako kaplán, byť kaplánom.

kaplánovať

- hovorovo byť kaplánom.

kaplánstvo

- funkcia, hodnosť kaplána.

Kaplický, JanJan Kaplický

- ČR/Veľká Británia
* 18. 4. 1937 (Praha)
† 14. 1. 2009 (Praha)
architekt českého pôvodu.
Manželka Eliška. Syn Josef (z 1. manželstva). Dcéra Johanka (* 14. 1. 2009, matka Eliška).
Autor návrhu Národní knihovny v Prahe (tzv. chobotnica).
1968: emigrácia z ČSSR do Veľkej Británie.
1978: zakladá kanceláriu Future Systems.

Dielo:
Selfridges (Birmingham - obchodný dom);
plávajúci most v Londýnskej štvrti Canary Wharf;
turistické centrum v Stonehenge;
Sketches 1941 - 2005 (kniha);
Album (kniha);
Česká inspirace (kniha).

Kaplický, Josef

- ČR
* 1899
† 1962
maliar, grafik, sochár a architekt.
Zaoberal sa najmä dekoratívnym umením.

Kaplický, Václav

- ČR
* 1895
spisovateľ.

Dielo:
Gornostaj (kritika ruských légií)
Železná koruna.

Kaplíř ze Sulevic, Kašpar

- ČR
* (1535) 1541
† 21. 6. 1621
šľachtic.
Najvyšší zemský pisár.
Popravený za účasť v českom stavovskom povstaní.

kaplnka

- menšia kresťanská stavba bez farských práv.
- oddelená časť chrámu pre samostatné bohoslužby.
- menšia svätyňa alebo jej časť, kostolík.

kaplnka, krstná

- baptisterium.

Kapnist, Vasilij Vasiljevič

- Rusko
* 1757
† 1823
spisovateľ.

Dielo:
Klebeta (komédia).

kapnograf

- prístroj na zisťovanie obsahu oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu používaný pri funkčnom vyšetrení pľúc.

kapnomantia

- veštenie z dymu pri zápalných obetiach.

kapodaster

- posuvný pražec pripevňovaný na krk brnkacieho strunného nástroja.

kapok

- semenné vlákna niektorých tropických stromov, používané najmä v čalúnnictve.

kaponiéra

- (v bastiónovej fortifikačnej sústave) krytá komunikácia v priekope tvorená obyčajne paralelnými valmi s banketom.

kapor

- Cyprinus
rod rýb z rovnomennej čeľade. Chová sa v rybníkoch (kapor obecný). Okolo úst má 4 mäsité fúzy.

kapor koi

- japonský druh kapra pestovaný na okrasu premiér farebné šupiny. Každá ryba je originál, neexistujú dve s rovnakým zafarbením.

kapores

- (predtým) židovský obrad "zmierovacej obete" (kohúta či sliepky) konaný v predvečer sviatku Dňa zmierenia.

kapota

- kryt motora cestného motorového vozidla, traktorového alebo lietadlového motora.

kapotovaný

- opatrený ochranným krytom (kapotou, kapotážou).

Kapp, W.

- Nemecko
* 1858
† 1922
vodca puču v roku 1920 (Kappov puč) - pokus o obnovenie monarchie.

kappa

- Κ, κ
v gréckej abecede znak pre hlásku k.

Kappa 9

- Japonsko
raketa.
Konštruktér Hideo Itokawa.
Dosahovala výšku 250 km. S prídavnými jednostupňovými raketami S-510 a S-520 dosahovala výšku až 430 km.

Kappadokia

- Turecko
skalné mesto na svahu sopky Kyzyl Irmak.
V období Byzantskej ríše tu kresťania vybudovali na 200 obydlí v stenách z tufu, ako aj kresťanské chrámy.
V roku 1985 bolo skalné mesto zapísané do zoznam UNESCO.
- antický názov pre krajinu v strednej Anatólii.

Kapr, Jan

- ČR
* 1914
skladateľ a pedagóg (JAMU).

Dielo:
Zítra (symfonická báseň)
Domov (Klavírny cyklus)
Nové Československo (filmová hudba).

kaprál

- od 17. storočia staršia vojenská hodnosť na stupni desiatnika v niektorých armádach.
- prenesene (obyčajne obmedzený) rázny, panovačný, rozkazovačný človek.

Kaprál, Václav

- ČR
* 1889
† 1947
skladateľ, komponista.
Dcéra Vítězslava.
Autor klavírnej, komornej, vokálnej a orchestrálnej hudby.

Kaprálová, Vítězslava

- ČR
* 24. 1. 1915 (Brno)
16. 6. 1940 (Montpellier, Francúzsko)
skladateľka a dirigentka.
Matka Viktória (rodená Uhlířová, speváčka). Otec Václav (komponista). Manžel Jiří Mucha (sobáš v apríli 1940, autor knihy Podivné lásky).
Jej milencom bol v rokoch 1937 - 1940 jej učiteľ Bohuslav Martinů.
1935: absolvovala brnenské konzervatórium.
1937: ako prvá žena dirigovala Českú filharmóniu (Vojenská symfónia).
1939: odchádza do Paríža (kde predtým študovala na Ecole Normale de Musique - tam sa zoznámila s Bohuslavom Martinů).

Dielo: Po bitvě Bělohorské
Vojenská symfónia
Variácia na zvonkohru kostola Saint-Etienne du Mont
Koledy milostné (s B. Martinů).

kapric
kaprica

- umienenosť, vrtoch.

kaprica

- hovorovo malá poduška.
- kapric
umienenosť, vrtoch.

kapriciózny

- náladový, rozmarný, navypočítateľný, vrtkavý.

kaprifikácia

- spôsob umelého opeľovania niektorých ušľachtilých odrôd figovníka peľom divého figovníka.

kapriola

- (v jazdectve) najťažší skok vysokej španielskej školy.
- skok, poskok všeobecne, kotrmelec.
- druh tanečnej skokovej figúry.

kaprolaktám

- biela kryštalická zlúčenina, derivát kapronovej kyseliny, surovina na výrobu plastických látok, polyamidov.

kapron

- (predtým) obchodný názov syntetického polyamidového vlákna sovietskej výroby (používaného na výrobu pančúch, bielizne a pod.).

kaprovité

- čeľaď sladkovodných rýb (Cypriniformes).

kaprovití

- Cyprinidae
čeľaď sladkovodných rýb s bezzubou tlamou.

kapsaicin
kapsicín

- látka, ktorá spôsobuje pálčivosť chilli papričiek.
Samotné molekuly látky sú bez farby a vône. Viažu sa na bunky v ústnej dutine, nose, hrdle a žalúdka, ktoré vysielajú do mozgu signál o bolesti a poškodení, hoci ich kapsaicin nepoškodzuje. Má hodnotu 16.000.000 jednotiek Scoviellovej stupnice.
Ako prvý ho izoloval v roku 1816 Nemec P. A. Buchtholz, o 30 neskôr ho v kryštalicej forme pripravil jeho krajan L. T. Tresh, ktorý ho takto aj pomenoval.
Tento rastlinný alkaloid si papriky vyvinuli ako ochranu proti bylinožravcom.

kapsantín

- červené farbivo nachádzajúce sa v plodoch papriky.

kapsicín

- kapsaicín.

Kapsko

- Province of the Cape of Good Hope, afrikánsky Kaapprovinsie - provincia v Juhoafrickej republike. Rozloha 721.004 km², hlavné mesto Kapské Mesto (Cape Town, afrikánsky Kaapstad).

kapsľa

- rozbuška.
- tobolka, puzdro, schránka.

kapsľa, enterálna

- v podstate optická sonda na prieskum tráviaceho traktu, ktorá je uložená v pilulke a optický záznam ňou získaný je snímaný na diaľku senzormi na tele pacienta; má rozmery cca 2,5 x 1 cm, v tráviacom trakte sa rozpadne asi po ôsmich hodinách, keď je medzitým schopná nasnímať až 60.000 snímkov; kamera v pilulke .

kapsľa trhacej nálože

- rozbuška.

kapsľa v náboji

- roznetka.

kapsľovanie

- nasadenie ochrannej záklopky na hrdlo fľaše s vínom na ochranu vína pred znehodnotením.

kapsula

- v lekárstve puzdro, blana.
- suchý pukavý plod, tobolka.
- časť sporogónu machorastov, v ktorej sa tvoria výtrusy.
- vo farmakológii sladkasté puzdro, chutný obal na liekoch, práškoch nepríjemnej chuti.
- vo farmakológii papierové vrecko na delené prášky.
- v letectve predný priestor v rakete, kde je aj kabína kozmonauta.

kapsulárny

- (v anatómii) patriaci k puzdru, napr. kĺbovému.

kaptatórny

- zameraný na získanie prospechu alebo úžitku.

Kapteyn, Jacobus Cornelius

- Holandsko
* 1851
† 1922
astronóm.
Zaoberal sa stelárnou štatistikou a dynamikou.

kaptivovať

- získavať, získať, upútavať, upútať, zaujímať, zaujať.

kaptorga

- v ruskom pravoslávnom prostredí schránka na ostatky svätých nosená obyčajne v náhrdelníku.

kapucín

- oxyhumolit
druh hnedého uhlia. Používa sa na hnojenie a k výrobe podradných farbív.
- františkán.
- člen žobravého mníšskeho rádu.
- kapucínka
člen (mendikantskej) rehole vzniknutej z františkánskej rehole, nosiaci hnedý habit s dlhou kapucňou.
- hovorovo čierna káva s malým množstvom mlieka; mlieko do kávy so zvýšenou trvanlivosťou.

kapucíner

- hovorovo čierna káva s malým množstvom mlieka.

kapucínka

- fialovo kvitnúca raná odroda kŕmneho hrachu zrnového typu s veľkými, nepravidelne hranatými semenami, nízkeho vzrastu.

kapucňa

- prikrývka (obyčajne spojená s plášťom) zahaľujúca hlavu (okrem tváre), kukla.

kapučínokotva
cappuccino

- káva s malým množstvom mlieka.

Kapuscinsky, Ryszard

- Poľsko
† 23. 1. 2007
novinár, spisovateľ.
Známy svojimi reportážnymmi knihami.

Dielo:
Na dvore kráľa kráľov
Futbalová vojna
Na dvore šáha šáhov
Eben
Lapidárium (výbor z fragmentných zápiskov).

kapusta

- zelenina rodu Brassica pestovaná pre dužinaté listy tvoriace pevnú hlavu.
- pokrm z tejto zeleniny.

kapusta čínska
Brassica napus var. chinensis

- bylina pestovaná ako listová zelenina. Je charakteristický svojim predĺženým tvarom.

kapusta obyčajná
Brassica oleracea var. sabauda

- listová zelenina.

kapusta, plnená

- kapustné listy plnené mäsom.

Kapustin Jar

- ZSSR
neoficiálny, aj keď zažitý, názov kozmodrómu Stancija Volgograd.
Leží u Kaspického jazera.
Bol používaný pre štarty prvých družíc.

kapustnica

- šťava z kyslej sudovej kapusty.
- polievka z kyslej kapusty.
- miesto, kde rastie kapusta, kapustnisko.

kapustnisko

- miesto, kde sa sadí kapusta, kapustné pole.

kapustník

- koláč plnený dusenou kapustou.

Kapuš, Richard

- SR
* 9. 2. 1973 (Bratislava)
hokejista.

kaput

- rozbitý, zničený.
- zdeptaný.
- porazený.
- mŕtvy.
- (predtým) dlhý vrchný kabát, plášť.

kapún

- vykastrovaný mladý kohút vykrmovaný na vyššiu jatočnú hmotnosť.

kapúnovanie

- chirurgický zákrok odstraňujúci pohlavné žľazy u kohútov, kastrovanie, kastrácia.

Kapúr, Rádž

- India
* 1925
filmový herec a režisér.

Filmografia:
Darebák
Pod rúškom noci
Tulák.

kapybara

- juhoamerický veľký vodný hlodavec rodu Hydrochoerus, príbuzný morčaťu.

karkotva

- pohrebná hostina.
- cir
misovitá priehlbenina na úpätí vysokej, takmer kolmej skalnej steny. Vpredu je kar uzavretý nízkym skalným prahom. Je kolískou údolného ľadovca, po ktorého roztopení niekedy ostane v kare jazero. Ľadovcový kotol.

kara-kara

- opojný nápoj z niektorého druhu korenia.

Kara, Mustafa

- Turecko
* 1634
† 1683
veľkovezír.
V roku 1683 bol porazený u Viedne Jánom III. Sobieským a popravený. Tým boli zastavené ďalšie vpády Turkov do Európy.

karabela

- krivá, tenká šabľa tatarského pôvodu bez ochranného oblúka na rukoväti (podľa mesta Kerbelá v Iraku).

karabinier

- vojak alebo žandár ozbrojený karabínou.

karabinieri

- vojenskí jazdci vyzbrojení karabínami. V Taliansku dodnes názov polície.

karabína

- arkebuza
od 18. storočia ľahká vojenská puška so skrátenou hlavňou.
- rýchloupínacia závlačka.

karabínka

- perom zabezpečené kovové pútko, ktoré sa nemôže samočinne otvoriť, používané na spájanie alebo zavesovanie (aj súčasť horolezeckého výstroja).

karačoňa

- rómsky názov Vianoc (odvodený zrejme z maďarského "karácsony").

Karadjordjevič, Alexander I.

- Juhoslávia
* 1888
† 1934
politik.
1921 - 1934: kráľ.
V roku 1929 vyhlásil vojenskú diktatúru.
1934: zavraždený chorvátskymi nacionalistami.

Karadjordjevič, Alexander II.

- Srbsko
politik.
Otec Petar.

Karadjordjević, Petar

- Juhoslávia
† 1934
politik.
3934: kráľ.
Syn Alexander II.
1941: útek do Británie pred nemeckou inváziou.

Karadjordje, Petrović

- Srbsko
* 1752
† 1817
vodca srbského povstania proti Turkom v rokoch 1804 - 1813.
Národný hrdina.
Zakladateľ panovníckej dynastie.

Karadžič, RadovanRadovan Karadžič pri zatknutí a Radovan Karadžič počas výkonu svojej funkcie

- Bosna
predstaviteľ bosenských Srbov.
Matka Jovanka (1922 - 2005). Syn Alexandar.
Zodpovedný za genocídu v Srebrenici.
21. 7. 2008 zatknutý v Srbskuk kde sa skrýval ako lekár pod menom Dragan Dabič.
Dielo: Zázrak nezázrak; Zázračná kronika noci; Moja obrana; 2005: Pod ľavým prsom dejín (poézia).

Karadžić, Vuk Stefanović

- Srbsko
* 1787
† 1864
významná osobnosť srbskej a chorvátskej kultúry.
Vytvoril spisovný srbský jazyk, vydával ľudovú ústnu slovesnosť.

Dielo:
Srbský slovník.

karafa

- široká fľaša so zúženým hrdlom a zvyčajne zabrúsenou zátkou.

karafiát

- klinček, klinec.

Karafiát, Jan

- ČR
* 4. 1. 1846
† 31. 1. 1929
evanjelický farár.
Autor detskej rozprávkovej knižky Broučci.
Prvé vydanie pochádza z roku 1876 (vlastným nákladom).

karafína
karafínka

- brúsená sklenená fľaštička na ocot, olej a pod. v tvare malej karafy.

karagén

- mach írsky
sušené byle niektorých rias, sušené vybielené stielky červenej riasy napúchavky kučeravej (Chondrus crispus).
Obsahujú mnoho slizu. Používajú sa napríklad v lekárnictve a k apretácii tkanín (podľa írskej obce Carragheen).

Karaibovia

- aj Karibovia. Indiánska národnosť na Malých Antilách a na protiľahlej časti juhoamerickej pevniny. V 18. storočí boli väčšinou vyvezení na pobrežie dnešného Hondurasu.

Karaiti

- aj Karaimovia. Nepočetná etnická skupina žijúca na Kryme. Používa vlastný jazyk.

Karajan, Herbert

- pozri Herbert von Karajan.

karaka

- druh väčšej plachetnice zo 14. - 16. storočia. Mala 3 - 4 sťažne a vysoké ustupujúce nadstavby na predku i zadku.

karakal
Caracal caracal

- rys stepný, rys púštny, rys karakal
africký druh rysa.
Žije v Afrike a strednej Ázii.
Obýva stepi, buše a polopúšte, ale pieskovým púšťam sa vyhýba. Dokáže vyskočiť až do výšky 3 metre a tlapou zraziť letiaceho vtáka.

karakalpačtina

- severozápadný turkický jazyk používaný najmä v Karakalpackej republike (Uzbekistan).

Karakalpakovia

- národ turkotatárskej jazykovej skupiny v bývalej Karakalpackej Autonómnej zväzovej socialistickej republike (v Uzbeckej ZSR) v ZSSR

karakola

- vodenie pretekárskeho koňa v kruhu.
- (v 16. a 17. stor.) bojová zostava jazdectva určená na boj proti pechote vyzbrojenej strelnými zbraňami.

Karakorum
Karákóram

- druhé najväčšie pohorie sveta. Vybieha z Pamíru juhovýchodným smerom.
Vrcholy:
  K2 - 8.610 m. n. m.
  Gašebrum - 8.068 m. n. m.
  Broad Peak - 8.047 m. n. m.

karakul

- koža al. kožušina z trojdňového jahňaťa karakulskej ovce, perzián.

karakum

- stredoázijské púšte a polopúšte: Aralský karakum - bývalá Kazašská ZSSR; Turkménsky karakum - v bývalej Turkménskej ZSR - významné nálezisko síry.

karakurt
snovačka jedovatá
Latrodectus tredecimguttatus

- čierny jedovatý pavúk. Žije v južnej Európe a ruskej strednej Ázii.

Karamali, Jusúf

- Lýbia
1801: tripoliský bej.
1801: vyhlásil vojnu USA.

Karamanlis, Costas

- Grécko
politik.
Otec Konstantinos.
2004: predseda Novej demokracie.
2004: premiér.

Karamanlis, Konstantinos

- Grécko
* 1907
politik.
Syn Costas.
1955 - 1958: premiér.
1961 - 1963: premiér.
1956 - 1963: vodca Národného radikálneho zväzu.
V roku 1963 emigroval.

Karamanlis, Costas (Kostas)

- Grécko
politik.
Otec Konstantinos.
2007: premiér.

karambol

- zrážka, havária.
- náraz biliardovej gule na dve ostatné.
- druh biliardovej hry.

karambola

- tropické ovocie pôvodom z Brazílie a Ázie. Plod má podobu päť alebo šesťcípej hviezdy s hladkou šupou. Dužina je šťavnatá, osviežujúca, ľahko nakyslá s vôňou jazmínu. Výborne zaháňa smäd. Má veľa vitamínu C, vápnika, železa a fosforu. Je sa priamo so šupou a semienkami.

karamel

- hustá až tuhá látka (cukrové farbivo) hnedej farby, ktorá vzniká zahrievaním (karamelizáciou) kryštálového cukru nad 120 °C, páleny cukor.

karamela

- cukrovinka z cukru, sirupu, mlieka, prípadne mletých orechov.

karamelizácia

- proces premeny cukru na karamel za teploty vyššej ako 120 °C.
- proces, pri ktorom sa sklený textil pred laminovaním vystaví na určitý čas vyššej teplote.

karamelizovať

- uskutočňovať karamelizáciu, meniť na karamel.
- meniť sa na karamel.

karamelka

- cukrovinka z cukru, škrobového sirupu, s prídavkom plnotučného mlieka a tuku, prípadne mletých orechov, kakaa a pod., pri výrobe karamelizovaná.

karamely

- E 150a.

Karamzin, Nikolaj Michajlovič

- Rusko
* 1766
† 1826
básnik a historik.
Obhajca nevoľníctva.

Dielo:
Dejiny Ruskej ríše (osem dielov)
Úbohá Líza (sentimentálna báseň).

karančo

- dravý juhoamerický vták rodu Polyborus, veľkosti kaníčaťa, ale s dlhšími nohami, živiaci sa menšími stavovcami a zdochlinami.

Karanlik Kilise

- Turecko
Temný kostol
kresťanský skalný chrám v oblasti Kappadokia. Pochádza z 11. storočia.

Karantaniakotva

- 6. storočie
prvý nezávislý štát Slovincov.

karanténa

- v medicíne obmedzenie pohybu ľudí podozrivých z nákazy počas inkubačnej doby.
- v poľnohospodárstve dočasné opatrenie (zadržanie alebo odlúčenie) proti zavlečeniu nákazlivých chorôb alebo nebezpečných škodcov, ktoré je predpísané pre dovoz hospodárskych zvierat a poľnohospodárskych produktov.

karanténovať

- izolovať, aby sa zamedzilo šírenie nákazlivých chorôb.

karaoke

- obdoba tzv. Carusošou - na hudobný podklad (iba melódiu bez spevu) sa spieva text, ktorý je synchrónne spúšťaný na monitore spolu so značkami, kedy sa má spievať. Spoločenská súťaž alebo zábava, šou. Aj nahrávky pre takéto šou.

karas

- Carassius
rod rýb z čeľade kaprovitých. Plevelná ryba.

karas obyčajný
Carassius carassius

- sladkovodná kaprovitá ryba.

Karasjov, Viktor Alexandrovič

- ZSSR
* 1914
sovietsky partizánsky veliteľ, ktorý pôsobil počas II. svetovej vojny na Slovensku.
Hrdina ZSSR.

karaskal
carascal

- druh krovitého porastu prechádzajúceho do sukulentnej polopúšte v Južnej Amerike.

Karaslavov, Georgi

- Bulharsko
* 1904
spisovateľ.

Dielo:
Durman
Nevesta
Obyčajní ľudia.

karatekotva

- tradičný ázijský druh zápasu a obrany.

karatista
karatistka

- kto pestuje karate.

karaul

- (najmä v cárskom Rusku a na Balkáne) opevnená strážnica chrániaca hranicu, komunikáciu a pod.

Karavajevová, Anna Alexandrovna

- ZSSR
* 1893
spisovateľka.

Dielo:
Lesná pila (budovateľský román)
Rodná zem (trilógia).

karavan

- obytný príves za automobil, prípadne ako náves.

karavaninkkotva
karavaning

- caravanning; forma motorizmu.
-cestovanie karavanom.

karavanserail

- prístrešie pre karavány na púšti.
- orientálny zájazdný hostinec.

karavána

- skupina spoločne cestujúcich púšťou alebo riedko obývanou krajinou.
- dlhý rad ľudí, zvierat, dopravných prostriedkov.

karavelakotva
caravela

- dvojsťažňová alebo trojsťažňová plachetnica.
- francúzske prúdové lietadlo značky Caravelle.

Karámí, Umar

- Libanon
politik.
2005: premiér.
28. 2. 2005 podal demisiu celej vlády (po smrti Harírího).

Karásek z Lvovic, Jiří

- ČR
* 1871
† 1951
básnik, prozaik a kritik.
Vlastným menom Antonín Karásek.

Dielo:
Zamurované okná
Gotická duša.

Karásek, Oldřich

- ČR
* 30. 11. 1939
† 2. 10. 2006 (Uganda)
fotograf.
1954 - 1957: študoval na Strednej priemyselnej škole grafickej v pražskej Hellichovej ulici.
1966: 1. cena vo fotosúťaži na filmovom festivale v Cannes.
1967: 1. cena vo fotosúťažiach v Tokiu (UNESCO) a Štokholme (Zlatý medveď).
1968 - 1969: obrazové publikácie Praha v Proměnách světla.
1989: obrazová publikácia Symfonie pro 100 věží.
1997: založil vlastnú agentúru OK Globe Photo Bank.
2000: publikácia USA českými očami.
2005: obrazová publikácia 101 nejkrásnějších měst ČR.
2006: publikácia Vodopády světa.
Zahynul pri dopravnej nehode v Ugande.

karát

- jednotka hmotnosti drahých kameňov, zlata a perál. Má značku k. Je to arabské pomenovanie semena rohovníka obecného kharrub, ktorým sa drahé kamene vyvažovali. Hmotnosť semien nebola vždy rovnaká a dochádzalo k nepresnostiam, preto bol v roku 1907 zavedený metrický karát o hmotnosti presne 0,200 gramov.
Pretože sa na svete hmotnosť nemeria vždy rovnakými jednotkami, bolo ustanovené, že sa jeden karát u diamantu bude rovnať 100 bodom, ktoré majú medzinárodnú platnosť.
- jednotka rýdzosti drahých kovov. = 1/24 hmotnosti drahého kovu celkovej hmotnosti.

karbamát
karbaman

- estery a soli karbamovej kyseliny používané ako insekticídy.

karbamid

- diamid kyseliny uhličitej, produkt rozkladu živočíšnych bielkovín (synteticky vyrábaný), slúžiaci ako hnojivo a ako surovina na výrobu plastických látok, močovina.

karban

- všeobecne hra v karty.

karbaník

- náruživý hráč v karty.

karbazol

- dusíkatá organická heterocyklická zlúčenina získavaná z kamennouhoľného dechtu, používaná ako surovina na výrobu farieb, plastických látok a pod.

karbén

- karbény
veľmi reaktívne látky, medziprodukty reakcií v organickej chémii, charakterizované dvojväzným uhlíkom s elektrónovým sextetom.

karbid

- zlúčenina uhlíka s kovom alebo polokovom.

karbid kremíka

- zlúčenina uhlíka s kremíkom, tvrdý brúsny materiál, karborundum.

karbid vápnika

- surovina na výrobu acetylénu.

karbid železa

- dôležitá štruktúrna zložka ocele.

karbidácia

- v hutníctve získavanie karbidu zahrievaním kovu alebo oxidu kovov s uhlíkom bez prístupu vzduchu alebo v ochrannej atmosfére.

karbidka

- karbidová lampa, prenosné banské svietidlo, v ktorom sa acetylén vyvíja odkvapkávaním vody na karbid vápnika.

karbidy

- niektoré kovy, napríklad Ti, V, Zr, Ta, Mo, W a iné tvoria s uhlíkom tzv. intersticiálne karbidy, v ktorých uhlík zapĺňa dutiny v mriežke kovu. Sú veľmi tvrdé a sú podstatou tzv. tvrdokovov (napríklad diaduru). Naproti tomu napríklad karbid vápnika CaC2 patrí k iónovým karbidom, ktoré pripomínajú soli. Vodou sa rozkladajú za uvoľnenia acetylénu. Podvojné zlúčeniny uhlíka s kovmi (zriedka s nekovmi, napríklad bórom alebo kremíkom) vznikajú za vysokých teplôt

karbidy, spekané

- výrobky vzniknuté slinovaním veľmi tvrdých kovových karbidov s ľahšie sa taviacim kovom, používané na rezné al. lisovacie nástroje.

karbinol

- pozri methanol.

karboanhydráza

- enzým, ktorý katalyzuje premenu oxidu uhličitého vo vodnom prostredí na kyselinu uhličitú.

karbofer

- indikátor banského plynu, ktorý využíva rozdielnu tepelnú vodivosť vzduchu a metánu.

karbofilter

- listový filter používaný na odfarbovanie klérov.

karbofiltrácia

- proces odfarbovania klérov a štiav aktívnym uhlím.
- stanica na vykonávanie tohto spôsobu odfarbovania.

karbofuran

- účinný jed. Používal sa na trávenie dravcov (vtákov).

karbohnojivo

- skupiny granulovaných hnojív zužitkúvajúce kaly z uhoľných praní a prachy pri suchej úprave uhlia.

karbohydráza

- druh enzýmu, ktorý katalyzuje hydrolýzu a syntézu sacharidov.

karboid

- karboidy
vysokokondenzované polyaromatické látky nerozpustné v organických rozpúšťadlách, vznikajúce ako uhlíkaté zvyšky pri termickom namáhaní ropných podielov.

karbol

- roztok kyseliny karbolovej používaný na dezinfekciu, karbolová voda.

karbolineum

- antracénový olej zbavený antracénu, zmiešaný s inými dechtovými olejmi, používaný na impregnáciu dreva.

karbolín

- zmes fenolov z kamennouhoľného dechtu slúžiaca ako impregnačný alebo dezinfekčný prostriedok.

karbolínovať

- postrekovať stromy karbolínom.

karbolka

- hovorovo karbolová voda, karbol.

karbomycín

- magnamycín
antibiotikum produkované mikróbom Streptomyces helstedii.

karbon

- v geológii kamenouhoľný útvar.
- usadenina z tuhých zbytkov spáleného paliva a mazacieho oleja na stenách spaľovacieho priestoru, na dne piestov, v kanáloch a pod. spaľovacieho motora.
- obdobie starších prvohôr (paleozoikum) pred 354 - 290 miliónmi rokov. Delí sa na spodný a vrchný. Objavujú sa nové druhy obojživekníkov a rýb. Objavujú sa prvé plazy. Medzi dominantné suchozemské rastliny patria napr. plavune.

karbonatit

- súhrny názov pre vyvreté horniny obsahujúce karbonáty a silikáty. Termín zaviedol W. C. Brogger v roku 1921.

karbonatizácia

- rozkladný proces pri zvetrávaní hornín.

karbonácia

- reakcia pri uvádzaní oxidu uhličitého do reakčnej zmesi.
- spôsob zušľachťovania textílií.
- umelé sýtenie (napr. piva) oxidom uhličitým.
- konzervácia dreva opaľovaním.

karbonádo

- čierna odroda diamantu, ktorá má priemyselné využitie, karbonát.

karbonár

- (na začiatku 19. storočia) príslušník tajnej revolučnej organizácie (v Taliansku usilujúcej sa o zvrhnutie rakúskej nadvlády, vo Francúzsku bourbonskej dynastie).

karbonári

- členovia tajných revolučných organizácií v Taliansku v 1. tretine 19. storočia a vo Francúzsku v 20. - 30. rokoch 19 storočia. V Taliansku bolo ich hlavným cieľom oslobodenie spod napred francúzskej, neskôr rakúskej nadvlády a zničenie absolutistického feudálneho režimu. Vo Francúzsku bolo ich cieľom zvrhnúť dynastiu Bourbonovcov.

karbonárstvo

- karbonárske hnutie.
- karbonárske presvedčenie.

karbonát

- uhličitan.
- čierna odroda diamantu, karbonádo.

karbonátka

- fašírka
smažený bochník z pomletého mäsa alebo zeleniny, korenia a pečiva.

karbonáty

- uhličitany, soli kyseliny uhličitej.

karbonifikácia

- premena organických látok, najmä rastlín, na uhlie, preuhoľnenie.

karbonit

- (v baníctve) bezpečnostná banská výbušnina.

karbonitridovanie

- v hutníctve súčasné nasycovanie povrchu ocele uhlíkom a dusíkom.

karbonizácia

- druh fosilizácie, uhoľnatenie, zuhoľnatenie.
- zahrievanie organických látok, najmä uhlia a dreva za neprítomnosti vzduchu. Pri karbonizácii vznikajú dôležité plynné, tekuté a tuhé podiely. Karbonizácia pri teplote 600 - 650 °C (nízkotepelná) z hnedého uhlia decht a polokoks, pri teplote 950 - 1.200 °C (vysokoteplotná) z kamenného uhlia hutnícky koks a svietiplyn.
- spôsob odstraňovania celulózových vlákien z vlny.
- dlhotrvajúci rozklad organických zlúčenín bez prístupu vzduchu, prípadne pri vyššej teplote, pri ktorom rastie obsah uhlíka, vzniká uhlie, asfalt, drevené uhlie.
- zahrievanie organických látok (palív) za neprístupu vzduchu, pri ktorom vzniká koks, decht, plyny a i.
- (vo vákuovej technike) povrchové čiernenie kovových súčastí, najmä elektród, uhlíkovanie.

karbonizácia dreva

- povrchové opaľovanie.

karbonizácia palív

- rozkladná destilácia.

karbonizácia vlny

- spôsob odstraňovania celulózových vláken z vlny.

karbonizovať

- robiť rozkladnú destiláciu palív.
- v textilníctve zbavovať textilné suroviny nečistôt, nasycovať kysličníkom uhličitým.

karbonyl

- dvojväzná skupina obsahujúca uhlík a kyslík, vyskytujúca sa najmä v aldehydoch a ketónoch - karbonyly kovov zlúčeniny oxidu uhoľnatého s kovmi.

karbonylácia

- reakcia, pri ktorej sa reťazce nenasýtených organických zlúčenín predlžujú o jeden uhlík pôsobením oxidu uhoľnatého.

karbonylhemoglobín

- zlúčenina vznikajúca pôsobením oxidu uhoľnatého na hemoglobín, spôsobujúca nedokonalé okysličenie krvi.

karborafin

- aktívne uhlie vyrábané karbonizáciou drevených pilín impregnovaných chloridom zinočnatým. Používa sa k odfarbovaniu štiav, vín a podobne.

karboran

- karborany
zlúčeniny bóru, uhlíka a vodíka.

karborundum

- karbid kremíka SiC. Veľmi tvrdý materiál na výrobu nástrojov na opracovanie kovov alebo ako žiaruvzdorný materiál. Brúsny materiál.

karbovačka

- v stavebníckom slangu lopata s otvormi na dlhej násade, používaná pri hasení vápna, miešaní malty ap.

karbovanec

- Ukrajina
menová jednotka.

karbovanie

- v rybnom hospodárstve vyplavovanie mechanicky rozmiešaného bahna z rybníkov prúdením vody.
- v stavebníctve miešanie vápna alebo malty ohreblom.
- v pivovarníctve miešanie sladového šrotu s odmeraným množstvom vody.

karbovať

- premiešavať (ohreblom) tak, že sa spodné vrstvy miešajú s vrchnými, uskutočňovať karbovanie.
- slangovo (predtým v pekárstve) vrúbkovať (chlieb) na okraji.

karboxyhemoglobín

- zlúčenina vznikajúca pôsobením oxidu uhličitého na hemoglobín.

karboxylkotva

- jednoväzbová funkčná skupina obsahujúca atóm uhlíka, kyslíka a vodíka v organických kyselinách, karboxylová skupina.

karboxylácia

- (vo fyziológii rastlín) zavádzanie karboxylovej skupiny do molekuly organickej zlúčeniny chemickou reakciou.

karboxyláza

- enzým vyskytujúci sa v kvasniciach a v rastlinných tkanivách.

karboxypeptidáza

- enzým tráviaceho traktu štiepiaci bielkovinu.

karbón

- útvar mladších prvohôr charakteristický vznikom uhlia.
- usadenina z tuhých zvyškov spáleného paliva a mazacieho oleja na vnútorných stenách pracovného priestoru spaľovacieho motora, na dne piestu, na ventiloch a pod.
- karbónový, uhľový papier.
- uhlík (C).

karbónmonoxid

- oxid uhoľnatý vznikajúci pri každom nedokonalom spaľovaní uhlíka a uhlíkatých látok.

karbro

- starší spôsob zhotovovania pozitívnych kópií.

karbrotlač

- spôsob farbotlače - reprodukcie obrazov.

karbunkul

- tmavočervený drahokam, najmä rubín alebo granát.
- zapálený vred, carbunculus.

karbunkuluskotva

- carbunculus; v stredoveku označenie pre akýkoľvek cenný kameň červenej farby.

karburácia

- umelé sýtenie kovov uhlíkom.
- obohacovanie výhrevných alebo svietivých plynov horľavými uhľovodíkmi.
- splynovanie (napr. benzínu) pri spaľovacích motoroch.
- tvorenie zápalnej zmesi (pre spaľovací motor) miešaním jemne rozptýlených kvapôčok alebo pár kvapalného paliva so vzduchom.

karburátor

- zariadenie pre karburáciu, zariadenie vo výbušnom motore, v ktorom sa zmiešava benzín so vzduchom v najpriaznivejšom pomere pre výbuch vo valci, zmiešavač.
- v hutníctve pevná kusová nauhličovacia látka pre karburačný pochod martinskej pece.

karburovať

- robiť karburáciu.

karcer

- (v minulosti na stredných školách) zatvorenie (žiaka) v škole ako disciplinárny trest za hrubšie previnenie (pôvodne starorímske väzenie).

karcino-
kancero-

- v zloženinách prvá časť s významom zhubný nádor, rakovina.

karcinofóbia
kancerofóbia

- chorobný strach z ochorenia rakovinou.

karcinogenéza
kancerogenéza

- vznik zhubného bujnenia.

karcinogenita
kancerogenita

- schopnosť vyvolať rakovinu.

karcinogén
kancerogén

- látka vyvolávajúca nádorové bujnenie a vznik zhubných nádorov.

karcinogénny
kancerogénny

- nádorový.

karcinoid

- drobný nádor vychádzajúci zo sliznice zažívacieho traktu.

karcinomatik

- chorý na rakovinu.

karcinomatózny

- týkajúci sa karcinómu.

karcinostatikum
kancerostatikum
cytostatikum

- látka zastavujúca rast a rozmnožovanie buniek, najmä nádorových tkanív.

karcinotrón

- druh elektrónky. Používa sa ako oscilátor na veľmi vysokých kmitočtoch (tisíce MHz).

karcinóm
carcinoma

- najčastejší druh rakovinového nádoru, ktorý vzniká z epitelu, epitelových buniek.

karcinóm, prsníka

- najčastejšie onkologické ochorenie žien.

karcinóza

- celkové zachvátenie organizmu rakovinou.

kard

- v textilníctve mykací stroj.

karda

- trváca rastlina rodu Cynara so zdužnatenými stopkami a rebrami listov, pestovaná ako zelenina.

kardamón

- tropická rastlina rodu Elettaria s plazivým pakoreňom, so strapcami kvetov a vajcovitými podlhovastými tobolkami a vráskovanými olejnatými semenami.
- semeno kardamonovníka obecného, pôvodom z Indie. Používa sa ako liek alebo korenie a v parfumérii na výrobu kardamómovej silice.

kardan

- podľa G. Cardana
názov pre Cardanov kĺb, spojku umožňujúcu prenos otáčavého pohybu medzi dvomi nerovnobežnými hriadeľmi.
- kardanov záves zložený z troch kruhov, z ktorých vždy dva sa otáčajú okolo dvoch os navzájom k sebe kolmých. Umožňuje udržanie kľudnej polohy vo vnútri kruhu pri ľubovoľnom pohybe vonkajšieho kruhu. Používa sa napríklad ku zaveseniu kompasu na lodi.
- spájací hriadeľ s kĺbovými spojkami na obidvoch koncoch, kĺbový hriadeľ, kardanový hriadeľ.

kardáž

- v taxtilníctve mykanie.

Kardelj, Edward

- Juhoslávia
* 1910
politik.
1945: miestopredseda zväzovej vlády a minister zahraničných vecí.
1953: miestopredseda Zväzovej výkonnej rady.
Do roku 1960 generálny sekretár Socialistického zväzu pracujúceho ľudu Juhoslávie.
1963: predseda Zväzového zhromaždenia.

kardenolid

- glykozid ovplyvňujúci srdcovú činnosť.

kardéria

- v textilníctve oddelenie mykacích strojov v pradiarni.

kardi-
kardio-

- v zložených slovách prvá časť s významom srdce, srdečný.

kardia

- vyústenie pažeráka do žalúdka, prechod pažeráka do žalúdka.

kardiak

- človek trpiaci chronickou chorobou srdca.

kardiakum

- prostriedok posilňujúci srdcovú činnosť.

kardialgia

- bolesť žalúdka.
- bolesť v krajine srdečnej.

kardiálny

- srdečný, srdcový.

kardigan

- tkaný alebo pletený kabátik alebo vesta bez goliera s lemovaným výstrihom a okrajom zapínania, s opaskom viazaným na uzol (podľa britského dôstojníka J. Th. Brudenella, grófa z Cardiganu).

kardinál

- cardinali
pôvodne hlavný farár v Ríme s oprávnením voliť Rímskeho biskupa. Od stredoveku zbor najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi, ktorí sú menovaní pápežom a majú právo voliť nového pápeža.
- purpurovo sfarbený vták z čeľade piniek, žijúci na juhu Severnej Ameriky a v Južnej Amerike.
- v poľnohospodárstve poloraná stolová odroda zemiakov s menšími hľuzami.
- vo vinohradníctve americká odroda viniča.
- likér pripravený z výluhov šupiek citrusových plodov a rozličného jemného korenia.

kardinál pruhovaný

- odroda jablone majúca veľké žlté, červeno pruhované plody s jemnou dužinou sladkokyslastej chuti, šálové jablko.

kardináliá

- vo farmakológii hlavné účinné súčasti liekov.
- v lingvistike základné číslovky.

kardinálka

- malá akváriová ryba rodu Tanichthys z čeľade kaprovitých, s tmavou škvrnou na koreni chvostovej plutvy.

kardinálny

- hlavný, podstatný, rozhodujúci.

kardinálstvo

- hodnosť kardinála.

kardio-
kardi-

- v zložených slovách prvá časť s významom srdce, srdečný.

kardiocentrum

- zdravotnícke zariadenie pre výskum s liečbu chorôb srdca.

kardiochirurgia

- chirurgia srdca.

kardiograf

- elektrokardiograf.

kardiografia

- zapisovanie činnosti srdca kardiografom, elektrokardiografia.

kardiogram

- grafické znázornenie činnosti srdca kardiografom, elektrokardiogram.

kardiochirurg
kardiochirurgička

- odborník v kardiochirurgii.

kardiochirurgia

- odbor chirurgie zaoberajúci sa diagnostikou a operatívnym liečením srdcových chorôb a veľkých srdcových ciev.

kardioida

- srdcovka
pozri cykloida.

kardiológ
kardiologička

- odborný lekár pre srdcové choroby.

kardiológia

- lekársky odbor zaoberajúci sa prevenciou, diagnostikou a liečením chorôb srdca.

kardiolýza

- chirurgické uvoľnenie srdca z väzivových zrastov s osrdcovníkom.

kardiomonitor

- prístroj zaznamenávajúci a signalizujúci srdcové činnosti na obrazovke.

kardiomyopatia

- ochorenie srdečnej svaloviny vedúce k srdečnej slabosti a poruche srdečných rytmov.

kardiopatia

- bližšie neurčená srdcová choroba.

kardioplégia

- zastavenie činnosti srdca, zástava srdca, srdečná mŕtvica.

kardiopneumograf

- prístroj na zaznačovanie vplyvu pohybu srdca na dýchanie.

kardiopulmonálny

- týkajúci sa srdca a pľúc.

kardioskleróza

- srdcová choroba vyvolaná sklerózou vencových ciev.

kardioskop

- elektrónkový oscilograf s obrazovkou na optické sledovanie bioelektrických potenciálov srdca, elektrokardiograf.

kardioskopia

- metóda skúmania srdcovej činnosti pomocou kardioskopu.

kardiospazmus

- porucha svalového zvierača uzavierajúceho priechod z pažeráka do žalúdka, spôsobujúca sťažené prehĺtanie, vracanie a zadržovanie potravy v pažeráku (pri náhlivom jedení, rozrušení a pod.).

kardiostimulancium

- kardiostimulanciá
látky povzbudzujúce srdcovú činnosť.

kardiostimulácia

- trvalá alebo dočasná stimulácia srdca pomocou umelo dodávaných elektrických impulzov.

kardiostimulátor

- prístroj určený na stimuláciu srdcovej činnosti elektrickými impulzmi, srdcový stimulátor, pacemaker.

kardiotachograf

- prístroj na zaznamenávanie srdcových tepov.

kardiotachometer

- prístroj na priebežné sledovanie srdcových tepov.

kardiotokograf
tokograf

- prístroj na sledovanie stavu plodu (srdcových akcií) v závislosti od činnosti maternice.

karditokografia

- metóda zisťujúca srdcové ozvy plodu v závislosti od činnosti maternice.

kardiotonický

- posilňujúci srdce (napr. preparát).

kardiotonikum

- kardiotoniká
lieky rastlinného pôvodu (tzv. srdcové glykozidy) stimulujúce a povzbudzujúce srdcovú činnosť.

karditómia

- chirurgické rozšírenie priechodu pažeráka do žalúdka.

kardiovalvutómia

- chirurgické uvoľnenie srdcových chlopní zrastených po zápale.

kardiovaskulárny

- týkajúci sa srdca a ciev.

kardioverzia

- metóda, kedy sa pomocou elektrického výboja upraví rytmus srdca, najmä jeho nadmerná rýchla činnosť (napr. fibrilácia). Prevádza sa po príprave pacienta v krátkej narkóze.

karditída
carditis

- srdečný zápal, zápal srdca.

Kardoš, Dezider

- SR
* 1914
skladateľ.
Autor komornej, orchestrálnej a vokálnej hudby, kantát.

kardox

- v baníctve oceľová nábojnica so skvapalneným kysličníkom uhličitým a zhustenými plynmi, bezpečnostné bezplamenné trhacie zariadenie.

karegenan

- používa sa do ovocných pomázanok - zaisťuje stabilitu rôsolovitého preparátu.

Karel, gróf z Lemberka

- ČR
1607 - 1612: pražský arcibiskup.

Karel, Rudolf

- ČR
* 1880
† 1945 (umučený nacistami)
skladateľ a dirigent.

Dielo:
Démon (symfonická báseň)
Smrt kmotřička (opera)
Revoluční předehra (protifašistický protest).

Karel, Václav

- ČR
* 1902
† 1969
maliar, grafik a ilustrátor.
Ilustroval najmä knihy pre deti.

Karel ze Žerotína

- ČR
* 14. 9. 1564 (Brandýs nad Orlicí)
† 9. 10. 1636 (Přerov)
šľachtic a politik.

karelid

- karelidy
pohoria vzniknuté karélským vrásnením.

Karelovia

- národ ugrofínskej jazykovej skupiny. Vznikol zlúčením Karelov, Vebsov a ďalších baltsko - fínskych etnických skupín.

Karen, Bedřich

- ČR
* 1887
† 1964
divadelný a filmový herec.

karencia

- nedostatok.
- choroba vyvolaná nedostatkom niektorých vo výžive nevyhnutných látok.
- choroba rastlín vyvolaná nedostatkom niektorých prvkov v pôde, prejavujúca sa napr. uschýnaním.
- utrpenie z nedostatku (zmyslových, citových alebo sociálnych a pod.) podnetov na činnosť určitého druhu, deprivácia.
- dočasné čakateľstvo.
- (v poisťovníctve) dočasné vylúčenie z platnosti poistky, dočasné vylúčenie ručenia alebo obmedzenia poisťovne.
- lehota, počas ktorej nesmie športovec štartovať po ohlásení prestupu.

karenčina

- tibetsko-barmský jazyk používaný v Karenskom štáte (Mjanmarsko, predtým Barma) a v priľahlých oblastiach Thajska.

Kareni

- Karenovia
národnosť v Barmskom zväze.
Reč tvorí samostatná čeľaď tibetsko-čínskej jazykovej skupiny.

karet

- (podľa predpisov judaizmu) trest vyhnania zo židovskej obce,
- označenie predčasnej smrti človeka chápanej ako Boží trest.

kareta

- (predtým) ľahký dvojkolesový jednozáprahový voz na prevoz ťažkých pechotných zbraní a materiálu.
- veľká korytnačka z čeľade Chelonidae s plutvovitými končatinami, žijúca v teplých moriach.

kareta Kempova

- korytnačka, ohrozený druh. Kladie vajíčka na jedinom mieste - v Ranch Nuevo v Novom Mexiku. Ohrozuje ju najmä rybolov. .

kareta obecná
Carreta carreta

- korytnačka.
Rozmnožuje sa na gréckom ostrove Zakyntos. V súčastnosti (2006) je jej populácia ohrozená pre konflikt s rozvíjajúcim sa turistickým ruchom na ostrove.

kareta obrovská
Chelonia mydas

- morská korytnačka. Dokáže zadržať dych až na 1/2 hodiny. Vo vode ju miesto plutiev poháňajú ploché nohy.

karetonoidkotva

- karetonoidy
látky obsiahnuté v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, ktorým dodávajú červenú, oranžovú alebo žltú farbu.

Karev, Nikola

- Kruševská republika
politik.
1903: prezident (10 dní po dobu trvania republiky).

karé

- obdĺžnikový kanton na zástave.
- štvorcový útvar spoločenských figurálnych tancov.
- vojenská jednotka nastúpená v štvorhrannom útvare proti útoku jazdectva.
- bravčové mäso z chrbta.

karén

- monoterpenický nenasýtený uhľovodík z terpentínovej silice.

karfiol
Brassica oleracea var. botrytis
Brassica botrytis

- zelenina s veľkým bielym zdužnateným kvetom pôvodom z Malej Ázie.

Karfík, Jakub

- ČR
diplomat.
2005, 2006: veľvyslanec v Egypte.

karfolit

- vzácny žltý, žltozelený al. žltohnedý kosoštvorcový nerast, zásaditý kremičitan mangánu a hliníka.

karfosiderit

- žltý klencový nerast, zásaditý síran oxónia a železa.

kargokotva
cargo

- lodný náklad (zo španielčiny), tovar prepravovaný loďou.
- hromadná zásielka.
- poistenie lodného nákladu.
- sklad tovaru.

karikotva
karí
curry

- korenistá zmes viacerých druhov korenia.

kari
karri

- vlhký eukalyptový les s akáciami a krovinami pri pobreží juhozápadnej Austrálie.
- tropické tvrdé, stredne ťažké drevo používané na stavbách, na výrobu nábytku a pod. (podľa domorodého názvu v západnej Austrálii).

kariatída

- (v architektúre) socha slúžiaca na podopieranie múrov, balkónov, portálov ap.

Kariba

- Rhodézia
Karibská priehrada na rieke Zambezi.
Dokončená v roku 1960.
Vzniklo jazero dlhé 280 km.

Karibik

- Karibské more.

karibu

- druh soba, severoamerický jeleňovitý párnokopytník rodu Rangifer, žijúci v stádach v lesoch a tundrách, sob karibu.

karier

- v genetike jedinec bez chorobných príznakov prenášajúci dedičné choroby.
- v textilníctve prenášač pri farbení syntetických vláken.
- holub z plemennej skupiny bradavičnatých holubov s nápadne vyvinutým nadnozdrím a obočnicami.

karier anglický

- holub používaný na donášanie správ.

karierista
karieristka

- človek usilujúci sa (často tvrdo a bezohľadne) o rýchlu kariéru.

karierizmus

- (bezohľadná) honba za kariérou.
- bezuzdná túžba po spoločenskom alebo pracovnom vyniknutí.
- bezzásadové úsilie o získanie popredného postavenia vo verejnom, najmä politickom živote.

karieskotva
caries

- zubný kaz.
- dlodobý zápal kostí, kostižer.

kariér

- časť rašeliniska, kde sa získava rašelina.

kariéra

- rýchly postup v zamestnaní.
- vzostupná úspešná životná dráha.
- dosiahnutý úspech.

kariérista

- ctižiadostivý človek podriaďujúci všetko svojej kariére.

karijuši

- Japonsko
dlhá biela košeľa obľúbená na ostrove Okinawa.

karika

- (ľudovo) krúžok, koliesko, obrúčka.

karikaturista
karikaturistka

- kresliar karikatúr.

karikatúra

- skratkovitá kresba preháňajúca nápadné znaky za účelom zosmiešnenia.
- literárny výtvor podobného zamerania.
- nepodarený výtvor.
- nepodarená napodobnenina.
- kto plní svoje úlohy v niektorom smere nesprávne a skreslene ich chápe.

karikovať

- spodobovať karikatúrou.
- preháňaním zosmiešňovať.

karimatka

- tepelne izolačná plastová podložka.

Karimov, Islam

- Uzbekistan
politik.
1989 - 2007: prezident.
2007: zvíťazil v prezidentskývh voľbách.

Karin, Michal

- SR
* 1908
klavírny virtuóz.
Sólista Slovenskej filharmónie.

Karinthy, Frigyes

- Maďarsko
* 24. 6. 1887
† 19. 8. 1938
prozaik a humorista.

Dielo:
Tak píšete vy
Prosím, pán profesor
Kristus či Barabáš
Cesta do Faremida
Odkaz vo fľaši
Putovanie okolo mojej lebky.

karioka

- spoločenský tanec juhoamerického pôvodu v štvorštvrťovom takte, carioca.
- skladba k nemu.

kariola

- (predtým) ľahký dvojkolesový povoz.

karisblok

- obal na poznámky s chrbtom umožňujúcim jednoduché vkladanie a vyberania samostatných listov.

karit

- žilová hornina s vysokým obsahom kremeňa zložená z ortoklasu, egerínu a menšieho množstva albitu (podľa rieky Kara v Kazachstane).

karí
kari
curry

- korenistá zmes viacerých druhov korenia.

karkasa

- v stavebníctve prefabrikovaná betónová tvarovka používaná na stabilizovanie dna a úpätia koryta a na prehradzovanie ramien a častí koryta.
- kostra plášťa pneumatiky tvorená niekoľkými vrstvami pogumovaných kordových vložiek.
- karkaš
(najmä v 18. storočí) zápalná strela (najmä granát).

karkaš
karkasa

- (najmä v 18. storočí) zápalná strela (najmä granát).

karkula

- (predtým) ženský i detský čepiec uväzovaný pod krkom.

Karkulka

- rozprávkové dievčatko s červenou čiapočkou, Červená čiapočka.

karlavírus

- karlavírusy
neobalené rastlinné vírusy spôsobujúce latentné infekcie pri klincoch, narcisoch a chryzantémach.

Karlikova, Berta

- Rakúsko
* 1904
chemička.
Venovala sa výskumu izotopov astátu.

karlista

- stúpenec karlizmu.

karlisti

- predstavitelia klerikálne absolutistického politického hnutia v Španielsku v 19. storočí. Opierali sa o duchovenstvo, časť statkárov a vysoké dôstojníctvo. Sústreďovali sa okolo Dona Carlosa a jeho potomkov. Pozri aj karlistické vojny.

karlizmus

- (v 19. storočí v Španielsku) klerikálno-absolutistický politický smer podporujúci nároky karlistických pretendentov na španielsky trón (podľa ich častého mena Carlos).

Karloman

- Franská ríša
† 771
panovník.
Otec Pipin Krátky.
768 - 771: spoluvláda s bratom Karlom I. Veľkým.

Karlovo náměstí

- ČR
Praha.
Najväčšie námestie v ČR, jedno z najväčších námestí v Európe.
Do roku 1789 sa v jeho strede nachádzala gotický cirkevná stavba Kaple božího těla.
Súčasný názov má až od roku 1848, do tej doby sa nazývalo Dobytčí trh.
V 19. storočí bolo Karlovo náměstí premenené na park, ktorý je dnes obklopený hlučnými ulicami.

Karlovský, Ján

- SR
† 20. 10. 1794
filozof.

karma

- v sanskrte (karman) čin, skutok, hlavná dogma brahmanizmu, buddhizmu a džáinizmu, súvisiaca úzko s učením o putovaní duše. Podľa neho osud človeka po smrti závisí na jeho činoch v minulom živote.
- prietokový plynový ohrievač vody.

karmadháraja

- druh zložených slov, v ktorých prvý člen určuje druhý člen atributívne.

karmajóga

- forma jógy, kde sa učí nesobeckému počínaniu.

Karmal, Babrak

- Afganistan
politik.
1979: prezident.
Bol dosadený sovietskými okupantami.

karman

- v indickom náboženstve zákon riadiaci ľudský osud, najmä prevtelovanie.

karmaňola

- francúzska revolučná pieseň počas Veľkej francúzskej revolúcie (nazvaná podľa dobytého talianskeho mesta Carmagnola).
- krátka vesta, ktorú nosili jakobíni.

karmapa

- tretí najvyšší muž v tibetskej buddhistickej hierarchii. Je považovaný za nyjdlhšie vedomosa zrodzujúceho lámu a býva označovaný ako živý buddha.

karmata

- stúpenec islamského (šiitského) nábožensko-sociálneho hnutia usilujúceho sa o zavedenie všeobecnej rovnosti a spravodlivosti (podľa zakladateľa H. Karmata).

karmazín

- sýtočervená farba; červené farbivo zo zaschnutých samičiek červca dubového.
- tkanina zafarbená týmto farbivom.

karmazínka

- drobná sklenená napodobenina drahokamov, používaná predtým v jabloneckej bižutérii.

Karmel

- Har Karmel
pohorie v Izraeli neďaleko Haify.
Na Karmeli bol v roku 1209 založený rád karmelitánov.

karmelitán

- O. C.
príslušník kontemplatívneho rádu nazvaného podľa kláštora pripomíaného už v 6. storočí, novo vybudovaného v roku 1155 na hore Karmel v rovnomenom pohorí.
Rád bol potvrdený v roku 1226.

karmelitáni, bosí

- O. C. D.
rád potvrdený v roku 1593.

karmelitánky

- rád potvrdený v 14. storočí. Nosia hnedý hábit.

Karmen, Roman Lazarevič

- ZSSR
* 1906
režisér a kameraman.

Filmografia:
Španielsko, Leningrad v boji
Súd národov.

karminatívum

- karminatíva
látky proti nadúvaniu.

karmín

- červený pigment (pôvodne červené farbivo získavané zo sušených samičiek červca nopálového). Hlinitovápenatý lak kyseliny karmínovej. Cenné červené moridlové farbivo.

karn

- stratigrafický stupeň vrchného triasu (podľa Karnských Álp).

karnaj

- uzbecký dlhý plechový nástroj s hrkajúcimi kamienkami.

Karnak

- osada v Egypte severne od Luxoru so zbytkami chrámu boha Chonsa a Amona (stĺpový sál z doby okolo roku 1250 pred Kristom).

karnalit
carnallit

- biely, žltý až červený kosoštvorcový nerast, hydratovaný chlorid horečnato-draselný, dôležitá súčasť draselných hnojív (podľa nemeckého banského inžiniera R. von Carnalla).

karnauba

- veľmi tvrdý a krehký vosk vylučovaný listami juhoamerickej palmy Copernicia.

karnaubylalkohol

- súčasť karnaubského vosku.

karnát

- vo výtvarnom umení farba ľudského tela.

karneol

- nerast, polodrahokam, nepriehľadná červeno zafarbená odroda kremeňa, varieta chalcedónu.

karner

- poschodová kaplnka na cintoríne s kostnicou v prízemí.

karnet

- colný doklad pre motorové vozidlá vydávaný medzinárodne uznávanými autoklubmi.
- blok poukazov (napr. predplatných lístkov, poukazov a pod.).

karnevalkotva

- sprievod alebo zábava v maskách. Obdoba antických slávností.
- Rio de Janeiro (Brazília)
každoročná slávnosť samby.

Karni Mata

- hinduistická bohyňa.
Podľa legendy sa jej potomkovia premenili na krysy.
Karni Mata je (údajne) historicky doložená osobnosť. Narodila sa 3. 10. 1388 po 21 mesiacov trvajúcom tehotenstve. Dožila sa 151 rokov. Manžel Depa. Po smrti svojho syna (ktorého vlastne porodila jej sestra) žiadala boha smrti, aby jej vrátil syna. Ten to odmietol a Karni Mata kúzelnou mocou spôsobila, že jej potomci sa po smrti vracajú do rodného domu v podobe krýs.

karnifikácia

- nahradenie tkaniva pľúc novo utvoreným väzivom mäsitého vzhľadu.

karnis
karnies

- architektonický článok zvonovitého tvaru používaný najmä na hlavných rímsach, nad portrétmi a pod., zvonovnica.

karnitin

- esenciálna živina. Pridáva sa do prostriedkov na chudnutie. Je to látka odvodená od aminokyselín. Má podobné účinky ako mužský hormón testosterón.

karnivor

- živočích živiaci sa výhradne mäsitou potravou (napr. šelmy a dravé vtáky), mäsožravec.

karnivoria

- mäsožravosť, hmyzožravosť.

karnivorný

- mäsožravý, hmyzožravý.

karnotit
carnotit

- žltý až žltozelený jednoklonný nerast, vodnatý vanadát draslíka a uranylu, používaný ako ruda vanádu, uránu a rádia (podľa francúzskeho banského inžiniera M. A. Carnota).

karnozín

- dipeptid vyskytujúci sa vo svaloch.

karob

- subtropická drevina rodu Ceratonia s dužinatými strukovými plodmi (svätojánsky chlieb), rohovník obyčajný.
- karoby
tvrdé sploštené semená týchto plodov, kedysi používané ako závažie pre zlato a drahokamy.

Karol Albert

- Sardínia
1831 - 1849: kráľ.
Počas jeho vlády sa začal otvorený boj za zjednotenie Talianska.

Karol Albrecht

- Bavorsko
† 1745
1743: rímskonemecký cisár.

Karol I. Veľký (Karol Augustus)

- Francúzsko
* 742 (768)
† 28. 1. 814
panovník.
Otec Pipin Krátky. Syn Ľudovít Pobožný.
768 - 771: spoluvláda s bratom Karlomanom († 771).
771 - 814: franský kráľ.
773: zničil langobardské kráľostvo.
778: porážka v Roncesvallskom priesmyku.
800: rímsky cisár.

Karol III.

- 1735 - 1759: kráľ neapolský.
1759: kráľ španielsky.

Karol III. Prostý

- † 7. 10. 929
západofranský kráľ.

Karol IV.

- pozri Karol IV. Luxemburg.

Karol Hlúpy

- Francúzsko
898 - 923: kráľ.

Karol Holý

- Francúzsko
843 - 877: kráľ.

Karol Martel

- Franská ríša
* 688
† 741
majordómus Franskej ríše.
Zastavil prenikanie Arabov cez Pyreneje (732 - Poitiers).

Karol Tlstý

- Francúzsko
884 - 887: kráľ.

Karol V.

- 1500 - 1558: rímsko-nemecký cisár.

Karol XI.

- Švédsko
* 24. 11. 1655
5. 4. 1697
kráľ.

Karol XII.

- Švédsko
* 1682
† 1718 (v ťažení proti Nórsku)
1697 - 1718: kráľ.

Karol XV.kotva

- Švédsko
panovník.
Dcéra Louise.

karolínčina

- východoaustronézsky (mikronézsky) jazyk, popri angličtine a čamorčine úradný jazyk na Severných Mariánach (USA).

karolínsky

- vzťahujúci sa na Karola Veľkého a na jeho dobu.

Karolíny
Caroline Islands

- poručenské územie USA, súostrovie asi 700 ostrovov v Mikronézii.
Rozloha asi 636 km² (bez Palauských ostrovov a Japu).
Najväčší ostrov Ponapo a Truk.
Tropické podnebie.
Ostrovy v roku 1525 objavil Portugalec Diego da Rocha.

karonáda

- námorné delo s kratšou a ľahšou hlavňou strieľajúcou s menšou prachovou náplňou (podľa prvého výrobcu, firmy Carron Iron Company v Škótsku).

karosa

- (v 16. – 18. storočí) luxusný štvorkolesový uzavretý kočiar pre 6 – 8 ľudí ťahaný i viacerými pármi koní.

karosár

- kto zhotovuje karosérie.

karosáreň

- dielňa alebo továreň na výrobu karosérií.

karosárstvo

- výroba karosérií.

karoséria

- vonkajšia nadstavba cestného motorového vozidla alebo prívesu, ktorá slúži ku doprave osôb alebo tovaru.

karosovať

- (čo) vybavovať, vybaviť karosériou.

karotáž

- v geofyzike meranie vo vrtoch k určeniu geologického profilu vrtu, jeho technického stavu a prípadne odchýlok smeru. Na základe zmeraných fyzikálnych vlastností v určitej hĺbke sa vyvodzujú závery o prítomnosti hornín v okolí.

karotenoid

- karotenoidy
skupina žltých až červených prírodných farbív zo skupiny polyenov. Niektoré z nich, napr. karotény (?-karotenoid, ß-karotenoid, ?-karotenoid) sú provitamíny A.

karotén

- vitamín A.
- červené alebo oranžové organické rastlinné farbivo, ktoré organizmus dokáže premeniť na vitamín A.
- provitamín A.

karotída

- krčná tepna, mohutná tepna privádzajúca krv do oblasti hlavy a krku, krčnica.

karotka

- odroda mrkvy. Má jemnejšiu sladšiu chuť.

karpat

- stratigrafický stupeň neogénu (podľa pohoria Karpaty).

karpálny

- zápästný.

karpel

- v botanike listový útvar nesúci výtrusnice alebo vajíčka, plodolist.

karpeloídia

- abnormalita kvetov, pri ktorej dochádza k premene tyčiniek al. obalových lístkov na plodolisty (karpely).

karpina

- očný maz usadený v očných kútikoch.

karpo-

- prvá časť zložených slov majúca význam:
  a) plod, plodový, plodo-
  b) pohlavný.

karpobiológia
karpológia

- náuka o semenách a plodoch rastlín.

karpofágia

- plodožravosť.

karpofágny

- (živočích) živiaci sa plodmi a semenami rastlín.

karpofor

- útvar (stredný stĺpik) spájajúci plodové diely pri rozpadavých plodoch, plodonos.

karpológia
karpobiológia

- náuka o semenách a plodoch rastlín.

karposóma

- plodnica vyšších húb.

karpospóra

- nepohlavná spóra červených rias.

karpotropizmus

- vykrúcanie sa kvetných stopiek do polohy vhodnej na vypadávanie semien.

Karpov, Anatolij

- Rusko
šachový veľmajster.
1975: majster sveta.

karpoxénia

- vplyv peľu na plodolisty materskej rastliny.

Karre, Paul

- Švajčiarsko
* 1889
chemik.
Izoloval vitamíny A, K, syntetizoval vitamíny B2, R.
Nobelova cena.

Kars, Jiří

- ČR
* 1880
† 1945
maliar a grafik.
Pôsobil v Paríži.

Karsavinová, Tamara

- Rusko
* 1885
primabalerína.
Členka Ďagilevovho súboru.

Dielo:
Divadelná ulica (pamäte).

Karsten, Wenceslaus Johann Gustav

- Nemecko
* 1732
† 1787
chemik.

karta

- tuhý papierový obdĺžnikový list, na líci s vyobrazením (symbolov, číslic, znakov), určený na spoločenskú hru.
- list tuhšieho papiera (na zápis, súpis a pod.) (evidenčná, kartotečná).
- v poštovníctve tlačivo na súpis a evidenciu zásielok.
- v textilníctve súčasť mechanizmu vytvárajúca vzor väzby.
- hovorovo pohľadnica.
- obyčajne karta z plastu vybavená magnetickým pásikom, čiarovým kódom alebo čipom na záznam dát (platobná, telefónna).
- vo výpočetnej technike čipová karta používaná ako doplnkové zariadenie k počítaču, adaptér (zvuková, grafická, faxová).
- zastaralo cestovný lístok.
- zastaralo list papiera.

karta, červená

- v športe udelenie trestu - vylúčenie zo zápasu.

karta, debetná

- platobná karta, u ktorej sa peniaze z účtu odčítajú okamžite po prevedení platby alebo výbere z bankomatu. Použitie karty je možné iba do zostatku na bežnom účte.

karta, kreditná

- platobná karta s možnosťou čerpať úver do výšky predom dohodnutej zmluvou. Úver sa spláca pravidelnými úročenými splátkami alebo v rámci bezúročného obdobia.

karta, modrá

- USA; pracovné a pobytové povolenie pre pracovníka a jeho rodinu.

karta, splátková

- obdoba kreditnej karty. Nemáva bezúročné obdobie, zato býva nižšia úroková sadzba.

karta, telefónna

- umožňujúca bezpeňažný telefonický styk.

karta, zelená

- EU; pracovné a pobytové povolenie pre pracovníka a jeho rodinu.

karta, žltá

- v športe udelenie trestu - napomenutie od rozhodcu pri nedovolenom zákroku alebo nešportovom správaní sa. Pri udelení druhej karty v zápase nasleduje karta červená.

Kartašov, Anatolij

- ZSSR
kozmonaut.
Bol zaradený do prvej šestice kozmonautov, ktorí boli vôbec pripravení na kozmický let (včítane prvého kozmonauta, ktorý letel do vesmíru, Jurija Gagarina).
Z výcviku bol vyradený po testoch na centrifúge, kde mu po osemnásobnom preťažení lekári našli na tele podliatiny.

kartáč

- (najmä za napoleonských vojen) tenkostenná delostrelecká strela plnená kovovými guľôčkami.
- správne kefa.

Kartáginec
Kartáginka

- obyvateľ starovekého mesta Kartága.

Kartágokotva

- mesto na severnom pobreží Afriky, jeden z významných historických prístavov v Stredozemnom mori.
Okolo roku 800 pred Kristom ho založila Elissa, sestra týrskeho kráľa Pygmaliona. Podľa povesti opustila so skupinou Tyranov Feníciu (brat jej zavraždil manžela) a pristála na severe Afriky. Na miestnom panovníkovi Berberov si vyžiadala pre založenie mesta toľko zeme, koľko zaberie jedna volská koža - tú nechala nakrájať na tenké prúžky a nimi vytýčila územie na postavenie mesta, ktoré pomenovala Nové Mesto (Kart Hadašt), pahorok, na ktorom mesto stálo, Féničania pomenovali Byrsa (pevnosť, v gréčtine volská koža).
V roku 146 pred Kristom mesto dobyl Rím.

kartár
kartárka

- hráč kariet.
- vykladač kariet.
- výrobca hracích kariet.

kartárstvo

- záľuba v hre v karty.

kartel

- dohoda (združenie podnikov za účelom monopolizácie trhu.
- (predtým) združenie politických strán a pod.

kartel, kondičný

- kartel vytvárajúci dohodu o jednotlivých predajných podmienkach.

kartelitácia

- spájanie, spojenie do kartelov.

kartelizovať
kartelovať

- uskutočňovať, uskutočniť kartelizáciu.

karter

- podľa anglického vynálezcu H. Cartera. Delená časť skrine piestového motora, ktorá nesie ložiská zalomenej hriadele.

kartezianizmus

- učenie francúzskeho filozofa a matematika R. Descarta a hnutie (racionalistické hnutie), ktoré vyvolal (podľa latinskej transkripcie Descartovho mena Cartesius).

kartezián

- stúpenec kartezianizmu.

karteziánsky

- descartovský.

karteziánstvo
kartezianizmus

- (z latinskej podoby Descartovho mena)
v širokom slova zmysle názory Descarta a celý smer západoeurópskeho filozofického myslenia v 17. a 18. storočí, ktorý vychádzal z Descartovho racionalizmu.

karting

- pretek motokár.

karto-

- prvá časť zložených slov majúca význam:
  a) plod, plodový
  b) pohlavný.

kartobibliografia

- bibliografia kartografických diel.

kartodiagram

- graf, v ktorom sa územne rozložené javy zachytávajú na mape stĺpcami, kruhmi, obrazcami a podobne.

kartograf
kartografka

- odborník v kartografii.

kartografia

- náuka o mapách, ich zhotovovaní, obsahu, využití a vývoji.

kartogram

- grafické znázornenie zemepisného rozšírenia zvyčajne iba jedného javu (alebo štatistických hodnôt) na mapovom podklade obmedzenom iba na najnutnejší orientačný obsah (riečna sieť, hranice administratívnych celkov a pod. ).

kartolitografia

- v polygrafii zhotovovanie reprodukčných a tlačových podkladov, máp a plánov litografickou technikou.

kartomantia
kartomancia

- veštenie, hádanie z kariet.

kartometria

- meranie na mapách.
- náuka o meraní na mapách a plánoch.

kartonáž

- výroba škatúľ, obalov a pod. z kartónu.

kartonážka

- hovorovo továreň na kartonáž.

kartonážnictvo

- odvetvie papierenského priemyslu vyrábajúce kartonáž.

kartonážnik
kartonážnička

- odborník vo výrobe kartonáže.

kartotéka

- súbor štítkov, ktoré umožňujú systematickú evidenciu a prehľad procesov a skutočností, prípadne aj strojové spracovanie dát.
- zariadenie, skriňa, miestnosť, v ktorej je takýto súbor uložený.

kartouza

- kláštor mníšskeho rádu kartuziánov.
- kláštor.

kartovačka

- hovorovo nemierna hra v karty, kartovanie.

kartón

- lepenka.
- tvrdý papier.
- krabica z lepenky.
- návrh nástennej maľby, mozaiky a podobne na papieri v skutočnej veľkosti prevedený uhľom, ceruzkou alebo farbou.

kartón, šablónový

- na výrobu šablón.

kartónovať

- viazať (knihy) do kartónových dosiek.

kartridž
cartridge

- vymeniteľný zásobník farieb a tonerov v tlačiarniach, kopírovacích zariadeniach, plotroch.
- pamäťový zásuvný model.

kartunár

- (predtým) majiteľ továrne na kartúny.
- robotník v továrni na kartúny.

kartuša

- v polygrafii ozdobné orámovanie znaku, hesla, nápisu.
- ozdobne orámovaná doska, zvyčajne oválna.
- (v renesančnej a barokovej plastike, rezbárstve, štukatérstve, maliarstve a grafike) plocha rozličného tvaru, zvyčajne so znakmi alebo nápismi, rámovaná dekoratívne rozvinutým okrajom.
- puzdro na náboje, sumka.

kartušovať

- zdobiť kartušou.

kartuzián

- príslušník prísneho mníšskeho rádu kartuziánov, člen prísnej mníšskej rehole, založenej v 11. storočí, spájajúcej kontemplatívne a pustovnícke prvky (podľa francúzskeho kláštora La Chartreuse, latinsky Cartusia).
- kláštor.

kartuziánikotva
karteziánsky rád

- asketický rád, ktorý v roku 1084 založil v La Charteuse sv. Bruno z Kolína.

kartún

- hrubšia jednofarebná alebo farebne potlačená tkanina z bavlnenej priadze v plátnovej väzbe používaná na zástavy, pracovné košele, letné šatovky.

kartúnka

- manufaktúra alebo továreň na kartún.
- (predtým) sukňa al. šatka z kartúnu.

kartúza

- pôvodne francúzsky kláštor La Chartreuse.
- kartuziánsky kláštor.

karty

- súbor kariet.
- hra s ním.

karty, dvojhlavé

- pochádzajú z Ameriky, kde sa vyvinuli z normálnych (jednohlavých) kariet, aby sa dali do ruky chytiť akokoľvek. V Amerike sa karty aj začali lakovať, aby lepšie po sebe kĺzali, zaoblili sa rohy (aby sa nelámali) a boli opatrené v rohu indexom, aby hráč videl hodnotu karty, i keď ich mal poskladané v ruke na sebe s malým prekrytím.

karty, hracie

- hracie listy a hra s nimi. Prvé písomné zmienky o hre v karty pochádza z Číny z 13. storočia. Pravdepodobne sa vyvinuli z domina, ktorého kocky sa začali tlačiť na tuhý kartón. Prvé písomné zmienky v Európe: 1371: Španielsko, 1377: Švajčiarsko, 1380: Florencia.

karty, indické

- hracie listy a hra s nimi. Prvé písomné zmienky o hre v karty pochádza z Indie z 13. storočia. Mali tvar kruhu.

karty, mastiť

- hrať v karty.

karty, vykladať

- predpovedať z nich budúcnosť.

karty, žolíkové

- súbor 108 kariet.

Karum, Abeíd Amaní

- Zanzibar
politik.
1964: prezident.

karunkula

- hrbolček, mäkký výrastok.
- mäsitý výrastok na tele niektorých vtákov (napr. na krku moriaka).
- výrastok na niektorých semenách.

karusel

- jazdecká prehliadky.
- (v 17. a 18. storočí) jazdecká slávnosť, pri ktorej krojovaní jazdci predvádzali rozličné hry, tance a stretnutia v zasahovaní cieľa (obyčajne figurálneho) kopijou alebo mečom v plnej jazde.
- šermiarsky turnaj, systém dohodnutého spôsobu cvičných stretnutí zameraný na vrcholný výkon z hľadiska vytrvalosti.
- (v jachtingu) časť trate lode stanovená olympijským vzorom.
- v strojníctve vertikálny sústruh, stroj na sústruženie ťažkých predmetov väčšieho priemeru, ktoré sa upínajú na vodorovnú čelnú plochu upínacej platne, karuselový sústruh.
- v doprave križovatka, na ktorej sa vozidlá pohybujú na jednosmernej okružnej vozovke.
- otáčavá časť televíznej kamery nesúca objektívy rozličných ohniskových vzdialeností.

karuselár

- pracovník na karuseli.

karvakrol

- terpenická zložka rastlinných silíc s dezinfekčnými účinkami.

Karvaš, ImrichImrich Karvaš

- SR
* 25. 2. 1903 (Kalinčiakovo)
† 20. 2. 1981 (Bratislava)
právnik, národohospodár.
Po vzniku prvej SR sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky. Karvaš nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, aj keď podľa zákona bol ako verejný činiteľ automaticky členom širšieho výboru HSĽS.
1942: predložil v parlamente dôkazy o vraždení slovenských Židov a poukázal tak na porušenie dohody medzi Slovenskom a Nemeckom. Po tomto akte slovenská vláda na istý čas zastavila transporty.
1942: vymenovaný do funkcie predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie.
1943: v tejto funkcii sa v auguste 1943 zapojil do Slovenského národného povstania. Pod zámienkou bombardovania Bratislavy začal presúvať peniaze z centrály národnej banky do filiálky v Banskej Bystrici a v Ružomberku a tieto peniaze boli využité v prospech povstalcov.
3. 9. 1944: bol vo vlastnom byte zatknutý gestapom, odvlečený na výsluch do Viedne a Berlína, kde bol mučený. Za organizovanie SNP bol odsúdený na trest smrti, neskôr internovaný v koncentračných táboroch.
1946 - 1947: sa dostal do funkcie dekana právnickej fakulty a zároveň aj do funkcie predsedu Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.
1948: odmietol spoluprácu s komunistickou stranou.
V rokoch 1949 a 1958 bol súdený za velezradu. Vo väzení strávil dohromady len tri roky, pretože ho pre podlomené zdravie prepustili na amnestiu.
V roku 1969 bol súdne rehabilitovaný.

Karvaš, Peter

- SR
* 1920
spisovateľ.
Autor divadelných hier.

Dielo:
Meteor
Polnočná omša. Antigona a tí druhí
Čert nespí
Toto pokolenie
Pokolenie v útoku.

karvela

- (v 15. storočí) plachtový koráb, ktorý stavali v Holandsku a Anglicku podľa vzoru stredomorských karavel.

karvón

- monoterpenický nenasýtený ketón, zložka silice rasce, používaný pri výrobe likérov, vo farmácii, kozmetike a i.

karyatidakotva

- podporný architektonický článok v podobe postavy. Socha dievčaťa v dlhom šate nahradzujúca stĺp. Výtvor klasického staviteľstva. Mužský proťajšok sa nazýva telamon.

karyo-

- prvá časť zložených slov majúca význam:
  a) plod, plodový,
  b) pohlavný.

karyogamia

- splývanie jadier gamét pri pohlavnom rozmnožovaní.

karyokinéza

- rozdelenie bunkového jadra pri mitóze, nepriame delenie buniek.

karyolema

- obal jadra bunky.

karyológia

- náuka o bunečnom jadre, o jeho štruktúre a funkcii.

karyolymfa

- základná hmota bunkového jadra obsahujúca chromatín.

karyolýza

- rozpustenie, rozklad bunkového jadra vplyvom jeho poškodenia alebo smrti.

karyon
karyont

- v biológii bunečné jadro.

karyoplazma

- plazma bunkového jadra, nukleoplazma.

karyorexia

- zánik bunkového jadra rozpadom alebo roztrhaním na čiastočky.

karyotyp

- súbor chromozómov jadra telovej (somatickej) bunky charakteristický pre určitý druh organizmu.

Karzáí, Hamíd

- Afganistan
politik.
2003, 2004, 2005, 2006: prezident.

kasa

- v polygrafii schránka na písmená, písmovnica, písmovka.
- hovorovo pokladňa.

kasacia
kasácia

- v práve jeden z opravných prostriedkov proti súdnemu rozhodnutiu, ktoré ho dovoľuje preskúmať iba po stránke právnej Opravný súd nemôže napadnuté rozhodnutie nahradiť vlastným rozhodnutím, ale zruší ho a vráti vec prvému súdu k novému prejednaniu a rozhodnutiu.
- v hudbe zastaveníčko - v 18. storočí viacvetá inštrumentálna skladba, zvyčajne pre dychové nástroje.

Kasack, Hermann

- Nemecko
* 1896
† 1966
spisovateľ.
Skeptický kritik.

Dielo:
Mesto za riekou.

kasačný

- v práve týkajúci sa kasácie, opravný.

kasadlo

- u plachetnice pohyblivé laná ku kasaniu plachiet.

Kasajkotva

- rieka. Ľavý prítok Konga. Dĺžka 1. 950 km. Dolný tok má názov Kwa. Pramení v Angole. Prítoky: Lulua, Sankuru, Kuango.

Kasal, Jan

- ČR; politik. 2006: 1. miestopredseda KDU - ČSL.

Kasala, Karol

- SR
* 1893 (Nitra)
† 1932
letecký technik a konštruktér.
Za 9 hodín na malom lietadle s hmotnosťou 200 kg prekonal vzdialenosť z Budapešti do Puly (Juhoslávia). Nemecká letecká spoločnosť po ňom pomenovala lietadlo.

kasanica

- časť ľudového odevu, bohato naberaná sukňa.

Kasanický, Jozef Vojtech

- SR
* 1930
† 1. 5. 2002
výtvarník.
Manželka Denisa (Demirah) Pyšná (* 1969, sobáš 21. 12. 1990).
Vo februári 1993 odovzdal na národný poklad Slovenskej republiky šek v hodnote pol milióna dolárov. V tom istom roku mal záujem umiestniť na Slovensku americké investície vo výške 1,7 miliardy dolárov, čo sa však nestretlo s pochopením vtedajšej vlády. Kasanický preto v júni 1993 podal podnet na Generálnu prokuratúru SR za zneužitie vládnej moci a žiadal začať trestné konanie proti predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi.

Kasatochi

- sopka na Aljaške.
7. 8. 2008 explodovala.

kasava

- tropický ker rodu Manihot, z ktorého hľúz sa vyrába múka alebo škrob s vysokým obsahom sacharidov.
- hľuzy tohto kra.
- manioková múka.
- maniokový chlieb.
- škrob z hľúz manioku.

kasava, horká

- hľuzy jedlé až po tepelnej úprave.

kasava, sladká

- hľuzy jedlé aj v surovom stave.

Kasavubu, Joseph

- Kongo
politik.
1960: prvý prezident po vyhlásení nezávislosti Konga (30. 6. 1960).

kasácia

- (najmä v 18. stor.) viacvetová inštrumentálna skladba divertimentového typu, obyčajne pre dychové nástroje.
- zrušenie súdneho rozhodnutia pre formálnu alebo vecnú skutočnosť, pre porušenie zákona.
- zrušenie listiny; zbavenie úradu alebo hodnosti.

kasár

- kto vykráda (trezorové) pokladnice.

kasárne
kasáreň

- budova určená na dlhšie ubytovanie jednotiek ozbrojených síl, na skladovanie vojenského materiálu a pod.

kasárnický

- prísny ako v kasárňach.

kasárnik

- slangovo domáce väzenie v kasárňach.

kasárstvo

- vykrádanie pokladníc.

kaseín

- proteín obsiahnutý v mlieku. Ľudský zažívací trakt ho nedokáže stráviť.

kasematy (kazematy)kotva

- vojenské podzemné sklady a zhromaždiská vojsk ukryté v hradbách. Niekedy slúžili aj ako väzenské kobky - napr. na brnenskom hrade Špilberk.

kasia

- Cassia
rod tropických drevín z čeľade sapanovitých s dlhými valcovitými strukmi s jedlou dužinou, tzv. egyptská manna.
Ich plody majú účinky preháňadla (kasiový lekvár).
- sladkastá dužina jeho plodov.

kasik

- (v predkolumbovskom období) titul náčelníka alebo staršinu u Indiánov v Strednej Amerike.
- (v latinskoamer. krajinách a v Španielsku) vplyvný regionálny politik.

kasilon

- tvarované polyamidové pružné vlákno z kučeraveného silonu, používané na výrobu pružných tkanín.

kasiterit

- cínovec
hnedý až čierny nerast, chemicky oxid ciničitý. Technicky dôležitá surovina cínu.

kasída

- príležitostná báseň, popisná lyrická básnická forma najmä v arabskej, perzskej a tureckej literatúre. Máva najmenej 15 dvojverší s rýmom aa, ba, ca. Po krátkom lyrickom úvode zvyčajne oslavuje vladára.

kasínokotva
casino

- miestnosť alebo budova pre prevádzkovánie hazardných stávkových hier.
- pohostinsky zariadená budova alebo miestnosť určená na spoločenskú zábavu uzavretej spoločnosti, pôvodne letné talianske renesančné sídlo.

kasír
kasírka

- zastaralo pokladník.

kasírovať

- rušiť.
- inkasovať.

Kasjanov, Michail

- Rusko
politik.
? - 29. 2. 2004: premiér (odvolaný prezidentom Putinom).
Vyšetrovaný pre údajné podvody (2005).

Kaska, Radko

- ČR
* 1928; politik.
1960 - 1969: pracovník Ú KSČ, minister vnútra ČSSR a člen Legislatívnej rady vlády ČSSR.

kaskadér
kaskadérka

- náhradník herca v nebezpečných scénach filmu.
- artista predvádzajúci kaskády.

kaskadérstvo

- činnosť, zamestnanie kaskadéra.

kaskarila

- (sub)tropický ker alebo strom rodu Croton poskytujúci kaskarilovú kôru.

kaskáda

- stupňovitý vodopád na vodnom toku.
- vo vodnom hospodárstve žľab so stupňovitým dnom, ktorý slúži ku odvádzaniu vody a k rušeniu jej kinetickej energie.
- sústava priehrad.
- spojenie dvoch a viacerých strojov (prístrojov) alebo rad strojov (prístrojov) v sérii.
- artistická produkcia skokov, premetov a pádov.
- prenesene čo vyvoláva predstavu mohutnosti, prudkého stupňovitého prúdu, príval.

kaskáda elektrární

- skupina vodných elektrární využívajúca energiu jedného toku.

Kaskádové pohorie
Cascade Mountains

- 900 km dlhá časť Kordiller na západe USA. Preteká ním rieka Columbia so stupňovitými vodopádmi. Najvyššia hora Mount Rainier - 4. 391 m. n. m.

kasket

- nízka ľahká prilba.
- (od 17. storočia) časť kyrysníckej výzbroje tvorenej dvoma krížiacimi sa pásmi spojenými nitom, nosenými na kyrysníckom klobúku.

kasko

- trup lode, lietadla.
- zvláštne poistenie vlastného dopravného prostriedku na rozdiel od poistenia nákladu.

kaskóda

- (v televíznych prístrojoch) elektrický obvod, v ktorom sa používajú dva tranzistory.

kasnár
kasnárka

- hospodársky správca, úradník na veľkostatku.

kasnárstvo

- hodnosť, úrad kasnára.

kasovný

- vzťahujúci sa ku kase, pokladný.
- peňažný.

Kasparaitis, Darius

- Rusko
* 16. 10. 1972
hokejista.

Kasparov, Gari
Garri Kasparov

- Rusko
* 13. 4. 1963 (Baku)
šachový veľmajster.
Vlastné meno Harry Vajnštejn (otec bol nemecký Žid a matka Arménka).
Po smrti otca (leukémia, 1970) prijal matkino meno.
Dcéra Polina, syn Vadim.
1985: majster sveta.
2. 5. 1997: začal šachovú partiu so superpočítačom IBM Deep Blue. Súboj skončil 11. 5. víťazstvom počítača.
V marci 2005 ukončil aktívnu profesionálnu činnosť.

Kasper, Antonín mladší

- ČR
† 31. 7. 2006
plochodrážny jazdec.
Podľahol ťažkej chorobe.

Kasprowicz, Jan

- Poľsko
* 1860
† 1926
básnik.
Člen skupiny Mladé Poľsko.

Dielo:
Zo sedliackej hrudy.

Kasprzak, Marcin

- Poľsko
* 1860
† 1905 (popravený)
pracovník poľského robotníckeho hnutia.
1887 - 1893: v čele Proletariatu.
Od roku 1904 člen SDKPiL.

Kaspřák, Petr

- ČR
* 17. 1. 1984
futbalista.

Kassai Munkás

- SR
košický denník. Maďarský časopis.
1907 - 1926: list sociálnej demokracie.
Od roku 1921 list KSČ.
1922: zmena názvu na Munkás.

kassava

- škrob z manioku.

Kassás, Lajos

- Maďarsko
* 1887
† 1967
spisovateľ, básnik a maliar.
Zakladateľ maďarskej avantgardy.

Dielo:
Život človeka (autobiografia).

Kassiti

- divoký horský kmeň, ktorý vpadol do Babylonie (asi 1520 - 1515 pred Kristom) a ovládol ju. Boli porazení kmeňmi Elamu.

kasta

- (portugalsky rod, kmeň)
(v niektorých orientálnych krajinách) prísne ohraničená a uzavretá skupina spoločnosti, ktorej príslušníci mali dedičné povolanie (na základe rituálnej čistoty). Príslušníci kasty mali presne vymedzené práva a povinnosti a od ostatných sa líšili svojim spoločenským postavením. Najvýraznejšie sa kastovný systém prejavuje v ortodoxnom hinduizme (bráhmáni, kšatriovia, vaišjovia, šúdrovia).
- skupina, vrstva, ktorá sa vedome odlučuje, izoluje alebo je izolovaná od ostatnej spoločnosti.
- tvarovo aj funkčne špecializované formy sociálneho hmyzu.

kastaneta

- nástroj skladajúci sa z dvoch miskovite vyhĺbených kúskov dreva alebo slonoviny, ktoré sa pripevnia na prsty a narážaním na seba vydávajú zvuk, sprevádzajú sa ním tance a piesne stredomorských národov.

kastel

- v sústave opevnení rímskych hraníc sídlo vojenskej jednotky, menšia rímsky pevnosť.
- typ stredovekého hradu.
- nadstavba na predku a zadku lodí (plachetníc).

kastelán

- župan, správca hradu a jeho okolia.
- zamestnanec, ktorý má na starosti hradnú alebo zámockú budovu.

kastelánia

- (v 11. až 13. storočí) správny obvod, ktorého centrom bol zemepanský hrad.

Kastilská, Izabela I.

- Španielsko
* 1451
† 26. 11. 1504
1474: kráľovná.
Otec Ján II. Kastílsky. Manžel Ferdinand Aragónsky (sobáš 1469).
Podporovala zámorské cesty K. Kolumbusa.

Kastilský, Alfons

- 1257 - 1284: rímsky kráľ.

Kastilský, Alfonso

- Španielsko
† 1468 (otrávený jedom)
? - 1468: kráľ.
Otec Ján II.

Kastilský, Alfonso V. Africký

- Portugalsko
* 15. 1. 1432 (Cintra)
† 28. 8. 1481 (Cintra)
1438 - 1481: kráľ.

Kastilský, Ferdinand "Múdry"

- Španielsko
kráľ.
Manželka Izabela.
1492: oslobodzuje Granadu spod islamskej nadvlády.

Kastilský, Ferdinand III.

- Španielsko
kráľ

Kastilský, Henrich IV.

- Španielsko
† 1474
1451 - 1468: kráľ.
? - 1474: kráľ.
Otec Ján II. Dcéra Jana.

Kastilský, Ján II.

- Španielsko
? - 1451: kráľ.
Synovia Henrich IV., Alfonso. Dcéra Izabela I.

Kastilský, Karol I.

- Španielsko
1504 - 1556: kráľ.
Po jeho smrti sa ríša rozdelila medzi španielskych a rakúskych habsburgovcov.

kasting
casting

- výber účinkujúcich pre obsadenie úloh vo filme, modeliek na predvádzanie modelov a pod.

Kastílec
Kastílčan
Kastílka
Kastílčanka

- obyvateľ Kastílska.

Kastília
Kastílsko
Castilla

- historický kraj v Španielsku, náhorná plošina rozdelená Kastílskym pohorím dlhým 800 km. Na severe Stará Kastília (hlavné mesto Valladolid). Nová Kastília má hlavné mesto Madrid.
Od 9. storočia nezávislé grófstvo.
1028 - 1035: súčasť Navarského kráľovstva.
1035: kráľovstvo.
1479: spojená s Aragóniou.
1492: dobytie Granady.

kastlík

- zastaralo skrinka, debnička, spravidla poštová schránka na listy.

kastor

- vlnené mäkké súkno s dlhším vlasom používané na pánske plášte.

kastorín

- (predtým) vlnená tkanina s jemným dlhým lesklým vlasom používaná na pánske zimníky.

kastovníctvo

- (v niektorých orientálnych krajinách) rozdelenie spoločnosti na kasty, kastovné zriadenie.
- snaha o spoločenskú výlučnosť a uzavretosť.

kastrácia

- zničenie pohlavných žliaz. V medicíne sa prevádza pri niektorých ťažkých chorobách.
- v poľnohospodárstve sa odstraňujú pohlavné žľazy alebo sa znemožňuje ich funkcia u chovných zvierat (kone, dobytok, bravy). Dosahuje sa tým zvýšenie úžitkovosti.

kastrácia kvetov

- (v šľachtiteľstve) odstránenie nedozretých samčích orgánov z kvetov, aby sa zabránilo opeleniu vlastným peľom.

kastrát

- jedinec zbavený kastráciou pohlavných žliaz, vymiškovanec.
- eunuch.
- (najmä v 17. – 18. stor.) spevák zbavený v chlapčenskom veku pohlavných žliaz, takže si uchoval vysoký hlas.

kastráti

- v stredoveku speváci, ktorí si mali udržať vysoký hlas až do staroby pre sopránové a altové hlasy v hudbe - v chrámových zboroch, kam nemali prístup ženy.

Kastrioti, Georgij

- Albánsko
† 1468
zjednotiteľ Albánska, nazývaný Skanderbeg.

kastrovať

- uskutočňovať, uskutočniť kastráciu, miškovať, vymiškovať.

kastról

- nízka okrúhla nádoba na varenie.

kastrumkotva
castrum

- (v antike a najmä v stredoveku) ohradené miesto, pevnosť, hrad.
- opevnený tábor rímskych légií s pravidelným pôdorysom.

kasuistika
case-history

- detailná správa o prípade a jeho vývoji.

kasula

- obradné rúcho z drahej látky.

kasyda

- oslavná lyrická poézia východných národov.

kaša

- riedke až polotuhé jedlo uvarené z rozličných plodín.
- hustá, lepkavá a ťahavá masa, podobná kaši.
- v textilníctve ľahká mäkká vlnená, najčastejšie sivá alebo hnedá tkanina používaná na pánske obleky a dámske kostýmy (utvorené podľa názvu indického štátu Kašmír).

kaša, vápenná

- hasené vápno rozrobené s vodou.

kaša, žobrácka

- zmiešanina krúpov, krvi a bravčového mäsa.

kašeľ

- obranný reflex, ktorý slúži k udržiavaniu priechodnosti dýchacích ciest. Vzniká po podráždení citlivých oblastí najmä v dýchacích cestách. Dôležitý príznak chorôb dýchacej sústavy.

kašeľ, čierny

- pertussis
aj dávivý kašeľ, somársky kašeľ.
Detská infekčná choroba spôsobená mikróbom Haemophillus pertussis. Proti chorobe sa očkuje.

kašeľ, somársky
čierny kašeľ

- nákazlivá detská choroba so záchvatmi kŕčovitého a dusivého kašľa.

kašeľ, suchý

- kašeľ, pri ktorom postihnutý nič nevykašliava.

kašeľ, vlhký

- kašeľ, pri ktorom postihnutý vykašliava hlieny.

kašér
kašerka

- kto zhotovuje kašírované predmety pre javisko a pod.

Kašgar

- metropola čínskeho Turkestanu, oáza.

Kašický, František

- SR
* 18. 11. 1968 (Gelnica)
politik.
Manželka Alena.
2001 - 2003: riaditeľ Kancelárie ministra obrany.
2003 - 2004: Vojenské obranné spravodajstvo Monisterstva obrany.
2006, 2007: minister obrany.

kašírovanie

- výroba dekorácií a kulís polepovaním papierom.
- falošné napodobňovanie, predstieranie neexistujúceho.

kašírovanie tkanín

- úprava, ktorej výsledkom sú napr. tkaniny s vrstvou plastov al. zložené z niekoľkých vrstiev.

kašírovaný

- polepený papierom.
- napodobnený, imitovaný z lepenky alebo z inej hmoty (spravidla pre javisko alebo filmovanie).

kašírovať

- zlepovať, polepovať.
- uskutočňovať kašírovanie.

kaška

- (ľudovo) prvosienka.

Kaška, Jan

- ČR
* 1810
† 1869
herec a prekladateľ.
Predstaviteľ Tylovych postáv.

Dielo:
Divadelní ochotník
Zápisky starého komedianta.

kaškaj

- druh orientálneho celovlneného koberca s hodvábnym leskom, s fantastickými vzormi (podľa provincie Kaškaj).

kaškaval

- balkánsky parený syr z ovčieho a kravského mlieka.

kašket

- v 16. - 17. storočí vojnová prilbica z kože alebo tuhého plátna.

Kašlík, Václav

- ČR
* 1917
operný režisér, dirigent a skladateľ v Prahe.

Dielo:
Krakatit (opera).

kašmír

- jemné vlákna kozy kašmírskej.
- mäkká tkanina z česanej priadze pre dámsku konfekciu.
- cenné druhy tkanín a šatiek s pestrými vzormi.

Kašmír

- úradný názov Džammú a Kašmír, členský štát Indického zväzu v severozápadných Himalájách. Rozloha 222.870 km². Hlavné mesto Šrínagar. 1947: napadnutý Pakistanom (Kašmírska otázka), kašmírsky maharadža žiada o pripojenie k Indii. Časť Kašmíru ostala okupovaná Pakistanom. 1952: vyhlásená republika. 1954: schválené pripojenie ku Indii. 1965 - 1966: boje medzi Indiou a Pakistanom o Kašmír. 1971: boje medzi Indiou a Pakistanom o Kašmír. 1999: zahájené jeednania o budúcnosti Kašmíru.

kašmírčina

- dardský jazyk, úradný jazyk v štáte Džammú a Kašmír (India).

kašolong

- matná kriedovobiela, nepriehľadná odroda chalcedónu a opálu.

Kašpar, Adolf

- ČR
* 1887
† 1934
grafik a ilustrátor.
Ilustroval Babičku od Boženy Němcovej.

Kašpar, Jan

- ČR
* 1833
† 1927
inžinier.
Prvý československý pilot.
1911: podnikol diaľkový let z Pardubíc do Prahy na lietadle vlastnej konštrukcie.

Kašpar, Jan

- ČR
* 1908
mineralóg.
Profesor vysokej školy chemickotechnologickej v Prahe.
Člen korešpondent ČSAV.

Kašpar, Karel

- ČR
* 1870
† 1941
teológ.
1931 - 1941: pražský arcibiskup.
16. 12. 1935: vymenovaný kardinálom.

Kašpařík, Pavel

- ČR
* 11. 1. 1979
hokejista.

kaštieľ

- vidiecke panské sídlo, spravidla menší zámok.

kašu

- pozri akašu.

kašubčina

- západoslovanský jazyk, ktorý sa vývojom zblížil s poľštinou, dnes pokladaný za jej dialekt, používaný západne, severozápadne a juhozápadne od mesta Gdansk.

kašubenie

- výslovnosť [c], [dz], [s] a [z] namiesto [ć], [dź], [ś] a [ź] v kašubských nárečiach v Poľsku.

Kašubovia

- Poľsko
národnostná menšina z okolia Gdaňska. Hovorí slovanským nárečím blízkym poľštine, ale s množstvom nemecky znejúcich slov.

kat

- tropický vždy zelený ker alebo malý strom, ktorého listy sa žuvajú ako droga alebo sa používajú ako čaj.
- osoba vykonávajúca popravu, profesionálny vykonávateľ trestu smrti.
- prenesene surový, krutý človek, tyran.
- katal.

kata

- dvojklíčny vždyzelený ker alebo malý strom z čeľade Celastraceae, pôvodne z tropickej Afriky a Arábie, pestovaný pre listy, ktoré sa žujú (ako droga) alebo sa používajú ako čaj.
- v športe zostava dokonale zvládnutých, presne po sebe nasledujúcich a v príslušnom rytme vykonávaných obranných a útočných prvkov pri boji zblízka voči tieňovému súperovi.

kata-
kat-

- prvá časť zložených slov majúca význam skrz, smerom dole, úplne dopredu alebo späť.

katabióza

- degeneratívne biologické zmeny sprevádzajúce starnutie buniek.

katablast

- podzemný konárik.

katabolit

- produkt katabolického procesu v živom organizme.

katabolizmus

- disimilácia
rozkladné procesy, ktoré prebiehajú v živej hmote pri metabolických pochodoch, rozklad tkaniva, pri ktorom sú zložky živej hmoty redukované na zvyškový materiál a odstraňované z tela, deštrukčná fáza metabolizmu. Opak je anabolizmus.

katadrómia

- vlastnosť rýb žijúcich v sladkých vodách a sťahujúcich sa kvôli treniu do mora (napr. úhor), sťahovavosť rýb (opak je anadrómia).

katadyn

- jemne rozptýlené elementárne kryštalické striebro vo filtroch zbavujúce pretekajúcu kvapalinu baktérií.

katadynácia

- čistenie vody v kremenných filtroch katadynom.

katafalk

- vyvýšené pietne miesto pre vystavenie rakvy so zosnulým.

katafáza

- koncová fáza mitotického delenia nasledujúca po anafáze.

katafázia

- chorobné opakovanie rovnakej vety alebo odpovede na danú otázku v dôsledku poškodenia rečových centier v mozgu.

kataforéza

- pohyb elektricky nabitých koloidných častíc roztoku v elektrickom poli.

katafront

- atmosférický front so zostupnými pohybmi v teplom vzduchu.

katagenéza

- zostupný vývoj, procesy recesívneho vývoja.

katahodnota

- číslo udávajúce tepelný tok vydaný 1 cm2 povrchu banky katateplomeru do okolia.

katachréza
contradictio in adiecto

- spojenie logicky nespojiteľných pomenovaní, súčasné vybavenie pôvodného aj obrazného významu slova a ich mylná alebo (najmä pre komický účinok) chcená zámena (napr. čierny sneh, malý obor).

kataif

- sladká pochúťka zo zvláštnych rezancov s rozličným čerstvým alebo konzervovaným ovocím.

Katajama Sen

- Japonsko
* 1859
† 1933
spoluzakladateľ KS Japonska.
Od roku 1921 člen exekutívy KI.

Katajev, Valentin Petrovič

- Rusko
* 1897
spisovateľ.

Dielo:
S časom o závod (jeden z prvých budovateľských románov)
Na obzore plachta biela
Samota v stepi
Severák
Za vládu sovietov
Živá voda
Byliny zabudnutia.

katakana

- japonské písmo, jedna z dvoch japonských slabičných abecied, používaná na prepis cudzích slov.

katakláza

- mechanické (tlakové) porušenie horniny prejavujúce sa deformáciou minerálnych zŕn, klastéza.

kataklizma

- potopa, záhuba, prevraty v zemskej kôre, katastrofický prevrat vo vývoji zemskej kôry (podľa prekonanej teórie G. Cuviera).
- prenesene katastrofa, pohroma.

kataklizma, sociálna

- revolučný prevrat.

katakomba

- podzemná chodba.
- tajomná ponurá miestnosť.

katakomby

- pôvodne antické, ranokresťanské a židovské pohrebiská v podobe siete chodieb vyhĺbených v skale s výklenkom na rakvy (kostrové aj žiarové pohreby).
- dnes podzemné pohrebiská všeobecne, podzemné chodby alebo miestnosti.

katal
kat

- biochemická jednotka pre množstvo enzýmu, ktoré urýchli (katalyzuje) biochemickú reakciu za vzniku 1 molu produktu za sekundu.

Katalánci

- žijú v španielskej Katalánii a na Baleárskych ostrovoch.

katalánčina

- jazyk Kataláncov, západorománsky jazyk, úradný jazyk v Andorre a popri španielčine v autonómnej oblasti Katalánsko (severovýchodné Španielsko), používaný aj na Baleárach a v oblasti Valencie (Španielsko), v juhovýchodnom Francúzsku a v meste Alghero na Sardínii (Taliansko).

Katalánec
Katalánka

- obyvateľ Katalánska.

Katalánia
Cataluna

- historický kraj v severnom Španielsku medzi Pyrenejami a Iberským pohorím. Hlavné mesto Barcelona. V 3. - 2. storočí pred Kristom dobytá Rimanmi. 5. storočie: dobytá Vizigótmi. 1135: spojená s Aragónskym kráľovstvom.

Katalánsko

- kraj v Španielsku.

kataláza

- enzým zo skupiny chromoproteidov, katalyzujúci rozklad peroxidu vodíka. Chráni organizmy pred peroxidom vodíka vznikajúcom pri látkovej premene.

katalektický

- úplný.

katalektika

- nahradenie slabiky chýbajúcej vo veršovej schéme predĺžením slabiky alebo pauzou.

katalepsia

- chorobná strnulosť svalstva pri hystérii alebo hypnóze.

kataleptický

- strnulý, stuhnutý.

katalexa

- nahradenie slabiky chýbajúcej vo veršovej schéme predĺžením slabiky alebo pauzou.

katalobara

- v meteorológii spojnica miest s rovnakým poklesom atmosférického tlaku za daný časový interval.

katalogizácia
katalogizovanie

- zaraďovanie, usporadovanie (napr. kníh, osôb a pod.) podľa určitého systému.
- zostavovanie katalógu; zostavovanie jednotlivých lístkov pre katalóg.
- náuka o knihovníckych katalógoch a metóde ich budovania.

katalogizátor
katalogizátorka

- kto uskutočňuje katalogizáciu.

katalogizovať

- robiť, urobiť systematický súpis predmetov tvoriacich určitý celok, zapisovať, zapísať do katalógu.

katalóg

- utriedený súpis, zoznam.
- obrázkový cenník.
- (v archívnictve) pomôcka poskytujúca podrobnú, kriticky vyhodnotenú informáciu o obsahu archiválií určitého fondu alebo jeho časti.
- v astronómii systematicky usporiadaný súpis hviezd.
- v biológii súpis všetkých známych taxónov so základnými údajmi.
- hovorovo miestnosť, kde sú uložené katalógy.

katalóg, astronomický

- súpis nebeských objektov včítane údajov o ich polohách, Jasnosti, pohyboch a podobne.

katalóg, autorský

- zoznam kníh podľa autorov.

katalóg exoplanét

- zoznam objavených a potvrdených exoplanét. Zvyčajne obsahuje základné informácie o exoplanéte a tiež o materskej hviezde.
Najznámejší je katalóg http://exoplanet.eu/catalog.php.

katalóg, fundamentálny

- astronomický katalóg obsahujúci údaje o menšom počte hviezd, ale s maximálne presnými údajmi o nich.

katalóg, Messierovkotva

- pravdepodobne najznámejší katalóg jasných hviezdokôp, hmlovín, galaxií a ďalších zaujímavých objektov. Jeho autorom je francúzsky astronóm Charles Messier (v roku 1781).

katalóg, práce

- súpis rozličných druhov práce na určovanie základu mzdy.

katalóg, systematický

- zostavený na základe triedenia vied a odborov.

katalóg, tematický

- zoznam skladieb aj s ich prvými taktmi alebo témami.

katalóg, triedny

- zoznam žiakov jednej triedy s výkazom ich prospechu.

katalpa

- Catalpa
rod stromov z čeľade trubačovitých so zvončekovitými bielymi a purpurovo škvrnitými kvetmi v bohatých priamych súkvetiach, s dlhými valcovitými tobolkami. Pôvodom z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné.

katalyzátor

- pozri katalýza.

katalyzovať

- urýchľovať reakciu prostredníctvom katalyzátora.

katalýzakotva

- urýchlenie priebehu chemických a biochemických reakcií prítomnosťou malého množstva látok, ktoré sa pri reakcii nespotrebovávajú (katalyzátorov). Ich účinok býva špecifický pre určitý druh reakcie. Má zásadný význam pre chemickú výrobu a pre látkovú premenu v živých organizmoch (enzýmy, vitamíny, hormóny).

katamarán

- dvojtrupá alebo dvojplaváková loď.
- pôvodne plachetnica s dvoma trupmi alebo s jedným trupom a jedným či dvoma vahadlami používaná v Polynézii, Indonézii, vo východnej Indii a i.

katamnéza

- zistenie alebo zisťovanie stavu o vývoji pacienta po liečbe v určitom časovom odstupe.

katamorfóza

- premena hornín spôsobená účinkom zvetrávania a cementácií.

katan

- krutý človek, trýzniteľ, ukrutník, tyran.

katana

- japonský samurajský meč. Často bol meč nositeľom mena a meč, ktorý porazil mnoho nepriateľov, začalo okolie pokladať za živú bytosť s vlastnou dušou (kami).

Katangakotva

- jedna z bývalých provincií na juhovýchode Zaire (stredná Afrika). Rozloha 496.965 km². Po roku 1960 sa odtrhla od Konga.

kataplast

- v mineralógii plasticky deformovaný minerál.

katapleit

- modrý, žltý i červenkastý hexagonálny nerast, vodnatý kremičitan sodíka a zirkónia.

kataplexia

- náhla strata svalového napätia vyvolaná silným dojmom, šokom a i.

katapult

- staroveká metacia zbraň, staroveký a stredoveký ťažký vojenský obliehací, vrhací stroj, veľký prak na hádzanie šípov alebo kamenných a ohnivých striel.
- vymršťovacie zariadenie (napríklad pre štart lietadiel z malých plôch, lodí, alebo pilota pri havárii lietadla).

Katapult

- ČR
rocková kapela.
Pôvodne sa volala Mahagon.
V roku mala kapela v zostave O. Říha, J. Šindelář a V. Krampol v Západočeskom kraji zákaz a presídlila do Prahy, kde získala povolenie hrať. Ku kapele sa pridal Kohout, ktorý priniesol názov zo svojej byvalej skupiny Katapult, ktorá existovala rok.
1976: prvá platňa.

Hity:

Někdy příště
Půlnoční závodní dráha
Lesní manekýn.

katapultáž

- uvádzanie, uvedenie lietadla, prípadne letca do pohybu pomocou katapultu.

katapultovať

- uvádzať, uviesť do pohybu pomocou katapultu.
- prenesene rýchlo posunúť niekoho dopredu v nejakom poradí, spoločenskom rebríčku a pod.

katar

- catarrhus
zápal sliznice spojený so zvýšenou sekréciou.
- (v 11. – 13. storočí v južnom Francúzsku a Taliansku) príslušník náboženskej sekty hlásajúcej dobrovoľnú chudobu, odmietajúcej svätosti, ctenie kríža a relikvií v duchu svojho manichejskodualistického učenia (nazývanej aj albigénci).

Katar
Katarský štát
Daulat al-Quatar

Katar

- monarchia.
Rozloha 11.437 km2.
Hlavné mesto Dauhá.
Štát v Perzskom zálive, susedí so Saudskou Arábiou a Spojenými Arabskými Emirátmi.
V 18. storočí územie dnešného Kataru obývané beduínskymi kmeňmi.
V roku 1868 intervenciou Britov skončila nadvláda bahrajnskej dynastie Al Khalifah a bol vyhlásený nezávislý šejchát Katar.
1872 - 1913: pod osmanskou nadvládou.
1914 - 1971: britský protektorát.
1939: objav ropných nálezísk.
Od 1. 9. 1971 nezávislý štát.
1972: nekrvavý puč, šejch Chalífa zosadzuje svojho bratranca šejcha Ahmada.
V polovici 70. rokov 20. storočia bol znárodnený ropný priemysel.
1981: spozakladateľ Rady pre spoluprácu štátov Perzského zálivu.
1991: súčasť protirackej koalície v čele s USA.

katarakt

- v zemepise vodopád veľkých tokov, ktorý je rozložený stupňovito.
- v strojníctve vzdušný alebo kvapalinový valec slúžiaci ako hydraulický tlmič (brzda) pri prenose premenlivých síl a v regulačných systémoch.

katarakta
cataractakotva

- šedý zákal. Choroba oka, kedy postupne zaniká priehľadnosť očnej šošovky. Môže viesť až ku slepote.

katarálny

- týkajúci sa kataru.

katari

- populárna východná sekta, ktorá odmietala katolicizmus, verili, že duch bol stvorený Bohom a hmota diablom. Vyhýbali sa sexu a pojedaniu mäsa. Príslušníci ich duchovnej elity, takzvaní čistí, oslobodzovali ducha zomierajúcich veriacich dotykom z hmotného sveta a z kolobehu znovuvtelenia. Katolícka cirkev katarov obvinila, že za tmy sa tajne schádzajú a oddávajú sa sexuálnym stykom bez ohľadu na manželstvo a pravidlá incestu. Tvrdilo sa tiež, že katari vzývajú diabla v podobe čiernej mačky. Sekta bola rozšírená v severnom Taliansku a južnom Francúzsku. V 13. a 14. storočí bola vyhladená inkvizíciou.

Katarína I.

- Katarína I. Veľká Alexejevna.

Katarína II. Veľkákotva
Sophia Augusta Frederica Anthalt-Zerbts

- Rusko
* 1729
† 1796
politička.
Manžel Peter III. (sobáš v roku 1745).
1762 - 1796: cárovná.
1762: zvrhla manžela cára Petra III. (abdikoval 29. 6. 1762) a prehlásila sa cárovnou.
Utvrdzovala nevoľníctvo a absolutizmus.
1783: pripojila k Rusku Krym. Spojila s Ruskom Ukrajinu.

katorobia

- v hydrobiológii zóna čistej vody, ktorá nie je znečistená organickými látkami, prvý stupeň saprobie označujúci pramenitú vodu al. vodu vytekajúcu z vysokohorských ľadovcov, zdravotne úplne vyhovujúcu.

katarobita

- stav, keď je voda katarobná.

katarometer

- tepelne vodivý detektor.

katarzia

- podľa Aristotela očistný účinok tragédie.
- v širšom slova zmysle povznášajúci pocit vyvolaný prežitkom umeleckého diela vôbec.
- v psychológii ozdravenie si uvedomením si nezvládnuteľných prežitkov.
- vnútorná duševná očista, mystické očistenie duše od všetkého zmyselného, telesného.

kataster

- úradný súpis pozemkov a ich podrobný popis, podľa ktorého sa vyrubuje pozemková daň.
- rozloha pozemkov patriacich k obci, územie obce.
- úplný úradný súpis.

kataster, jozefínsky

- kataster (1789) nadväzujúci na bernú rulu.

kataster, stabilný

- kataster, ktorého podklady z roku 1860 platia v Čechách a na Slovensku dodnes (2005).

kataster, tereziánsky

- kataster nadväzujúci na bernú rulu.

katastrofa

- hromadné nešťastie, pohroma.
- záverečná časť výstavby drámy, (tragické) rozuzlenie deja.

katastrofa, prírodná

- zemetrasenie, povodeň a pod.

katastrofista

- kto má ako predmet vedeckého alebo umeleckého spracovania katastrofu.
- kto subjektívne očakáva katastrofu, vidí všetko čierno, katastroficky.
- kto máva často smolu, smoliar.

katastrofizmus

- teória o utváraní zemského povrchu, zmenách vo flóre a faune Zeme vplyvom náhlych alebo opakujúcich sa katastrof.

katastrovať

- zapisovať, zapísať do katastra.

katateplomer
katatermometer

- vo fyzike a meteorológii prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia vyvolaného spoločným pôsobením tepla, prúdu vzduchu a vlhkosti, katatermometer.
- v baníctve teplomer na meranie chladivého účinku banských vetrov.

katatonóza

- zníženie normálneho osmotického tlaku bunky.

katatónia

- súhrn príznakov niektorých duševných chorôb (napr schizofrénie).
- stuhlosť a neschopnosť hovoriť a hýbať sa.

katatropizmus

- ohyby rastlín v opačnom smere od zdroja jednostranného podráždenia, negatívny tropizmus.

katatýmia

- skreslenie obsahu vedomia, názorov, úsudkov vplyvom emócií.

katavotrón

- (v krasových oblastiach) povrchová i podzemná dutina ústiaca do podzemnej komunikácie, do ktorej je tečúca voda pohlcovaná, pohlcovač, strata, prepadávanie, ponor.

katazóna

- hlbinné pásmo premeny hornín, kde vznikajú katabridlice.

katedra

- organizačný útvar vysokej školy, vedecký pedagogický útvar združujúci vysokoškolských učiteľov, zvyčajne toho istého odvetvia. V niektorých krajinách systemizované profesorské miesto.
- (od r. 1950) základné pracovisko vysokej školy alebo fakulty pre výchovno-vzdelávaciu, vedeckú a i. činnosť.
- pracovná skupina učiteľov blízkych odborov alebo toho istého odboru na vysokej škole.
- biskupský trón, stolec.
- učiteľský úrad pápeža.
- učiteľský stôl.
- symbol autority.

katedrál

- profesionálny stredoveký pisár odpisujúci na objednávku knihy liturgického obsahu, spevníky a pod.

katedrála

- kresťanský chrám.
- v architektúre typická pôdorysná dispozícia gotického chrámu s vencom kaplniek, s oporným systémom a transeptom.
- pôvodne k biskupskému sídlu patriaci kresťanský chrám s biskupskou katedrou.
- hlavný kostol katolíckeho biskupstva či iného cirkevného administratívneho teritória pri biskupovom sídle, veľchrám, dóm.
- v architektúre trojloďový až päťloďový gotický chrám v západnom priečelí s dvojvežím, s oporným systémom, ochodzou a vencom kaplniek okolo kňazišťa.

katedrála, florentská

- Taliansko, Florencia
podľa návrhu Brunellesciho na nej začali práce v roku 1420.

katedrála, Matky Božej Mieru

- USA
15. 8. 1843 - v Honolulu na Havaji vysvätili Katedrálu Matky Božej Mieru.
Je to najstaršia neprestajne slúžiaca rímskokatolícka katedrála na území USA.

katedrála, sv. Václava

- ČR
katedrála v Prahe.
1131: bola vysvätená románska katedrála (len presbyter).
1141: dostavba románskej katedrály a biskupského (Zdikovho) paláca.
1616 - 1618: výstavba barokového presbytra a krypty.
1883 - 1892: prestavba v novogotickom slohu.
1999 - 2001: oprava západného priečelia a oboch veží západného priečelia.
2004 - 2005: oprava severnej strechy lodi, presbytra a kanalizácie.

katedrála, sv. Víta

- ČR
trojlodná katedrála s priečnou loďou, trifóriom a vencom kaplniek.
Najvýznamnejšia z nich je kaplnka sv. Václava (postavená nad jeho hrobom, sú v nej pochovaní českí králi). Katedrála bola miestom korunovácie českých kráľov. Sú v nej uložené i korunovačné klenoty.
1344: v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo položil Václav IV. (ešte ako kráľovič) so svojim otcom Janom Luxemburgom a a priateľom Arnoštom z Pardubíc základný kameň. Hlavným architektom bol Matyáš z Arrasu. Po jeho smrti stavbu prevzal Petr Parléř.
1419: stavba prerušená.
1554: dokončená Veľká zvonová vež; je vysoká 99,5 metra.
1770: Veľká zvonová vež opatrená barokovou kopulou.
28. 9. 1929: u príležitosti svätováclavského milénia sa konalo slávnostné otvorenei (ešte nie dokončenej) katedrály.
1954: správa katedrály prešla na Kanceláriu prezidenta republiky.

katedrista

- vo vojenstve (hovorovo) frekventant alebo absolvent vojenskej prípravy (vojenského výcviku) na vojenskej katedre popri vysokoškolskom štúdiu (za socializmu).

katedrizácia

- cievkovanie.

katedrizácia, srdečná

- špeciálne vyšetrenie srdca a obehu pomocou cievky zavedenou veľkou cievou až k srdcu.

kategorický

- výslovný, rozhodný, bezvýhradný, nepripúšťajúci inú možnosť.
- vylučujúci inú možnosť, bezpodmienečne platný, nepodmienený.

kategorizácia
kategorizovanie

- zaraďovanie, triedenie do kategórií.

kategorizovať

- roztrieďovať, roztriediť na kategórie, zaraďovať, zaradiť do kategórií.

kategória

- základný a najobecnejší pojem filozofie, niekedy aj základný pojem špeciálnych vied.
- súbor osôb alebo vecí s určitým spoločným znakom.

kategórie, gramatické

- formálne vyjadrené najvšeobecnejšie gramatické významy (osoby, čísla, rodu, spôsobu).

katechetika

- náuka o vyučovaní náboženstva.
- vyučovanie náboženstva.

katechéta
katechétka

- učiteľ náboženstva.

katechétstvo

- povolanie katechétu.

katechéza

- stručné vyloženie vierouky v otázkach a odpovediach.
- katechetika, vyučovanie cirkevnej náuky.

katechéza, snúbenecká

- poučenie a skúška snúbencov rímskokatolíckeho vyznania pred cirkevným sobášom.

katechizácia

- vyučovanie náboženstva formou otázok a odpovedí, katechetika.

katechizmus

- súhrn hlavných zásad určitého náboženstva, ktorý je učebnicovo spracovaný.
- poučenie a skúška snúbencov rímskokatolíckeho vyznania pred cirkevným sobášom, snúbenecká katechéza.
- prenesene aj obdobná nenáboženská príručka.

katechizovať

- vyučovať náboženstvo podľa katechizmu.

katechín

- derivát flavanu príbuzný prírodným farbivám (flavonoidom), skupina polyfenolických látok s dvoma alebo viacerými hydroxylovými skupinami v molekulách, používaná v garbiarstve a ako liečivo.

katecholamín

- hormón (adrenalín a noradrenalín) vytvárané v dreni nadobličiek, upravujúce fungovanie organizmu pri zvýšenej aktivite.

katechu

- tvrdé, ťažké drevo tmavohnedej farby z tropického stromu Acacia catechu, používané na výrobu nábytku, farbív a liečiv.

katechumen

- (v kresťanských cirkvách a náboženských spoločnostiach) vyučovaný uchádzač (staršie dieťa alebo dospelý) o krst.

katelektrotonus

- v lekárstve (pri galvanizácii) zvýšená dráždivosť svalov a nervov v blízkosti katódy.

katenácia

- zreťazenie (napr. chromozómov).

katenoid

- rotačná plocha, ktorej poludníkmi sú reťazovky.

katenoteizmus

- druh polyteizmu založený na postupnom uctievaní jedného boha po druhom.

Katenov, Miroslav

- ČR
* 1918
matematik.
Zaoberal sa topológiou, funkcionálnou analýzou a logickou výstavbou matematiky.

katetometer

- zariadenie na presné odčítanie vertikálnych vzdialeností.
- Posuvný ďalekohľad po stĺpci so stupnicou.

katepanát

- (v Byzantskej ríši v 11. stor.) správny celok.

katepsín

- enzým v živočíšnych tkanivách a tráviacich šťavách štiepiaci bielkoviny.

kater

- mrežované dvere, zábradlie.
- veľká rámová píla.
- drevárenský stroj ku výrobe reziva.

katerizácia

- určenie autorského znaku knižných jednotiek, ktoré stoja na regáloch abecedne zoradené (podľa amerického knihovníka Ch. A. Cuttera).

katetrizácia

- cievkovanie, zavádzanie tenkej hadičky do dutého orgánu.
- odoberanie moču katétrom.

katetrizovať

- (u)robiť katetrizáciu.

katetron

- druh tyratronu.

katex

- ionex vymieňajúci katióny, vymieňač iónov.

katexia

- (v psychoanalýze) uvoľnenie psychickej energie.

katexochén

- predovšetkým.
- vzorným spôsobom vo vlastnom slova zmysle.

katexochický

- jestvujúci katexochén.

katexovanie

- vo vodohospodárstve výmena katiónov pri úprave vody.

katéna

- v geológii sled typov pôd alebo ekosystémov medzi vyvýšeninou a zníženinou terénu.
- rebro na hudobných nástrojoch.

katéter

- cievka, hadička, tenká trubička zavádzaná do dutého orgánu slúžiaca na vyšetrovanie, vyprázdňovanie alebo vyplachovanie, cievka.

katgutkotva
catgut

- ketgat, ketget
vstrebateľný chirurgický šicí materiál z podslizničnej vrstvy ovčích alebo kozích čriev.

Kathaj

- Čína.

kathak

- buddhistická hodvábna šála, ktorou buddhisti vyjadrujú úctu váženým osobám (dávajú im ju pri privítaní na krk).
- indická škola klasického tanca so zložitými krokovými variáciami, vírením, kĺzavým pohybom a prudkým zastavením.

kathakali

- klasické tanečné indické divadlo predstavujúce mytologické príbehy. Vzniklo začiatkom 17. storočia. Základom kathakali sú gestá vyjadrované dlaňami a prstami, ktoré sú veľmi dôležité pre komunikáciu s obecenstvom. Celkom ich je 24 a ich vzájomnými kombináciami môže vzniknúť 470 rôznych symbolov. Postavy sú nalíčené - farba vyjadruje konkrétnu postavu - modrá patrí hrdinom a bohom, červené fúzy symbolizujú zlosynov a démonov, biele fúzy zbožných ľudí. Kathakali sa hrá vždy večer za tmy. Nepoužíva sa hovorené slovo, iba hudba a rôzne zvuky.

kathareusa

- novogréčtina.

kati

- stará jednotka hmotnosti používaná v juhovýchodnej Ázii.

Katilina, Lucius Sergius

- Rím
* okolo 108 pred Kristom
† 62 pred Kristom
politik.
Zosnoval spiknutie proti oligarchii senátu, ktoré bolo v roku 63 pred Kristom odhalené Ciceronom.
Padol v boji.

katión

- kladne nabitý ión. Opakom je anión.

katleja
Cattleya

- rod orchideí
kvety - zdroj jemnej vône - so zvlneným okrajom vytvárajú ilúziu morskej peny (podľa anglického botanika W. Cattleya).

Kato

- Rím
politik.
Dcéra Porcia (manžel Marcus Decimus Iunius Brutus. Po manželovej samovražde spáchala i ona samovraždu).

katodoluminiscencia

- luminiscencia spôsobená dopadom elektrónov (katódových lúčov) na tienidlo pokryté luminiscenčnou látkou. Využíva sa napr. v televízii, rádiolokácii.

katodynácia

- čistenie vody pôsobením striebra, ktoré ióny pôsobia dezinfekčne.

katoforit

- jednoklonný nerast, zložitý zásaditý aluminosilikát dusíka, vápnika, železa a alumínia s fluórom.

katogénny

- (o horninách) usadený.

katolicita

- katolícke náboženské presvedčenie, katolíctvo.
- všeobecnosť (jeden zo štyroch základných znakov katolíckej cirkvi vedľa jednoty, svätosti a apoštolstva).

katolicizmus

- učenie a poriadok katolíckej cirkvi.
- náboženské, filozofické, politické, umelecké a i. názory hlásiace sa ku katolíckemu náboženstvu.

katolicizovať

- (čo) počínať si, písať v katolíckom duchu.

katolikon

- kostol gréckeho kláštora.
- stredoveký všeobecný slovník s prekladom.

katolikos

- hlava arménskej cirkvi.
- pôvodne zástupca antiochijského patriarchu, neskoršie hlava nezávislých (najmä východných) cirkví (dodnes arménskej cirkvi).

katolizácia

- obracanie, obrátenie na katolícku vieru, pokatolíčťovanie, pokatolíčtenie, katolizovanie.

katolizovať

- uskutočňovať, uskutočniť katolizáciu, pokatolíčťovať, pokatolíčtiť.
- počínať si v katolíckom duchu.

Katolícke noviny

- slovenský klerikálny časopis, ktorý vychádzal v rokoch 1849 - 1856 v Budapešti. V rokoch 1857 - 1870 vychádzal pod názvom Cyrill a Method.
- slovenský klerikálny týždenník vydávaný v rokoch 1870 - 1906 Spolkom sv. Vojtěcha v Skalici, potom v Trnave.

katolícky

- obecný.
- majúci vzťah ku katolicizmu.

katolíctvo

- katolícke náboženstvo, katolicizmus.

katolík
katolíčka

- príslušník katolíckej cirkvi (spravidla rímskokatolíckej).

katolyt

- elektrolyt okolo katódy.

katometer

- vo vodnom hospodárstve prístroj na meranie hladiny spodných vôd.

katonický
katónsky

- mravne prísny, neúprosný (podľa správania rímskeho štátnika Katóna).

katorga

- (v cárskom Rusku) ťažké nútené práce vo väzení, v baniach a pod.

katovstvo

- katanský, krutý čin.
- krutá, nemilosrdná povaha.

katóda

- záporne nabitá elektróda. Opak je anóda.
- elektróda elektrónky alebo výbojky, ktorá je zdrojom elektrónov zabezpečujúcich prúd medzi anódou a katódou.
- v hutníctve plochý predvýrobok v tvare dosky získaný elektrolýzou a určený na pretavenie.

katódoluminiscencia

- luminiscencia spôsobená dopadom elektrónov (katódových lúčov) na tienidlo pokryté luminiscenčnou látkou, používaná v televízii, rádiolokácii a pod.

katódoluminofor

- luminiscenčný polovodič.

katónsky
katonický

- mravne prísny, neúprosný (podľa správania rímskeho štátnika Katóna).

katran

- bylina rodu Crambe s veľkými dužinatými listami a s bohatými strapcami bielych kvetov, rastúca v prímorských oblastiach.

katran prímorský

- pestovaný ako zelenina a pre olejnaté semená.

Katrina

- hurikán ničiaci v roku 2005 západnú a strednú Európu.

katun

- mayský kalendárny cyklus trvajúci 20 tunov (t. j. asi 20 našich rokov).

Katuša, Oto

- SR
* 5. 2. 1931 (Prešov)
† 17. 2. 2009 (Bratislava)
divadelný a televízny režisér.
Pôsobil v košickom Štátnom divadle a na Novej scéne v Bratislave.
1955: absolvoval štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Ako režisér od roku 1954 krátko pôsobil v Divadle Petra Jilemnického (DPJ) v Žiline, v rokoch 1956-1967 v Činohre Štátneho divadla v Košiciach a od roku 1968 na Novej scéne v Bratislave.
Do povedomia sa svojou základnou dramaturgicko-režijnou orientáciou na komédie a tragikomédie dostal ako režisér komediálneho žánru (Talizman 1955, Šibal Geľo 1955, Starý frfloš 1957, Rozmarná žena 1962). Najmä v Štátnom divadle v Košiciach zaznamenáva Katuša významné výsledky aj v oblasti vážnej dramatiky. Jeho réžie drám sa vyznačovali zmyslom pre zosúladenie mravnej naliehavosti s individuálnymi ľudskými osudmi, ponorom do psychiky postáv a zdôraznením ich lyrických čŕt (Hra o láske a smrti 1956, Stromy zomierajú postojačky 1958, Maškaráda 1959, Romeo a Júlia (1964), Tango 1967 a iné). Vrcholom tejto línie boli jeho naštudovania hry Smrť obchodného cestujúceho (1960) a Andorra (1963). V činohre Novej scény v Bratislave sa jeho príklon ku komediálnemu repertoáru zvýraznil. Režíroval napríklad hry Keď jubilant plače (1867), Slečna z Maxina (1970), Figarova svadba (1980), Všetkým na očiach (1983), Neapol, mesto milionárov (1986). V niektorých naštudovaniach sa pokúšal o odstránenie rozdielu medzi vážnosťou a komikou a o zhovievavé zobrazenie tzv. komického zla - deformácií a úchyliek. Pred komickým charakterom dal prednosť komickej situácii. Dôraz kládol aj na nevtieravo efektné scénografické riešenie. V oblasti drámy sa programovo zameriaval na súčasných slovenských a inonárodných autorov (Obchodník s dažďom, 1970, Rozprávky z Viedenského lesa, 1970, Valentín a Valentína, 1973, Pohľadnica z Benátok, 1976, Dedičstvo na predaj, 1982). Inscenoval aj rozprávkové hry (Klauniáda alebo O troch nenažrancoch, 1971, Bol raz jeden drak, 1976). Často pracoval v mimobratislavských divadlách. Voľbou titulu a inscenačným stvárnením zväčša vychádzal v ústrety diváckej záľube v komédiách, pričom súčasne obohacoval výrazový register oblastných hercov (Figarova svadba, DJGT Banská Bystrica, 1976, Pokus s pánom ypsilonom, DSNP Martin, 1976 a iné). Spolupracoval aj so Slovenskou televíziou a v jeho réžii vzniklo množstvo televíznych inscenácií, ktoré vytvorili tzv. Zlatý fond Slovenskej televízie. Okrem iných napríklad v roku 1977 režíroval televíznu inscenáciu komédie Ako sa Štrbania s Važťanmi o bujaka Šándora pasovali.

Katušev, Konstantin Fedorovič

- ZSSR
* 1927
politik.
1952: vstup do KS ZSSR.
1966: člen ÚV KS ZSSR.
1963 - 1968: prvý tajomník gorkovského mestského výboru KS ZSSR.
1968: tajomník ÚV KS ZSSR. Poslanec Najvyššieho sovietu ZSSR.

Katyň

- Ukrajina.
Obec.
12. 4. 1943 tu Nemecká armáda objavila masový hrob 4.400 poľských dôstojníkov. Tých vyvraždila sovietska NKVD.

kaťuša

- ľudový názov sovietskych raketometov (podľa ruského ženského mena Jekaterina, zdrobnene Kaťuša).

kaucia

- peňažná hotovosť alebo iný záväzok s hmotnými dôsledkami, ktorým sa zabezpečuje splnenie určitého záväzku.

kaučuk

- nesprávne guma
makromolekulárna látka vyzrážaná z mliečnej šťavy (latexu) kaučukonosných rastlín (napr. kaučukovník brazílsky, koksagyz). Zlúčením so sírou (vulkanizáciou) dáva zrazený a vyčistený kaučuk plastickú hmotu, ktorá je buď mäkká (1 - 10% síry), alebo tvrdá (18 - 40% síry) - ebonit. Okrem prírodného kaučuku sa vyrába veľké množstvo kaučuku syntetického (polybutadienový kaučuk, polymerizovaný butadien - akrylonitrilový kaučuk, silikónový kaučuk).
- makromolekulárna látka z mliečnej šťavy (latexu) kaučukonosných rastlín.

kaučukovník

- kahuch, Hevea
rod juhoamerických stromov pestovaný pre latex (mlieko) obsahujúci kaučuk.

kaučukovník, brazílsky

- druh kaučukovníka pestovaný ako zdroj latexu pre výrobu kaučuku.

kauda

- (v zoológii) chvost, chvostový výbežok.
- (v hudbe) nôžka v starých notách.
- (v hudbe) (v 14. a 15. storočí) melodicky samostatný záver niektorých skladieb.

kaudálny

- chvostový.
- koncový, smerujúci od hlavy k dolnému koncu trupu.

Kaufering VII.

- Nemecko
koncentračný tábor neďaleko bavorskej obce Landsberg am Lech.

Kaufman, CharlieCharlie Kaufman

- USA
* ?. 11. 1958 (New York)
filmový scenárista.

Scenáre:
Adaptácia
1999: V koži Johna Malkovicha
2001: Zlez zo stromu
2002: Milujte svojho zabijaka
2004: Večný svit nepoškvrnenej mysle
Zlodej orchideí.

Kaufman, Josef

- ČR
* 27. 3. 1984
futbalista.

Kaufmann, Thomas DaCosta

- USA
1948 (New York)
historik umenia.
1977: prednáša na univerzite v Princetone.

Dielo:
The School of Prague
The Mastery of Nature.

Kaukaz

- pohorie na juhu Ruska medzi Azovským a Kaspickým morom.
Skladá sa z niekoľkých častí: Predkaukazska, Veľkého Kaukazu a Zakaukazskej hornatiny s Malým Kaukazom a Arménskej hornatiny. Najvyššia hora je Elbrus (Kazbek) - 5.633 m. n. m.
Pramenia tu rieky Kura, Terek.

kaukliar
kaukliarka

- žonglér.
- eskamotér, kúzelník.
- prenesene prefíkaný človek, podvodník.

kaukliarstvo

- eskamotérstvo, kúzelníctvo.
- prenesene prefíkanosť.

kauliflorný

- (v botanike) kmeňokvetý.

kauliflória

- vyrastanie kvetov priamo na kmeni drevín (napr. kakaovník).

kaulimovírus

- kaulimovírusy
neobalené rastlinné vírusy s genetickou informáciou v dvojvláknitej kruhovej DNA (vyvolávajúce napr. žilkovú mozaiku karfiolu).

kauloid

- malá lodyha vyskytujúca sa u nižších rastlín.
- stopkovitá časť stielky, byľka bezcievnatých rastlín, rias a machov.

kaulóm

- os rastlín s dokonalým členením.

kaumacit

- (predtým) koks z hnedého uhlia.

Kaunas

- Litva
hlavné mesto.

Kaundo, Kenneth

- Zambia
politik.
Prezident.

kauper

- v hutníctve regeneratívny keramický ohrievač vetra pre vysoké pece, v tvare vysokého valca s kupolou (podľa anglického hutníka E. A. Cowpera).

kauri

- ulity morských pĺžov Cypraea moneta.
V staroveku boli používané ako platidlo.
- Agathis australis
novozélandský druh stromu podobný borovici.
Má mäkké žltohnedé drevo.
Používa sa na výrobu nábytku a pri stavbe lodí.
- kaurikopál
poloskamenená živica už vyhynutých juhoázijskeho stromov rodu Dammara

kaurikopál
kauri

- poloskamenená živica už vyhynutých juhoázijskeho stromov rodu Dammara.

kaustický

- žieravý, leptavý.

kaustifikácia

- príprava alkalických hydroxidov pôsobením hydroxidu vápenatého na roztoky uhličitanov alkalických kovov.

kaustikakotva
kaustická plocha

- obalová plocha zväzku svetelných lúčov lomených šošovkou alebo odrážaných zrkadlom.

kaustikum

- leptací prostriedok, látka spôsobujúca leptanie tkanív.

kaustobiolit

- horľavé organogénne sedimenty (napr. rašelina, uhlie, živica).

kautela

- bezpečnostné opatrenie (napr. pri operácii).
- preventívne opatrenie pri právnych jednaniach, aby sa v budúcnosti nevyskytli spory, alebo, ak sa vyskytnú, aby bola pevná základňa pre ich riešenie.

kauter

- prístroj ku leptaniu, vypaľovaniu.

kauterizácia
cauterisatio

- spálenie tkaniva, napr. bradavice rozžeraveným drôtom. Odstránenie porušeného alebo nežiadúceho tkaniva kauterom.

Kautský, Karl

- Nemecko
* 1854
† 1938
politik.
Jeden z vodcov a teoretikov sociálnej demokracie a II. internacionály.
1883: založil časopis Neue Zeit.
Postavil sa proti leninskému rozvíjaniu marxizmu.

kauzakotva
causa

- prípad.
- dôvod.
- súdny proces, spor.
- médiami intenzívne sledovaná sporná udalosť.

kauzalgia

- pálčivá bolesť pri kožnej precitlivenosti, pri porušení obvodových (periférnych) nervov.

kauzalitakotva

- príčinnosť, príčinná súvislosť, podmienenosť. Teória kauzality pojednáva o vlastnostiach príčinného vzťahu, o poznaní opakujúcich sa príčinných vzťahov a súvislostí. Princíp kauzality v zásade tvrdí, že každý jav má príčinu, že neexistuje jav bez príčiny.

kauzalizmus

- filozofické presvedčenie, že každý jav má svoju príčinu, že vo svete vládne všeobecná príčinnosť (kauzalita).

kauzatívum kotva

- kauzatívne sloveso
sloveso s významom pôsobiť, aby sa niečo stalo (napr. vešať - pôsobiť, aby niečo viselo).
- syntakticko-sémantická skupina akčných mutačných slovies vyjadrujúcich, že niekto/niečo spôsobuje zmenu stavu niekoho/niečoho (napr. (u)sušiť, vykopať, zosmiešniť).

kauzálnosť

- príčinnosť, kauzalita.

kauzálny

- príčinný.

kauzátor

- v lingvistike (vo významovej stavbe viet) participant s významom neživého pôvodcu deja (napr. požiar zničil úrodu).

kava

- polynézsky nealkoholický nápoj s povzbudzujúcimi účinkami. Vyrába sa pomletím koreňov rastliny kava - odroda polynézskeho korenia. Popíja sa pri rituáli yacona pri rôznych príležitostiach - od krstu po zasadanie rady starších. Jeho konzumácia má svoje pravidlá. Mierne narkotické účinky môžu vyvolať brnenie či spánok. Pre svoje ukľudňujúce účinky sa používa vo farmakológii.

kavace

- (v šerme) výhyb.

kaval

- dlhá medená pastierska píšťala používaná na Balkáne.

kavalec

- pričňa, prosté lôžko.

kavalerista

- príslušník kavalérie, vojenský jazdec.

kavalet

- (v jazdectve) nízka prekážka pre základný výcvik koňa v skoku.

kavaléria

- od 16. storočia vojenské jazdectvo.

Kavalírová, Nadežda

- ČR
* 13. 11. 1923
disidentka.
Známa svojim otvoreným odporom proti komunistickému režimu.
Po udalostiach v Maďarsku v roku 1956 bola vo vykonštruovanom procese odsúdená zy vlastizradu.
Od roku 1990 sa angažuje vo vedení Konfederácie politických väzňov.
2003: predsedkyňa Konfederácie politických väzňov.

kavalkáda

- slávnostný jazdecký sprievod.
- rad jazdcov, vozidiel, lodí.

Kavan, Jan

- ČR
* 1905
sochár a keramik.

Kavan, Jan

- ČR
politik, diplomat.
22. 7. 1998 - 12. 7. 2002: minister zahraničných vecí.

kavas

- (v Turecku) žandár.

kavatína
cavatina

- v opere krátka lyrická sólová ária piesňového rázu.
- inštrumentálna skladba (prípadne jej časť) spevného charakteru.

Kaván, František

- ČR
* 1866
† 1941
maliar.
Krajinár.
Maliar jemných nálad českého podhoria.

kavent

- ručiteľ, najmä pri pôžičkách.

Kaverin, Veniamin Alexandrovič

- Rusko
* 1902
spisovateľ, vlastným menom Zilber.

Dielo:
Koniec zapadákovu (fantastická poviedka)
Splnené túžby
Dvaja kapitáni.

kaverna

- dutina.
- v stavebníctve podzemný vyrúbaný priestor pre úkryt alebo podzemnú prevádzku (napr. podzemné elektrárne).
- caverna
v medicíne rozpadová dutina, napr. pri tbc, ložiska odumretého, skvapalneného tkaniva.

kavernikol

- živočích žijúci v jaskyniach, v podzemných priestoroch.

kavernikolný

- jaskynný.

kavernobetón

- rovnozrnný, veľmi pórovitý ľahký betón s dobrými tepelne izolačnými vlastnosťami.

kavernometer

- karotážny prístroj na meranie priemeru vrtu po celej jeho hĺbke.

kavernometria

- meranie priemeru vrtu kavernometrom.

kavernostómia

- chirurgické široké otvorenie, vyústenie kaverny.

Kaverznev, Afanasij Avvakumovič

- Rusko
* 1748
biológ, predchodca darwinizmu.
Podal výklad o vývoji a premenlivosti druhov.

kaviareň

- pohostinský podnik, kde sa podáva hlavne káva, čaj a pod.

kaviarnik

- majiteľ alebo prenajímateľ kaviarne.

kaviár

- nasolené vajíčka (ikry) rýb, najmä jesetera. Obsahuje až 30 % bielkovín, okolo 13 % rybieho tuku (vo forme mastných kyselín omega 3).
- vzor vlnenej tkaniny so svetlými bodmi na tmavom podklade vytvorený osemväzbovým keprom, používaný na pánske obleky.

kaviár, Malosolkotva

- nejedná sa o ikry rýb, ale o guľôčky ochuteného rybieho mäsa.

kaviár, pravý

- nasolené vajíčka (ikry) rýb, výhradne jesetera. Ikry sú výrazne zrnité, maú čedoťiernu až čiernu farbu a veľmi jemnú chuť.

kaviár sex
koprofília

- sexuálna praktika, pri ktorej sa jeden z partnerov (alebo obaja) vzrušuje kadneím na partnera a rozotieraním fekálii po tele (jeho, svojom alebo oboch).

Kavina, Karel

- ČR
* 1890
† 1948
botanik.

Dielo:
Botanika zemědělská.

kavita

- dutina, vyhĺbenina.
- v hutníctve dutina väčších rozmerov v kryštálovej mriežke kovu.

kavita, zubná

- dutina vzniknutá po odstránení zmäknutých zubných tkanív postihnutých kazom.

kavitácia

- tvorenie dutín vo vnútri prúdiacej kvapaliny uvoľňovaním pohĺteného kyslíka.
- u vodných strojov uvoľňovanie pohlteného vzduchu a odparenie vody spôsobené poklesom tlaku až na tlak sýtej pary pri danej teplote. Zvyčajne nastáva u lopatiek turbín a čerpadiel. Uvoľnený vzduch je veľmi aktívny a spôsobuje koróziu.

kavitit

- v stavebníctve pálené kamenivo (v podobe dutých guľôčok) na ľahký betón.

kavka

- Coleus
rod vtákov z rádu spevavcov z čeľade krkavcovitých. Živí sa plodmi a hmyzom. Žije najmä v skalách a lomoch.

kavka obyčajná
Coloeus monedula

- vták čiernej farby podobný havranovi.

Kavka, Jiří

- ČR
† 17. 1. 2004rafter.
2003: majster sveta v raftingu.
Zahynul v Tatrách pod lavínou.

kavyľ

- Stipa
bylina z čeľade tráv. Rastie v teplých oblastiach. Ľudovo aj fúzy sv. Ivana. Názov pochádza z ruštiny.

kavyľ perovitý
Stipa pennata

- druh stepnej trávy.

Kawalerovicz, Jerzy

- Poľsko
* 19. 1. 1922
† 27. 12. 2007 (Varšava)
filmový režisér.

Filmografia:
Vlak
1961: Matka Johana od Anjelov (Matka Joana od aniolóv)
1966: Faraón
2001: Quo vadis.

Kawamura, Takeo

- Japonsko
politik.
2004: minister pre vedu a techniku.

Kawasaki

- Japonsko
prístavné mesto na východe ostrova Honšú.

kawi

- jávčina.

Kayam Menterong

- národný park na Borneu.

Kay, John

- Anglicko
vynálezca.
1733: vynašiel lietajúci člnok, ktorý zrýchľuje rýchlosť tkania.

Kaye, Marykotva

- Havaj
† 17. 2. 2007
gitaristka a speváčka.
Pôvodným menom Mary Kaaihue.
Otec Johnny "Ukuleleho" Kaaihue. Brat Norman.
Stála na čele Mary Kaye Trio (s bratom Normanom a Frankom Rossom († 1995)) a odštartovala lasvegaskú 24 - hodinovú salónovú scénu. Skupina nahrala počas svojho pôsobenia 13 albumov, 21 singlov, štyri soundtracky a v televízii vystúpila 22 - krát.
Kaye bola tiež prvou gitaristkou nežného pohlavia, po ktorej pomenovali gitaru, Fender Mary Kaye Stratocaster.

Kazach
Kazaška

- obyvateľ Kazachstanu.
- príslušník kazašského národa.

Kazachstan
Republika Kazachstan

Kazachstan

- stredoázijská republika. Rozloha 2.724.900 km2. Hlavné mesto Astana. 13. storočie: súčasť Mongolskej ríše. 1731: ruský protektorát. 1920: súčasť komunistickej Kirgizskej autonómnej republiky. 1991: nezávislosť. Vstup do spoločenstva nezáviských štátov. 1992: vstup do OSN. 1993: ratifikácia zmluvy o nešírení jadrových zbraní. 1998: po Almaty (Alma-Ata) sa stáva hlavným mestom Astana.

kazajka

- ľahký krátky kabát.

kazajka, zvieracia

- znemožňujúca pohyb choromyseľným osobám, zúrivcom a pod.

kazak

- dámska blúzka.
- druh kaukazského koberca.

Kazakevič, Emmanuil Genrichovič

- Rusko
* 1913
† 1962
prozaik.

Dielo:
Hviezda
Jar na Odre
Dom na námestí (trilógia)
Dvaja v stepi (novela)
Modrý zošit (o Leninovi).

Kazakov, Jurij Pavlovič

- Rusko
* 1927
spisovateľ.

Dielo:
Zamyslené poviedky
Severský denník.

Kazakov, Matvej Fjodorovič

- Rusko
* 1783
† 1812
architekt.

Dielo:
Petrovský palác v Leningrade
Moskovská univerzita.

Kazan, Elia

- USA
* 1909
† 12. 10. 2003
režisér a spisovateľ gréckeho (alebo arménskeho, zdroje sa rôznia) pôvodu.

Filmografia:
Električka do stanice túžba
Na východ od Raja
Viva Zapata
Bumerang
Lesk v tráve
Amerika, Amerika.

Kazantzakis, Nikos

- Grécko
* 18. 2. 1883
† 26. 10. 1957
prozaik.
Podľa jeho prózy skladateľ Bohuslav Martinů napísal operu Řecké pašije (román Kristus znova ukrižovaný).
Autor cestopisov po Číne a ZSSR.

Dielo:
Kapitán Michalis (román)
Grék Zorbas (román, sfilmoval M. Kakojannis)
Odysseia (epos).

kazaň

- mäkká, obojstranne počesaná vlnená tkanina v plátnovej alebo keprovej väzbe, používaná na detské šaty (podľa mesta Kazaň v Rusku)
- stratigrafický stupeň vrchného permu vo východnej Európe (podľa mesta Kazaň v Rusku)..

Kazaši

- Kazachovia
turkotatársky národ.
Nesprávne označovaní ako Kirgizi alebo Kaizak - Kirgizi.

kazaština

- sz. turkický jazyk, úradný jazyk v Kazachstane (popri ruštine), menšinami používaný aj v Uzbekistane, Rusku, Turkmenistane, Sin-ťiangu (Čína) a Mongolsku.

Kazár, Matej

- SR
* 10. 5. 1983 (Košice)
biatlonista.

Kazár, Tomáš

- ČR
* 10.8.1983
futbalista.
2004: debut v 2. futbalovej lige.
2007: prestup do Sigmy Olomouc.

Kazbek

- vyhasnutá zaľadnená sopka v strednej časti Kaukazu, 5.047 m. n. m.

kazeifikácia

- koagulačná nekróza tkaniva typická pre niektoré špecifické ochorenia (napr. tuberkulózu, syfilis).

kazeinogén

- vápenatá soľ vyskytujúca sa v mlieku, ktorá sa pôsobením enzýmu mení na kazeín.

kazeín

- syrovina
vyzrážaná mliečna bielkovina, predtým používaná ako lepidlo a na výrobu plastickej látky.

kazemata

- pancierová komora v podpalubí niekdajších vojnových lodí pre delové batérie a pod.

kazematy

- kasematy
podzemné chodby a pivnice v hradbách pevnosti slúžiace kedysi ako sklady zbraní alebo ubytovací priestor vojsk, prípadne ako väzenie.

kazeta

- ozdobná skrinka.
- škatuľa všeobecne.
- časť stropu alebo steny.
- schránka s magnetickou páskou do magnetofónu alebo viedoprehrávača.
- ochranný obal na fotografické dosky alebo filmy, na magnetofónové pásky.

kazeta, magnetofónová

- schránka s magnetickou páskou do magnetofónu.

kazetovanie

- členenie stropu alebo stien kazetami.

kazetovaný

- zdobený kazetami, kazetový.

Kazi

- podľa povesti Krokova dcéra. Sestry Libuša a Teta.

kazivec

- fluorit
fialový, alebo zelený, žltý či bezfarebný nerast (chemicky fluorit vápenatý). Z bezfarebného sa brúsia šošovky prepúšťajúce ultrafialové svetlo. Surovina na výrobu zlúčenín fluóru.

kazualista

- stúpenec kazualizmu.

kazualita

- náhodnosť.

kazualizmus

- antické učenie, podľa ktorého svetové dianie určujú náhody.
- viera v náhodu.

kazuálny

- náhodný.

kazuár

- Casuarius
veľký vták z rodu pštrosov. Žije najmä na Novej Guinei.

kazuista

- stúpenec alebo používateľ kazuistiky.
- jezuita.
- teológ zaoberajúci sa kazuistikou.

kazuistika

- konkrétnosť, detailnosť, uvádzanie jednotlivých prípadov.
- výklad práva so zreteľom na konkrétny individuálny prípad.
- prenesene formalistické prekrúcanie, špekulantské odôvodňovanie.
- súhrn klinických pozorovaní priebehu tej istej choroby u niekoľkých chorých.
- opis lekársky zaujímavých prípadov, chorôb.
- súčasť etiky stanovenia zásad vhodného správania a správnych postojov v konkrétnych prípadoch, životných situáciách (súčasť takmer všetkých náboženských systémov).
- v teológii náuka zaoberajúca sa riešením otázok svedomia, hlavne kolíziou povinnosti.
- prenesene chytrácke vykladanie cirkevných predpisov a morálky.

kazula

- kedysi bohato zdobené, dnes jednoduché liturgické bohoslužobné rúcho katolíckych kňazov s otvorom pre hlavu a pre ruky, nosené pri omši cez albu, ornát.

Kába

- Kaaba.

kábel

- ohybný vodič pre rozvod elektrickej energie.
- káblové lano.
- v textilníctve prameň nekonečných chem. vláken bez zákrutu s hrúbkou (jemnosťou) väčšou ako 10 x.

kábel, koaxiálny

- má dva sústredené, vzájomné izolované vodiče, z ktorých vonkajší má tvar trubice (obaľuje vnútorný vodič).

kábel, komunikačný

- kábel pre telefónne, telegrafné a televízne účely.

kábel, nízkofrekvenčný

- kábel, ktorý prenáša elektrickú energiu o frekvencii nižšej ako 10 kHz.

kábel, optický

- kábel tvorený optickými vláknami, využívaný na prenos informácií.

kábel, podmorský

- kábel odolný morskej vode a vysokým tlakom. Prvý podmorský kábel bol položený v rokoch 1848 - 1849. Umožňoval telegrafické spojenie medzi USA a Veľkou Britániou.

kábel, silový

- kábel pre prenos veľkých výkonov.

kábel, supravodivý

- silnoprúdový kábel s vodičmi, ktorých elektrický odpor sa blíži nulovej hodnote.

kábel, vysokofrekvenčný

- kábel, ktorý prenáša elektrickú energiu o frekvencii 10 kHz - 12 MHz.

kábelizácia

- zavádzanie, zavedenie káblovej televízie.

kábelogram

- telegram sprostredkovaný podmorským káblom.

kábelovať

- posielať (správu, depešu) káblom.
- vykonávať kabelizáciu, kabeláciu.
- spájať pri výrobe elektrických prístrojov ich rozličné časti izolovanými vodičmi.

káblik

- v textilníctve prameň nekonečných chemických vláken bez zákrutu s veľkou jemnosťou, používaný na výrobu kobercov.

káblová televízia

- televízny signál šírený pomocou káblových rozvodov.
- taká sústava rozvodov v obciach.

káblovka

- hovorovo káblová televízia.
- hovorovo továreň, dielňa na káble.
- hovorovo káblovňa.

káblovňa

- dielňa, kde sa vyrábajú káble.

Kábul

- hlavné mesto Afganistanu.
- rieka pretekajúca Kábulom, Chajberským priesmykom a ústiaca do Indu.

Káčer, Rastislav

- SR
diplomat.
2006: veľvyslanec v USA.

Kádár, János

- Maďarsko
* 26. 5. 1901
† 6. 7. 1989
politik.
1948 - 1950: zástupca generálneho tajomníka a člen politbyra Maďarskej strany pracujúcich.
1951: po falošnom obvinení uväznený.
1954: rehabilitovaný.
1956: organizoval revolučnú vládu, v ktorej čele bol do roku 1958.
1956: predseda Maďarskej socialistickej robotníckej strany.
1957: 1. tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany.
1965: člen prezídia Maďarskej ľudovej republiky.

káder

- skupina osôb tvoriaca základ celku.
- odborne i politicky zdatný pracovník.
- hovorovo expert, viťúz.

Kádir Chán, Abdul

- Pakistan
fyzik.
Zakladateľ pakistanského jaderného programu.

kádí

- islamský sudca rozhodujúci spory podľa islamského a miestneho obyčajového práva.

Kádner, Otakar

- ČR
* 1870
† 1936
pedagóg.
Riaditeľ štátnej pedagogickej akadémie.
Presadzoval školu bez cirkevného a náboženského vplyvu.

Dielo:
Dějiny pedagogiky (3 diely).

kádre

- (predtým) pracovníci, zamestnanci vôbec.
- pracovníci s určitou kvalifikáciou, najmä politicky prijateľní pre vládnucu stranu totalitného režimu.

kádre, zelené

- (v 1. svetovej vojne) vojenskí zbehovia skrývajúci sa v lesoch.

kádrovať

- (v totalitnom režime) preverovať niečiu politickú a odbornú vyspelosť a na základe toho navrhovať prijímanie a prepúšťanie pracovníkov a viesť ich evidenciu.

kádrovák
kádrováčka

- slangovo (v totalitnom režime) pracovník poverený straníckymi orgánmi na kádrovanie.

káfir

- (v islamských krajinách) neveriaci, džaur.

Káhira
Misr al-Káhira

- Egypt
hlavné mesto ležiace na začiatku delty Nílu.

Kácha, Michael

- ČR
* 1874
† 1940
novinár.
Vydával časopisy Práce, Zádruha, Mladý průkopník.
Pre mladých vydával knižnicu Klíčení.

kája

- strom rodu Khaya poskytujúci drevo s ružovkastohnedým jadrom, nazývané aj mahagón.

Kákoni, Ján

- SR
* 24. 4. 1924 (Rohožník)
† 20. 4. 2006
činoherný herec.
Ako herec najskôr pôsobil na Novej scéne v Bratislave.
V roku 1954 sa stal členom pomocného súboru SND, od roku 1968 až do odchodu do dôchodku v roku 1990 bol členom Činohry SND.
Vytvoril celý rad epizódnych a beztextových úloh, ktoré premenil na výrazné figúrky. Diváci si jeho herectvo pamätajú aj z úloh vo filme a televízii.

Kálačakra

- mystické učenie v Tibete, bolo uvedené do Tibetu roku 1027. V tomto období sa začal v Tibete používať aj kalendár so 60 ročným cyklom.

Kálalová, Vlasta

- ČR
* 26. 10. 1896 (Bernatice)
† 15. 2. 1971 (Písek)
lekárka.
1922: ukončila štúdium na lekárskej fakulte v Prahe.
Medzitým sa učila perzsky a arabsky (pred štúdiom medicíny ovládala anglický, francúzsky, ruský, taliansky, španielsky, nemecký a turecký jazyk) a z kníh študovala orientálne odborné názvoslovie po tom, čo významný český patológ upozornil na to, že v ČSR neexistuje špecializované pracovisko na exotické choroby.
1924: odjazd do Istanbulu (na financovanie celej cesty jej požičal peniaze prezident Masaryk), kde nastúpila na prax u známe gynekológa s výborným renomé.
1925: padlo rozhodnutie vybudovať kliniku v Iraku, v Bagdade postavila sanatórium.
1927: sobáš s Talianom Giorgiom di Lotti († 8. 5. 1945 v Bernarticiach).
1928: narodenie syna Radbora († 8. 5. 1945 v Bernarticiach).
1931: narodenie dcéry Lydie († 8. 5. 1945 v Bernarticiach).
1932: návrat do ČSR (zimu v rokoch 1931 - 1932 prežila pod atakom horúčky dengue).
Manžel prijíma občianstvo ČSR. 8. 5. 1945 pri masakre v Bernarticiach, kam počas 2. svetovej vojny utiekla i s rodinou, zavraždili jej manžela i obe deti, sama prežila len preto, lebo ju Nemci považovali za mŕtvu.

kália

- močaristá trváca rastlina z juž. Afriky s veľkými bielymi kvetmi; diablik etiópsky.
- ozdobný izbový kvet s bielymi kalichovitými kvetmi.

Kálidása

- India
4. - 5. storočie
básnik.
Je považovaný za jedného z najväčších básnikov Indie.

Dielo:
História rodu Raghuovho
Zrodenie boha vojny
Kruh ročných období
Oblak poslom lásky
Málavika a Agnimitra (dráma)
Vikrama a Urvaší
Šakuntala.

kálium

- latinský názov prvku draslík.

Kálí

- indická bohyňa ničivej energie. Vyžaduje iba krvavé ľudské obete. Je zobrazovaná s vycerenými zubami, vyplazeným jazykom a ôsmimi rukami.

Kállai, Gyula

- Maďarsko
* 1910;
politik.
1931: člen KS Maďarska.
Počas 2. svetovej vojny organizátor hnutia odporu.
1949 - 1951: minister zahraničných vecí.
1951 - 1954: nezákonne väznený.
1967: člen prezídia Maďarskej ľudovej republiky.
1958: člen politbyra Maďarskej strany pracujúcich.

Kállai, Pál

- Maďarsko
† 13. 10. 2006
žokej.
Najstarší vrcholový žokej na svete.Karol Kállay

Kállay, Karol

- SR
fotograf.
1973: ku spolupráci ho získala ŠtB (do roku 1982).

Kálmán, Imre (Emmerich)

- Maďarsko
* 24. 10. 1882
† 1953
operetný skladateľ.

Dielo:
Čardášová princezná
Grófka Marica.

káma

- antilopa rodu Bubalis zo skupiny byvolov vyskytujúca sa v juhoafrických rezerváciách.

kámasútra

- zbierka staroindickej erotiky, pravdepodobne zo 4. storočia (asi 350).

kámen

- staročeské závažie, asi 10,27 kg.

kánoe

- otvorený ľahký čln, pôvodne indiánsky, poháňaný pádlovaním pádlom.

kánon

- pevne stanovené pravidlo, predpis, norma, dogma alebo súhrn smerníc.
- súbor spisov uznaných cirkvou za pravé (Biblia).
- ustanovenia cirkevného práva rozhodnutím cirkevného snemu.
- druh bohoslužobného spevu.
- zbierka ustanovení pápežov a cirkevných snemov.
- ústredná časť omše s eucharistickou modlitbou (Rímsky kánon).
- sled dvoch alebo viacerých hlasov opakujúcich tú istú melódiu - polyfónna skladba založená na prísnej imitácii dlhšej melódie.
- predstava o ideálnych proporciách.
- vo výtvarnom umení súbor pravidiel o proporciách ľudského tela.
- v architektúre súbor základných pravidiel skladby v niektorých slohových obdobiach.
- vo filozofii súbor pravidiel správneho myslenia platných v určitom okruhu.
- stanovený súbor literárnych textov al. diel vzorných spisovateľov a pod.
- v tanečníctve tlieskanie alebo vyšliapavanie rytmu o takt neskôr.

kánonický

- stanovený za normu, normatívny.

kánonista

- odborník v kánonickom práve.

kánony, Millove

- induktívne metódy (zhody, rozdiely združených zmien, zvyškov) na skúmanie kauzálnych vzťahov.

kántry

- pôstne dni predpísané katolíckou cirkvou, pripadajúce na začiatok štyroch ročných období.

kánún
kanon

- perzsko-arabský strunový nástroj.

Káňa, Tomáš

- ČR
* 29. 11. 1987
hokejista.

Káňa, Vašek

- ČR
* 1905
spisovateľ.

Dielo:
Válkou narušení (román)
Parta brusiče Karhana (hra).

kápka

- druh ozdobného ženského čepca, časť ľudového odevu.

kápo

- vodca, hlava.
- dozorca z radov väzňov.
- (v nacistickom koncentračnom tábore) dozorca z radov väzňov.

kára

- ručný dvojkolesový drevený vozík s veľkými bočnými kolesami, s ojom na ťahanie.
- hovorovo vozidlo vôbec, obyčajne automobil a pod. (niekedy zlý, chatrný).

káro

- kockovaná vzorka.
- látka s kockovanou vzorkou.
- kartový výraz pre kartu s červenou kosoštvorcovou farbou.

Károlyi, M.

- Maďarsko
politik.
1918 - 1919: predseda vlády.

károvanie

- kockovaná alebo štvorcová vzorka (napr. na látkach), káro.

károvaný

- kockovaný alebo štvorčekovaný.

Kásim, Abd al-Kárim
Abdul Karím

- Irak
* 1914
† ?. 2. 1963
politik, generál.
1958 - 1963: prezident, predseda vlády a minister obrany.
Zvrhnutý prevratom vo februári 1963, pri ktorom bol zastrelený.

Káš, Václav

- ČR
* 1899
mikrobiológ.
Člen korešpondent ČSAV.
Profesor Vysokej školy poľnohospodárskej.

kát

- arabské pomenovanie čátu.

Káthijávár

- polostrov na západe Prednej Indie.

Káthmándu

- Nepál
hlavné mesto na južnom svahu Himalájí.
Leží vo výške 1.450 m. n. m. Je v ňom množstvo palácových a chrámových stavieb.

káva

- semená kávovníka alebo nápoj z nich pripravovaný.
- aromatický nápoj pripravovaný z rozomletých pražených semien kávovníka.
- slabo sladované a pražené zrná raže alebo jačmeňa používané ako náhradka pravej kávy, kávovina.

káva, biela

- odvar z kávových zŕn s mliekom.

káva, čierna

- čistý odvar z kávových zŕn.

káva, mrazená

- druh kávovej zmrzliny.

káva, viedenská

- čierna káva so šľahačkou.

káva, žitná

- melta.

kávo-

- prvá časť zložených slov majúca význam káva, kávový.

kávovar

- prístroj, varič na varenie kávy.

kávovina

- zmes kávovej náhradky a rozličných kávových prísad.

kávovník

- Coffea
rod tropických drevín.

kávovník arabský
Coffea arabica

- drevina pôvodom z Etiópie. Pestuje sa v trópoch celého sveta pre semená (káva), ktoré obsahujú kofeín.

kázulakotva
casula

- súčasť liturgického odevu, miešne rúcho.

kázus

- prípad, najmä nemilý alebo nevhodný.

Kändler, Johann Joachim

- Nemecko
* 1706
† 1775
sochár.
1761: modelár porcelánky v Míšeni.
Autor najstaršej európskej porcelánovej typicky rokokovej plastiky.

Kästner, Erich

- Nemecko
* 1899
spisovateľ, básnik.
Používal pseudonym Melchior Kurtz.
Autor detských románov.
1933: jeho dielo pálili nacisti.

Dielo:
Emil a detektívi
1935: Trinásť mesiacov (básnická zbierka).

Käutner, Helmut

- Nemecko
* 1908
režisér.

Filmografia:
Romanca v moll
Posledný most
Rusovláska.

KBW
Korpus Bezpieczeństwa Wewntrznego

- Poľsko
jednotky, ktoré sa v Poľsku zúčastňovali po 2. svetovej vojne na potlačení posledných zvyškov nezávislého odboja.

kcal

- značka pre kilokalóriu.

KCNA

- KĽDR
oficiálna tlačová agentúra.

kea

- novozélandský druh papagája.

Keaba

- Kaaba.

Kean, Edmund

- Anglicko
* 1787
† 1833
herec.
Vynikol v záporných postavách slávnych tragédií (Jago, Richard III., Macbeth).

Keaton, Busterkotva

- USA
* 4. 10. 1895
† 1. 2. 1966
herec, vlastným menom Joseph Francis Keaton, známy ako Frigo.

Filmografia:
Frigo obeť krvnej pomsty
Frigo a krava
Frigo na mašine
Plavčík na sladkej vode
Kameraman
Frigo vzorný manžel
Svetlá rámp.

Keaton, Diane

- USA
* 5. 1. 1946
herečka.

Filmografia:
1977: Annie Hall
Lepšie neskôr ako neskoršie.

Keats, John

- Anglicko
* 1795
† 1821
básnik.

Dielo:
Óda na slávika.

kebab

- korenené baranie (jahňacie) mäso opekané na ražni, tradične podávané s ryžou. Balkánska ľudová špecialita.

Kebič, Vjačaslau

- Bielorusko
politik.
1991 - 1994: premiér

Kebira

- Egypt
meteorický kráter na Sahare. Priemer 31 km. Bol objavený na jar 2006 pri vyhodocovaní satelitných snímkov.

kebračo

- veľmi tvrdé a ťažké, pevné a trvanlivé drevo stromu pôvodom z Argentíny. Je bohaté na triesloviny.

kecka

- kecky
slangovo ľahké plátenné šnurovacie topánky s gumovou podošvou, trampky (podľa americkej značky Keds).

keč
ketč

- malá dvojsťažňová plachetnicová jachta.

Kečua
Quechua

- najväčšia indiánska národnosť v Južnej Amerike. Kedysi nositelia a šíritelia kultúry ríše Inkov.

kečuánština

- juhoamerický indiánsky jazyk používaný najmä v Peru a v Bolívii, kde je v obidvoch štátoch popri španielčine a aymarčine úradným jazykom, a v Ekvádore, kde sa popri šuarčine deklaruje ako úradný jazyk pre pôvodné (indiánske) obyvateľstvo (hlavným úradným jazykom je španielčina), najdôležitejší indiánsky jazyk andskej oblasti, zasahujúci až do severozápadnej Argentíny, Čile a Kolumbie.
- v minulosti plnil úlohu úradného jazyka v Inkskej ríši.

kečup

- zahustený a korenený pretlak z paradajok.

kečup, tomatový

- paradajkový, rajčinový kečup.

Kedrov, Bonifatij Michajlovič

- ZSSR
* 1903
filozof.
Práce o dejinách vedy a filozofických problémoch prírodovedy.

Kedrov, Michail Nikolajevič

- Rusko
* 1893
herec a režisér.
Pokračovateľ Stanislavského.

Keenan, Brian

- Írsko
* 1950
spisovateľ.
1985: odchádza do Bejrútu vyučovať anglo - írsku literatúru. Bol unesený a 4,5 roka držaný ako rukojemník šíitskych milícií. Svoje zážitky popisuje v knihe Kolíska zla.

Dielo:
Kolíska zla (An Evil Cradling, sfilmované pod titulom Blind Flight)
Between Extremes
Turlough, Four Quarters Of Light.

keep smiling [kíp smajling]

- vždy s úsmevom.

kefa

- nástroj na odstraňovanie prachu (z tkanín), drhnutie, leštenie a pod.
- súčasť strojov určených na ten istý cieľ.
- v polygrafickom slangu kefový obťah.
- v elektrotechnike zberacie zariadenie na odber prúdu z vodičov.

Kefallénia

- Grécko
najväčší z Jónskych ostrovov.
Rozloha 752 km².
Hlavné mesto Argostolion.

kefalometerkotva
cefalometer
kraniometer

- antropologický prístroj na meranie lebečných rozmerov a menších rozmerov tela.

Kefalónia

- západogrécky ostrov, najväčší z Iónskych ostrovov. Obľúbená turistická destinácia. Ostrov sa nachádza v oblasti známej výskytom otrasov zeme. Samotný ostrov bol podľa vedcov kedysi rozdelený na dve časti. Práve tu mohla údajne ležať bájna Homérova Itaka. Odborníci sa domnievajú, že tieto časti spojilo do ostrova v dávnej minulosti práve silné zemetrasenie.

kefár

- výrobca, predavač kief.

kefárstvo

- výroba alebo predaj kief.

Kefeus

- cirkumpolárne súhvezdie severnej oblohy.

kefír

- alkoholicky skvasené mlieko s baktériami mliečneho kvasenia a kvasinkami, ktoré skvasujú laktózu.

kefovať

- čistiť alebo leštiť kefou.
- prenesene niekoho za niečo karhať.
- vulgárne súložiť.

Kehlman, Daniel

- Nemecko
* 13. 1. 1975 (Mníchov)
spisovateľ.

Dielo:
1997: Beerholmova predstava (román)
1998: Pod slnkom (zbierka poviedok)
1999: Mahlerov čas (román)
2001: Najvzdialenejšie miesto (novela)
2003: Ja a Kaminsky (román)
2005: Vymeriavanie sveta (román).

Keichosaurus hui

- drobný vyhynutý živorodý jašter.

Keikó

- (nájdená) 1976
† 13. 12. 2003
meno kosatky, ktorá stvárnila hlavného hrdinu vo filme Zachráňte Willyho, po natočení filmu bola prepustená na slobodu, kde zomrela na zápal pľúc.
Podľa ochranárov si nikdy nezvykla na slobodu.

keirin

- disciplína dráhovej cyklistiky japonského pôvodu, kedy pretekár ide za vodičom niekoľko okruhov, ale špurtuje bez vodiča.

Keita, Modibo

- Mali
* 1915
politik.
1958 - 1959: predseda generálnej rady Francúzskej západnej Afriky.
1959 - 1960: predseda vlády Sudánu.
1960 - 1968: prezident a predseda vlády Mali (zhodený vojenským prevratom M. Traorého).

kejdžbal
cageball

- názov pre rozličné rekreačné hry s veľkou loptou.

Kejř, Josef

- ČR
* 1892
tenorista.
Člen opery v Brne.

Kekči

- Quechi
mayský kmeň.

Kekkonen, Urho Kaleva

- Fínsko
* 1900
politik.
1936 - 1939: minister spravodlivosti.
1944 - 1946: minister spravodlivosti.
1. 2. 1950 - 1953: premiér.
1954 - 1956: premiér.
1956: prezident.

Kekrops

- Atény
legendárny zakladateľ Atén, ich prvý kráľ.
Podľa legendy napol človek, napol had.

kekskotva

- druh mierne pečeného alebo iba sušeného pečiva.

Kekulé von Stradonitz, August

- pozri von Stradonitz.

kel

- druh kapustovej zeleniny s dužnatými jedlými listami.
- veľký a silný zub niektorých zvierat.

kel púčkový

- druh kelu s dlhou byľou, na ktorej rastú jedlé púčky, botanicky kapusta ružičková.

kelderár

- v rómskom prostredí remeselník zaoberajúci sa výrobou kotlov, hrncov a pod.

Keldyš, Mstislav Vsevolodovič

- ZSSR
* 10. 2. 1911
† 24. 6. 1978
matematik, fyzik, hydrodynamik a aerodynamik.
1953 - 1978: vedúci Ústavu aplikovanej matematiky AV ZSSR.
Zaoberal sa diferenciálnymi rovnicami, funkciou komplexnej premennej aplikáciami matematiky.
Je považovaný za hlavného teoretika sovietskej kozmonautiky.
Pod jeho vedením vznikli všetky hlavné sovietske kozmické projekty (družice, sondy ku Mesiacu a planétam, pilotované lode orbitálne stanice).
1961 - 1975: prezident AV ZSSR.

kelén

- chlóretyl používaný v lekárstve na miestne znecitlivenie krátkodobým zmrazením tkaniva.

kelímkotva
kilim

- perzský koberec, orientálny ručne tkaný koberec, prikrývka alebo záves, spravidla s geometrickými alebo rastlinnými vzormi.

kelímok

- obal na potraviny, farmaceutické, kozmetické a iné výrobky.
- v hutníctve ohňovzdorná nádoba na tavenie menšieho množstva kovu.

Keller, Gottfried

- Švajčiarsko
* 1819
† 1890
nemecky píšuci prozaik.

Dielo:
Ľudia seldwylskí (cyklus noviel)
Curyšské novely
Zelený Henrich (román)
Rómeo a Júlia (baladistická novela).

Keller, Olivier

- Švajčiarsko
* 20. 3. 1977
hokejista.

Kellermann, Bernhard

- Nemecko
* 1879
† 1951
prozaik.

Dielo:
Tunel (utopistický politický román).

Kelley, Edward
Edward Kelly

- Anglicko
* asi 1. 8. 1555 (Worcester)
† 1593
alchymista, dobrodruh, podvodník, šarlatán.
Pod menom Edward Talbot krátko študoval v Oxforde.
V Čechách pracoval na dvore Rudolfa II. ako alchymista (prezývaný Engllender) - v roku 1590 kupuje v Prahe tzv. Faustov dom, kde prevádzal svoje alchymistické pokusy.

Kellogg, Frank Billings

- USA
* 1856
† 1937
politik.
Je po ňom nazvaný Briand-Kelloggov pakt (1928).
Nobelova cena.

Kellö, Vojtech

- SR
* 1919
chemik.
Člen prezídia ČSAV.

Kelly, Gene

- Írsko
* 23. 8. 1912
† 1996; tanečník írsko-amerického pôvodu.
Typický bol preňho mužný, energický a športový štýl.
Neskôr bol aj choreografom.
Tancoval v rade klasických muzikálov, napríklad Američan v Paríži alebo Spievanie v daždi.

Kelly, J. McNeal

- astronaut.
Let na STS-102.
1. 3. 2002: raketoplán Columbia.

Kelly, M. E.

- USA
astronaut.
Let na STS-108.

Kelly, S. J.

- USA
astronaut.
Let na STS-103.

kelner
kelnerka

- čašník (z nemčiny).

kelňa

- murárska lyžica na naberanie malty.

keloid
cheloid

- nádorovo zmohutnená jazva.

kelotómia

- operácia kýly.

kelovej
kelloway

- stratigrafický stupeň strednej jury (podľa anglického mesta Kelloway).

Kelsen, Hans

- Rakúsko
* 1881
právnik.
Zakladateľ tzv. rýdzej právnej vedy.

keltčina

- jazyk Keltov.

Kelti

- indoeurópsky kmeň, ktorého potomkovia žijú dnes vo Veľkej Británii, Írsku a západnom Francúzsku.

Keltička

- ČR
kováč.
Údajne ako prvý na konci 18. storočia našiel na ostravsku uhlie.

Kelti

- skupina indoeurópskych kmeňov pôvodne v južnom Nemecku a severnom Francúzsku. Od 7. storočia pred Kristom tiež v južnom Francúzsku a Španielsku. Okolo roku 400 pred Kristom ovládli severné Taliansko, v 4. - 3. storočí pred Kristom Karpatskú kotlinu a časť Balkánu. 278 pred Kristom sa usadili v Malej Ázii. V 1. storočí pred Kristom pod rímskou nadvládou.

keltizmus

- keltský jav, znak, ráz príznačný pre historické etnikum Keltov, pre život, históriu, pre materiálnu a duchovnú kultúru Keltov.

keltológ
keltologička

- odborník v keltológii.

keltológia

- odvetvie zaoberajúce sa jazykom, históriou a kultúrou Keltov.

keltovať

- zastaralo (z maďarčiny) míňať, utrácať, troviť.

kelvin

- jednotka teploty c SI sústave. Je to 276,16 diel termodynamickej teploty trojného bodu vody. Značka K (podľa anglického fyzika lorda Kelvina).

Kelvin, sir William

- pozri William Thomson, lord Kelvin of Largs.

kelyfit

- druhotne vzniknutá radiálne lúčovitá obruba okolo minerálov (najmä okolo granátov, zložená najmä z amfibolu).

Kemala, Mustafa

- pozri Atatürk.

kemalista

- stúpenec, prívrženec kemalizmu.

kemalisti

- stúpenci Mustafu Kemala (Atatürk), reprezentanti tureckej revolúcie v rokoch 1919 - 1923.

kemalizmus

- hnutie založené v Turecku v roku 1919 za účelom politického a kultúrneho zblíženia s Európou (podľa vodcu hnutia, neskoršieho tureckého prezidenta Kemala Atatürka).

kemandže

- perzsko-arabský strunový sláčikový nástroj, druh huslí.

kembrik

- ozdobný poťahový papier (podľa francúzskeho mesta Cambrai).

kemp
camp

- kempink.

Kempelen, Wolfgang
Johann Wolfgang von Kempelen

- SR
* 23. 1. 1734 (Bratislava)
† 26. 3. 1804 (Viedeň)
polyhistor, technik.
Otec Engelbert Kempelen.
Wolfgang študoval filozofiu a právo v Györi a vo Viedni.
Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny všetky hlavné svetové jazyky, maďarčinu a slovenčinu.
Krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory.
Mária Terézia ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku.
Dozeral aj na kolonizáciu Banátu vyľudneného po invázii Turkov. Zaviedol tu pestovanie ľanu a postavil fabriku na výrobu súkna.
Ako schopný organizátor riadil presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína.
Autor vodného čerpadla, ktoré privádzalo vodu na Bratislavský hrad. Navrhol pre Bratislavu pontónový most, fontánu pre cisárske sídlo vo viedenskom Schönbrunne. Autor šachového automatu (nezachoval sa) a hovoriaceho automatu (1778), ktorý napodobňoval niektoré detské zvuky; písacieho stroja pre slepcov.

Dielo:
1791: Mechanizmus ľudskej reči.

kemper

- táborník.
- obytný automobil.

Kempff, Wilhelm

Wilhelm Kempff - Nemecko
* 25. 11. 1895
† 23. 5. 1991
klavirista, organista, hudobný pedagóg a skladateľ.

kempingkotva
camping

- camp, camping, kemp, kemping
táborenie, najmä pri cestovaní motorovým vozidlom.
- táborisko pre kemping, autokempink.

Kempný, Josef

- ČR
* 1920
politik.
1939 - 1948: robotník.
1948 - 1968: rôzne vedúce hospodárske a politické funkcie.
1969 - 1970: predseda vlády ČSR.
1969: člen predsedníctva ÚV KSČ.
1971: predseda ÚV NF ČSR.

kempovať

- uskutočňovať kemping, táboriť v kempe.

kemper

- táborník.
- obytný automobil.

kempping (camp)

- kempink.

Kemr, JosefJosef Kemr

- ČR
* 20. 6. 1922
† 15. 1. 1995
herec.
1. manželka Eva Foustková. 2. manželka Marika Skopalová.
Od roku 1965 člen Národného divadla v Prahe.

Filmografia:
Císařův pekař
Pekařův císař (alchymista)
Dovolená s Andělem
Já jsem Stěna smrti
Markéta Lazarová
Na samotě u lesa
Chalupáři (TV seriál)
Dobrá voda (TV seriál)
Cirkus Humberto (TV seriál).

ken

- japonská správna jednotka (prefektúra).
- stará japonská jednotka dĺžky, asi 1,8 m.

ken-džitsu

- japonské bojové umenie, prdchodca kenda.

kenaf

- tropická až subtropická jednoročná bylina rodu Hibiscus pestovaná pre stonky s textilným vláknom, ibištek konopný.
- textilné vlákna z jeho stonky, odolné proti hnilobe, podobné jute, používané ako surovina v povrazníctve (tzv. bombajské konope).

kencia

- ozdobná izbová palma rodu Rhopalostylis s úzkymi lístkami tvoriacimi konečný vrchol (podľa holandského cestovateľa W. Kenta).

Kendall,Edward Calvin

- USA
* 1886
biochemik a fyziológ.
Nobelova cena za objavy o hormónoch nadobličkovej kôry.

kendista

- kto pestuje bojový šport kendo.

kendokotva

- tradičný japonský šerm.
- šerm bambusovými palicami.

Kendrew, John Cowdery

- Veľká Británia
* 1917
chemik.
Nobelova cena.

kendyr

- jednoročná tropická rastlina rodu Apocynum poskytujúca pevné mäkké vlákno na textilné využitie.
- vlákno tejto rastliny, tzv. ruská juta, používaná predtým na výrobu hrubšej tkaniny, vriec, rukavíc a i.

kendžicu
ken-džitsu

- druh japonského bojového umenia (predchodca kenda).

Keneally, Thomas

- Austrália
* 7. 10. 1935
spisovateľ.

kenel

- ľahko zápalné celistvé uhlie s vysokým obsahom vodíka a uhlíka.

kengura

- vačkovec žijúci v Austrálii a na susedných ostrovoch so zadnými nohami oveľa dlhšími a mocnejšími, ako sú predné, a pohybujúci sa zvyčajne skokom.

kenkarta

- preukaz totožnosti počas nacistickej okupácie v protektoráte Čechy a Morava.

Kennedy, Caroline

- USA
* 1957
politička.
Otec John Fitzgerald.
Senátorka.

Kennedy, Edward Moore

- USA
* 1932
politik.
Matka Rose. Otec Joseph. Brat John Fitzgerald. 1. manželka Virginia Joan Bennett (* 1936). Syn Edward M. III. (* 1973), Patrick J. (* 1975). Dcéra Kara A. (* 1971).
1963: senátor za štát Massachusetts.

Kennedy, Eunice Mary

- USA
* 1921.
Matka Rose. Otec Joseph. Brat John Fitzgerald. Manžel Robert Sargent Shriver Jr. Syn Robert S. (* 1954), Timothy P. (* 1959), Mark K. (* 1964), Anthony P. (* 1965).

Kennedy, Jean Ann

- USA
* 1928.
Matka Rose. Otec Joseph. Brat John Fitzgerald. Manžel Stephen Edward Smith (1927 - 1990). Syn Stephen E. (* 1957), William K. (* 1960). Dcéra Amanda (* 1967), Kim M. (* 1972).John Fitzgerald Kennedy

Kennedy, John Fitzgerald

- USA
* 1917
† 22. 11. 1963 (zavraždený)
politik.
Manželka Jacqueline (1929 - 1994, rodená Lee Bouvier, sobáš 12. 9. 1953). Syn John Fitzgerald Jr. (* 1960, † 17. 7. 1999 (zahynul pri leteckej havárii svojho súkromného lietadla, ktoré sám pilotoval)). Dcéra Caroline (* 1957). Matka Rose. Otec Joseph.
1946: zvolený členom Snemovne reprezentantov.
1952: senátor za štát Massachusetts.
20. 1. 1961 - 1963: 35. prezident (zavraždil ho Lee Harwey Oswald).
11. 5. 1961 na tajnej schôdzi výboru pre Národnú bezpečnosť povolil vo Vietname testovať defolianty na báze dioxinu (Agent Orange, operácia Hades).

Kennedy, John Fitzgerald Jr.

- USA
* 25. 11. 1960
† 17. 7. 1999.
Otec John Fitzgerald. Manželka Carolyn.
Zomrel pri leteckej havárii lietadla, ktoré sám pilotoval.

Kennedy, Joseph Patrick

- USA
politik.
Syn: Joseph; John Fitzgerald.
1938 - 1940: veľvyslanec vo Veľkej Británii.

Kennedy, Patricia

- USA
* 1924.
Matka Rose. Otec Joseph. Brat John Fitzgerald. Manžel Peter Lawford. Syn Christopher K. (* 1955), Sydney M. (* 1956), Robin E. (* 1961). Dcéra Victoria L. (* 1958).

Kennedy, Robert Francis

- USA
* 20. 11. 1925
† 6. 6. 1968 (zavraždený)
politik a právnik.
Matka Rose. Otec Joseph. Brat John Fitzgerald. Manželka Ethel Skakel (* 1928, mali spolu 11 detí).
V štátnom aparáte pôsobil od roku 1957.
Zasadal v senátnom Výbore pre boj s organizovaným zločinom.
1961 - 1964: minister spravodlivosti.
1965: senátor za štát New York.
1968: kandidát na úrad prezidenta - počas volebnej kampane zavraždený.

Kennedy, Ron

- Kanada
† 9. 7. 2009
hokejový tréner.
Reperezentačný tréner Rakúska (od roku 1996).
Trénerskú kariéru začal v roku 1992.

Kennedy, Rosemary

- USA
† 7. 1. 2005
mentálne retardovaná sestra J. F. Kennedyho.

Kennedy Space Center

- USA
Kennedyho kozmické stredisko
severná časť kozmodrómu Eastern Test Range.

Kenneth I.

- Anglicko
(846): kráľ.

Kenney, Jason

- Kanada
politik.
2009: minister pre imigráciu.

kenofytikum

- obdobie s prevahou krytosemenných rastlín vo vývoji rastlín (od vrchnej kriedy dodnes).

kenotaf

- symbolický hrob, v ktorom chýbajú ľudské pozostatky (telo je nezvestné alebo je pochované inde).

kenotat

- symbolický hrob.
- prázdna rakva pri smútočných slávnostiach.

kenotrón

- elektronická usmerňovacia dióda s vysokým vákuom.

kenozoikum
kaenozoikum

- treťohory a štvrtohory, odobie pred 65 - 54,8 miliónmi rokov do dnes; mladé geologické útvary, v užšom (užívanejšom) význame treťohory, v širšom treťohory so štvrtohorami. Objavujú sa prvé veľké cicavce.

Kent

- Anglicko; grófstvo na juhu Anglicka. Rozloha 3.949 km². Hlavné mesto Maidstone. Starorímska Cantia, potom anglosaské kráľovstvo (449 - 827).

Kent, Rockwell

- USA; 21. 6. 1882 - 13. 3. 1971; maliar, grafik a ilustrátor. Krajinár. Ilustroval Melvillovu Bielu veľrybu, Shakespeara, Voltaira, Boccaccia. Krajiny: Zima; Návrat lovca.

kentaurkotva
centaur

- bytosť gréckej mytológie, napoly človek, napoly kôň.

Kentauri

- telesá obiehajúce medzi dráhami Jupitera a Neptúna. Objekty s nestabilnými dráhami, ktoré obe planéty ovplyvňujú. Predpokladá sa, že sa jedná o spiace kometárne jadrá. Dnes (2006) ich je známych 147.

kentaurus
centaurus

- (v gréckej mytológii) divá bytosť s hornou časťou tela ľudskou a dolnou konskou, slúžiaca často ako motív antického umenia.

Kentucky

- USA
skratka Ky. Štát USA južne od Ohia.
Rozloha 104.621 km².
Hlavné mesto Frankfort.
Štátom USA od roku 1792.

kentumový

- patriaci do základnej skupiny indoeurópskych jazykov s charakteristickým vývojom troch línií velár odlišným od vývoja v jazykoch satemových.

Kenyanthropus platyops

- hominid, Kenský človek s plochou tvárou, druh predčloveka. V roku 2001 ho popísala ako nový druh Meave Leakey. Vek hominida sa odhaduje na 3,5 - 3,2 milióna rokov.

Kenyapithecus

- rod hominidov. Neskôr preradení ako rod veľkých opíc.

Kenyatta, Jomo

- Keňa; asi 1893 - 1978; politik a vodca národnooslobodzovacieho boja. 1964: prezident.

kenzan

- kovová podložka s dutými ihlami otočenými dohora, do ktorých sa zapichujú rezané kvety pri ich aranžovaní, kovový ježko.

Keňa
Keňa
Republic of Kenya

- Republika vo východnej Afrike medzi Rudolfovým jazerom a Indickým oceánom.
Člen Britského spoločenstva národov.
Rozloha 582.644 km².
Hlavné mesto Nairobi.
7. storočie: arabská kolonizácia.
19. storočie: prenikanie Britov.
1895: britský protektorát.
1920: korunnou kolóniou.
1963: získanie nezávislosti.
1964: vyhlásená republika.
- vyhasnutá sopka vo východnej Afrike, 5.199 (alebo 5.194, 5.197, zdroje sa rôznia) m. n. m.

kep

- malý slávnostný večerný dámsky pláštik.

kepeň

- dlhý plášť bez rukávov.

kepeň, snehový

- vrstva snehu, snehová prikrývka.

keper

- väzba tvoriaca na tkanine šikmé riadky.
- bavlnená tkanina s touto väzbou, používaná na pracovné odevy, plášte, serž.

Keplerdružica Kepler

- kráter na Mesiaci v oblasti Oceanus Procellarum.
- USA
družica - ďalekohľad.
Jeho úlohou je hľadať planéty podobné Zemi.
Štart 7. 3. 2009.
Jeho zorné pole má 12 oblúkových stupňov. Pohybuje sa po heliocentrickej obežnej dráhe.
Obežná doba 372,5 dňa.
Plánovaná životnosť: 3,5 - 6 rokov.
Úlohou družice je hľadať exoplanéty podobné Zemi. Bude preverovať 100.000 vybratých hviezd v súhvezdí Labute vzdialených asi 3.000 svetelných rokov.

Kepler, JohanneskotvaJohhanes Kepler

- Nemecko
* 27. 12. 1571
† 15. 11. 1630
matematik, fyzik, astronóm.
17. 12. 1603: pozoruje konjukciu Jupitera a Saturna (v Prahe).
9. 10. 1604: pozoruje vzplanutie supernovy.
1609 - 1618: publikuje tri základné zákony nebeskej mechaniky (Keplerove zákony; objasnenie pohybu planét, zistenie, že sa nepohybujú po kružniciach, ale po elipsách, v ktorých jednom ohnisku leží Slnko, poznanie, že obežná rýchlosť planét nie je stála, ale mení sa).
V rokoch 1600 - 1612 pracuje v Prahe.

Dielo:
1596: Mysterium Cosmograficum;
1609: Astronomia nova (vydaná v Prahe);
1611: O šesťcípom snehu (traktát).

keporkak
Megaptera novaeangliae

- veľryba hrbatá, kosticová bezzubá veľryba rodu Megaptera s nápadne dlhými prednými končatinami (tzv. plutvami). "Piesne" samcov trvajú až 1/2 hodiny a sú počuteľné (pre ostatné keporkaky) až do vzdialenosti 160 km.
1966: zakázaný jeho lov.

ker

- nízka drevina od zeme rozvetvená.

keramáikos

- Grécko
v Aténach zavedená hrnčiarska štvrť už 1.200 rokov pred Kristom.

keramička

- hovorovo továreň na výrobu keramického tovaru.
- kto pracuje v odbore keramiky.

keramid

- v stavebníctve náhradka keramického pletiva so šošovkami z cementovej malty namiesto keramických krížikov.

keramik
keramikár
keramička
keramikárka

- kto pracuje v odbore keramiky.

keramika

- výrobné odvetvie a predmety (keramickej výroby) vyrábané tvarovaním surovín - plastických hlín, ílu, kaolínu a tavív (živec, vápenec, magnezit, dolomit) a následným sušením a pálením. Povrch niektorých keramických výrobkov sa zušľachťuje maľbou a glazúrou. Najstaršie keramické výrobky pochádzajú z obdobia okolo 4000 rokov pred Kristom z Egypta.
- priemyselný odbor, ktorý vyrába sušené, pálené výrobky z hliny.
- (v technológii) anorganické nekovové materiály vyrábané tvarovaním práškových látok a spevnením tvaru slinovaním.

keramika, habánska

- fajansová keramika zo 16. - 17. storočia.

keramika, hrebeňová

- zdobená hrebeňom.

keramika, kameninová

- úžitková keramika (stavebná, chemická, hospodárska).

keramika, kanelovaná

- (v 3. tisícročí pred n. l.) eneolitická kultúra v Karpatskej kotline, vyznačujúca sa výrobou nádob zdobených žliabkami a i.

keramika, lineárna

- najstaršia poľnohospodárska kultúra v strednej Európe (podľa výzdoby nádob), volútová.

keramika, pórovinová

- úžitková keramika (obkladačky, riad a figurálna keramika).

keramika, šnúrová

- zdobená odtlačkom pletenej šnúry.

keramika, titaničitá

- keramické výrobky s vysokou permitivitou.

keramika, volútová

- najstaršia poľnohospodárska kultúra v strednej Európe (podľa výzdoby nádob).

keramika, vypichaná

- zdobená vpichmi.

keramohalit

- biely alebo žltkastý trojklonný nerast, vodnatý sulfát hlinitý, používaný ako surovina na výrobu technicky dôležitých hlinitých solí, alunogén.

keramoplast

- plast kombinovaný s keramikou.

keramzit
liapor

- ľahké hrudky o priemere 6 - 25 mm z pálenej hliny pre výrobu ľahkého betónu.

keranografia

- tvorenie obrazcov na ľudskej koži pôsobením blesku.

keras

- starogrécky ľudový nástroj (zvierací roh).

keratektómia, fotorefrakčná

- metóda chirurgického zákroku na oku, kedy chirurg pomocou lasera odstraňuje mikroskopické čiastočky tkaniva z povrchu oka, čím zmení tvar a zakrivenie rohovky a docieli žiadúci optický efekt.

keratina

- starogrécky nástroj pozaunového hlasu.

keratinizácia

- rohovatenie vrchnej vrstvy pokožky.

keratitída
keratitis

- zápal očnej rohovky.

keratín

- stála a nerozpustná bielkovina s vysokým obsahom aminokyseliny cystinu, ktorá je obsiahnutá v rohoch zvierat, v perí, vo vlasoch a chlpoch, nechtoch.

kerato-
kerat-

- prvá časť zložených slov majúca význam
  a) rohovka, rohovkový
  b) zrohovatelý, rohový, rohovinový.

keratofág

- živočích živiaci sa rohovinou.

keratofýr

- sivá výlevná vyvretá hornina obsahujúca najmä albit, často kremeň.

keratokonjuktivitída

- zápal očnej rohovky a spojivky.

keratokonus

- (spravidla v puberte) kužeľovito vyklenutý a stenčený stred očnej rohovky spôsobujúci astigmatizmus.

keratokyslín

- vedľajší produkt rohovatenia pokožky v podobe drobných zrniek.

keratolytikum

- liečivo rozpúšťajúce a zmäkčujúce rohovitú vrstvu kože.

keratomalacia

- rozpad rohoviek oboch očí pri nedostatku vitamínu A.

keratopatia

- degeneratívne ochorenie očnej rohovky rozličného pôvodu.

keratoplastika

- transplantácia očnej rohovky.

keratóm

- chirurgický nástroj používaný pri operáciách oka. Zrezáva sa s ním očná rohovka o sile asi 100 - 160 mikrónov (hrúbka samotnej rohovky je asi 500 mikrónov)

keratóza
keratosa

- nadmerné rohovatenie kože, chorobné (z)rohovatenie kože.

Kerbabajev, Berdy Muradovič

- Turkménsko
* 1894
spisovateľ.

Dielo:
Rozhodný krok
Ajsoltan.

Kerberkotva
Kerberos
Cerberus
Κέρβερος

- obludný trojhlavý pes strážiaci podľa gréckej mytológie vchod do podsvetia (Hádu), temnej podzemnej ríše mŕtvych obklopenej vodami.
Matka Echidna.

kerberoskotva
cerberos

- prísny strážca vchodu, strážnik.
Pozri aj cerber.

keren

- dychový nástroj z baranieho rohu.

Kerenskij, Alexander Fjodorovič

- Rusko
* 1881
† 1970
politik (eser).
1917: člen, potom predseda Dočasnej vlády (júl - október).
Po VOSR emigroval do USA.

Keret, Etgar

- Izrael
* 1967 (Tel Aviv)
spisovateľ.

Dielo:
Bubliny (poviedka).

Kergueleny

- hornaté (1.900 m. n. m. ) súostrovie v južnom Indickom oceáne.
Rozloha 6.232 km².
Objavené v roku 1772.
Súčasť francúzskeho zámorského územia Terres Australes at Antarciques Françaises.
Na ostrovoch bola založená v roku 1949 vojenská základňa Port-aux-Francais.

Kerik, Bernard

- USA
* 1955
politik.
2004: minister pre vnútornú bezpečnosť.

kerka

- (slangový výraz) tetovanie.

kerkides

- v architektúre stúpajúca časť hľadiska antického divadla.

Kerkyra

- Korfu
jeden z Jónskych ostrovov pri severozápadnom pobreží Grécka.
Rozloha 638 km².

kerma

- podiel strednej hodnoty súčtu začiatočných kinetických energií všetkých nabitých častíc uvoľnených nepriamo ionizujúcimi časticami v objemovom elemente danej látky a strednej hmotnosti tejto látky.

kerman
kirman

- orientálny ručne viazaný koberec (podľa iránskeho mesta a provincie toho istého mena).

kermeš

- jedlé farbivo vyrobené zo samičiek červca dubového.
- ľudovo hody spojené s ľudovou zábavou.

kermeš, rastlinný

- bobule líčidla amerického, z ktorých šťavy sa vyrába červené farbivo používané v potravinárstve i v lekárstve.

kermezit

- vzácny višňovočervený i fialkastý priesvitný, lesklý jednoklonný nerast, kyslíkatý sírnik antimónu.

Kerndl, Ladislav

- ČR
* 16. 5. 1945 (Brno)
spevák.
Manželka Milada. Dcéra Tereza.
Profesionálny spevák od roku 1970.
Zakladateľ skupiny Keyband.

Albumy:
1995: Jazzový dom.

Kerndlová, Tereza

- ČR
* 6. 10. 1986
speváčka, členka skupiny Black Milk.
Otec Ladislav.

Albumy:
Orchidea
Have Some Fun.

kernit

- bezfarebný alebo biely jednoklonný nerast, vodnatý a zásaditý tetraboritan sodný (podľa mesta Kern v Kalifornii).

kerogén

- prírodný polymér prestupujúci bridličnaté vápence.

kerosín
kerozín

- raketový petrolej, pohonná látka používaná v letectve a raketovej technike, kozmonautike; vzorec: H(CH2)nH.

Kerouac, Jack

- USA
* 1922
† 1969
spisovateľ francúzsko - kanadského pôvodu.

Dielo:
Zjavenie Orfea
Podzemníci
Na ceste
Október v železničnej zemi.

Kerr, Philip

- Nemecko
spisovateľ.

Bibliografia:
March violets (Marcové fialky)
The Pale Criminal (Biely vrah)
Germa requiem (Nemecké requiem)
1997: Ezau (thriller o Yettim).

Kerry, John

- USA
* 11. 12. 1943
politik.
Otec Richard Kerry (* 28. 7. 1915 (USA), † 29. 7. 2000 (USA), otec Kohn/Kerry Fritz/Friedrich (* 10. 5. 1873 (Horný Benešov), † 21. 11. 1921 (USA), otec Benedik Kohn († 1876 (Horný Benešov), otec Jakob Fränkel, matka Bertha), matka Mathilde Fränke (* 14. 9. 1845 (Horný Hlohov-Glogowek), † 24. 5. 1935 (Viedeň))), matka Ida Löw (* 22. 2. 1877 (Budapešť), † 19. 1. 1960 (USA), sobáš 9. 1. 1900, otec Siegfried Löw (* 12. 9. 1834 (Úsov), † 31. 2. 1918 (Viedeň), otec Leopold Löw), matka Josefine Löw (* 31. 10. 1845 (Boskovice), † 17. 11. 1897 (Viedeň), otec Benjamin Löw (otec Bernhard Löw), matka Betty Spitzerová (* 1817 (Strážnice)))), matka Rosemary Forbes († 14. 11. 2002).
2. manželka Teresa (* 5. 10. 1938, 1. manžel John Heinz (kečupový magnát, † 1991), synovia John, Andre, Christopher), dcéry Vanessa, Alexandra (obe z prvého manželstva).
2004: prezidentský kandidát.

Kersnik, Janko

- Slovinsko
* 1852
† 1897
spisovateľ.

Dielo:
Cyklámen (román)
Agitátor (román)
Sedliacke poviedky.

kertak

- (v Mongolsku) domorodý názov divého koňa Przewalského.

Kertész, Imre

- Maďarsko
spisovateľ.
2003: Nobelova cena za literatúru.
Počas 2. svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Buchenwald.

Kerwin, Joseph Peter

- USA
* 19. 2. 1932 (Oak Park)
astronaut.
Let na Skylab 2.
Pobyt na Skylab 1.

kerygma

- (v starovekom Grécku a Ríme) vyhlásenie úradným hlásateľom.
- zvestovanie o kráľovstve Božom, hlásanie evanjelia.

kerzanit

- žilná odštiepenina kyslých hlbinných vyvrenín (podľa francúzskej lokality Kersanton).

keser

- v rybolove malá sieť na kovovom kruhu s násadou.

keserík

- keser s kratšou násadou používaný na lovenie rýb z kadí.

Kesey, Ken

- USA
* 17. 9. 1935
† 10. 11. 2001
spisovateľ.
1957: štúdium divadelných umení na oregonskej univerzite.
1958 - 1959: kurzy tvorivého písania.
1966: odsúdený na 6 mesiacov nútených prác (kde napísal Zápisky z lochu) a pokutu 1.500 $ za prechovávanie marihuany.
Manželka Fay (sobáš 1968?).

Bibliografia:
1962: One Flew Over the Cuckko's Nest (Prelet nad kukučím hniezdom, 1975: sfilmoval Miloš Forman)
1964: A Great Notion (Tak ma niekedy napadá)
1992: Námorníkova pieseň.

Keshishian, A.

- režisér.

Réžia:
1991: S Madonou v posteli.

kesonár

- kto pracuje v kesóne alebo s kesónom.

kesónkotva

- potápačský zvon; oceľová alebo železobetónová skriňa so stenami a stropom pre zakladanie stavieb v suchu pod vodnou hladinou, s otvoreným dnom. Voda sa z kesónu vytláča stlačeným vzduchom.
- kazeta so silným pohltivým účinkom ku úprave stropov akusticky náročných miestností.

kesónovací

- v stavebníctve používaný pri kesónovaní.

kesónovanie

- v stavebníctve používanie kesónu pri kladení základov pod vodnou hladinou.

kesónovať

- pracovať s kesónom, uskutočňovať kesónovanie.

Kestlinská, Vera Kazimirovna

- Rusko
* 1906
spisovateľka.

Dielo:
Stráž na Amure (budovateľský román).

kešig

- príslušník telesnej stráže Čingischána.

kešu

- obličkovité plody tropického stromu obličkovca západného zo západoindických ostrovov, chuťovo pripomínajúce mandle.
- oriešky kešu.

KET

- prenos zmrazených embryí.

keta

- hospodársky významná lososovitá ryba rodu Oncorhynchus žijúca v severných oblastiach Tichého oceánu.

ketazón

- druh protizápalového a protireumatického lieku.

ketč
keč

- malá dvojsťažňová plachetnicová jachta, dvojsťažník s nižším zadným sťažňom.

ketčina

- jenisejský jazyk.

Ketčwaja

- Zulský štát
panovník.
1879: kráľ. Viedol národ proti britským kolonistom (zuluská vojna).

ketering
catering

- v letectve objekt, prípadne objekty slúžiace na zásobenie lietadiel pokrmami a ostatnými potrebami pre cestujúcich, palubné služby.
- hromadné dodávanie jedál a nápojov do reštaurácií.
- príprava a dovoz pohostenia pri oslavách a iných spoločenských podujatiach.

ketén

- ketény
deriváty organických kyselín používané ako acylačné činidlá.

ketgat
catgut

- katgut, ketget
vstrebateľný chirurgický šicí materiál z podslizničnej vrstvy ovčích alebo kozích čriev.

ketget (catgut)

- katgut, ketgat
vstrebateľný chirurgický šicí materiál z podslizničnej vrstvy ovčích alebo kozích čriev.

ketles

- v poľnohospodárstve štvornohé domestikované úžitkové zvieratá.

keto-

- prvá časť zložených slov majúca význam keton.

ketoacidóza

- akútna komplikácia diabetu, nápadným príznakom je zrýchlené hlboké dýchanie a zápach acetónu v dychu.

ketokyselina

- oxokyselina.

ketolátka

- ketolátky
látky obsahujúce ketoskupinu.

ketonémia
acetonémia

- v medicíne hladina acetónu v krvi stúpajúca pri hladovení, pri požití väčšieho množstva cukru, ako prejav cukrovky.

ketonúriakotva
acetonúria

- vylučovanie ketonov močom.

ketoskupina

- karbonylová skupina vyskytujúca sa v ketónoch.

Ketovia

- nesprávne Jenisejskí Osťáci - národnostná menšina žijúca na brehoch Strednej (Podkamennej) Tunguzky.

ketón

- organická látka, v ktorej molekula je karbonylová skupina =CO viazaná na dva uhlíkové zbytky, napr. v základnom ketone acetóne CH3COCH3.
Slúžia ako rozpúšťadlá a ako chemická surovina.

ketóza

- monosacharid obsahujúci v molekule karbonylovú skupinu (napr. fruktóza).

Kette, Dragotin

- Slovinsko
* 1876
† 1899
básnik.

Dielo:
Básne.

Kettner, Radim

- ČR
* 1891
† 1967
geológ.
Akademik ČSAV.
Zakladateľ modernej československej geológie.

Dielo:
Všeobecná geologie.

ketupa

- vták rodu Ketupa príbuzný výrovi, žijúci v južnej Ázii, živiaci sa rybami, tzv. sova rybia.

keťas

- lichvár s potravinami.
- kto keťasí, vojnový zbohatlík.

keťasiť

- obchodovať načierno s nedostatkovým tovarom a s úžerníckymi ziskami (najmä za 1. svetovej vojny a po nej), úžerníčiť.

keťastvo
keťasenie

- úžerníctvo.

keulnaar

- riečne plavidlo s dvoma sklopnými stožiarmi a veľmi širokým kormidlom, používané na Rýne.

keuper

- vrchné oddelenie triasu (podľa miestneho názvu Keuper v Nemecku).

kevír

- plochá ílovitá oblasť so soľnými výkvetmi vyskytujúca sa v horách v Iráne.

kevlar

- aramid, aromatický polyamid.
Materiál vyvinutý firmou DuPont v roku 1971, pôvodne ako náhrada za oceľ pre výstuhy pneumatík.
Dnes sa používa všade, kde je potreba mimoriadne vysokej pevnosti a výnimočnej tepelnej stability.

key
cay

- v Severnej Amerike s Indii označenie nízkych korálových ostrovčekov.

Key, Francis

- USA; autor hymny USA Vlajka posiata hviezdami. Hymnou sa stala v roku 1931. Tieto slová napísal autor po britskom bombardovaní Marylandu cez vojnu v roku 1812. V roku 1931 podpísal prezident Hoover zákon Kongresu USA a skladba sa stala národnou hymnou.

keyboard [kýbórd]

- klávesnica, klaviatúra.
- klávesové nástroje.
- vo výpočtovej technike vstupné periférne zariadenie (súbor tlačidiel) počítača na zadávanie údajov a povelov, klávesnica.

Keynes, John Maynard

- Anglicko
* 5. 6. 1883
† 21. 4. 1946
ekonóm, barón.
Profesor na univerzite v Cambridge.
Teoretik monopolistického kapitalizmu, zástanca regulovanej ekonomiky a štátnych zásahov do národného hospodárstva.

Dielo:
Obecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí.

keynesiánstvo

- ekonomický smer založený britským ekonómom Johnom Maynyrdom Keynesom - výklad nestabilného cyklického vývoja ekonomiky.

keynesizmus

- najobecnejšia teória monopolného kapitalizmu.

keynesovstvo

- sústava ekonomických názorov, teória zdôvodňujúca sústavné a systematické zasahovanie štátu do hospodárstva, nespoliehajúca sa na trhový mechanizmus (podľa britského ekonóma J. M. Keynesa).

kéder

- úzky kožený pásik prekladaný na polovičku a vkladaný medzi švíky výrobkov na ich ochranu i ozdobu.

Kérala

- India
členský štát u Arabského mora. Rozloha 38. 869 km². Hlavné mesto Tiruvanantapuram.

kéria

- ozdobný krík rodu Kerria so žltými kvetmi (podľa anglického záhradníka W. Kerra).

KFOR

- mierové jednotky OSN v Kosove. Boli nasadené v roku 1999 s cieľom zabrániť občianskej vojne v Srbsku, ku ktorému Kosovo patrí (aj keď sa pokúša o samostatnosť).

kg

- značka pre kilogram.

KGB
Komitet gosudarstvennoj bezopasnosti

- ZSSR
Výbor štátnej bezpečnosti, tajná služba.
Vznikla dekrétom Najvyššieho sovietu v marci 1954.
Jej tajnými spolupracovníkmi sa stali mnohí cudzinci.
Zrušená v roku 1991.
Jej právomoci prešli na ruské ministerstvo bezpečnosti.

Khadžuráho

- India
lokalita, v ktorej vzniklo asi 50 hinduistických a džinistických chrámov, väčšinou postavených v rokoch 950 - 1050.
Leží neďaleko Kánpuru, v severnej časti centrálnej Indie.
Dochovalo sa 22 skalných chrámov so slávnymi erotickými plastikami.

khaki

- hnedožltý alebo špinavo zelený.
- tupo vojenský.

Khama, Seretse

- Botswana
politik.
1966: prezident.

Khampovia

- tibetský národ.

Khan, FerozFeroz Khan

- India
† 27. 4. 2009 (Bangalore)
herec, režisér a producent, hviezda bollywoodu.

Filmografia:
Oonche Log (1965, Vysoká spoločnosť)
Arzoo (Želanie, muzikál).

Produkcia:
Dharmatma (prvý film v hinduitskom jazyku).

Réžia:
Qurbani (Obetovanie, 1980)
Janbaaz (Statočné srdce)
Dayavaan (Dobrosrdečný).

khanka
chanka

- budova slúžiaca spoločnému životu a náboženským cvičeniam rádovo organizovaných príslušníkov islamu.

Kharga

- Egypt
oáza asi 600 km južne od Káhiry.
V roku 2007 tu francúzski archeológovia objavili chrám datovaný do polovice prvého milénia pred Kristom. Chrám pochádza z čias Peržanov a nachádza sa na najjužnejšom cípe oázy Kharga, asi 600 kilometrov južne od Káhiry a 200 kilometrov západne od Údolia Nílu.
Peržania boli v oblasti aktívni, keď v období rokov 525 až 404 pred naším letopočtom kontrolovali Egypt. Prebudovali vtedy iný dobre známy kláštor, ktorý sa zachoval poblíž sídelného mesta Kharga, správneho centra oblasti.
Našli sa tiež stopy zavlažovacieho systému, čo umožnilo osídlenie v časoch, keď vznikol kláštor. Francúzski archeológovia objavili aj sochy a zlaté mince z obdobia Peržanov.

kharóštrí

- indické slabičné písmo písané sprava doľava, aramejského pôvodu, používané od 4. storočia pred n. l. do 4. storočia n. l. na území Baktrie, Balúčistanu a Gandháry.

khasijčina

- austroázijský jazyk tvoriaci osobitnú jazykovú skupinu. Je rozšírený v štáte Meghálaj (severovýchodná India) a čiastočne v susednom Bangladéši.

Khasijovia

- národnostná menšina Prednej Indie sídliaca severovýchodne od delty Brahmaputry.

khát

- kata, khata eaedulis
rastlina s dužinatými listami a mierne halucinogénnymi účinkami. Žuvajú ju moslimovia ako náhradu alkoholu, ktorý podľa Koránu nesmú požívať. Žuvajú ho napr. v Jemene, ale napr. v Saudskej Arábii je zakázaný.

khmérčina

- monsko-khmérsky jazyk, úradný jazyk v Kambodži, menšinami používaný aj v Thajsku a vo Vietname.

Khméri

- národnosť v Kambodži a južnom Vietname. Kedysi vytvorili mohutnú Khmérsku ríšu (do 16. storočia).

Khméri, Červeníkotva

- Kambodža; ultramaoistické vládne hnutie v Kambodži v rokoch 1975 - 1979. Pod ich vedením bolo vyvraždených na 1,7 milióna Kambodžanov. Červení Khméri pod vplyvom čínskej komunistickej revolúcie, sa za svojej vlády snažili krajinu očistiť od západných vplyvov. Kvôli ich utopistickým plánom umierali miestni obyvatelia na následky prepracovania, hladomoru a chorôb. Odporcovia režimu boli mučení a popravovaní. Zvrhnutí vietnamskou inváziou.

khol

- jemný čierny prášok z antracitu, ktorý v Kartágu používali ženy ako farbu na zvýraznenie očí.

Khon, Theodor

- ČR
1892 - 1904: olomoucký arcibiskup.

Khone

- Laos
sústava vodopádov na rieke Mekong.
Šírka 10,8 km (najširší vodopád), výška 21 m.

Khorana, Har Gobind

- USA
* 1922
chemik.
Nobelova cena.

Khünburg, Ferdinand, gróf

- ČR
1710 - 1731: pražský arcibiskup.

khur

- forma ázijského osla. Indický divoký osol.

kHz

- značka pre kilohertz.

Kchang, Jou-wej

- Čína
* 1858
† 1927
vodca reformného hnutia na konci dynastie Čchingov.
Usiloval o premenu Číny na konštitučnú monarchiu.

Kchang-sikotva

- Čína
obdobie 1662 - 1723.
- meno cisára Šeng-cu.
- veľký čínsky slovník Kchang-si c'-tien.

kche-ťia
hakka

- dialekt čínštiny, hovorí sa ním na východe a severe provincie Kuang-tung, sčasti v provinciách Fu-ťien, Ťiang-si, Chu-nan, S’-čchuan, v Čuangskej autonómnej oblasti Kuang-si a na Thaiwane, sporadicky aj v iných provinciách.

KI

- pozri Komunistická internacionála.

Kiačeli, Leo

- Gruzia
* 1884
spisovateľ.

Dielo:
Obrátenie Gvadiho Bugvy.

kiahne

- pustulae
infekčné vírusové ochorenie, epidemická detská choroba, vyznačujúca sa hnisavými vyrážkami.
Vymýtené v roku 1980 (vďaka hromadnému očkovaniu).
- vo fytopatológii šarka.

kiahne, čierne

- variola
detské vírové ochorenie s vysokou úmrtnosťou.
Bolo vymýtené v roku 1977.
Posledný známy prípad ochorenia je z roku 1979 (Somálsko).

kiahne, kravské

- variola vaccina
ľahké vírové ochorenie prenosné na človeka.

kiahne, ovčie

- variola ovina
neprenosné vírové ochorenie ovcí.

kiahne, plané

- varicella
nákazlivá detská choroba vírového pôvodu.

kiahne, vtáčie

- variola avium.

kiang

- tmavohnedý stredoázijský divý poloosol rodu Equus s tmavým úhorím pruhom na chrbte a svetlejšou spodinou tela, rozšírený v Tibete.

Kibaki, Mwai

- Keňa
* 15. 11. 1931
politik.
1978 - 1988: viceprezident.
1978 - 1991: minister.
30. 12. 2002 - 30. 12. 2007: prezident.
30. 12. 2007: prezident.

Kibalčič, Nikolaj Ivanovič

- Rusko
* 1853
† 1881
revolucionár, vynálezca.
1878 - 1880: viedol ilegálne laboratórium pre výrobu výbušnín pri výkonnom výbore anarchistickej organizácie Vôľa národa (Narodnaja Volja ).
Za účasť na atentát na cára bol odsúdený na trest smrti.
Vo väzení krátko pred popravou vypracoval projekt reaktívneho lietajúceho prístroja s vychylovateľným raketovým motorom.

kibic

- divák prihliadajúci hre (najčastejšie v karty) a zasahujúci do nej.
- prenesene kto zasahuje (nežiaduco) do nejakej činnosti svojimi pripomienkami, ale sám sa jej aktívne nezúčastňuje.

kibicovanie

- robenie kibica.

kibicovať

- robiť kibica.

kibitka

- (v ruskom prostredí) krytý kočovný ľahký povoz.
- (v ruskom prostredí) ľahké sane.
- plstený stan niekdajších stredoázijských kočovníkov.

kibla

- strana, na ktorú musí byť moslim obrátený pri modlitbách.
- (v mešite) priestor na uloženie koránu.

Kibo

- jeden z vrcholov hory Kilimandžáro (5.895 m. n. m. ).

kibuc

- forma kolektívneho poľnohospodárskeho hospodárstva v Izraeli. Práca nie je platená, kibuc zaisťuje svojim členom ubytovanie, stravovanie, kultúrne potreby, výchovu detí, zdravotnú starostlivosť. Peniaze sa používajú len v styku s vonkajším okolím.

kick

- druh moderného tanca podľa bítovej hudby.

kick-box
kickbox
kikbox

- športové bojové umenie. Vznikol v 70. rokoch 20. storočia, keď Howard Hanson založil asociáciu W. K. A. (World Kickboxing Association). Z karate prevzal techniky nôh (kontakt povolený) a údery rukami z boxu.

kickboxer

- kto pestuje bojový šport kickbox.

Kičé

- Quiché
najväčší indiánsky kmeň v Guatemale.
Potomkovia starého kultúrneho národa, príbuzní Mayov.

kid

- obuvnícka useň z kozej, ovčej alebo teľacej kože.

Kidd, Michael

- USA
† 30. 12. 2007
choreograf.
1996: čestný Oscar za celoživotné dielo.

Choreografia:
Hello, Dolly.

Kidd, William

- Veľká Británia
korzár.
Zmocnil sa rozprávkového bohatstva z lode Quedah Merchant, ktorá plávala pod francúzskou zástavou (hoci v skutočnosti bola britská).
Pôvodne chcel loď vrátiť,ale posádka sa nechcela lupu vzdať (na dnešné ceny asi 375 miliónov dolárov). Neskôr bol uväznený a obesený.

Kidman, Nicolekotva

- Austrália
* 20. 6. 1967 (Honolulu, Havaj)
herečka.
Sestra Antonia (* 1970, novinárka). Manžel Tom Cruise (sobáš 24. 12. 1990, rozvod 2001, adoptovali Isabelle Jane a Connora Antony). 2. manžel Keith Lionel Urban (austrálsky country spevák, sobáš ?. 6. 2006). Dcéra Sunday Rose (* 7. 7. 2008).

Filmografia:
1989: Úplné bezvetrie
1990: Búrlivé dni (Days of Thunder)
2001: Moulin Rouge (muzikál)
2001: Tí druhí
1992: Navždy a ďaleko
Návrat do Cold Mountain
Peacemaker
1995: Batman navždy
1999: Eyes Wide Shut
2001: The Otherws (Tí druhí)
2002: Hodiny (Oscar)
2003: Ľudská škvrna
2004: Dogville
2004: Zrodenie
Eyes Wide Shut
Birth
2005: Tlmočníčka
2005: Moja krásna čarodejnica.

Kidrič, France

- Slovinsko
* 1880
1950
literárny historik.
Profesor univerzity v Ľubľane.

Kiedis, Anthony

- USA
* 1962
spevák.
Člen skupiny Red Hot Chili Peppers.

Kielland, Alexander Lange

- Nórsko
* 1849
† 1906
spisovateľ.
Kritik spoločnosti.

Kierkegaard, Soren

- Dánsko
* 1813
† 1855
filozof.
Kritik Hegelovej dialektiky, predchodca existencionalizmu.

Dielo:
Moja spisovateľská činnosť.

kieserit

- sivobiely až žltkastý jemnozrnný jednoklonný nerast, vodnatý sulfát horečnatý, používaný na výrobu tzv. horkej soli (podľa nemeckého prírodovedca D. G. Kiesera).

Kiesinger, Kurt Georg

- Nemecko
politik.
1966 - 1969: premiér (CDU).

Kiesweter, Jan

- ČR
* 1879
1959
technik.
Profesor strojov na ČVUT v Prahe.
Vytvoril vlastný typ parnej turbíny s vynikajúcimi vlastnosťami.

Kiet, Ly Thuong

- Vietnam
11. storočie
vojvodca, regent za neplnoletého cisára.
1075 - 1076: viedol námorné vojenské ťaženie proti Sungom, s ktorými v roku 1077 uzavrel prímerie.

Kiet, Voom Van

- Vietnam
† ?. 6. 2008 (Singapur)
politik.
1991 - 1997: predseda vlády.

kifi

- najviac cenený staroegyptský parfém. Skladal sa zo zmesi voňavých olejov.

kifóza

- hrb.

kiking
kicking

- pákové alebo kladkové zariadenie u plachetnice.

kikongo

- konžština.

kiks

- triviálna chyba pri pomerne kvalitnom výkone, zlyhanie.

kiksovať

- robiť kiksy.
- zlyhávať, nedariť sa, nevychádzať.

kiku

- chryzantéma.

Kiku-8

- Japonsko
telekomunikačná družica ETS - 8.
Štart 18. 12. 2006 7:32 SEČ.
Nosič H-2A.
Dráha 250 - 36.156 km so sklonom 28,5 °.
Hmotnosť 5.800 kg.

kikujčina
kikuju

- benue-konžský (bantuský) jazyk, najrozšírenejší jazyk v Keni, používaný v strednej a východnej časti krajiny.

kikuju

- jeden z jazykov Bantu.

Kilauela

- Havaj
sopka na ostrove Hawaii
výška: 1.247 m. n. m.
Najaktívnejšia sopka ostrova.

Kilby, Jackkotva

- USA
* 8. 11. 1923 (Great Bende, Texas)
† 20. 6. 2005 (Dallas)
elektrotechnik.
Ako nováčik 12. 9. 1958 predstavil kolegom v vo firme Texas Instruments prvý funkčný integrovaný obvod (čip).
V roku 1982 bol uvedený do Národnej siene slávnych vynálezcov.
V roku 2000 dostal Nobelovu cenu.

Kilču

- Kildžu.

Kildžu
Kilču

- KĽDR
oblasť v ktorej KĽDR 9. 10. 2006 o 03:36 SELČ previedla svoj prvý jadrový podzemný výbuch.
V roku 1958 tu údajne ZSSR pomohlo vybudovať stredisko pre jadrový výzkum.

kilián

- predpísaná zostava krokov pri povinných tancoch v krasokorčuľovaní.

kilidž

- druh tureckej šable, sultánov meč.

Kilikia

- historický kraj pri juhovýchodnom pobreží Malej Ázie. Od roku 103 pred Kristom rímska provincia. Začiatkom 16. storočia bola dobytá Turkami.

kilim

- kelim.

Kilimandžárokotva

- Tanzánia
najvyššia hora Afriky, 5.895 m. n. m.
Má dva vrcholy - Kibo a Mawenzi.
Ľadová masa na jeho vrchole sa za posledných 100 rokov zmenšila o 82%. Od roku 2000 sa na jeho ľadovcoch prestal vytvárať ľad (dôsledok globálneho otepľovania).

Killar, Lukáš

- ČR
* 5. 8. 1981
futbalista.

kilo

- kilogram, značka kg.
- hovorovo 100 (peňazí).

Kilo, Michel

- Sýria
spisovateľ, disident.
Na Blízkom východe získal dobré meno ako spisovateľ a politický analytik, ktorého články sa najčastejšie objavovali na stránkach protisýrsky orientovaných libanonských novín An-Nahar.

kilo-

- vo fyzike predpona vyjadrujúca tisícnásobok (103) základnej fyzikálnej jednotky, značka k.
- 1.000.

kiloampér

- násobná jednotka pre elektrický prúd v sústave SI, tisíc ampérov.

kilobit

- násobná jednotka množstva informácie, značka kb, Kb.

kilobyte
kilobajt

- násobná jednotka kapacity pamäti (počítača), značka kB, KB.

kiloelektrónvolt

- násobná jednotka merania energie elementárnych častíc v atómovej fyzike.

kilogram

- jednotka hmotnosti.
Značka kg.
Je to hmotnosť medzinárodného prototypu kilogramu, ktorý je uložený u Medzinárodného úradu pre váhy a miery v Sévres. Jednotka SI. Približne 1 dm3 (1 liter) vody teplej 4 °C.

kilogrammeter

- jednotka práce, práca, ktorú treba vynaložiť na zdvihnutie 1 kg do výšky 1 m (kg/m).

kilohertz

- násobná jednotka pre kmitočet v sústave SI, tisíc hertzov, značka kHz.

kilojoule

- násobná jednotka pre prácu, energiu, teplo v sústave SI, značka kJ.

kilokalória

- staršia jednotka tepla, značka kcal.

kilometer

- jednotka dĺžkovej miery, tisíc metrov (značka km).

kilometráž

- vyznačenie dĺžok dopravných ciest v kilometroch.

kilometrovné

- poplatok podľa počtu prejdených kilometrov (napr. na železnici za prepravný tovar ap.).

kilometrovník

- ukazovateľ alebo zoznam vzdialeností v kilometroch.

kilopond

- vedľajšia jednotka sily, značka kp. 1 kp=9,80665 N (Newtona).

kilopondmeter

- značka kpm. Vedľajšia jednotka práce (energie). 1 kpm=9,80665 J (joule). Nesprávne kilogrammeter.

kilotona

- porovnávací ukazovateľ výbušnej hodnoty jadrových náplní.

kilovolt

- násobná jednotka elektrického napätia, prípadne elektrického potenciálu, značka kV.

kilowatt

- násobná jednotka pre výkon prúdu v sústave SI, značka kW.

kilowatthodina

- fyzikálna jednotka práce, značka kWh.

kiltkotva

- Škótsko
vlnená sukňa z kockovanej textílie (tartan), mužský národný odev.
- dámska sukňa.

KIM

- Komunistická internacionála mládeže.
Medzinárodná masová organizácia mládeže v rokoch 1919 - 1943. Sekcia Komunistickej internacionály.

Kim Čang-su

- Južná Kórea
politik.
2007: minister obrany.

Kim Čong-ilkotva

- Severná Kórea
* 16. 2. 1942
politik.
Otec Kim Ir-sen. Synovia: Kim-nam (matka He-rim Sung, populárna herečka), Kim Čong-čui (matka Ko Jong-i, tanečnica), Kim Čong-wung (matka Ko Jong-i, tanečnica).
1994: prezident.

Kim Ir-sen

- Severná Kórea
* 15. 4. 1912
† 1994
maršál a politik, aj Kim Il-song.
Syn Kim Čong-il.
1948: zakladá Severnú Kóreu, predseda rady ministrov.
1949: predseda ÚV KS Kórejskej strany práce.

Kim Ki-duk

- Južná Kórea
* 20. 12. 1960 (Bonghwa)
filmový režisér.

Filmografia:
1998: Vtáčia klietka
2000: Ostrov
2001: Drsňák
2001: Adresát neznám
3 iron
2003: Jar, leto, jeseň, zima . . . a jar
2005: Samaritánka.

Kim Su-hwan

- Južná Kórea
* 1922
† 16. 2. 2009
teológ.
Kardinál, emeritný arcibiskup Soulu.
Prvý juhokórejský kardinál.
1951: vysvätený.
1966: vysvätený za biskupa.
1968: vymenovaný arcibiskupom.
1969: vymenovaný kardinálom.

kimberlit

- diamantonosná vyvretá hornina. Bola objavená v roku 1871 u juhoafrického mesta Kimberley.

Kimbrough, Shane

- USA
astronaut.
Let na STS-126.

kimčchi

- kvasený šalát zvyčajne z čínskej kapusty alebo reďkovky ochutený chilli paprikou, cesnakom, pórkom, pastou z morských produktov a podobne.

kimenokata

- odvetvie zaoberajúce sa popisom pohybu bez skúmania jeho príčiny.
- predvádzacia sústava vzorových chvatov v džude.

kimeridž

- stratigrafický stupeň vrchnej jury (podľa anglického mesta Kimmeridge).

kimono

- dlhý voľný odev so širokými rukávmi stiahnutý opaskom. Pôvodne sa nosil v Japonsku.
- strih odevu s nevsadzovanými rukávmi (strihanými vcelku s predným dielom a chrbtom).
- pretekársky úbor (voľný kabátec s voľnými rukávmi, s nohavicami do polovice lýtok a s pásom) v džude a v karate, z bieleho plátenného materiálu.

Kimón

- Atény
asi 510 - 449 pred Kristom
stratég a politik.
Otec Miltiades.
Vyznamenal sa v námorných bojoch s Peržanmi.

kina

- Papua-Nová Guinea
menová jednotka.

Kinadón

- vodca povstania prepustencov a heilótov v Sparte v roku 398 pred Kristom.

kinantropológia

- odbor zaoberajúci sa úlohou zámerných pohybových aktivít, najmä športu, v živote človeka.

kináza

- enzýmy zo skupiny transferáz, ktoré prenášajú anión fosforečnej kyseliny (napr. na cukry, bielkovinu a pod.).

Kincl, František

- ČR
politik.
1989: minister vnútra.

kindžalkotva
kinžal

- široká dlhá dýka používaná v Turecku a na Kaukaze.

kinemacolor
cinemocolor

- systém v kinematografii vynájdený v roku 1906. Skladaním dvoch farieb mal v divákovi vzbudiť dojem farebnosti.

kinematika

- oddiel geometrie. Náuka o pohybe útvarov bez zreteľa na čas. Vyšetrovanie pohybových zákonitostí rovinných alebo priestorových mechanizmov.
- odvetvie mechaniky zaoberajúce sa pohybom telies (dráhou, rýchlosťou, zrýchlením) bez ohľadu na pôsobiace sily.

kinematika agregátu

- pohyblivosť.

kinematika zvierat

- náuka o ich pohybe.

kinematograf

- filmový prístroj (kamera alebo premietačka).

kinematografia

- spôsob záznamu a reprodukcie pohybu prostriedkami fotografie, filmu a ultrarýchlej fotografie. Reprodukcia pohybu je umožnená zrakovou zotrvačnosťou, ktorá je u normálneho človeka 1/7 - 1/30 s. Vynálezcami kinematografie sú bratia Lumierovci. Prvé kino - Cinématographe Lumiere bolo otvorené v roku 1895.
V súčasnosti sa ku záznamu a reprodukcii používa čiernobiely alebo farebný záznam (film) s frekvenciou 16 - 24 obrázkov za sekundu.
Štandartný film má šírku 35 mm, úzky 16 mm, amatérsky 8 mm alebo 9,5 mm.
Zvukový film bol zavedený v roku 1926 (so záznamom zvuku na gramofónovej doske).
Farebný film bol po prvýkrát použitý v roku 1906 po vynájdení systému kinemacolor.
- (v röntgenológii) metóda vyšetrenia srdca zaznamenávajúca jeho činnosť na filmový pás.
- filmové umenie, filmová produkcia, film.

kineskop

- televízna obrazovka.

kinesteológia

- odvetvie zaoberajúce sa štúdiom pohybov a interakcie svalov a nervov.

kinestézia

- súbor pocitov umožňujúcich vnímanie pohybu orgánov podráždením receptorov vo svaloch, šľachách, okostici a v kĺbových puzdrách.

kinetický

- pohybový.

kinetika

- časť dynamiky zaoberajúca sa určovaním dráhy pohybujúcich sa hmotných bodov a telies zo známych pôsobiacich síl.
- odvetvie zaoberajúce sa rýchlosťou a mechanizmom chemických reakcií za rôznych podmienok.
- v lingvistike odbor skúmajúci gestikuláciu, mimiku a pod. ako súčasť bežnej jazykovej komunikácie.

kinetika, enzýmová

- náuka o rýchlostiach chemických reakcií katalyzovaných enzýmami.

kinetika, fyzikálna

- časť fyzikálnej chémie zaoberajúca sa rýchlosťou a mechanizmom chemických reakcií v rozličných podmienkach.

kinetika, reakčná

- odvetvie fyzikálnej chémie, ktoré študuje rýchlosť a priebeh chemických reakcií.

kinetizmus

- (na konci 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia) druh umeleckej tvorby, ktorej základnými vyjadrovacími prostriedkami sú pohyb a svetlo.
Kinetizmus smeruje k syntéze umenia (výtvarného umenia, hudby, filmu, divadla). Vznikol na počiatku 20. storočia.

kinetín

- syntetický cytokinín, regulátor rastu rastlín, podporujúci delenie buniek a ich diferenciáciu.

kineto-
kinet-

- prvá časť zložených slov majúca význam pohyb, pohybujúci sa.

kinetofón

- prístroj zostrojený T. A. Edisonom, ktorý v ňom spojil kinetoskop a fonograf.

kinetogenéza

- evolučná teória, podľa ktorej vývojové zmeny živočíšnych štruktúr vznikali pod vplyvom pohybu živočíchov.

kinetografia

- grafický záznam pohybu.

kinetogram

- záznam pohybu fáz (tanca, pracovného pohybu a pod.).

kinetochor

- oblasť zúženej časti chromozómu, v ktorej sa spájajú chromatídy a na ktorú sa v priebehu mitózy pripájajú vlákna deliaceho vretienka.

kinetoskop

- prístroj s plynulým pohybom filmu v nekonečnej slučke pre individuálne pozorovanie pohybu pomocou stroboskopického kotúča. Vynašiel ho T. A. Edison.

kinetostatika

- odvetvie dynamiky, v ktorom sa skúmajú dynamické problémy pomocou doplnkových síl ako statické.

kinetozóm

- zrnité teliesko na póloch vretienka pri sporogenetickej mitóze machov.
- bazálne teliesko bičíkov a cílií bičíkovcov a nálevníkov.

kinetóza
kinetosis

- dopravná choroba (morská lietadlová, autová, vlaková, … ). U disponovaných ľudí sa prejavuje strachom a nevoľnosťou pri cestovaní. Porucha vegetatívnych funkcií spôsobená dráždením vestibulárneho aparátu ucha, prejavujúca sa nevoľnosťou, vracaním, závratom, najmä pri preprave loďou alebo lietadlom alebo pri rotačnom pohybe

kineziológia

- antropomotorika
náuka o mechanických zákonitostiach pohybového ústrojenstva človeka.

kinezioterapia

- liečebný telocvik, pri ktorom sa používajú podľa určitej metódy cviky a pohyby na udržanie alebo opätovné získanie stratenej svalovej funkcie.
- pohybová liečba.

kinéza

- lokomotorická reakcia bez smerovej zložky, orientačné správanie živočíchov závislé od intenzity podnetu, nie však od smeru, odkiaľ podnet prichádza. Reakciu ilustruje napríklad zbesilé vrtenie sa húsenice obaľovača jablčného, ktorá je vytiahnutá na denné svetlo z príjemného tmavého úkrytu v červivom jablku.

King, B. B.

- USA
* 16. 9. 1925
bluesový gitarista, vlastným menom Riley B. King (doplnil novak@aplin.sk) - B. B. znamená Blues Boy.
1987: uvedený do rock'n'rollovej siene slávy.

King, Henry

- USA
* 24. 6. 1888
† 30. 6. 1982
filmový režisér.
Režisér nemých i zvukových filmov.

Filmografia:

nemé:
Maznáčik David
Biela sestra
Svadobný závoj.

zvukové:
Chicago horí
Alexander Regtime Band
Pieseň o Bernadette
Wilson
Zvon pre Adano
Pištoľník.

King, Larry
Lawrence Harvey Zeiger (vlastným menom)

- USA
* 19. 11. 1933
TV moderátor.
Moderuje najsledovanejšiu reláciu spravodajskej televízie CNN a každý významný človek planéty aspoň raz zatúžil byť jeho hosťom.
Larry King sa stal vo svete médií za päťdesiat rokov legendou.
Svoju šou Larry King Live moderuje od roku 1987.
1957: pracuje v miamskom rádiu WIOD.
1978: precuje v Mutual Radio Network.
1987: podpis zmluvy so CNN.

King, Martin Luther

- USA
* 15. 1. 1929 (Atlanta)
† 4. 4. 1968 (Memphis, zavraždený)
černošský vodca, bojovník za rovnoprávnosť čierneho obyvateľstva v USA.
Predák Národnej asociácie pre pokrok farebného obyvateľstva.
1954: pastor v Montgomery.
Nobelova cena.

king size [king sajz]

- kráľovský formát, veľkosť.
- zvlášť veľký rozmer (napr. cigariet).

King, Stephen Edwin

Stephen King - USA
* 21. 9. 1947 (Portland)
spisovateľ a scenárista.
1966: dokončenie strednej školy.
1966 - 1970: štúdium na univerzite v Orone (Maine).
1971: vyučuje na VŠ v Hamden Public (Maine).

Bibliografia:
1974: Carrie (románová prvotina, 1976: podľa knihy natočený film)
Prekliatie Salemu (1975)
Hnev (1975)
Osvietenie (1977)
Svedectvo (1978)
Nočná smena (1978)
Mŕtva zóna (1979)
Dlhá cesta (1979)
Podpaľačka (1980)
Cujo (1981)
Práce na ceste (1981)
Danse Macabre (1981)
Temná veža: Pištoľník (1982)
Running Man (1982)
Creepshow (1982)
Štyri ročné obdobia (1982)
Christina (1983)
Cintorín zvieratok (1983)
Talizman (1984)
Kliatba (1984)
Parta kostlivcov (1985)
Obdobie vlkodlaka (1985)
To (1986)
Temná veža II: Traja vyvolení (1987)
Dračie oči (1987)
Misery (1987)
Tommyknockeri (1987)
Temné vízie (1988)
Nočné mory na nebi (1988)
Temná polovica (1989)
Svedectvo (1990)
Štyri po polnoci (1990)
Nezbytné veci (1991)
Temná veža III: Pustiny (1992)
Dolores Claibornová (1992)
Geraldova hra (1993)
Zlé a dobré sny (1993)
Nespavosť (1994)
Rose Madder (1995)
Zelená míľa (1996)
Beznádej (1996)
Strážcovia zákona (1996)
Temná veža IV: Čarodejník a sklo (1997)
Šesť príbehov (1997)
Pytel kostí (1998)
Legendy (1998)
Dievčatko, čo malo rado Toma Gordona (1999)
Srdce v Atlantíde (1999)
Búrka storočia (1999)
Krv a dym (1999)
Rastlina (2000)
Jazda na Strele (2000)
O písaní: Memoáre o remesle (2000)
Pavučina snov (2001)
Čierny dom (2001)
Všetko je definitívne (2002)
Z buicku 8 (2002)
Temná veža V: Vlci z Cally (2003)
Temná veža VI: Spev Susannah (2004)
Temná veža VII: Temná veža (2004).

Kingsley, Ben

- USA
herec.
Manželka Alexandra (rozchod v januári 2005, boli spolu len 16 mesiacov).

Filmografia:
Gándhí.

Kiniche Ahau

- mayské slnečné božstvo.

kinín

- biologicky vysoko účinná látka bielkovinovej povahy v krvnej plazme ovplyvňujúca rozširovanie ciev, zvyšujúca priepustnosť kapilár.
- zlúčeniny s biologickou aktivitou rastových regulátorov rastlín.

kino

- biograf.
- čierna alebo červená klovatina z niektorých tropických drevín používaná v liečiteľstve, parfumérii, kožiarenskom priemysle.

kinoamatér

- amatér zaoberajúci sa natáčaním alebo premietaním filmov.

kinoaparát

- prístroj na premietanie filmov, premietací prístroj.

kinoautomat

- filmové predstavenie (s účasťou moderátora), ktorého priebeh ovplyvňujú diváci voľbou z ponúkaných variant príbehu.
- technické zariadenie ku realizácii takéhoto predstavenia.

kinocília

- riasa umožňujúca pohyb bunky alebo vírenie vody (prostredia) okolo nej.

kinofikácia

- plánované rozšírenie počtu kín.
- hustota siete kín v štáte.

kimofikovať

- uskutočňovať, uskutočniť kinofikáciu; rozširovať, rozšíriť sieť kín.

kinofilm

- vo fotografii fotografický film o šírke 35 mm a opatrený perforáciou.

kinografia

- filmová séria snímok s tým istým námetom zachytených krátko za sebou vo veľmi malých časových odstupoch.
- zobrazovanie pohybov, najmä na pracovisku, aby sa zlepšila organizácia práce.

kinogram

- séria snímkov zachycujúca ten istý objekt v jednotlivých fázach, rozfázovanie pohybu.
- pôdorysný diagram pohybov (chôdze a podobne) pracovníka na pracovisku. Slúži ku rozboru organizácie práce na pracovisku. Používa sa aj v športe.

kinoherec
kinoherečka

- zastaralo filmový herec.

kinoobjektív

- objektív premietacieho kinematografického prístroja.

kinooperatér
kinooperatérka

- kto obsluhuje premietací aparát pri premietaní filmu.

kinopanoráma

- filmová technika s veľkým oblúkovým plátnom.

kinoplazma

- špecifická kinetická alebo funkčná protoplazmatická substancia bunky.

kinoreklama

- reklama premietaná obyčajne pred začiatkom predstavenia alebo počas jeho prestávok.

kinoromán

- pôvodne názov pre filmové seriály, neskôr román písaný pre sfilmovanie.

kinosála

- miestnosť, sála, v ktorej sa premietajú filmy.

kinosieť

- sieť kín premietajúcich filmy v rozličných miestach určitej oblasti.

Kinošita, Džundži

- Japonsko
* 1914
dramatik.

kinotéka

- zbierka a požičovňa filmov.

Kinsey, Alfred

- USA
spisovateľ.

Dielo:
5. 1. 1948: Sexuálne chovanie muža.

Kinska, Nastassja

- Nemecko
* 24. 1. 1961
herečka, vlastným menom Nastassja Aglaia Nakszynski.
Otec Klaus.

Filmografia:
1974: The Wrong Move (ako 13 - ročná hrala nahá)
1976: To The Devil a Daughter (horor)
1979: Tess
1982: One From The Heart
Mačací ľudia
1984: Paríž, Texas (road movie)
Neverne tvoja
Hotel New Hampshire
1990: Nebezpečné pády
Láska na jednu noc.

Kinska, Pola

- Nemecko
herečka.
Otec Klaus.

Kinski, Klaus

- Nemecko
* 1926 (Sopota, Poľsko)
† 23. 11. 1991
herec, vlastným menom Nikolaus Günther Karl Nakszynski.
1. manželka Gislinde Kühlbeck. 2. manželka Ruth Brigitte Tocka (sobáš v roku 1960, rozvod v roku 1971). Dcéra Nastassja (matka Ruth Brigitte Tocka), Pola (matka Gislinde Kühlbeck).
1930: odchod rodiny do Nemecka.

Kinský

- ČR
šľachtický rod.
Prvým známym predkom bol Martin z Medvědice, ktorý žil v 13. storočí.
V roku 1596 bol rod povýšený do šľachtického stavu s prídomkom ze Vchynic a Tetova.

Kinský, František Oldřich

- ČR
* 7. 10. 1936 (Viedeň)
† 1. 4. 2009 (Buenos Aires)
šľachtic (Franz Ulrich Kinsky).
Otec Oldřich Ferdinand.

Kinský, Oldřich Ferdinand

- ČR
knieža.
Syn František Oldřich.

Kinský, Radoslav

- ČR
* 14. 6. 1928
imunológ.

Kinshasa

- Zaire
hlavné mesto, predtým Léopoldville. Prístav na Kongu.

kinter

- krátke bavlnené vlákna podradnej akosti používané na pradenie menej kvalitnej priadze, na vypchávky, na výrobu papiera a i.

Kinyr

- Cyprus
mytologický kráľ.
Syn Adónis (matka Myrrha, jeho sestra). Dcéra Myrrha.

kinžal

- kindžal.

kiosk

- záhradná besiedka.
- predajný stánok.

kioskár

- prevádzkovateľ kiosku.

kip

- Laos
menová jednotka.

Kipling, Rudyard

- India
* 1865 (India)
† 1936
spisovateľ.
1907: Nobelova cena za literatúru.

Dielo:
Mauglí (Kniha džunglí)
Nočnou poštou (sci-fi poviedka).

kippa

- tradičná židovská pokrývka hlavy.

kipska

- ľahká surová koža z mladého indického hovädzieho dobytka (zebu), používaná ako stielková useň.

kipukotva
quipu

- incké uzlové písmo - zložitý spôsob zaznamenávania informácií, nie písmo v pravom slova zmysle. Pestrofarebné vlnené retiazky s mnohými uzlami. Kipu pozostávalo z hlavného špagátu, ku ktorému bolo priviazaných až 100 farebných špagátikov. Väčšinu kipu rozlúštil Leland Locke. Do 16. storočia sa používalo v Andskej oblasti Južnej Ameriky, dnes Peru.

kirán
krán

- stará perzská strieborná minca.
- bývalá iránska menová jednotka.
- čiastková jednotka v Afganistane.

Kirbí, Bakr Abdalláh

- Jemen
politik.
2006: minister zahraničných vecí.

Kirby, Bruno

- USA
† ?. 8. 2006 (leukémia)
herec.

Filmografia:
Krstný otec II.
Keď Harry stretol Sally
Dobré ráno, Vietnam.

Kirdorf, Emil

- Nemecko
* 8. 4. 1847 (Mettman)
† 13. 7. 1938 (Münheim)
uhoľný magnát.
1873: spoluzakladateľ Gelsenkirchener Bergwerk AG (GBAG).
Odporca koloniálnej politiky.

Kirejevskij, Ivan Vasilijevič

- Rusko
* 1806
† 1856
slavianofil.
S bratom Pjotrom spoluzakladateľ ruského slavianofilstva.

Kirejevskij, Pjotr Vasilijevič

- Rusko
* 1808
† 1856
slavianofil.
S bratom Ivanom spoluzakladateľ ruského slavianofilstva.

Kirgiz
Kirgizska

- príslušník národa turkotatárskej jazykovej rodiny, žijúcej v strednej Ázii.

Kirgizi

- Kirgizovia
národ turkotatárskej jazykovej skupiny.
Žijú v Kirgizsku.

Kirgizstan
Kirgizská republika

Kirgizsko

Kirgizsko

- stredoázijská krajina.
Rozloha 198.500 km2.
Hlavné mesto Bištek.
13. storočie: nadvláda Mongolov.
17. storočie: islamizácia.
1758: počiatok čínskej nadvlády.
1864: po čínskej nadvláde nadvláda ruská.
1922: začlenenie do ZSSR.
5. 12. 1936: vytvorenie samostatnej republiky v rámci ZSSR.
1990 - 1995: územný spor s Uzbekistanom.
?. 8. 1991: nezávislosť. Vstup do Spoločenstva nezávislých štátov.
1992: vstup do OSN.

kirgizština
kyrgyzština

- severozápadný turkický jazyk, úradný jazyk v Kirgizsku (Kyrgyzstane) (popri ruštine), menšinami používaný aj v Uzbekistane, Tadžikistane, Kazachstane a Sin-ťiangu (Čína).

Kirchhoff, Gustav Robert

- Nemecko
* 1824
† 1887
fyzik.
Spoluobjaviteľ spektrálnej analýzy (aj Bunsen).
Autor zákonov po ňom pomenovaných.

Kirchner, Ernst Ludwig

- Nemecko
* 1880
† 1938
maliar a grafik.
Spoluzakladateľ drážďanskej skupiny Die Brücke.

Kirchner, Néstor

- Argentína
politik.
Manželka Cristine Fernandéz de Kirchner.
Do roku 2007 prezident. V úrade ho vystriedala jeho manželka.

Kiribati
Republika Kiribati

Kiribati

- štátny útvar v Tichomorí.
Rozloha 810 km2.
Hlavné mesto Bairiki (na atole Tarawa).
1979: nezávislosť.

Kirik

- * 1110
novgorodský jáhen
autor významných prác o kalendári.

Kirilenko, Andrej Pavlovič

- ZSSR
* 1906
stranícky a štátny činiteľ.
1931: člen KSSZ.
1956: člen ÚV KSSZ.
1962 člen politbyra.
1966: tajomník ÚV KSSZ.
Poslanec najvyššieho sovietu ZSSR.

Kirill

- Rusko
teológ.
1. 2. 2009: moskovský patriarcha a patriarcha celej Rusi.

Kirin, Ivica

- Chorvátsko
politik.
2007: minister vnútra.
29. 12. 2007 rezignoval.

Kiritescu, Alexandru

- Rumunsko
* 1888
spisovateľ.
Autor psychologických drám.

Dielo:
Sojky
Kobylky.

Kirk, Hans

- Dánsko
* 1898
† 1962
románopisec.

Dielo:
Rybári
Nádenníci.

Kirkilas, Gediminas

- Litva
politik.
2007, 2008: premiér.

Kirkpatrick, Jeane

- USA
† 8. 12. 2006
politička, diplomatka.
Syn Stuart.
1981: veľvyslankyňa v OSN (ako prvá žena stáleho predstaviteľa USA v OSN).
1985: vstup do Republikánskej strany.

Kirlian, Semjonkotva

- Rusko
vedec.
Manželka Valentina.
Vyvinul s manželkou techniku elektrofotografie, ktorá zobrazuje luminiscenčnú žiaru obklopujúcu živé organizmy.

kirman

- kerman
orientálny ručne viazaný koberec (podľa iránskeho mesta a provincie toho istého mena).

kirna

- temperovaný tank s miešadlami, v ktorom sa vytvára margarínová emulzia (kirnovanie).

kirne

- nádoba na výrobu margarínovej emulzie.

kirňa

- parou vykurovaná nádoba s miešadlami na výrobu margarínovej emulzie účinkom prudkého mechanického miešania.

kirňovanie

- výroba margarínovej emulzie v kirni.

Kirov, Sergej Mironovič

- ZSSR
* 1886
† 1934 (zavraždený)
revolucionár a politik, aj Kostrikov.
1930: člen politbyra ÚV.

kirsch

- nemecká pálenka z čerešní, čerešňovica.

Kirschner, Jana

- SR
* 29. 12. 1978 (Martin)
speváčka.
1999 - 2003: 1. miesto v ankete Slávik v katégorii speváčka.

Albumy:
1997: Jana Kirschner
1999: V cudzom meste
2002: Pelikán
2003: Veci, čo sa dejú
2007: Shine.

Kirst, Hans Helmut

- Nemecko
* 1914
spisovateľ, satirik.

Dielo:
Nula osem pätnásť.

Kiršon, Vladimír Michajlovič

- ZSSR
* 1902
† 1938
spisovateľ a dramatik.
Autor budovateľských hier.

kírtan

- sikhská náboženská hudba, ktorá znie 24 hodín denne v Zlatom chráme v Amritsare.

Kisel, Karol

- SR
* 15. 3. 1977
futbalista.

Kishon, Ephraim

- Izrael
* 23. 8. 1924 (Maďarsko)
† 29. 1. 2005
spisovateľ, satirik, dramatik, scenárista a filmový režisér, pôvodom z Maďarska, občianske meno Ferenc Hoffman.
Po väznení v nacistických koncentračných táboroch emigroval v roku 1949 do Izraela, kde najprv písal satirický stĺpček pre hebrejský denník Omer, neskôr pre Ma'ariv.
Začal sa venovať politickým a sociálnym témam, ale s humorným prístupom.

Dielo:
Rodinné historky
Salah Sabati
Policajný dôstojník Azulai
Nebolo sa čomu smiať
Picassova sladká pomsta
Nevďak svetom vládne
Obetný baránok
Sallah Šabati (scenár, bol nominovaný na Oscara a získal Zlatý glóbus a ďalšie ceny).

Kisch, Egon Ervín

- ČR
* 29. 4. 1885
† 31. 3. 1948 (Praha)
nemecky píšuci spisovateľ, novinár.
Klasik literárnej reportáže.
1939: emigrácia do USA.

Dielo:
Pražský pitaval
Trhovisko senzácií
Zúrivý reportér
Objavy v Mexiku
Pristátie v Austrálii
Tajná Čína
Pasák (román).

kismet

- v Oriente osudové predurčenie.
- osud.
- vôľa Alláhova.

kisoida

- pravouhlá úpätnica paraboly pre pól vo vrchole paraboly.

Kissinger, Henry Alfred

- USA
politik, politológ, historik nemeckého pôvodu.
Manželka Nancy.
1938: odchod do USA.
1969: poradcom prezidenta pre otázky zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti.
1972 - 1976: minister zahraničných vecí.
1973: Nobelova cena za mier.

Dielo:
1973: Kríza: Anatómia dvoch veľkých zahraničnopolitických kríz.

kisuč

- lososovitá ryba rodu Oncorhynchus žijúca v severnej časti Tichého oceánu (podľa osobného mena používaného na Kamčatke a Aljaške).

Kiš, Milan

- SR
* 3. 8. 1934 (Bratislava)
† 5. 3. 2007
herec.
Pôsobil v Dedinskom divadle Bratislava, v Spišskej Novej Vsi, v Trnave, v Tatra revue a od roku 1967 bol stálym členom Divadla Andreja Bagara v Nitre.
Diváci si ho pamätajú ako mladého Cigánika zo slávneho televízneho filmu Martina Hollého Balada o siedmich obesených (1968), ako večne opitého a chorého malomestského lekárnika Filadelfiho z filmu Pomocník (1982) či neposedného výmyselníka z Jakubiskovej Tisícročnej včely (1983).
Juraj Jakubisko dal Kišovi príležitosť rozvinúť talent v známom televíznom triptychu Nevera po slovensky (1980).
Z televíznej obrazovky si Kiša pamätajú nielen dospelí, ale aj detskí diváci, pre ktorých vytvoril množstvo postáv v televíznych seriáloch a rozprávkach.

Kiši

- Japonsko
politik.
1960: premiér.

kišlak

- osada, dedina v Strednej Ázii (najmä v Uzbekistane a Tadžikistane).
- zimný tábor kočovníkov v Afganistane a Iráne.

Kišoňová-Hubová, Mária

- SR; * 1915; operná speváčka, sopranistka.

kit

- súprava dielov lietadla, lode, auta a podobne z plastu určená pre modelárstvo.

KIT
Kanazawa Institute of Technology

- Japonsko
vysoká technická škola.

kit, pre rádiofarmaká

- je akýkoľvek prípravok rekonštituovaný a/lebo spojený s rádionuklidom do konečného rádiofarmaka, zvyčajne pred jeho podaním.

Kitani

- Kitanovia
tunguzský kmeň. Prišiel na územie dnešnej Číny koncom 1. tisícročia.

Kitáb-i-Aqdas

- arabsky Najsvätejšia kniha
ústredná kniha Bahá'í viery a Bahá'í Písma. Obsahuje zákony a zásady. Bola zjavená Bahá'u'lláhom v Akká.

kithara

- (v starovekom Grécku) strunový brnkací nástroj.

Kitchener, Horatio Herbert

- Veľká Británia
* 24. 6. 1850
† 5. 6. 1916
generál.
1896 - 1898: potlačil povstanie mahdistov v Sudáne.
1899 - 1902: veliteľ britských jednotiek v búrskej vojne.
1909: poľný maršál.
1914: minister vojny (prvý aktívny dôstojník ako minister vojny v Británii).
Výrazne zvýšil počet divízií britskej armády (z 20 na 70).
Podporoval útok na Osmanskou ríšu a bol kritizovaný za neúspešnú operáciu v Dardanelách (I. svetová vojna).
Zahynul pri potopení krížnika Hampshire.

kitľa
kytľa

- (kedysi) chudobný vrchný mužský i ženský odev, potom spodná sukňa alebo blúza.

Kitov, Georgi

- Bulharsko
† 14. 9. 2008
archeológ.
Medzi jeho najvýznamnejšie objavy patrí objav svätyne neďaleko juhobulharského, v súčasnosti azda najväčšieho archeologického náleziska Starosel.
Zaslúžil sa tiež o objav asi pol kilogramu vážiacej zlatej masky tráckeho panovníka či drahokamami vykladanej hrobky tráckeho kráľa Seuthesa III.

kits

- dvojsťažňová rybárska loď.

Kitt, Eartha

- USA
* 17. 1. 1927 (Južná Karolína)
† 25. 12. 2008 (New York)
speváčka, kabaretná tanečnica a herečka.
Medzi jej najväčšie hity patria piesne C'est Si Bon, Let's Do It a Just an Old Fashioned Girl.

Filmografia:
Pás cudnosti
Sto rán bičom
Bumerang
Nič než láska
1966: Catwoman
Batman (TV seriál)
Miami Vice (TV seriál)
Bumerang.

kituba
munukutuba
monokutubčina

- benue-konžský (bantuský) jazyk z nigersko-konžskej rodiny, rozšírený v Kongu (Brazzaville), kde funguje ako národný jazyk (spolu s lingalčinou). Kreolizovaný jazyk, ktorý sa vyvinul na základe konžských dialektov, v lexike s výpožičkami z lingalčiny, portugalčiny a francúzštiny.

kiu [kjú]
kyu
kjú

- žiakovský stupeň technickej vyspelosti športovca v džude.

kiufte

- bulharská pečená podlhovastá fašírka z pomletého baranieho a iného mäsa.

kiva

- kruhová, pôvodne podzemná miestnosť v pueble, ktorá slúžila náboženským účelom.

kivi

- Apteryx, Apterygiformes
rod nelietavých vtákov so zakrnelými krídlami z rádu pštrosov.
Žije na Novom Zélande.
Ich dlhé perie pripomína srsť. Majú slabý zrak, ale výborna vyvinutý sluch a čuch.
Samica znáša relatívne najväčšie vajce - predstavuje až 1/4 jej hmotnosti.
- aktinídia čínska.
- hrdzavohnedý malý chlpatý plod liany Actinidia chinensis so zelenkavou dužinou, s drobnými čiernymi semenami, pôvodne z Číny, teraz pestovaný najmä na Novom Zélande.

Kivi, Aleksis

- Fínsko
* 1834
† 1872
spisovateľ, vlastným menom A. Stenvall.

Dielo:
Sedem bratov (najvýznamnejší fínsky román 19. storočia).

Kivu

- Kongo
jazero vo východoafrickej priekope.
Rozloha 2.650 km².

kiwa hirsuta

- neznámy tvor objavený v hlbokom mori v roku 2005. Podobá sa krabovi, ktorý je pokrytý chlpami. Meria asi 15 cm a nie je príbuzný so žiadnym známym živočíchom.

kiwano

- tropická divoká uhorka pôvodom z Afriky, dnes sa pestuje v Taliansku, Izraeli a na Novom Zélande. Bodliakovitý melón je príbuzný s uhorkou aj melónom. Dlhý žltooranžový plod s ostňami obsahuje rôsolovitú, tmavozelenú dužinu s množstvom zrniečok. Má osviežujúcu šťavnatú chuť. Je bohatá na draslík a horčík.

kiwi

- Actinidia sinensis
plod rastliny je so srstnatou hnedou pokožkou, vo vnútri je zelená dužina s čiernymi jedlými semenami. Bohaté na vitamín C.

Kizilirmakkotva

- Turecko
rieka.
Staroveký Halys.
Dĺžka 1.400 km, ústi do Čierneho mora, je nesplavná.

Kizim, Leonid Denisovič

- ZSSR
* 5. 8. 1941 (Krasnyj Liman)
kozmonaut.
Let na Sojuz T-3, Sojuz T-10, Sojuz T-15.
Pobyt na Saljut 6.

kJ

- značka pre kilojoule.

kjariza
kjariz

- vo vodnom hospodárstve jednoduchá alebo rozvetvená štôlňa na zachytávanie a odber podzemnej vody zo zvodnatených podložných vrstiev.

kjeldahlizácia

- analytická metóda stanovenia dusíka v organických látkach (podľa dánskeho chemika J. G. Ch. Th. Kjeldahla).

Kjongdžu

- Južná Kórea
pohrebisko kórejských panovníkov.

Kjódó

- Japonsko
tlačová agentúra.

kjógen

- japonské ľudové frašky zo 14. a 15. storočia.
Zachovalo sa ich asi len 250. Vkladali sa medzi hry nó.

Kjókko

- Japonsko
družica programu Exos.
štart: 4. 2. 1978
hmotnosť 130 kg
životnosť 300 rokov.

Kjótó (Heian)

- Japonsko
hlavné mesto Japonska v rokoch 794 - 1868 (pred rokom 794 bolo hlavné mesto Nara).
Dodnes je korunovačným mestom japonských cisárov. Leží na ostrove Honšú.
V meste sa nachádza cez 1.800 rôznych svätýň a kláštorov.

kjökknmödding

- z dánskeho kjekenmedyng
odpadová hromada lastúr pĺžov a kostí zvierat. Vzniká pri opätovnom osídľovaní.

Kjui, Cezar Antonovič

- Rusko
* 1835
† 1918
skladateľ, kritik.
Člen Mocnej hŕstky.
Autor opier a romancí.

kjú
kyu
kiu [kjú]

- žiakovský stupeň technickej vyspelosti športovca v džude.

Kjúšú
Kiušiu

- Japonsko
najjužnejší z ostrovov Japonska.
Rozloha 40.553 km².
Je hornatý s činnými sopkami. Podnebie je subtropické.

klabera

- klevela.

kladenie, súknové

- v textilníctve jeden zo spôsobov väzby pletenín.

kladistika
kladizmus

- smer fylogenetickej systematiky organizmov vychádzajúci pri ich klasifikácii z fylogenetickej (genealogickej) schémy.
- vedecký odbor, ktorý sa zaoberá fylogenetickou klasifikáciou najmä podľa spoločných predkov. Jej otcom je Willi Hennig.

kladivár

- atlét pestujúci disciplínu hod kladivom.

kladivko

- menšie kladivo.
- súčiastka klavírneho mechanizmu.
- v anatómii kostička v sluchovom ústroj.

kladivo

- nástroj z kusa upraveného železa na drevenej rúčke, používaný na pribíjanie, zatĺkanie klincov, kutie železa a pod.
- zariadenie na mechanické pribíjanie, vŕtanie ap.
- v športe vrhacie náčinie pozostávajúce z ťažkej gule zavesenej na drôtenom lane.

Kladivo, Bohumil

- ČR
* 1888
† 1943
geodet a geofyzik.
Previedol kyvadlové merania tiaže na Morave.
Zaoberal sa vyrovnávacím počtom a gravimetriou.

kladka

- okolo osi voľne otočný kotúč s drážkou pre lano ku zdvíhaniu bremien. Jednoduchá kladka sa používa ku zmene smeru ťahu. Jednoduchý stroj.

kladkostroj

- zdvíhacie zariadenie zložené z pevných a voľných kladiek. Cez kladky je vedený nosný orgán (lano, reťaz) a s ním je tvorený dvoj alebo viacnásobný prevod. Úmerne k počtu prevodov znižuje kladkostroj silu potrebnú na zdvihnutie bremena.

kladogenéza

- proces štiepenia a izolácie vývojových vetiev vo fylogenetickom vývoji organizmov.

kladogram

- dendrogram zachytávajúci genealogické vzťahy taxónov organizmov hodnotených kladistickými metódami.

kladománia

- nadmerne bohaté vývojové vetvenie.

kladónium

- skrátená, sploštená zelená os tvarom i funkciou nahrádzajúca zakrpatené asimilačné listy (napr. asparágusu).

kladný

- pozitívny (opak je záporný).
- prisvedčujúci niečomu, súhlasný.
- úspešný, priaznivý.

Kladrubský, Jiří

- ČR
* 19. 11. 1985
futbalista.

Kladsko
Kłodzko

- Poľsko
územie v Poľsku na juh od Vratislavského vojvodstva.
Od 10. storočia patrilo k Čechám, v roku 1742 postúpené Prusku.
Od roku 1945 súčasť Poľska.

klak

- skladací cylinder.

klaka

- platený potlesk.
- dopredu zorganizovaná skupina obecenstva.
- skupina ľudí pomáhajúca presadiť určitý zámer.

klakér

- člen klaky.

klaksón

- húkačka motorových vozidiel, používaná niekedy v džeze (podľa výrobcu, americkej spoločnosti Klaxon).

klam, zmyslový

- skreslený vnem, a to buď vonkajším prostredím (tyč ponorená do vody sa javí ako zlomená), alebo vlastnosťami vnímacieho ústrojenstva (napr. preceňuje sa zvislá dĺžka proti vodorovnej.

klamer

- skoba.

klamotvar

- pseudomorfóza
nerast obmedzený kryštalickým tvarom mu neprináležiacim.

klampiar

- remeselník zhotovujúci predmety z plechu.

klampiarstvo

- zamestnanie klampiara.
- klampiarska dielňa.

klamra

- slangovo skoba.

klankotva
clan

- potomstvo, rod, kmeň.
- pevne zomknuté spoločenstvo.

klander

- zábradlie.
- palica.

klanica

- bočná podpera na voze alebo železničnom vagóne.

klaný

- rozdelený na dvoje, rozštiepený.

klapancia

- málo hodnotná báseň alebo pieseň, veršovačka.

Klapálek, František

- ČSR
* 1863
† 1919
entomológ.
Zakladateľ Československej entomologickej spoločnosti.

Klapálek, Karel

- ČR
* 1893
generál.
Počas 2. svetovej vojny bojoval na strednom východe, u Tobruku.
1944: veliteľ na Dukle.
1952: zatknutý. Neskôr rehabilitovaný.

klapka

- zaklápacia doštička, uzáver, záklopka.
- otočná doska tvoriaca riadiacu prekážku prúdenia kvapalín a plynov.
- v strojárstve uzatváracia aparatúra v potrubí.
- v letectve výkyvná plocha ku zmene aerodynamických pomerov počas letu (klapky vztlakové - pristávacie, štrbinové klapky, brzdiace klapky, vyvažovacie klapky a Flettnerove klapky).
- zariadenie na dychových nástrojoch.
- chránič priklápajúci sa na uši, tienidlo na oči (spravidla pri koňoch).

Klapka, Filip

- ČR
* 20. 6. 1981
futbalista.

klapka, synchronizačná

- tabuľka s názvom filmu a ďalšími údajmi, ktorú sníma so sprievodným klapnutím ramena tabuľky kamera pred každým záberom.
- slangovo osoba obsluhujúca toto zariadenie, skriptérka, skriptka.

klapka, škrtiaca

- určená na menenie prietoku plynov al. kvapalín potrubím.

klapka, žabia

- zabraňujúca vnikaniu nečistôt a zvierat do potrubia.

klapky, mať na očiach

- prenesene nevidieť, nechcieť vidieť skutočnosť, byť zaslepený.

Klaproth, Martin Heinrich

- Nemecko
* 1743
† 1817
lekárnik, chemik.
Má zásluhy v kvantitatívnej analýze nerastov.
1787: prednáša chémiu na kráľovskej delostreleckej akadémii. Izoloval zeminu zirkónia z monazitových pieskov z Cejlónu.
1810: prvý profesor chémie na univerzite v Berlíne.
1795: objavil kysličník nového kovu, ktorý nazval titan. Rozpoznal, že sa jedná o ten istý prvok, ktorý objavil William Gregor a uznal Angličanovo prvenstvo.
Objavil cér (1803), stroncium, telúr (1782) a urán.

Klar, Christian

- Nemecko
* 20. 5. 1952 (Freiburg im Breisgau)
terorista.
Člen RAF.
1976: vstup do RAF.
?. 11. 1982 zatknutý.
1985: odsúdený na doživotie.
9. 1. 2009: prepustený na slobodu.

klaretkotva
claret

- biele, takmer bezfarebné víno z červenej burgunskej révy. Používa sa k výrobe šampanského vína.

klarifikácia

- objasnenie.
- očistenie.
- čírenie.
- zbavovanie tekutín alebo roztokov znečisťujúcich látok, čírenie.
- pripomenutie a upozornenie pacienta na jeho myšlienky, pocity, postoje a objasnenie niektorých aspektov jeho chovania sa.

klarifikátor

- zariadenie používané v trstinových cukrovaroch na odstránenie uhličitanu vápenatého krátkym povarením, vyvárač.

klarifikovať

- vykonávať klarifikáciu.

klariflokulátor

- zariadenie pre úpravu (čistenie) vody, v ktorom sú spojené vločkovadlo a usadzovač.

klarina

- sólová trúbka prenikavého tónu.

klarinet

- drevený hudobný dychový nástroj s jednoduchým plátkom. V orchestri sa používa od polovice 18. storočia.

klarinetista
klarinetistka

- hráč na klarinete.

klariska

- členka ženskej vetvy rehole minoritov založených sv. Františkom z Assisi a sv. Klárou.
- členka ženskej vetvy rehole kapucínov založenej Máriou L. Longo.

klarisky

- príslušnice rádu klarisiek - ženskej vetvy františkánskeho rádu (minoritov).

klarit

- lesklá vláknitá zložka čierneho uhlia poskytujúca pri karbonizácii veľmi dobrý koks a značné množstvo dechtu.

klarizmus

- (v ruskej poézii na začiatku 20. storočia) smer propagujúci krásu, jasnosť a radosť zo života.

klark
clark

- jednotka, ktorá udáva priemerný obsah prvkov v zemskej kôre. Pomenované podľa anglického geochemika F. W. Clarka.

klarkia

- vysoká letnička rodu Clarkia, s bielymi, ružovými, červenými alebo purpurovofialovými kvetmi, pôvodom zo Severnej Ameriky (podľa amerického botanika W. Clarka).

klas

- spica
hroznovité jednoduché kvetenstvo.
- druh zloženého súkvetia.
- vrchná časť stebla obilnín, v ktorej sú zrná.

klasa

- školská trieda.
- (hovorovo) vynikajúcej úrovne, skvelý, trieda.

klaseň

- starý ľudový názov mesiaca augusta.

klasicista

- stúpenec klasicizmu v umení, klasik.

klasicizmus

- slohový prúd v európskej kultúre rôznych období, ktorý usiloval o dokonalú formu vlastnú umeniu klasiky. Vo výtvarnom umení klasicizmus vychádzal z renesancie z tvorby talianskeho architekta Palladia.
- v literatúre smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v 17. storočí a vychádzal z antických vzorov.
- v hudbe obdobie v rokoch 1770 - 1830 charakteristické vykryštalizovaním homofónneho inštrumentálneho slohu, prehľadnou harmóniou, pravidelnou rytmikou.

klasicizovať

- tvoriť v duchu klasicizmu.
- dávať niečomu klasický ráz.
- vzťahujúci sa na starých Grékov a Rimanov.
- zaoberajúci sa štúdiom ich jazykov a literatúr.
- majúci za vzor starogrécke a starorímske umenie, vytvorený v jeho duchu, klasicistický.
- dokonalý, osvedčený, príznačný.

klasickosť

- klasický ráz, klasická povaha, dokonalosť.

klasický

- vytvorený klasikom.
- vynikajúci, formálne dokonalý.

klasifikácia

- zaraďovanie do skupín podľa istých hľadísk, triedenie.
- hodnotenie, posudzovanie spôsobilosti, schopnosti, hodnoty a pod.
- známkovanie znalostí žiakov v škole, jednotné hodnotenie študijných výsledkov jednotlivých žiakov a ich správania za určité časové obdobie.

klasifikácia jazykov, genealogická

- klasifikácia jazykov podľa zhôd v jazykovej štruktúre.

klasifikácia klímy

- rozdelenie atmosféry z hľadiska atmosférickej korózie.

klasifikácia pôd, klimatická

- spôsob triedenia pôd podľa priebehu pôdotvorných procesov charakterizovaných typickými pôdnymi horizontmi.

klasifikácia, rozpočtová

- sústavný zoznam rozpočtových príjmov a výdavkov roztriedený podľa jednotných znakov.

klasifikácia, zdravotná

- triedenie osôb podľa zdravotného stavu.

klasifikácia, zürišská

- hodnotenie jednotlivých slnečných škvŕn alebo ich skupín vo fotosfére (podľa švajč. mesta Zürich).

klasifikácia, vied

- rozdelenie vied z hľadiska objektívnych špecifických znakov vlastných predmetov ich skúmania, ich metódam, stupni obecnosti a podobne.

klasifikácia, žiakov

- jednotné hodnotenie výsledkov výchovnej a vzdelávacej práce u jednotlivých žiakov na základe skúšok, kontrolných prác a komplexného posúdenia práce a chovania žiaka za určité časové obdobie.

klasifikátor

- klasifikátorka
kto uskutočňuje klasifikáciu.
- prístroj na triedenie zŕn rozličných rúd, triedič.

klasifikovať

- uskutočňovať, uskutočniť klasifikáciu.

klasik

- autor diel trvalej hodnoty.
- všeobecne uznávaný umelec alebo vedec.
- antický autor.

klasika

- pôvodne vrcholné štádium vývoja starovekého umenia (grécka klasika v rokoch od 480 pred Kristom do vlád Alexandra Macedónskeho).
- prenesene také výtvory a výkony v oblasti vied a umenia, ktoré sú stálym vzorom.
- vrcholné obdobie v umení a literatúre určitého národa.

klast

- úlomok, zrno.

klasterkotva
cluster

- zhluk, strapec, trs.
- skupina viac ako dvoch objektov vydeľujúcich sa zo štatistického pozadia.
- v jadrovej fyzike zoskupenie nukleónov, z ktorých sa podľa určitej modelovej predstavy skladajú jadrá.
- skupina niekoľko súčasne znejúcich tónov s minimálnou intervalovou vzdialenosťou.
- (o elektronickej hudbe) komplex niekoľkých súčasne znejúcich tónov s minimálnou intervalovou vzdialenosťou, so zvukovo farebným určením, bez harmonickej funkcie.
- komplexná zlúčenina s troma, prípadne viacerými atómami kovov navzájom na seba viazanými.

klastéza

- katakláza.

klastický

- úlomkovitý, vzniknutý rozpadom či rozrušením.

klatratácia

- izolácia skupiny látok zo zmesi pomocou klatrátov.

klatrát

- molekulový agregát, najčastejšie organickej zlúčeniny, do ktorého medzier v kryštalickej mriežke sú uložené atómy alebo molekuly iných látok, dutinová zlúčenina.

klaudikácia

- krívanie, občasné krívanie vznikajúce pri insuficiencii dolných končatín, roztrúsenej skleróze a pod.
- kŕčovité bolesti v lýtkach.

klaunkotva

- cloun, clown
pôvodne šašo starého anglického divadla. Dnes smiešne oblečená a maskovaná figúra, ktorá baví divákov medzi číslami cirkusového programu.
- komická figúra cirkusového, varietného alebo kabaretného programu.

klaunéria

- vystúpenie klauna (určené na vyplnenie prestávok v cirkusoch), klauniáda.

klauniáda

- komické, klaunské vystúpenie.
- šaškáreň.

klaunovstvo

- šašovstvo.

Klaus, Karl Karlovič

- Rusko
* 1796
† 1864
chemik.
Izoloval a pomenoval ruthenium (podľa latinského názvu Ruska).

Klaus, Václav

- ČR
* 19. 6. 1941
ekonóm, politik.
Otec Václav (1901 - 1974). Matka Marie Kailová (* 1914). Manželka Livie. Syn Jan a Václav.
1963 - 1970: vedecký pracovník Prognostického ústavu ČSAV.
1987 - 1989: pracovník ČSAV.
1990 - 1991: predseda OF.
1989: minister financií.
1991: spoluzakladateľ ODS.
1992: predseda ODS.
1989 - 1992: minister financií.
1991 - 1992: miestopredseda vlády.
1992 - 30. 11. 1997: premiér (od 1. 1. 1993 ČR).
28. 2. 2003 - 7. 3. 2008: prezident.
2008: zvolený za prezidenta do druhého funkčného obdobia.
6. 12. 2008: vzdáva sa funkcie čestného predsedu ODS.

Dielo:
Cesta k tržní ekonomice
Ekonomická věda a ekonomická reforma
O tvář zítřka.

klausthalit
clausthalit

- olovenosivý vzácny kockový nerast, selenid olovnatý z radu galenitov (podľa nemeckého náleziska Clausthal).

klaustrofília

- chorobná túžba po malých priestoroch.

klaustorfób

- kto trpí klaustrofóbiou.

klaustrofóbia

- chorobný strach z pobytu v malých alebo uzavretých priestoroch.

klauza

- klauzúra
vodná nádrž na splavovanie dreva.
- v lingvistike veta ako súčasť súvetia, prípadne aj iná syntaktická konštrukcia založená na jednej vetnej predikácii.

klauzula

- doložka, obmedzenie, podmienka, výhrada k úradným alebo zmluvným listinám.
- v literatúre rytmická úprava konca vety v próze, najmä stredovekej.

klauzulovať

- (čo) vybavovať klauzulou, doložkou.

klauzúrakotva

- odlúčenie od sveta, uzavretosť (napr. kláštorná).
- časť kláštora neprístupná laickým osobám, najmä osobám druhého pohlavia.
- klauza
vo vodnom hospodárstve údolná priehrada slúžiaca ku zhromažďovaniu vody ku plaveniu dreva.
- klauzúrna skúška.

klaviatúra

- klávesnica, keyboard.

klavičembalo
clavicemballo

- čembalo, clavecin, harpsichord.

klavifón

- elektronický klávesový nástroj.

klavichord
clavichord

- (od 15. do 18. storočia) strunový klávesový nástroj, ktorého struny sa rozochvievajú dotykom mosadzných tangent (kolíčkov alebo jazýčkov), jeden z predchodcov klavíra.

klavikula

- kľúčna kosť.

klavikulárny

- klíčkový.
- týkajúci sa kľúčnej kosti.

klavirista
klaviristka

- hráč na klavíri, pianista.

klavír

- strunný úderový hudobný nástroj s klávesnicou. Jeho predchodcami boli clavicembalo a clavichord.

klavus

- okrúhle zhrubnutie rohoviny kože (tzv. kurie oko).

klazmocyt

- bunka usadená v tkanive s výraznou fagocytárnou schopnosťou prejavujúcou sa pohlcovaním väčších častíc napr. odumretých buniek, histiocyt, makrofág.

Klácel, František Matouš

- ČR
* 1808
† 1882
slobodomyseľný augustiánsky kňaz, filozof.

Dielo:
Listy přítele přítelkyni o původu socializmu a komunizmu (pôvodne určené B. Němcovej).

Klára, z Assisi

- priateľka Františka z Assisi. Zakladateľka rádu františkánok - klarisiek.

kláštor

- claustrum
(v kresťanstve a budhizme) uzavretý súbor objektov tvoriacich dom mníšskeho rádu.

kláštor, břevnovský

- najstaršie sídlo benediktínov v Čechách. Bol založený v roku 993.

kláštor, stauropegiálny

- (vo východnej cirkvi) ktorý podlieha priamo patriarchovi.

kláštor, Želivský

- ČR
kláštor na sútoky Želivky s Trnávkou. Bol založený v roku 1136 Soběslavom I. Patrí ku najstarším v ČR. Hneď po založení sa v areáli usídlil mníšsky rád premonstrátov. 1712: po požiari kláštor prestaval architekt J. B. Santini. V 50 - tych až 60 - tych rokoch 20. storočia slúžil ako väzenie pre kňazov. 1991: vrátený rádu premonstrátov.

kláštorník
kláštorníčka

- rehoľník, mních.

kláves

- dotyková vonkajšia časť dvojramennej páky (na klavíri, harmóniu, organe a pod.), ktorej stlačením sa vyvoláva tón.
- súčiastka rozličných strojov, ktorej stlačením sa vykonáva určitá činnosť

klávesista

- hráč na (elektronických) klávesových nástrojoch.

klávesnica

- (na niektorých nástrojoch) sústava klávesov zostavená v určitom poriadku, ovládaná pákovým systémom, ktorého stlačením sa vyvoláva tón, klaviatúra.
- sústava klávesov na rozličných strojoch.
- v kybernetike zariadenie skladajúce sa z tlačidiel, pomocou ktorých možno ručne vysielať kódované dáta a riadiace signály do stroja na spracovanie informácií.

Klebnikov, Paul

- USA
† 9. 7. 2004 (Moskva, zavraždený)
novinár ruského pôvodu.
Šéfredaktor časopisu Forbes.

Klebsiella

- rod mikróbov.

Klee, Paul

- maliar
* 18. 12. 1879
† 29. 6. 1940
grafik, hudobník, filozof, básnik, estetik, kritik a teoretik umenia a vplyvný pedagóg (učiteľ v Bauhause).
Bol systematikom, ktorý sa stále pohyboval medzi umením a vedou, medzi neviazaným experimentom a prísnou matematikou, medzi maľbou a hudbou. Jeho písanie bolo maľbou a maľovanie písaním. Mal blízko k básnikom Novalisovi a Goethemu, miloval Mozarta a Bacha. Dlho sa rozhodoval medzi výtvarným umením a hudbou, čo sa skončilo ich stálym prelínaním. Doživotné nadviazanie na hudbu, sám hral na husle v Bernskom orchestri, potvrdil aj v roku 1906, keď si za manželku vzal pianistku Lilly Stumpf.

kleft

- grécky povstalec proti tureckej nadvláde.

Klecho, Jozef

- SR
akademický sochár, maliar a reštaurátor.

Kleiber, Erich

- Rakúsko
* 1890
† 1956
dirigent.

Klein, Calvin

- USA
* 19. 11. 1942
módny návrhár.

Klein, Dušan

- ČR
* 1939
režisér.

Filmografia:
1982: Jak svět přichází o básníky
1984: Jak básníci přicházejí o iluze
1987: Jak básníkům chutná život
1993: Konec básníků v Čechách
2004: Jak básnící neztrácejí naději.

Klein, Felix

- Nemecko
* 1849
† 1925
matematik.
Zaoberal sa teóriou funkcií a transformáciou, neeuklidovskou geometriou a algebraickými rovnicami.

Klein, Jan

- * 1684
† 1762
jezuita.
Konštruktér astronomických a zemepisných hodín a prístrojov.

Klein, Martin

- ČR
* 2. 7. 1984
futbalista.

Kleinová, Melanie

- ČR
* 1882
† 1960
psychoanalytička.
Skúmala najmä deti.

Dielo:
Závislost a vděčnost.

Kleinschmidt, Jutta

- Nemecko
automobilová pretekárka.
2001: ako prvá žena zvíťazila na Rallye Dakar.

Kleió

- múza dejepisu.

Kleis, Marián

- SR
† 18. 12. 2008
herec.

Kleisthenés

- Atény
reformátor štátneho zriadenia (zrušenie moci rodovej aristokracie, rozhodujúcim orgánom snem občanov, . . . ). Okolo roku 506 pred Kristom položil základy aténskej demokracie.

kleisto-

- prvá časť zložených slov majúca význam klíčok, plod, plodový.

kleistoantéria

- čiastočná kleistogamia.

kleistogameón

- druh rozmnožujúci sa kleistogamickým spôsobom.

kleistogamia

- spôsob opeľovania rastlín, samoopeľovanie.

kleistogénia

- vytváranie kleistogamických kvetov.

kleistokarpia

- tvorenie plodov v kleistogamických kvetoch.

kleistotécia

- plodnica niektorých vreckatých húb, pri ktorých obal plodnice úplne uzatvára dutinu, v ktorej sa tvoria vrecká.

Klejch, Václav

- ČR
* 1678
1737
vydavateľ českých protestantských knižiek (špalíčky), ktoré tajne šíril do českých zemí.

Klekmenov, Ivan Terentjevič

- ZSSR
* 1898
† 1938
jeden z organizátorov rozvoja raketovej techniky v ZSSR.
1932 - 1933: vedúci GDL.
1933 - 1937: riaditeľ RNII.

klematiskotva

- clematis; plamienok, napr. plamienok priamy - vytrvalá vysoká bylina, bielo kvitnúca, rastúca roztrúsene v lesoch teplejších oblastí (Clematis recta).

Klemens, Jozef Božetech

- SR
* 6. 3. 1817 (Liptovský Mikuláš)
† 17. 1. 1883 (Viedeň)
maliar, vedec, vynálezca, priekopník fotografovania v Čechách a na Slovensku.
1837: študuje v Prahe na maliarskej akadémii.
1842: v Prahe otvára fotografický ateliér (Swětloobrazáren).
1848: odchádza do Liptovského Mikuláša, kde tiež otvára fotografický ateliér (prvý na Slovensku).
Od roku 1863 vyučoval kreslenie na gymnáziu v Banskej Bystrici.
V tom čase vynikol aj v paleontológii a za objavy dostalo sa jeho meno aj do odborného názvoslovia skamenelín.
Skonštruoval tzv. žiaroruch, teplovzdušný motor (predpovedali mu veľkú budúcnosť) a predchodcu dnešného tlačiarenského sádzacieho stroja.

Klemensiewicz, Zenon

- Poľsko
* 1891
1969; jazykovedec.
Profesor univerzity v Krakove.

Dielo:
Skladba spisovnej poľštiny.

Klement V.

- Vatikán
† ?. 4. 1314
1307: pápež.
1309: sťahuje pápežský stolec do Avignonu vo Francúzsku (do roku 1377).

Klement VII.

- Vatikán
* 1478
† 1534 (otrava hubami)
pápež.
1534: pápež.
Občianskym menom Giulio Medici.
6. 5. 1527: uniká z Vatikánu pred španielskymi žoldniermi Karla V.

Klement, Václav

- ČR
* 1868
† 13. 8. 1938
priemyselník, priekopník motorizmu a automobilizmu.
Spolu s V. Laurintom založil továreň v Mladej Boleslavi (1897: prvý motocykel), kde bola v roku 1906 zavedená výroba automobilov Laurint a Klement.
V roku 1925 továreň kúpili Škodove závody.

klementína
klementínka

- plod citrusu, druhu mandarínky, rod Citrus clementina (podľa francúzskeho misionára otca Clémenta).

Klementínum

- ČR
súbor budov oproti Karlovmu mostu v Prahe. Pôvodne jezuitská ubytovňa založená v roku 1556.

Klemperer, Otto

- Nemecko
* 1885
dirigent.
Interpret G. Mahlera.

klenkotva
javor poľný
Acer campestre L.

- strom z čeľade javorovitých. Rastie v listnatých lesoch.

klenák

- kameň pre murovanie klenby.
- časť oblúkovej konštrukcie klenby.

klenba

- oblúkovitý kryt, povala oblúkovite sa dvíhajúca do výšky.
- najstaršie murovanie priestorov - v Prednej Ázii bola známa už v praveku, v Európe už v 1. polovici 1. tisícročia pred Kristom.
- v stavebníctve nosná oblúková konštrukcia, ktorá uzatvára vrchný vnútorný priestor. Prevádza tlaky z veľkých plôch do opôr. Je zostavená z klinovito upravených kameňov alebo tehál, môže byť i z liateho betónu (škrupina).
- prenesene (básnicky) oblúk, klenutie.
- v anatómii vyklenutá kosť.

klenec
rhomboéder

- kryštálový útvar šesťuholníkovej sústavy, rovnosten, ktorého šesť sten sú rovnaké kosoštvorce.

Klener, Pavel

- ČR
lekár, onkológ.
1989 - 1990: minister zdravotníctva (OF, 7 mesiacov).

klenot

- ozdobný cenný predmet z drahých kovov alebo kameňov, šperk, skvost.
- identifikujúca vrchná ozdoba prilby rytiera.
- (v heraldike) súčasť úplného erbu.
- prenesene vzácny alebo milý predmet alebo osoba, poklad.

KLENOT

- ČR
druhý najväčší ďalekohľad v ČR inštalovaný na observatóriu v Klešti v južných Čechách vo výške 1.070 metrov. Má zrkadlo o priemere 1,06 metra (Carl Zeiss, Jena) a veľmi kvalitnú CCD kameru 1.024 x 1.024 pixelov (rozmer pixelu 24 mikrometrov) chladenú tekutým dusíkom.

klenoty, korunovačné

- odznaky panovníckej moci.

klenoty, korunovačné České

- tvorí ich koruna z 13. storočia (1345: prepracovaná), svätováclavský meč z roku 1356, jablko a žezlo z doby Rudolfa II. a kríž z roku 1354.

klenovka

- tehla k murovaniu klenieb.

Kleomenés III.

- Sparta
* 250
† 219 (Egypt, samovražda)
235 - 221: kráľ.
Previedol pokrokový štátny prevrat (zoštátnenie a rozdelenie pozemkov medzi Sparťanov, zrušenie dlžných úpisov).
V roku 221 pred Kristom porazený macedónskym vojskom.

Kleopatra

- planétka, Má tvar kosti pre psa.

Kleopatra VII.busta Kleopatry VII. (Altes museum Berlin)

- Egypt
* 69 pred kristom
† 30 pred Kristom
51 a 47 - 30 pred Kristom: kráľovná.
Sestra a manželka Ptolemaia XIV. Otec Ptolemaios XII. Sestra Arsinoé.
Milenka Julia Caesara, potom Marka Antonia (sobáš v roku 44 pred Kristom).

Kleón

- Atény
† 422 pred Kristom
politik.

klepanie, spaľovacieho motora

- beh spaľovacieho motora, pri ktorom nastáva samovznietenie spaľovanej zmesi.

Klepetko, Martin

- ČR
diplomat.
2004: veľvyslanec v Iraku.

klepeto

- ústroj niektorých zvierat (napr. raka), ktorým vedia pevne zovrieť korisť.

klepsydra

- starogrécke vodné hodiny udávajúce čas podľa množstva vody pretekajúcej malým otvorom v kužeľovitej spodnej stene hlineného valca.

kleptokracia

- vláda zlodejov a podvodníkov.

kleptokrat

- príslušník kleptokracie.

kleptoman
kleptomanka

- človek postihnutý kleptomániou.

kleptománia

- chorobný sklon ku drobnej krádeži bez zištných dôvodov.

klerikkotva

- študent katolíckej bohosloveskej fakulty, bohoslovec.
- rímskokatolícky duchovný.

klerika

- spravidla čierne vrchné dlhé rúcho katolíckych duchovných, sutana.

klerikalizmus

- snaha o využitie náboženského presvedčenia a cirkevných inštitúcií pre presadenie politických tendencií.
- smer presadzujúci úlohu (katolíckej) cirkvi a duchovenstva v politickom a kultúrnom živote.

klerikalizovať

- (čo) pôsobiť na niečo v klerikálnom duchu.

klerikál

- stúpenec klerikalizmu, najmä prívrženec klerikálnej politickej strany.

kleronomný

- vrodený, zdedený.

Klestil, Thomas

- Rakúsko
* 4. 11. 1932 (Viedeň)
† 6. 7. 2004
diplomat.
1. manželka Edith. 2. manželka Margot Klestil-Löffler.
Veľvyslanec v USA.
Generálny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rakúska.
1992 - 1998: prezident.
1998 - 2004: prezident (zomrel 1 deň pred vypršaním jeho prezidentského mandátu).

Klestil-Löffler, Margot

- Rakúsko
diplomatka.
2005: veľvyslankyňa v ČR.
Manžel Thomas Klestil.

kletrak

- vyšší podlhovastý horolozecký batoh.

kleveit
cleveit

- odroda uraninitu s prímesou vzácnych zemín (podľa švédskeho chemika P. T. Cleveho).

klevelakotva

- klabera, klevera
konzerva z čerstvého dobre vyzretého rozvareného ovocia zahusteného cukrom.

klevera

- klevela
vylúpané a rozpoltené slivky rozvarené s cukrom. Príloha k múčnikom.

klezeasténia

- porucha hlasu (fonasténia) postihujúca hlas veliteľov.

klér

- roztok rafinovaného cukru vo vode alebo v sirupoch.
- klérus.

klérofašista

- fašista klerikálne orientovaný, stúpenec klérofašizmu.

klérofašizmus

- politické hnutie spájajúce klerikalizmus s metódami a prvkami fašizmu.

klérokracia

- vláda kňazov alebo cirkvi.

klérus

- klér
duchovenstvo.

klérus, svetský

- kňazi žijúci mimo kláštora.

klérus, vysoký

- vysokí cirkevní hodnostári.

kléry

- v cukrovarníctve roztoky vo vode.

kliatba
interdikt

- zlorečenie, preklínanie.
- zlý, nepriaznivý osud, nešťastie.
- trest pre zvlášť ťažkých hriešnikov.
- v súvislosti s exkomunikovaním: v meste, kde hriešnik žije, sú zakázané všetky cirkevné obrady a udeľovanie akýchkoľvek sviatostí. Odsúdenca v kliatbe môže cez deň ktokoľvek beztrestne zabiť. Kliatba platí od svitania do súmraku. Uvrhnutie musí odsúhlasiť Svätý otec (pápež).

Klicpera, Václav Kliment

- ČR
* 23. 11. 1792
† 15. 9. 1859
spisovateľ, dramatik, obrodenec.

Dielo:
Hadrián z Římsu;
Zlý jelen;
Točník.

Klička, Benjamin

- ČR
* 1897
† 1943
spisovateľ, vlastným menom Fragner.

Dielo:
Ejhle občan;
Do posledního dechu.

Kličko, Vitalij

- Ukrajina
boxer.
Brat Vladimir.
2008: majster sveta v organizácii WBC.

Kličko, Vladimir

- Ukrajina
* (Semipalatinsk)
boxer.
Brat Vitalij.
1996: víťaz na LOH v Atlante v superťažkej hmotnosti.
1997: prechod ku profesionálom.
2008: profesionálny majster sveta v ťažkej váhe v organizácii WBO a IBF.

Klien, Christian

- Rakúsko
* 2. 2. 1983
pilot F1.

klient
klientka

- zákazník.
- chránenec.
- počítač alebo program, ktorý sa snaží pripojiť k vzdialenému počítaču (serveru) a vyžadujete od neho informácie (váš počítač a program).
- (v starovekom Ríme) osoba závislá od svojho ochrancu (patricija) hospodársky a právne.
- (v stredoveku) politický chránenec.

klientela

- okruh zákazníkov, klienti ako celok.

klientelizmus

- neoficiálny systém v politike založený na protekcii a konexiách.

kliešte

- v strojníctve ručne alebo hydraulicky poháňaný stroj ku zovretiu alebo pridržaniu predmetu.
- v stavebníctve konštrukčný prvok (oceľový pás, traverza, trám) k zachyteniu vodorovných síl v klenbách, krovoch a podobne.

klieštenec

- človek zbavený pohlavných orgánov, eunuch.

klieštič

- kto kliešti zvieratá, miškár.

kliešťkotva

- roztoč, blízky príbuzný pavúkov.
V dospelosti má 4 páry nôh.
Vyskytuje sa okolo 650 druhov (v ČR asi 17 druhov). Behom života prechádza troma vývojovými štádiami: z vajíčok sa vyliahnu larvy veľké do 1 mm, ktoré majú len 3 páry nôh.
Cudzopasia na drobných živočíchoch (hlodavce, sajú 2 - 3 dni, vyskytujú sa na krajoch lesov v porastoch vo výške 15 - 20 cm). Po nasatí krvou sa larva skryje a prejde premenou, v ktorej sa mení na nymfu. Tá sa už podobá dospelému kliešťu. Dosahuje veľkosti okolo 1,5 mm a nemá pohlavný otvor. Napáda mačky, psa i človeka (saje 5 - 6 dní; vyskytujú sa o niečo vyššie ako larvy). Po nasatí krvou odpadne a prejde poslednou premenou v dospelého jedinca. Z dospelých jedincov krv vyhľadávajú už len samice. Tento cyklus v Strednej Európe trvá 2 - 3 roky. Hovorí sa mu trojhostiteľský, pretože kliešť v priebehu vývoja vystrieda troch hostiteľov, pričom každý z nich pochádza z inej ekologickej skupiny. Dospelý samec meria asi 3 mm, samice 2 - 4 mm a sú dvojfarebné. Na chrbte majú tmavohnedý, niekedy až čierny chrbtový štítok, ktorý dosahuje zhruba do polovice chrbta. Zbytok tela je tehlovo červený. Samička sa pri saní môže roztiahnuť až na 1,5 cm. Na prednom páre nôh má samička tzv. Hallerov orgán, ktorý registruje pachy. Na svojho hostiteľa čaká vo výške až 1 meter. K satiu kliešť používa hypostom a cheliceru. Sliny, ktoré kliešť pri saní vylučuje, obsahujú látky brániace zrážaniu krvi a zápalovitému procesu. Nevzniká tak svrbenie, takže hostiteľ v prvých hodinách kliešťa vôbec necíti. V slinách sú aj zložky potlačujúce imunitnú odpoveď hostiteľa, takže znižuje aj jeho obranyschopnosť proti prípadne prenikajúcej infekcii.

kliešť obyčajný
Ixodes ricinus

- druh cicavého hmyzu.

klietka

- mrežovaná schránka alebo konštrukcia slúžiaca ako obal k doprave ovocia a zeleniny (haras) alebo ku prechovávaniu zvierat.
- v baníctve mrežovaná schránka alebo konštrukcia slúžiaca napr. k doprave ľudí a vyťaženej suroviny.

klietka, Faradayova

- fyzikálne zariadenie. Jedná sa o klietku (valec, guľu) z vodivého materiálu, na ktorý je privedený elektrický náboj. Vo vnútri klietky nevzniká ani elektrický náboj ani elektrické pole, je tam elektrický tieň.

klifkotva

- cliff (anglicky)
pobrežný zráz, útes.
Vzniká abráznou činnosťou morských, jazerných, priehradných príbojových vĺn. Býva príkry až zvislý, alebo previsnutý.

kliftonit
cliftonit

- kocková modifikácia uhlíka objavená v meteorických železách (podľa anglického fyzika R. C. Cliftona).

Klich, Bogdan

- Poľsko
politik.
2008: minister zahraničných vecí.

klik

- rýchle stlačenie a pustenie tlačidla počítačovej myši, kliknutie.

klika

- skupina ľudí navzájom sa podporujúcich v dosiahnutí svojich cieľov.

Klika, Jaromír

- ČR
* 1888
† 1957
botanik.
Člen korešpondent ČSAV.
Profesor geobotaniky.

Dielo:
Rostlinná sociologie.

kliknúť

- stlačiť tlačidlo počítačovej myši a tým vybrať alebo použiť určitú položku programu.

Klikorka, Jiří

- ČR
* 1922
chemik.

klimagram
klimogram

- grafické znázornenie ročného chodu dvoch klimatických prvkov na jednom diagrame, klimatogram.

klimaktériumkotva
klimax

- prechod; doba odoznievania pohlavného cyklu u žien vo veku okolo 50 rokov. Žena stráca plodnosť, nastáva menopauza.

klimaticko-genetický

- (v pedológii) vysvetľujúci pomery v pôde klimatickými pomermi.

klimatický

- týkajúci sa podnebia, podnebný.

klimatizácia
air condition

- úprava ovzdušia v uzavretom priestore na žiadanú stálu teplotu, vlhkosť a predpísanú čistotu.
- zariadenie na túto úpravu.

klimatizácia papiera

- v polygrafii tepelná a vlhkostná úprava hárkového papiera pred tlačením v tlačiarňach, kondicionovanie.

klimatizátor

- zariadenie na klimatizáciu.

klimatizovať

- uskutočňovať, uskutočniť klimatizáciu, regulovať ovzdušie v miestnosti.

klimatogénny

- súvisiaci s klímou.

klimatografia

- odbor klimatológie spracovávajúci pozorovania siete meteorologických staníc napríklad do tabuliek a máp.

klimatogram

- klimagram.

klimatológ
klimatologička

- odborník v klimatológii.

klimatológia

- náuka o podnebí Zeme a jeho vzťahu k životu v priebehu dlhšieho obdobia. Pojem zaviedol Hipparchos.

klimatológia, dynamická

- sleduje účasť poveternostných typov a situácií na vytváranie klímy.

klimatológia, klasická

- pracuje s priemernými a extrémnymi hodnotami a početnosťou ich výskytu.

klimatológia, komplexná

- zaoberá sa vzájomným pôsobením meteorologických prvkov.

klimatológia, kúpeľná

- študuje možnosti využitia klímy (napr. horskej) pre liečenie chorôb.

klimatológia, lekárska

- študuje vplyv podnebia na výskyt rôznych chorôb.

klimatológia, technická

- študuje vplyv podnebia na technické zariadenia.

klimatop

- súbor klimatických charakteristík určitého stanovišťa.

klimatotechnológia

- odbor zaoberajúci sa pôsobením klímy na výrobky (najmä elektrické), ich klimatickou odolnosťou a ich ochranou v sťažených klimatických podmienkach.

klimatoterapia

- liečenie v priaznivom alebo liečebnom podnebí.
- náuka o metodike a indikáciách klimatickej liečby.

klimatrón

- budova zo skla majúca oddelenia, kde sú umelo vytvárané potrebné klimatické podmienky na pestovanie rastlín.

klimatyp

- rastlinný typ (ustálená forma), ktorý vznikol prírodným výberom, hlavne pôsobením klimatických podmienok.

klimax

- v literatúre rad výrazov zosilňujúci základný význam gradácia (opak je antiklimax).
- vyvrcholenie, zavŕšenie, najvyšší stupeň, vrchol.
- konečné štádium vývoja biocenózy.
- vrcholová fáza vývoja organizmu alebo zmnoženia populácie.
- klimaktérium, prechod
doba odoznievania pohlavného cyklu u žien vo veku okolo 50 rokov. Žena stráca plodnosť, nastáva menopauza.

Klimek, Antonín

- ČR
* 18. 1. 1937
† 9. 1. 2005; historik zaoberal sa dejinami ČR pred 2. svetovou vojnou.
1960: absolvoval filozofickú fakultu.

Dielo:
Boj o hrad (2 diely)
Veľké dejiny zemí Koruny českej (2 diely).

Kliment, Augustín

- ČR
* 1889
† 1953
politik.
1905: člen sociálnej demokracie.
1921: člen KSČ.
1929 - 1938: poslanec NZ.
Počas 2. svetovej vojny väznený nacistami.
1946: člen ÚV KSČ.
1948: minister ťažkého strojárenstva.
1952: predseda ÚRO.

Kliment, Václav

- ČR
* 12. 8. 1863
hudobník, basista.

Kliment VI.

- 1342 - 1352: pápež.

Klimenta, Tomáš

- ČR
* 14. 4. 1984
hokejista.

Klimešová, Zuzana

- ČR
* 21. 1. 1979
basketbalistka.
Výška 187 cm.

klimogram
klimagram

- grafické znázornenie ročného chodu dvoch klimatických prvkov na jednom diagrame, klimatogram.

klimper

- piáno.

Klimpl, Maroš

- ČR
* 4. 7. 1980
futbalista.

Klimt, Aurel

- ČR
* 6. 8. 1972 (Žilina)
filmový animátor.
1990: odmaturoval na gymnáziu.
1999: absolvoval katedru animovanej tvorby na FAMU.
1999 - 2006: pracoval ako externý pedagóg FAMU.
2006: vedúci katedry animovanej tvorby FAMU.

Filmografia:
1996: Maškin zabil Koškina
1997: Eastern - Krvavý Hugo
1998: O kouzelné zvonu
1999: Pád
2002: Fimfárum Jana Wericha (Franta Nebojsa)
2005: Sklárna
Fimfárum 2 (Hrbáči z Damašku).

Klimt, Gustav

- Rakúsko
* 14. 7. 1862
1918
maliar grafik.
Predstaviteľ symbolizmu a viedenskej secesie - Art Nouveau.

Dielo:
Judita (obraz, portrét Adely Bloch-Bauer).

Klimuk, Pjotr Iľjič

- ZSSR
* 10. 7. 1942 (Komarovka)
kozmonaut.
Let na Sojuz 13, Sojuz 18, Sojuz 30.
Pobyt na Saljut 4, Saljut 6.

klin

- v matematike časť priestoru ohraničeného dvoma polrovinami o spoločnej priamke (hranici polrovín).
- v strojárenstve spojovací člen rozoberateľného spoja (napr. kolesa s hriadeľom).
- v lesníctve náradie zo železa alebo dreva ku štiepaniu dreva a porážaniu stromov.
- veľký klinec, na konci obyčajne zahnutý.
- klina.
postupná alebo stupňovitá (graduálna) zmena v súvislých populáciách organizmov.

klin, pästný

- opracovaný kamenný nástroj typický pre staršiu dobu kamennú.

klina
klin

- postupná alebo stupňovitá (graduálna) zmena v súvislých populáciách organizmov.

klinčkotva
clinch

- v boxe zaklesnutie sa, clinch.

Kline, Kevin

- USA
* 24. 10. 1947
herec.

kliné

- (v staroveku) drevené alebo bronzové ležadlo bez operadla na štyroch nohách, so zvýšenou časťou pre hlavu.

klinik

- lekár pracujúci na klinike.

klinika

- lôžkový liečebný ústav lekárskej fakulty s vyučovacími úlohami.

klinker

- polozávodná veslárska loď.

klino-

- prvá časť zložených slov majúca význam naklonený.

klinodiagonála

- pozdĺžna os v jednoklonnej kryštálovej sústave zvierajúca so zvislou osou kosý uhol, naklonená os.

klinodóma

- (predtým) (v jednoklonnej sústave) strechan predozadný.

klinoenstatit

- veľmi vzácny bezfarebný alebo žltkastý jednoklonný nerast, kremičitan horčíka.

klinogonálny

- kosý, kosouhlý.

klinochlór

- modrozelený alebo čiernozelený ílový jednoklonný minerál, chlorit.

klinoklas

- tmavomodrozelený až čierny jednoklonný nerast, zásaditý arzeničnan meďnatý.

klinometer

- sklonomer.
- v geodézii prístroj na meranie uhla sklonu terénu, svahomer.
- v letectve palubný prístroj udávajúci uhol (pozdĺžneho alebo priečneho) sklonu lietadla.
- v lodiarstve prístroj na meranie sklonu a náklonu plavidla, inklinograf.

klinopinakoid

- (v jednoklonnej kryštálovej sústave) ukončujúca pozdĺžna plocha, naklonené dvojplošie súmerné podľa stredu súmernosti.

klinopiskotva

- sumerské písmo, ktoré sa rylo do hlinených tabuliek rydlom s výrazným klinom. Tie sa neskôr vypálili, čím získali vysikú životnosť. Z počiatočných obrázkov sa neskôr vyvinuli klinopisné znaky. Pozri aj klinové písmo.

klinopyramída

- pyramída v jednoklonnej sústave pretiahnutá podľa naklonenej osi.

klinostat

- prístroj, ktorým možno vylúčiť vplyv určitých podmienok prostredia (svetla, tiaže) na rastlinu.
- otočný prístroj na zisťovanie vplyvu gravitácie na rast a rastové pohyby rastlín.

klinostrengit

- ružový alebo hnedý jednoklonný nerast, vodnatý fosforečnan železa (podľa nemeckého mineralóga J. A. Strenga).

klinotaxa

- usmernený pohyb živočícha smerom k zdroju podnetu.

klinotropia

- šikmá anizotropia.

klinotropizmus

- otáčanie rastlinnej osi šikmo na smer podráždenia.

klinovka

- druh tehly.

klinozoizit

- žltozelený, hnedý, ružový i sivý jednoklonný nerast, zásaditý kremičitan vápnika a hliníka.

klint

- exhumovaný korálový útes v podobe osamoteného kopca s príkrymi svahmi.
- príkry svah vôbec, skalisko.

klintonit
clintonit

- sklenolesklý, červenkastý, žltý alebo tmavozelený jednoklonný nerast zo skupiny krehkých sľúd (podľa amerického štátnika D. W. Clintona).

klipkotva

- strih.
- clip
krátky filmový záber alebo zvuková nahrávka, obyčajne obrazovo stvárňujúca pesničku, reklamu.
- videoklip.
- príkre vežovité skalisko, útes (ktorý zostal po abrázii).
- malé ploché skalnaté pobrežie.

klipa

- (vo Švédsku a Dánsku v 16. – 17. storočí) minca razená na štvorcový (nezaokrúhlený) strižok.

kliper

- (v polovici 19. stor.) veľká, štíhla, rýchla plachtová loď, spravidla s troma sťažňami a veľkou plachtovou plochou, používaná na obchodné plavby, clipper.
- (v západoeurópskom a americkom prostredí) lietadlo na dopravu cez more.
- v poľnohospodárstve kombinovaný čistiaci stroj určený na vytriedenie prímesí a osív obilnín, strukovín, olejnín a travín.

klipotéka

- zbierka klipov.

klipsakotva
klips
klipsňa

- stláčacia spona alebo náušnica.
- pripínadlo vreckového pera alebo ceruzky.
- hák s remienkom na upevnenie nohy na pedáli bicykla.

klismos

- (v starovekom Grécku) stolička so zadným operadlom.

klister

- lyžiarsky vosk na roztopený (kašovitý) sneh a na firn pri teplotách pod nulou.

klišé

- zautomatizovaný slovný obrat.
- v polygrafii štočok.
- prenesene častým používaním ošúchaný, frázovitý slovný zvrat alebo vôbec ošúchaný jazykový prostriedok, šablóna.

klišograf

- automat na výrobu rytých štočkov.

klitometer

- prístroj na rýchle odmeriavanie uhla v sklone terénu, sklonomer, svahomer.

klitoriskotva
clitoris

- pošteváček, dráždec
ako termín bolo prvýkrát použité pred 2500 rokmi starými Grékmi. Prvý písomný záznam o klitorise pochádza z roku 1593 z anglických súdnych spisov (malý kúsok tkaniva dosahujúci dĺžku až pol palca) - objavil ho inkvizítor (domnieval sa, že to je diablovo znamenie). V talianskej lekárskej literatúre sa objavuje už v roku 1559 (chirurg Renaldo Columbus ho popísal ako miesto rozkoše ženy).

kliváž

- tektonicky vzniknutá, výrazná, často lupienkovitá deliteľnosť horniny.
- bridličnatosť, štiepiteľnosť (kryštálov).

klizúra

- úžina, tiesňava.

Klíč, Karel

- ČR
* 1841
† 1926
vynálezca reprodukčnej techniky svetlotlače (heliogravúra) a hĺbkotlače.

klíček

- embryo, zárodok; základ budúcej rastliny uložený v semene. Skladá sa z pupeňa, 1 - 2 materníc, hypokotylu a korienka.
- prenesene zárodok niečoho.

klíčenie

- germinácia
vývoj zárodku zo semena za priaznivých podmienok teploty, vlhkosti a prístupu kyslíka v novú rastlinu.

klíčidlo

- prístroj na skúšanie klíčivosti semena.

klíčiť

- (o rastlinách) vyháňať klíčky zo semena.

klíčkovať

- zbavovať klíčkov pred sadením.

klíčotypia

- (v polygrafii) heliogravúra, fotogravúra (podľa českého vynálezcu K. Klíča).

klíma

- dlhodobý režim počasia podmienený energetickou bilanciou Zeme, atmosférickou cirkuláciou, charakterom povrchu Zeme s ľudskými zásahmi, podnebie.

Klíma, Alois

- ČR
* 1905
dirigent Československého rozhlasu v Prahe.
Profesor AMU.

Klíma, Arnošt

- ČR
* 1916
historik.
Profesor UK v Prahe.
Člen korešpondent ČSAV.

Dielo:
Manufaktirní období v Čechách
Čechy v období temna.

Klíma, Ivan

- ČR
* 14. 9. 1931 (Praha)
spisovateľ.
Manželka Helena (sobáš 1958). Syn Michal (* 1960). Dcéra Hana (* 1963).
1941 - 1945: zatvorený v ghete Terezín.
1951: štúdium na Filozofickej fakulte UK v Prahe.
1956 - 1957: redaktor Květov.
1958 - 1962: pracoval v nakladateľstve Československý spisovateľ.
1962 - 1970: redaktor Literárních novin.
1990 - 1992: predseda českého centra PEN klubu.

Dielo:
1987: Láska a smeti (vyšlo v Kanade)
2004: Moje nebezpečné výlety
Soudce z milosti
Hodina ticha.

Klíma, Karel Zdeněk

- ČR
* 1883
† 1942
novinár.
Šéfredaktor Lidových novin a Českého slova.
Bol umučený v Terezíne.

Klíma, Ladislav

- ČR
* 1878
† 1928
spisovateľ a publicista, filozof samouk.
Opovrhoval univerzitnou filozofiou.
Svoj subjektívny filozofický názor vyzdvihujúci aktivitu človeka označoval ako existentizmus.

Dielo:
Vteřiny věčnosti (výbor próz).

Klíma, Otakar

- ČR
* 1908
orientalista.

Klímová, Ritakotva

- ČR
* 10. 12. 1931
† 30. 12. 1993
politička, diplomatka a prekladateľka.
Manžel Zdeněk Mlynář. Syn Vladimír Mlynář.
Veľvyslankyňa v USA.
1989 - 1990: hovorkyňa OF.

Klír, Antonín

- ČR
* 1864
† 1939
technik.
Riadil stavbu vzdúvadiel a reguláciu Labe a Vltavy.

klírens, obličkový
clearance

- číslo uvádzajúce hodnotu sledovanej látky, od ktorej je oblička schopná vyčistiť krvnú plazmu za časovú jednotku.

klíring

- spôsob bezhotovostného zúčtovania v zahraničnom obchode zarátaním vzájomných pohľadávok a záväzkov, clearing.

klíring, medzinárodný

- vzájomné vyúčtovanie medzinárodných pohľadávok a záväzkov.

klívia

- izbová rastlina rodu Clivia s dužinatými koreňmi, s dlhými, úzkymi prízemnými listami a s oranžovočervenými zvončekovými kvetmi na vysokom stvole (podľa anglickej vojvodkyne Ch. Cliveovej).

Ključevskij, Vasilij Osipovič

- Rusko
* 1841
† 1911
historik.
Zaoberal sa staršími ruskými dejinami.

Dielo:
Ruské dejiny.

Kljun, Ivan Vasilijevič

- ZSSR
* 1878
† 1942
maliar, vlastným menom Kljunkov.
Jeden z najosobitejších predstaviteľov ruskej geometrickej abstrakcie.

Kljusev, Nikola

- Macedónsko
† 16. 1. 2008
politik.
január 1991 - august 1992: premiér (ako prvý premiér nezávislého Macedónska).
1998 - 2000: minister obrany.

klk

- chlp, chuchvalec.
- výrastok na sliznici.

kloaka

- (pri stavovcoch okrem mihúľ, väčšiny kostnatých rýb a placentových cicavcov) u vtákov spoločný vývod pohlavného, tráviaceho i močového traktu.
- kanál, stoka.
- časopis nízkej kultúrnej i mravnej úrovne.
- prenesene miesto, kde sa sústreďuje spodina ľudskej spoločnosti.

klobása, čabajskákotva

- trvalá údenina v tvare párku, vyrobená z tučného bravčového mäsa, silne korenená. Nazvaná podľa mesta Csaba v juhovýchodnom Maďarsku medzi riekou Tisa a rumunsko - maďarskou hranicou, dnešná Békéscsaba, 150 km juhozápadne od Debrecína (Denrecen).

Klobouk, Antonín

- ČR
* 1885
† 1956
veterinár.
Profesor VŠ veterinárskej a lesníckej v Brne.
Zaoberal sa najmä štúdiom obrny prasiat (Kloboukova choroba).

klocovanie

- napúšťanie textílií vodnými roztokmi farbiva s prísadami.

Klodt, Peter Karlovič

- Rusko
* 1805
† 1867
sochár a kovolejec a pedagóg.

Kloebfer, Harry

- Nemecko
vedúci týmu, ktorému sa v roku 1942 podarilo vyrobiť aerosil.

Klofáč, Václav Jaroslav

- ČR
* 1868
† 1942
politik.
1897: zakladá Českú stranu národně sociální, predseda strany.
1901 - 1918: poslanec ríšskej rady.
1918 - 1920: minister národnej obrany.
1920 - 1938: miestopredseda senátu.

klokan

- Macropodida
čeľaď cicavcov z nadrádu vačnatcov. Samice majú na bruchu vyvinutý vak, v ktorom chovajú mláďatá. Žijú na austrálskych stepiach.

klokan červený

- je považovaný za jeden z najkrajších druhov klokanov.
Žije na rovinatých pastvinách.

klokan parma

- samotársky žijúci druh klokana.
Pochádza z juhovýchodnej Austrálie a v prírode je ohrozený vyhubením. Dlho bol považovaný za vyhubeného, až v roku 1965 bola objavená malá populácia na novozélandskom ostrove Kawau, kde bol pred 100 rokmi dovezený.

klokan šedý

- žije v lesoch.

klokan zajačí

- vymretý druh klokana.
Vymrel v roku 1890.

kloké

- dvojitá tkanina (vrchná v plátnovej väzbe, spodná zo silno krútených priadzí) s reliéfovým dutým vzorovaním, používaná ako dámska šatovka.

Klokner, František

- ČR
* 1872
† 1960
stavebný technik.
Profesor ČVUT v Prahe, akademik ČSAV.
Vybudoval skúšobný ústav stavebných hmôt.

klokoč

- Staphylaea
rod krov z čeľade klokočovitých.
Niektoré druhy sa pestujú pre okrasu.

Klokoč, Ondrej

- SR
* 1911
politik, pôvodne učiteľ.
1953 - 1956: poverenec kultúry.
1954: poslanec SNR.
1968: člen predsedníctva ÚV KSS, člen ÚV KSČ a predseda SNR.

klokoč peristý
Staphyllus pinnata

- krovitá rastlina rastúca na skalách a v lesoch.

Klokov, Vsevolod Ivanovič

- ZSSR
* 1917
partizánsky veliteľ.
Počas 2. svetovej vojny pôsobil na Slovensku.
Hrdina ZSSR.

klon

- jedinec získaný vegetatívnym množením pôvodného jedinca (ovocné stromy, zemiaky). U živých tvorov identický jedinec pôvodného jedinca, ktorý vznikol nahradením genetického kódu vajíčka genetickým kódom pôvodného jedinca.

klondike [klondajk]

- zlatokopecké pôsobisko.
- možnosť rýchleho zbohatnutia.

Klondike

- Kanada
územie a rieka v severozápadnej Kanade v teritóriu Yukon. 4. 8. 1896 objavené ložiská zlata (George Carmack s manželkou Cate, švagrami Skookumom Masonom a Chrliem Tagishom). Správne stredisko Dawson.

klonovanie

- rozmnožovanie nepohlavnou cestou z jedného jedinca.
- genetické zásahy (nie pohlavné) ku získaniu jedinca s aspoň jednou požadovanou vlastnosťou, ktorá je pôvodnému jedincovi cudzia.

klonus

- trhavý kŕč, šklbnutie.

klops

- guľa zo sekaného mäsa so žemľou a vajíčkom opečená na tuku.
Podáva sa v rôznych omáčkach.

Klopstock, Friedrich Gottlieb

- Nemecko
* 1724
† 1803
básnik.
Obohatil nemecké básnictvo o nové výrazové prostriedky.

Dielo:
Mesiáš (náboženská óda).

Klos, Elmar

- ČR
* 1910
režisér a scenárista.

Klosinsky, Edwardkotva

- Poľsko
* 2. 1. 1943
† 5. 1. 2008
kameraman.
Manželka Krystyna Janda (herečka).
Je držiteľom cien z medzinárodných filmových festivalov v Madride, Mníchove, Monte Carle a Paname, nositeľom vysokého poľského štátneho vyznamenania a celého radu profesijných ocenení na národnej úrovni.

Kamera:
Zasľúbená krajina (1974)
Človek z mramoru (1976)
Slečny z Vlčian (1979)
Človek zo železa (1981, voľné pokračovanie Človeka z mramoru)
Kronika ľúbostných nehôd (1986)
Iluminácia (1973)
Ochranné sfarbenie (1977)
Špirála (1978)
Život za život (1991)
Der grosse Bellheim (1993)
Der Schattenmann (1996)
Der König von St. Pauli (1998).

Klostermann, Karel

- ČR
* 1848
† 1923
spisovateľ.
Autor realistických próz o prírode.

Dielo:
V ráji šumavském.

klostrídium

- anaeróbna tyčinkovitá baktéria z čeľade Bacillaceae so širokým výskytom v prírode, ktorej druhy sú pôvodcovia tetanu, botulizmu, plynatej sneti a i.

klošár

- tulák.

klot

- bavlnená tkanina s hladkým a lesklým povrchom. Používa sa na podšívky, pracovné plášte.

klotoida

- krivka, ktorej polomer krivosti v danom bode je nepriamo úmerný dĺžke oblúka medzi týmto bodom a iným pevne zvoleným bodom.

klotho

- gén, o ktorom sa predpokladá, že určuje dĺžku života človeka. Dedí sa po oboch rodičoch.

klozet

- splachovací záchod.

Klóthó

- jedna z Moir.
Z vretena rozpriadala niť života.

klubkotva

- club
spoločnosť, organizácia, spolok pre pestovanie záujmových spoločenských stykov.
Vznikli v Anglicku.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie boli kluby politickými organizáciami nového demokratického typu, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali činnosť najvyšších štátnych orgánov (predchodcovia politických strán).
- spoločenská miestnosť, klubovňa.
- nočný podnik, bar, pohostinské zariadenie.
- združenie, spolok športovcov al. cvičencov určitého zamerania.
- športový alebo telocvičný oddiel.

Klub českých turistov

- ČR
založený v roku 1888.

Klub čitateľov

- ČSSR
odberateľská organizácia záujemcov o krásnu literatúru, založená pri Štátnom nakladateľstve krásnej literatúry a umenia v Prahe v roku 1953.

Klub čitateľov technickej literatúry

- ČSSR
odberateľská organizácia pri Štátnom nakladateľstve technickej literatúry založená v roku 1959.

Klub priateľov poézie

- ČSSR
odberateľská organizácia pri nakladateľstve Československý spisovateľ v Prahe založená v roku 1960.

klubista
klubistka

- člen klubu, prívrženec klubu a jeho záujmov.

klubisti

- (počas anglickej revolúcie v 17. storočí) oddiely roľníckej sebaobrany.

klubizmus

- spravidla prehnaný, nezdravý klubový patriotizmus.

klubky
klubovky

- násypné, stáložiarne izbové kachle na koks alebo uhlie, kachle značky Club.

klubovka

- hlboké, pohodlné čalúnené alebo kožené kreslo s plnými operadlami.

klubovky

- druh šachových figúr.
- klubky
kachle značky Club.

klubovňa

- miestnosť, v ktorej sa schádza klub, klubová miestnosť.

Kludský

- ČSR
cirkus.
Zanikol v roku 1935.

Kludský, Karel

- ČR
* 1864
† 1927
majiteľ cirkusu.
Syn Karel.
1927: predal cirkus synovi.

Kludský, Karel ml.

- ČR; 1891 - 1967; majiteľ cirkusu. Otec Karel. 1927: vedúci cirkusu Kludský. Cirkus bol známy drezúrou exotických zvierat.

Klug, Josef

- ČR
režisér animovaných filmov.

Klum, Heidi

- Nemecko
modelka.
2005: sobáš so spevákom z USA - Sealom.

klusák

- kôň vyšľachtený pre beh v kluse, ušľachtilý jazdecký alebo kočiarový kôň.

Klusák, Jan

- ČR
hudobný skladateľ
hudba k TV seriálu Nemocnice na okraji města.

kly

- trvalo rastúce veľmi dlhé zuby niektorých cicavcov.

klypeus

- (pri hmyze) jeden z hlavových článkov.

klystírkotva

- črevný výplach, výplach čriev, očistná klyzma.
- lekársky prístroj, ktorým sa vstrekuje tekutina do konečníka na vyprázdnenie čriev.

klystrón

- elektrónka pre veľmi krátke vlny (5 - 50 GHz), špeciálna elektrónka používaná ako zosilňovač alebo generátor veľmi krátkych vĺn.

klyzma

- nálev tekutiny konečníkom do hrubého čreva, črevný nálev, klystír.

Klytaimnestra

- pozri Agammemnon.

klzák

- rýchly motorový čln.
- lietadlo bez motorového pohonu.

klzák, závesný

- rogalo.

kĺb

- articulus; v anatómii vzájomné pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí.
- v technike pohyblivé spojenie koncov vzájomne sa dotýkajúcich členov mechanizmu.

kĺb, čapový

- druh spojenia kostí. Výčnelok jednej kosti sa otáča v kruhovom lôžku druhej kosti, napr. stavca.

kĺb, elipsový

- druh spojenia kostí. Vajcovitý koniec kosti zapadá do elipsovitej prehĺbeniny na konci kosti druhej, napr. v zápästí.

kĺb, guľový

- druh spojenia kostí. Koniec jednej kosti zapadá do jamky kosti druhej. Umožňuje krúživé pohyby.

kĺb, kladkový

- druh spojenia kostí. Umožňuje pohyb jedným smerom (napr. lakeť).

kĺb, plochý

- druh spojenia kostí Ploché povrchy kostí sa posúvajú po sebe, napr. v chodidle.

kĺb, sedlový

- druh spojenia kostí. Umožňuje obmedzený pohyb v dvoch rovinách. Vyskytuje sa u koreňa palca ruky.

kľag

- žalúdok mladých teliat, ktorý sa používa na kýšenie mlieka.

KĽDR

- Kórejská ľudovodemokratická republika.

kľúč, altový

- v hudbe kľúč C stojaci na tretej linke.

kľúč, dózický

- kľúč s niekoľkými zubami.

kľúč, maticový

- nástroj k uťahovaniu matíc alebo hláv skrutiek. Býva plochý, nástavcový, prestaviteľný a podobne.

kľúč, notový

- v hudbe znak notového písma. Udáva tónovú výšku nôt v osnove. Dnes sa používa kľúč husľový, basový a violový.

kľúč, sopránový

- C-kľúč stojaci na prvej linke osnovy.

kľúč, šifrovací

- slúžiaci na šifrovanie.

kľúč, telegrafný

- telefónny spínač prúdového okruhu.

kľúčotypia

- umelecká technika tlače z medi (hĺbkotlače), ktorú vynašiel K. Klíč.

kľuka

- jednoramenná páka ku otáčaniu hriadele.
- výrazne vydelená podskupina v rámci nejakej skupiny alebo organizácie. Súbor vzájomne sa podporujúcich osôb, ktoré sledujú svoje vlastné ciele, často odlišné a rozporné so záujmami skupiny alebo organizácie, v rámci ktorej vznikla.

km

- značka pre kilometer, 1.000 metrov.

KM
Korabľ-maket
Kaspian Sea Monster

- ZSSR
hydroplán, resp. ekranoplán.
Mal hmotnosť 554 ton, u hladiny dosahoval rýchlosť vyše 500 km/h. Pohyb zaisťovalo celkom 10 turbín. V roku 1980 sa chybou pilota ekranoplán zničil.
Nový ekranoplán tohoto typu už nebol postavený.

Kmen

- český literárny týždenník vydávaný v rokoch 1917 - 1922 F. X. Šaldou, neskôr S. K. Neumannom.
- klub moderných nakladateľov založený v roku 1926. V roku 1936 bol reorganizovaný na klub nakladateľov. V rokoch 1926 - 1929 vydával časopis pre modernú literatúru Kmen. V rokoch 1930 - 1948 vydával almanachy Kmene. Zanikol v roku 1949.

kment

- jemné ľanové vlákno.
- veľmi jemná, polopriesvitná (pôvodne vlnená alebo ľanová) bavlnená tkanina, používaná na dámsku bielizeň a letné šaty.

kmeň
phyllum

- v biológii jedna z najvyšších systematických jednotiek (napr. prvoky). Delí sa na triedy.
- v zoológii a botanike skupina príbuzných tried v klasifikácii živočíchov alebo rastlín.
- v biológii súhrn jedincov majúcich rovnakú konštitúciu.
- truncus
v botanike drevnatý, nevetvený stonok stromov. Nesie korunu.
- v jazykovede časť slova, ku ktorej sa pripájajú ohýbacie prípony.
- v etnografii etnické spoločenstvo s prvotnopospolným zriadením zloženého z jednotlivých rodov, zvyčajne spoločného pôvodu.
- zastaralo národ alebo niekoľko príbuzných národov (u štúrovcov).

kmeň, mozgový

- časť mozgu spájajúca mozog a miechu.

kmeňoslovie

- v jazykovede náuka o tvorení a význame slovných kmeňov.

kmeňovina

- v lesníctve a. ) porast zo semena alebo sadeníc; b. ) porast silných stromov; c. ) pri ťažbe silné kmeňové drevo.

Kmeť, Andrej

- SR
* 19. 11. 1841 (Bzenec)
† 16. 2. 1908 (Martin)
botanik, archeológ a muzeológ.
Autor herbára so 72.000 rastlinami (1.500 druhov ruží).
1861: začína študovať teológiu v Ostrihome.
1895: založil Muzeálnu slovenskú spoločnosť a Slovenské národné múzeum.
1895: predseda novozaloženej Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
1907: otvára Slovenské národné múzeum v Martine.

Dielo:
Hospodár na Slovensku
Veleba Sitna
Starožitnosti v Honte a iné.

Kmeth, Daniel

- SR
* 1783 (Brezno)
† 1825
astronóm.
1824: pôsobí v Košiciach ako profesor matematiky.

kmih

- druh cviku, prudké mrštenie telom.

kmit

- oscilácia
periodicky sa opakujúca zmena istej veličiny. Je charakterizovaný amplitúdou, kmitočtom a fázou.
- v telovýchove rýchly pohyb časti tela (napr. paže, nohy, trupu).
- krátky, okamžitý záblesk.
- blysknutie, kmitnutie.
- blikanie svetla.

kmit, rezonančný

- kmitanie vynútené vonkajšou periodickou silou s kmitočtom rovnakým ako je kmitočet kmitajúceho systému.

kmit, sínusový

- harmonické kmitanie so sínusovou časovou závislosťou

kmit, vlastný

- kmit vyvolaný jednorázovo.

kmit, vynútený

- kmitanie vyvolané periodickým pôsobením vonkajších síl (napr. reproduktor).

kmitanie

- chvenie, trasenie sa. V letectve chvenie časti lietadla, ktoré je spôsobené periodickými nárazmi vzdušných vírov.

kmitanie, torzné

- vznikajúce torziou okolo pozdĺžnej osi (napr. hriadeľa).

kmitňa

- miesto najväčšieho rozkmitu pri stojatom vlnení.

kmitočet

- frekvencia
počet periodicky sa opakujúcich dejov za sekundu, počet kmitov za sekundu.
Jednotkou je hertz (značka Hz).

kmitočet, rezonančný

- frekvencia, pri ktorej nastáva rezonancia kmitajúceho systému.

kmitočet, tónový

- ležiaci v oblasti počuteľnosti.

kmitomer

- zariadenia na meranie kmitočtu.

Kmoch, František

- ČR
* 1848
† 1912
kapelník.
Vedúci dychovej hudby.

Kmoníček, Hynek

- ČR
diplomat.
2003: veľvyslanec pri OSN.

kmotor

- krstný alebo birmovný otec vo vzťahu k rodičom dieťaťa.
- prenesene priateľko.

kmotra

- krstná alebo birmovná matka vo vzťahu k rodičom dieťaťa.
- prenesene vo familiárnom oslovení alebo pomenovaní.

kmotriť sa

- nadväzovať kmotrovský pomer.
- prenesene uzatvárať priateľstvo, spolčovať sa s niekým.

knajp

- zakrivený obuvnícky nôž používaný na hrubé orezávanie spodkových dielcov.

knajpa

- hospoda, krčma.
- prístavná krčma (v poľskom alebo v nemeckom prostredí).

Knakal, Petr

- ČR
* 1. 2. 1983
futbalista.

Knap, Josef

- ČR
* 1900
prozaik a divadelný historik.

Dielo:
Cizinec (básnická próza).

Knapková, Miroslava

- ČR
* 19. 9. 1980 (Brno)
veslárka.
1984: 4. miesto na LOH v Aténach.

Knapp, Viktor

- ČR
* 1913
právnik.
Profesor UK v Prahe.
Akademik ČSAV.

knaster
kanaster

- (predtým) jemnejší fajkový tabak.

Knauz, Ferdinand

- SR
* 12. 10. 1831
† 26. 4. 1989 (Bratislava)
právny historik.
Po štúdiách bol najprv profesorom seminára v Trnave, potom školským inšpektorom v Bratislave, od roku 1895 prepoštom bratislavskej kapituly.
Zaoberal sa dejinami feudálnych snemov, výsad a privilégií.
Zo svojich publikovaných prác časť venoval Bratislave.

knäckebrod

- tvrdý chrumkavý plochý chlieb z ražného celozrnného šrotu.

knedľa

- varené múčne jedlo, spravidla guľovitého tvaru.
- jeho odkrojený plátok.

knedľa, marhuľová (ovocná)

- knedľa z ovocia obaleného cestom.

knecht

- (v Nemecku) bojovník v službách šľachty.
- (v 16. a 17. storočí) príslušník vojenského stavu určitého druhu vojska.

Kneipp, Sebastian

- Nemecko
* 1821
† 1897
kňaz, priekopník vodoliečby v Nemecku.
Liečil diétou, otužovaním vodou, chodením naboso v mokrej tráve, snehu.
Zavádzal liečenie bylinkovými kúpeľmi.

kneippovanie

- niekdajšia prírodná vodoliečebná metóda podmienená správnou životosprávou (podľa nemeckého kňaza a liečiteľa S. Kneippa).

Kneissl

- Rakúsko
výrobca lyží.

knejpovanie

- prírodná vodoliečebná metóda podmienená správnou životosprávou.

knemidokoptóza

- parazitárne ochorenie končatín hydiny spôsobené roztočom, vápenka (hydiny).

knephoplanktón

- planktón pásma polosvitu, šera (v hĺbke od 30 do 500 m).

Kneppo, Ľudovít

- SR
* 1903
technik.
Profesor Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Akademik SAV, člen korešpondent ČSAV.
Riaditeľ Ústavu teórie merania.
Zaoberal sa teoretickou a experimentálnou elektrotechnikou.

Knerr, Richard

- USA
† 14. 1. 2008 (Arcadia)
vynálezca gymnastickej obruče a frisbee.
Zakladateľ firmy Wham-O (1948).
1957: vynález gymnastickej obruče - hula hoop.

Knesetkotva
Knesset

- hebreksky zhromaždenie
izraelský parlament.

knick

- zhutnená ílovito-železitá vrstva bohatá na vápnik a tvorbu uhličitanov, vznikajúca pri pedogenetických pochodoch v barinatých pôdach najmä morského pobrežia.

knida

- vajcovitý útvar so skrúteným vymrštiteľným vláknom uložený v pŕhlivých bunkách pŕhlivcov (mechúrnikov), nematocysta.

knidoblast

- pŕhlivá bunka pŕhlivcov (mechúrnikov) s knidou, slúžiaca na obranu a na chytanie koristi, nematocyt.

knidocil

- bičík knidy.

Kniezsa, István

- Maďarsko
* 1898
† 1965
jazykovedec.
Profesor univerzity v Budapešti.
Člen maďarskej AV.
Študoval najmä slovanské prvky v maďarskom jazyku.

knieža

- pôvodne náčelník kmeňového zväzu, neskôr príslušník vysokej feudálnej šľachty podriadený priamo panovníkovi (najvyšší titul v rámci vyššej šľachty).
- náčelník kmeňa, neskôr panovník u Slovanov.
- titul príslušníka vysokej šľachty.
- vysoký cirkevný hodnostár.

- v náboženstve o Kristovi alebo o najvyšších anjeloch.

knieža, české

- vladársky titul panovníka českých kmeňov, neskôr českého štátu. Používal sa do roku 1198.

knieža, Veľké

- Rusko
titul vládnuceho kniežaťa v Rusku do 15. storočia, na Litve a inde.

knieža vojska nebeského

- archanjel Michal.

kniežactvo

- územie pod vládou kniežaťa.
- hodnosť kniežaťa.

kniežactva, dunajské

- Valašsko a Moldavsko.
V 17. storočí pod tureckou nadvládou.
Od roku 1829 pod patronátom Ruska.
V roku 1861 sa zlúčili do rumunského štátu.

kniežactvo, Edesske

- kresťanské kniežactvo vo "Svätej zemi".
Jeho pád bol príčinou druhej krížovej výpravy (1145).

kniežactvo, brnenské

- od polovice 11. storočia údelné kniežactvo Přemyslovcov.
Do roku 1182 v ňom vládli vedľajšie vetve rodu Přemyslov.
Zaniklo koncom 12. storočia.

kniežactvo, Frýdlantské

- pozri Albrecht z Valštejna.

kniežactvo, Opavské

- vzniklo z kmeňového útvaru slovanských Holasicov.
1348: prehlásené lénom českého kráľa.
1472: vratislavským mierom severná časť spolu so Sliezskom postúpená Prusku.

kniežactvo, údelné

- za ranného feudalizmu oblasť vlády člena panovníckeho rodu.

knif

- obranný hmat.
- úskok.
- ľstivé konanie, manéver, trik.

knight

- príslušník najnižšej anglickej šľachty, rytier.
- v ranom stredoveku v Anglicku nájazdový bojovník.

Knight, William Pete

- USA
pilot nadzvukového lietadla, na ktorom 3. 10. 1967 prekonal šesťnásobnú rýchlosť zvuku.

Knightley, Keira

- Veľká Británia
* 1985
herečka.

Filmografia:
Pýcha a predsudok
Hviezdne vojny: Epizóda I. - kráľovná zlodejov
Diera (ako 15 ročná pre nahé scény)
Blafuj ako Beckgham
Piráti z Karibiku
Domino.

kniha

- biblos (grécky)
liber (latinsky)
slovanský názov pochádza asi z asýrskeho slova kunukku (pečať).
Dnes spravidla tlač s väčším počtom listov (strán), spojených v samostatný celok.
- listy papiera zviazané do zväzku, slúžiace rozličným evidenčným a administratívnym účelom.
- literárne dielo umelecké alebo náučné, vydané tlačou.
- zastaralo časť väčšieho literárneho diela alebo spisu, diel, zväzok.
- v zoológii tretí predžalúdok prežúvavcov.

kniha, bloková

- kniha tlačená pred vynájdením kníhtlače alebo krátko po ňom z drevených dosák (drevorezov), na ktorých prevládali ilustrácie - text bol iba doplnkom.

kniha, Červená

- vydáva ju Medzinárodná únia pre ochranu prírody. Je rozdelená podľa zoologického systému. Každé ohrozené zviera má v knihe svoju stránku (skôr kartu), ktoré majú buď bielu, zelenú alebo červenú farbu. Na červených kartách sú zvieratá ohrozené vyhynutím, na zelených tie, ktoré sa podarilo zachrániť pred vyhynutím, ale sú stále ohrozené.

kniha, Drnovská

- česky spísaná právna kniha moravského zemského práva zo začiatku 16. storočia. Autorom je Ctibor z Drnovic.

kniha, Guinnesova

- kniha rekordov. Sú v nej zapísané rekordy z oblasti prírody a ľudskej činnosti. Existujú aj regionálne (národné) mutácie.

kniha, kuchárska

- obsahujúca predpisy o varení a pečení.

kniha manželstiev

- zápisy na matričnom úrade.

kniha, mŕtvych

- moderný názov staroegyptských zbierok magických zariekavadiel a hymnusov.

kniha narodení

- zápisy na matričnom úrade.

kniha, omšová

- zbierka modlitieb pri omši.

kniha, pokladničná

- na zapisovanie príjmov a výdajov.

kniha, pozemková

- úradný súpis nehnuteľného majetku.

kniha, Tovačovská

- moravské zemské právo z roku 1481. Jej autorom je Ctibor Tovačovský z Cimburka.

kniha, triedna

- na zaznamenávanie priebehu vyučovania.

kniha, účtovná

- na zapisovanie príjmov a výdajov.

kniha úmrtí

- zápisy na matričnom úrade.

knihár

- odborník na viazanie kníh.

knihárstvo

- kníhviazačstvo
výroba knižných obálok, dosiek, albumov, paspartov, väzieb kníh a podobne.
- zamestnanie knihára.

knihomoľ

- kto veľa číta, vášnivý čitateľ.

knihopis

- súpis a popis kníh, bibliografia.

knihoveda

- náuka o knihách, knižniciach, bibliografii a pod.

knihovníctvo

- vedecké odvetvie zaoberajúce sa vývojom, metódami a prostriedkami organizácie práce v knižniciach.

knihovňa

- knižnica.

knihovníctvo

- náuka o vedení knižníc.
- vedenie knižníc.

knihovník
knihovníčka

- pracovník v knižnici, bibliotekár.

Knihy dobrých autorů

- ČR
vzorne upravená edícia modernej literatúry založená v roku 1905 Kamilou Neumannovou za spolupráce Arnošta Procházky v Prahe. Zanikla v roku 1930.

knihy, mestské

- v českých krajinách od začiatku 14. storočia do polovice 19. storočia - delia sa na knihy mestského zákonodarstva, financií, správy a súdnictva (sporného i nesporného).

knihy, pozemkové

- knihy vedené súdmi. Do roku 1964 slúžili k zápisom o právnych vzťahoch o všetkých nemovitostiach s výnimkou tých, ktoré boli vedené v knihách železničných a banských.

knihy, sakramentálne

- súvisiace s náboženskými obradmi, obradné, posvätné.

Knichal, Vladimír

- ČR
* 1908
matematik.
Člen korešpondent ČSAV.
Pracoval teórii čísiel, teórii funkcií reálnej premennej a aplikácií matematiky v technike.

kninžovia

- Chorvátsko
prezývka srbských polovojenských jednotiek, ktoré vtrhli počas vojny v roku 1991 do oblasti Krajina (podľa správneho strediska Krajiny - Knin).

Knipperová-Čechovová, Oľga Leonardovna

- Rusko
* 1868
† 1959
herečka.
Manžel A. P. Čechov.

knižka, psia

- žiť na psiu knižku
slovné spojenie, ktorým sa označuje partnerský vzťah dvoch ľudí, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti, prípadne majú spolu deti, ale nie sú zosobášení.

knižka, suplikantská

- do ktorej sa zapisovali príspevky.

knižka, vandrovná

- v minulosti preukaz tovarišov idúcich na vandrovku.

knižnica

- bibliotéka
pôvodne zbierka kníh.
- dnes vedecká a osvetová inštitúcia, ktorá sa zaoberá sústavným získavaním, špeciálnym spracovaním, uchovávaním a požičiavaním kníh čitateľom. Najstaršie knižnice vznikli v Asýrii.
- súčasť nábytku alebo nábytkovej zostavy, do ktorej sa ukladajú knihy.
- rad, séria kníh, edícia.

knižnica, Alexandrijská

- založil ju Ptolemaios I. Sótér okolo roku 195 pred Kristom.
Jej úlohou bolo udržiavať grécku kultúru a vzdelanosť v konzervatívnom Egypte. V dobe najväčšieho rozmachu obsahovala až 400.000 papyrusových zvitkov.
Knižnica zhorela pravdepodobne v roku 47 pred Kristom, podľa iných prameňov mohla zhorieť v roku 43 pred Kristom, keď Julius Caesar zapálil svoje loďstvo, aby nepadlo do rúk Egypťanom.

knižnica, Apoštolská

- Vatikán
knižnica založená v 15. storočí.
Obsahuje 1,6 milióna kníh. Knižnica je známa svojim súborom jedinečných a často bohato ilustrovaných rukopisov pochádzajúcich z čias pred vynálezom kníhtlače (65.000 rukopisov).

kníhtlač

- mechanické rozmnožovanie písaného textu. Jeho podstatu poznali Číňania, ktorí už v 8. storočí tlačili z dosák a od 11. storočia pohyblivými typmi. V rokoch 1403 - 1405 bol objavený v Kórei. V Európe bol objavený v roku 1444 J. G. Gutenbergom, ktorý ale netlačil z dosák, ale z písmoviny, z ktorej odlieval jednotlivé typy a zostavoval ich sádzaním (sadzba) do tlačovej formy. Na Slovensku sa kníhtlač objavuje až v roku 1549 v Banskej Štiavnici a v roku 1573 v Prešove. Pre úradné potreby bola v roku 1848 založená Štátna tlačiareň v Prahe.

knock-down (knokdaun)

- v boxe zrazenie súpera k zemi.

knockout

- knokaut.

knokautkotva
knockout

- K. O.
boxerský úder, po ktorom súper nie je schopný pokračovať v boji.
- stav fyzickej neschopnosti, do ktorej sa dostane boxer po súperovom údere, klesne k zemi a po 10 sekundách nemôže pokračovať v boji.
- v genetike zničenie génu.
- v prenesenom zmysle porážka.
- drtivý úder.
- ničivá účinnosť.

knokaut, technický

- predčasné skončenie boxerského zápasu pre neschopnosť jedného zo súperov pokračovať v boji. Skratka t.k.o.

knokautovať

- udrieť knokautom.
- (v boxe) zvíťaziť nad súperom knokautom.
- prenesene poraziť, porážať.

knokdaun
knock-down

- (v boxe) zrazenie súpera na zem.

Knoll, Max

- elektrotechnik.
V roku 1931 s Ernstom Ruskom skonštruoval prvý elektrónový mikroskop.

knokla

- lotyš. ľudový strunový nástroj.

Knop, Josef

- ČR
* 1885
† 1964
chemik.
Člen korešpondent ČSAV.
Profesor Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Brne.
Pracoval v odbore spektrálnej analýzy farbív.

Knopfler, David

- Veľká Británia
* 27. 12. 1952
gitarista a vokalista.
Člen skupiny Dire Strais.
Od roku 1980 na sólovej dráhe.

Knopfler, Mark

- Veľká Británia
* 12. 8. 1949
hudobník.
Preslávil sa ako sólový gitarista skupiny Dire Straits, ktorú založil v roku 1977, ale spolupracoval aj s ďalšími hudobníkmi a produkoval im albumy.
Je autorom soundtrackov Local Hero, Vrtieť psom.

knopit

- čierno-, diamantovo- až kovovolesklá odroda perovskitu obsahujúca cér (podľa nemeckého mineralóga a geológa A. Knopa).

Knorozov, Jurij Vasilijevič

- ZSSR
* 1922
etnograf.
Rozlúštil písmo Mayov z Yucatanu a písmo z Veľkonočného ostrova.

Knossos

- v staroveku hlavné mesto Kréty so zrúcaninami monumentálneho kráľovského paláca z minójskej doby. Mesto vznikalo od 3. tisícročia pred Kristom, palác okolo roku 2000 pred Kristom (doba minójska).

knot

- jednotka rýchlosti lode za hodinu, uzol (1,8532 km/h).

know-how [nouhau]

- znalosť, informovannosť.
- súhrn poznatkov, receptov, výrobných a obchodných znalostí a postupov získaných dlhoročnou skúsennosťou.
- hospodársky nehmotný statok.

Knowht

- Írsko
megalitický chodbový hrob v údolí rieky Boyne (Brú na Boine) neďaleko írskeho hlavného mesta Dublinu.

Knox, John

- Škótsko
* asi 1505 (1513)
1572
reformátor.
Previedol kalvínsku reformáciu v Škótsku.
1560: založil presbyteriánsku cirkev (protestantská škótska cirkev).

Knox, Rob

- Veľká Británia
† 25. 5. 2008 (zavraždený)
herec.

Fimografia:
Harry Potter a Princ dvojej krvi.

knôt

- pásik hrubej tkaniny al. šnúrka sajúca horľavú látku a umožňujúca jej pozvoľné horenie.

Knuble, Mike

- USA
* 4. 7. 1972
hokejista.

Knut II. Veľký

- Dánsko
* asi 995
† 1035
kráľ Dánska, Anglicka a Nórska.
1014 - 1035: zjednotil Dánsko, Nórsko a Anglicko.

knuta

- korbáč, krátky bič.
- krutovláda.

Knuth, Doanld Ervin

- USA
* 10. 1. 1938
informatik.

Knüpfer, Beneš

- ČR
* 1844
† 1910
maliar.
Žil väčšinou v Taliansku.
Autor obrazov mora s bájnymi morskými bytosťami.

ko-

- prvá časť zložených slov majúca význam s, spolu.

koacervácia

- tvorba koacervátov.

koacervát

- kvapôčkový útvar samovoľne vznikajúci vo vodnom roztoku makromolekulárnych látok.

koacerváty

- podľa teórie vzniku života organické zlúčeniny, ktoré mali základné prejavy života, ale neboli to ani bunky ani baktérie a z nich sa postupne vyvíjal život.

koacervovať

- prechádzať, prejsť koacerváciou.

koadaptácia

- korelované zmeny v dvoch vzájomne závislých orgánoch.
- vzájomné prispôsobenie sa niekoľkých druhov organizmov jednému typu za určitých podmienok.

koadaptovať

- uskutočňovať koadaptáciu.

koadjútor

- výpomocný rímskokatolícky hodnostár pomáhajúci arcibiskupovi vo veľkej diecéze, pomocný biskup, často s právom nástupníctva.

koagel

- systém vzniknutý zhlukom disperzných častíc, koloidná zrazenina, koagulum.

koagulancium

- látka zvyšujúca zrážanlivosť krvi.

koagulans

- látka podporujúce zrážavosť krvi.

koagulant

- činidlo spôsobujúce koaguláciu, zrážadlo.

koagulácia

- zhlukovanie jemných rozptýlených častíc v disperznom prostredí (napr. krviniek, bielkovín, nečistôt).
- vo vodnom hospodárstve spôsob čistenia vody zákalom, ktorý vzniká hydrolýzou prídavných solí, pričom zákal hydroxidov so sebou strháva jemné nečistoty a mikróby.
- prechod koloidného systému do hrubo disperzného systému.
- v paierenstve zhluk buničitých vláken do papieroviny pôsobením chemických látok.
- v meteorológii narastanie ľadových kryštálikov v oblakoch pri teplotách pod 0 °C spôsobené zachycovaním a namŕzaním prechladených vodných kvapiek.

koagulácia krvi

- zrážanie krvi.

koagulácia vody

- čírenie vody.

koagulát

- zrazenina
útvar, ktorý vznikol koaguláciou.

koagulátor

- látka spôsobujúca zrážanie, koaguláciu roztoku.

koaguláza

- enzým zrážajúci krvnú plazmu.

koagulín

- látka schopná vyvolať zrážanie bielkovín.

koagulopatia

- porucha zrážavosti krvi.

koagulovať

- prechádzať, prejsť koaguláciou, zrážať sa, zraziť sa.
- v medicíne zastavovať, zastaviť krvácanie z rany.

koagulum

- koloidná zrazenina.
- krvná zrazenina (spravidla na povrchu tela, ktorá upchá ranu).

Koajá

- juhoamerický indiánsky kmeň žijúci na rieke Xingu (Rio Xingu).

koakvizícia

- spoločne nadobudnutý majetok.
- (na Slovensku do r. 1949) právo manželov spočívajúce na zásade ich oddeleného majetku.
- forma majetkového spoločenstva manželov, ktorá platila na Slovensku do roku 1950.

koala

- Phascolarctos cinereus
cicavec z nadrádu vačnatcov.
Žije vo východnej Austrálii.

koala medvedíkovitá

- vačnatec.
Málo sa pohybuje. Dlhé hodiny sedí v rovnakej pozícii na strome a spí.
Jeho potravou sú listy blahovičníka (z 350 druhov blahovičníka mu vyhovuje iba 7 - 8).
Samica privádza na svet mladé raz za dva roky.
V prírode nemá prirodzeného nepriateľa, okrem človeka.

koalescencia

- splývanie disperzných častíc do väčších celkov. Zánik aerosolu.
- v meteorológii splývanie kvapiek v oblaku pri ich vzájomných zrážkach.

koaliang
čirok
sorgo

- oblinina v teplých oblastiach.

koalícia

- združovanie, spájanie, spojenectvo.
- zoskupenie.
- združenie dvoch alebo viacerých subjektov, napr. politických strán, štátov.
- skupina osôb združených pre dosiahnutie určitého cieľa.

koalovať

- spájať, spojiť do koalície, združovať, združiť, spolčovať, spolčiť.

koarktácia

- zúženie.

koarktácia aorty

- zúženie aorty.

koartikulácia

- miešanie artikulačných pohybov pri výslovnosti dvoch za sebou nasledujúcich hlások v jazykovom prejave.

koati

- juhoamerický cicavec s dlhým chvostom a s pohyblivým ňufákom, žijúci na strome, nosáľ červený.

koaxiálny

- súosý.

Kobajaší, Takidži

- Japonsko
* 1903
† 1933
spisovateľ.
Bojoval za proletársku literatúru.

kobalamin

- zložitá organická zlúčenina obsahujúca vo svojej molekule viazaný atóm kobaltu, vitamín B12.

kobalt

- šedý, lesklý a feromagnetický kovový chemický prvok, značka Co.
Atómové číslo 27, atómová hmotnosť 58,93.
Jeho kysličníky farbia sklo na modro (pozri Kryštof Schürer).
Pridáva sa do špeciálnych ocelí.
Ako prvý ho izoloval Georg Brandt v roku 1735.
- zlúčenina kobaltu používaná ako tmavomodré farbivo, najmä na porcelán.

kobaltín
kobaltin

- pomerne vzácny striebristobiely až oceľovosivý kockový nerast, sulfid kobaltu a arzénu.

kobalty

- nerasty, ktoré sa používali už v starom Egypte ku farbeniu skla na modro.

kobea

- tropická popínavá rastlina so zelenkastými, neskôr modrofialovými kvetmi, na dlhých stopkách, u nás pestovaná ako okrasná letnička.

kobec obyčajný
Falco columbarius

- dravý vták.

kobelit

- kosoštvorcový nerast, sulfid obsahujúci olovo, bizmut a antimón (podľa nemeckého mineralóga F. von Kobella).

koberec

- tkaná alebo viazaná pokrývka na podlahu, pokrovec.
- prnesene (básnicky) o veľkej, pestrej a pružnej ploche.
- vo vojenskom slangu spôsob bombardovania lietadlami, pri ktorom sa na súvislú plochu zhodí veľké množstvo bômb.

koberec

- tkaná, vytkávaná alebo viazaná textília, zväčša z hrubej vlny, pôvodne ku pokrytiu stien, neskôr i podlahy. Vyskytovali sa už v Egypte v 2. tisícročí pred Kristom.
- vo vojenskom slangu spôsob bombardovania lietadlami, pri ktorom sa na súvislú plochu zhodí veľké množstvo bômb.

koberec, kokosový

- koberec z pletiva kokosovníka.

koberec, nástenný

- tapiséria.

Kobián, Jan

- ČR
* 28. 10. 1970 (Praha)
bobista.
Dcéra Kristýna. Syn Kryštof.
1999: 6. miesto na ME (bvojbob).

kobka

- obmedzený priestor zaisťujúci bezpečné uzatvorenie (väzenie, rozvodňa a podobne).
- v elektrotechnike stavebná jednotka obsahujúca elektrické zariadenie na napájanie elektrickej siete.

koblér

- cobbler, pohár na miešané nápoje.
- miešaný alkoholický nápoj s ovocím, ozdobený plátkom citróna alebo pomaranča, chladený ľadom.

Koblic, Odolen

- ČR
* 1897
chemik.

Kobliha, František

- ČR
* 1877
† 1962
maliar, grafik a kresliar.
Autor knižnej grafiky.

Koboué

- Čad
údolie, roklina v pohorí Ennedi.
Objavil ho v roku 1958 botanik Hubert Gillet.

kobra

- Naja
rod prudko jedovatých hadov z čeľade korálovcovitých.
Žije v Afrike a južnej Ázii.

kobra čiernokrká

- pozri Naia nigricolis.

kobra egyptská

- pozri Naia haie.

kobra indická

- pozri Naia naia.

kobra jazerná

- pozri Boulengerina annulata.

kobra kráľovská

- pozri Ophiophagus hannah.

kobra monoklová

- pozri Naia kaouthia.

Kobaljanská, Olha

- Ukrajina
* 1863
† 1942
spisovateľka.
Zástankyňa ženskej emancipácie.
Autorka psychologických románov.

Dielo:
Kráľovná (román)
Zem (román)
Valse mélancolique (novela).

kobukson

- druh pancierovej lode.

kobuz

- kirgizský ľudový dvojstrunový nástroj.

kobyla

- samica koňa.

kobylka

- Tettigonioidea
podrád dravého rovnokrídleho hmyzu.
Telo je zo strán sploštené, dlhé tykadlá.
Žije na lúkach.
- lúčny skákavý hmyz (Locusta).
- druh sarančí sťahujúci sa vo veľkých skupinách.
- súčasť (sláčikových) hudobných nástrojov podopierajúca struny.
- malá kobyla.

kobylka lúčna
Conocephalus discolor

- lúčny skákavý hmyz.

kobylka zelená
Locusta viridissima

- lúčny skákavý hmyz.

kobylkár

- schudobnený zeman.

kobza

- ľudový drnkací hudobný nástroj (najmä ukrajinský a rumunsko-moldavský) podobný citare s veľkým oválnym telom. Jeho domovinou boli slobanské oblasti - Rusko, Srbsko, i u nás sa používala najmä v ľudovom prostredí. Dnes už normálne nepoužívaný.
- v garbiarstve jednoduchý nástroj na zmäkčovanie usní.

Kobzanová, Diana

- ČR
modelka.
Miss ČR (Česká Miss).
Výška 182 cm, hmotnosť 63 kg, miery 90 - 62 - 92.

kobzár
kobzar

- ukrajinský ľudový spevák, hráč na kobze.

Kocáb, MichaelMichael Kocáb

- ČR
* 28. 7. 1954 (Praha)
spevák, hráč na klávesové nástroje, politik.
Otec Alfréd.
Člen skupiny Pražský výběr.
Manželka Marsha. Dcéra Natálie, Jessica. Syn Michael.
1973: maturita.
1977: zakladá skupinu Pražský výběr (1982 - 1987 mala skupina zakázanú činnosť).
1979: absolvoval konzervatórium v Prahe (skladba, organ).
1989: spolu s Michalom Horáčkom zakladá iniciatívu Most, ktorá mala sprostredkovávať komunikáciu medzi vládnucimi a disidentskými štruktúrami. Spoluzakladateľ Občanského fóra. V decembri navrhol za prezidenta Václava Havla.
1990 - 1992: poslanec FZ ČSFR.
1992: rezignácia na politické funkcie. Zaslúžil sa o odchod sovietskych vojsk z Československa. Posledný sovietsky vojak opustil Československo 30. 3. 1991.
19936 - 2003: externý poradca prezidenta Havla.
2006: projekt Pražský výběr II.
23. 1. 2009: minister.

Album:
Za kyslík (tanečná hudba).

Kocábová, Natálie

- ČR
spisovateľka, speváčka.

Dielo:
Monarcha Absint (román)
Schola Alternativa (kniha)
Někdo je v domě (zbierka básní)
2006: Hummingbirds In Iceland (CD).

Kocatepe

- Turecko
mešita v Ankare.
Ako jediná mešita na svete má podzemné garáže.
Patrí k najväčším mešitám na svete (kapacita 20.000 ľudí).

Kocembová, Táňa

- ČR
atlétka.
1983: MS v Helsinkách: 2. miesto na 400 m (1. miesto Jarmila Kratochvílová, svetový rekord).

Kocian, Jaroslav

- ČR
* 1883
† 1950
huslista a skladateľ.
Profesor pražského konzervatória.

Kocian, Quido

- ČR
* 1874
† 1928
maliar.

Kocianová, Jana

- SR
speváčka.

Kocjubynskij, Mychajlo

- Ukrajina
* 1864
† 1913
spisovateľ.

Dielo:
Smiech (novela)
Persona grata (novela)
Fatamorgána (román)
Tiene zabudnutých predkov (román).

kocka

- kubus
teleso obmedzené šiestimi zhodnými štvorcami, špeciálny druh kvádra, ktorého všetky hrany sú rovnako dlhé. Pravidelný hexaéder (šesťsten).
- pomôcka pri rozličných hrách s očíslovanými stenami (hráč ňou hádže po rovnej ploche a skeduje, na ktorom čísle sa zastaví).
- hovorovo štvorcový alebo štvoruholníkový vzor votkaný alebo vytlačený na látke (kockovaná látka).

kocka, magická

- trojrozmerná obdoba magického štvorca. Je to matematická hračka založená na vzťahoch po sebe idúcich prirodzených čísiel. Tieto čísla musia byť priestorovo rozložené do podoby kocky tak, aby pri ich sčítaní vodorovne, zvislo a po uhlopriečkach vyšlo vždy rovnaké číslo. Kocka o strane 2 nemá riešenie, o strane 3 má 4 možnosti nedokonalé riešenia, o strane 4 nemá riešenie (v roku 1972 to dokázal Richard Schroeppel), kocka o strane 5 má 3 dokonalé riešenia, je to teda najmenšia dokonalá kocka. Problém magickej kocky o strane 5 sa rieši od roku 1640, ale podaril sa vyriešiť až v roku 2004 (Christian Boyer a Walter Trump).

kocky

- druh detských hračiek s nalepenými obrázkami na skladanie.
- hra s niekoľkými kockami, hra v kocky.
- v spojení kocky sú hodené je urobený rozhodný krok.

kocky, polievkové

- polievkové korenie balené do kociek.

kocúr

- samec mačky.

Kocúrkovan

- obyvateľ Kocúrkova.
- prenesene typ obmedzeného, zaostalého malomeštiaka.

Kocúrkovo

- rozprávková obec so smiešne zaostalými, hlúpymi, malomeštiackymi obyvateľmi, symbol malomeštiackych pomerov.

kocúrkovský

- obmedzený, malomeštiacky.

Kocyigit, Mehmet

- Turecko
* 1992
† 1. 1. 2006
prvá turecká obeť vtáčej chrípky.
5. 1. 2006 zomrela jeho 15 ročná sestra Fatma a 6. 1. 2006 11 ročná sestra Hulya.

Kočarian, Robert

- Arménsko
politik.
2007: prezident.

Kočárník, Ivan

- ČR
politik.
1992 - 1997: minister financií.

Kočerha, Ivan

- Ukrajina
* 1881
† 1952
dramatik.
Zaoberal sa najmä o filozofické a etické problémy.

Kočinčína

- bývalý názov územia dnešného Nam-bo v južnom Vietname v delte Mekongu.

kočinka
kočinčinka

- ťažké mäsové plemeno sliepok rozličných farieb z juhovýchodnej Ázie (podľa názvu Indočíny, staršie Kočinčína).

Kočí, Bedřich

- ČR
* 1869
† 1955
nakladateľ.
1920: z poverenia ministerstva zahraničných vecí založil denník Prager Prese, tlačiareň a nakladateľstvo Orbis.

Kočí, Přemysl

- ČR
* 1917
† 15. 1. 2003
operný spevák, režisér.
V rokoch 1949 - 1968 bol sólista Národného divadla v Prahe.
V rokoch 1969 - 1978 riaditeľ Národného divadla v Prahe.

Kočí, Václav

- ČR
* 15. 7. 1979
hokejista.

Kočí, Viktor

- ČR
† 10. 8. 2005
operný spevák.
1955 - 1990: účinkuje v opere ND.

kočkodan

- Cercopithecus
rod opíc zo skupiny úzkonosých. Žije v Afrike.

kočkodan Hamlynov
Cercopithecus hamlyniKočkodan Hamlynov

- opica zo skupiny úzkonosých (Catarrhini). Žije v Kongu, Rwande a na juhozápade Ugandy. Na západ od jazera Kivu, sopky Nyiragongo a Nyamuragira se vyskytuje poddruh Cercopithecus hamlyni kahuziensis a na východ poddruh Cercopithecus hamlyni hamlyni. Samci v dospelosti dosahujú dĺžky tela 50 – 70 cm a hmotnosti 7 – 10 kg, zatiaľ čo samice dorastají iba do dĺžky 40 – 60 cm a hmotnosti 4 – 6 kg. Žike v spodných častiach pralesa a pojedá plody, semená, listy a vynímočne i živočíchy. Žije v skupinách s okolo 10 jedincami.

kočovať

- viesť primitívny spôsob života pastierskych kmeňov s častou zmenou sídliska.
- často striedať bydlisko, pôsobisko, sťahovať sa z miesta na miesto.
- vo včelárstve meniť miesto, stanovište včelstiev v období kvetu.

kočovník

- kto žije kočovným životom, nomád.

kočovný

- meniaci sídlisko, nomádsky.
- meniaci často pôsobisko, bydlisko, stanovište.

kodak

- fotografický prístroj a iné výrobky (filmy a pod.) americkej značky Kodak.

Kodama

- Japonsko
spojovací satelit.

Kodaň
Kobenhavn

- Dánsko
hlavné mesto na Sjaellande u Öresundu.
Od roku 1445 kráľovské sídlo.

Kodály, Zoltán

- Maďarsko
* 1882
† 1967
skladateľ, folklorista.

Dielo:
Maďarský žalm (kantáta)
Háry János (spevohra).

kodeín

- alkaloid ópia, po morfíne najvýznamnejší člen ópiových alkaloidov. Využíva sa v medicíne a farmakológii (liek ku tlmeniu kašľa).

Kodejška, Karel

- ČR
skokan na lyžiach.
1975: majster sveta v letoch na lyžiach.

kodekkotva

- v počítačovej terminológii program na kódovanie - dekódovanie zväčša grafických súborov (filmov).

Kodet, Jan

- ČR
* 1910
sochár.
Manželka Jiřina Steimarová. Syn Jiří (matka Jiřina Steimarová), Kristián.
Autor portrétov a ženských aktov.Jiří Kodet

Kodet, Jiří

- ČR
* 6. 12. 1937 (Praha)
† 25. 6. 2005 (Praha)
herec.
Otec Jan Kodet. Matka Jiřina Steimarová (herečka). Brat Kristián. Manželka Soňa. Dcéra Bára.
1998: 5. 3. prekonal počas divadelného predstavenia (Na miskách vah) mozgovú príhodu, napriek tomu predstavenie dohral.

Filmografia:
1950: Posel úsvitu
Dobrodružství kriminalistiky (seriál)
30 případů majora Zemana (seriál)
Hříšní lidé města pražského (seriál)
1977: Nemocnice na kraji města (seriál)
Arabela (seriál)
Probuzení
1960: Vyšší princip
O něčem jiném
1976: Hra o jablko
Panelstory
Šašek a královná
Atentát
Zločin v dívčí škole
1966: Ostře sledované vlaky
1968: Všichni dobří rodáci
Buldoci a třešně
Čarovné dědictví
Rozpuštěný a vypuštěný
Hotel pro cizince
1972: Morgiana
1980: Vrchní, prchni!
1980: Jak svět přichází o básníky
1982: Smrt talentovaného ševce
Sarajevský atentát
Pension pro svobodné pány
Akumulátor 1
Zdivočelá země
Musíme si pomáhat
Město nic neví
Svatební cesta do Jiljí
Knoflíkáři
Pelíšky (Český lev)
2003: Sentiment.

Kodet, Kristián

- ČR
* 1948
maliar.
Otec Jan Kodet. Brat Jiří.
1989: vracia sa z emigrácie.

Kodetová, Bára

- ČR
* 1970
herečka.
Otec Jiří. Dcéra Lily.

Filmografia:
Duna
Deti Duny
2006: Tristan a Isolda.

kodér

- zariadenie na kódovanie dát.
- obvod, ktorý prevádza všeobecnú informáciu do daného kódu (opak je dekodér).

kodiak

- americký medveď (podľa amerického ostrova Kodiak pri Aljaške).
Váži vyše 500 kg a pri vztýčení na zadné nohy je vysoký až 3,7 m.

kodicil

- dovetok, dodatok v záveti.

kodifikácia
kodifikovanie

- systematické zhrnutie právnych predpisov určitého právneho odvetvia v úplný alebo dielčí súbor (zákon, kódex).
- uzákonenie.

kodifikácia literárnej tvorby

- zisťovanie, stanovenie a zaznamenávanie požiadaviek na literárnu tvorbu (v poetikách a pod.).

kodifikácia práva

- systematické zjednotenie a úprava právnych pomerov alebo zjednotenie právnych predpisov určitého právneho odvetvia do úplného alebo čiastkového súboru vo forme zákonníka, kódexu.

kodifikácia spisovného jazyka

- opis normy spisovného jazyka majúci povahu záväzných, úradne predpísaných pravidiel jeho používania.

kodifikátor

- kto kodifikuje.

kodifikovať

- uskutočňovať, uskutočniť kodifikáciu, uzákoňovať, uzákoniť.

kodikológia

- jedna z pomocných historických vied. Študuje rukopisy neúradnej povahy a radí ich v príslušných vzťahoch do kultúrneho vývoja spoločnosti.

kodominancia

- v genetike vzťah medzi alelami toho istého génu vyznačujúci sa tým, že činnosťou ani jednej z alel nie je prekrytá alebo potlačená činnosť párovej alely.

kodón

- v genetike skupina troch susedných nukleotidov v informačnej RNA, ktoré svojím poradím určujú kvalitu aminokyseliny a jej polohu v peptidickom reťazci, triplet.

Kodym, Robert

- ČR
* 1967
rockový spevák, gitarista a skladateľ.
Do roku 2004 člen skupiny Lucie.

Dielo:
Sbírka zvadlejch růží
Panic
Amerika
Černí andělé
Medvídek.

Kodžiki

- najstaršia japonská kronika z roku 712.
Obsahuje mýty a dejiny Japonska.

koedukácia

- spoločné vyučovanie dievčat a chlapcov.

koedukovať

- uskutočňovať koedukáciu.

koeficient

- súčiniteľ.
- v matematike spravidla známe číslo vystupujúce v súčine s neznámou či premennou veličinou.
- vo fyzike spravidla konštanta úmery vo vzorcoch.
- v chémii údaj vyznačujúci určitú vlastnosť hmoty.
- v štatistike bezrozmerný štatistický výraz, index.
- v genetike číslo udávajúce početnosť výskytu určitého genetického znaku alebo javu, prípadne relatívnu mieru určitého genetického vzťahu.

koeficient aktivity

- v chémii pomer aktivity a molárneho zlomku rozpustenej látky v roztoku alebo látky v plynnej zmesi.

koeficient, binomický

- pozri kombinačné číslo.

koeficient, extinkčný

- koeficient absorbancie.

koeficient, leasingový

- pomerové číslo, ktoré hovorí, o koľko viac zaplatíte za poriadenie si predmetu (auto, spotrebič, nemovitosť) leasingom v porovnaní za nákup hotovosťou.

koeficient nákladovosti

- (v ekonomike) vyjadrujúci vzťah medzi vlastnými nákladmi a cenou vyrobeného tovaru.

koeficient, reflexný

- udávajúci množstvo odrazeného svetla.

koeficient spevnenia

- exponent deformačnej krivky v závislosti napätia od plastickej deformácie.

koeficient, variačný

- smerodajná odchýlka vyjadrená v percentách aritmetického priemeru.

koeficient zmennosti

- (v ekonomike) vyjadrujúci priemerný počet obsadených zmien v priebehu dňa v určitom výrobnom celku.

koempcia

- (v starovekom Ríme) občiansky sobáš.

koenzým

- nebielkovinné látky, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť enzýmov, prostetická skupina. Býva často tvorený niektorým vitamínom.

Koepen, Wolfgang

- Nemecko
* 23. 6. 1906
spisovateľ.
Autor spoločensko - kritických románov z doby nemeckého hospodárskeho vzostupu po roku 1945.

Dielo:
Smrť v Ríme
Parenisko.

Koepp, David

- USA
* 9. 6. 1963 (Pewaukee, Wisconsin, USA)
scénárista, režisér, herec.

Scenár:
Zathura: Vesmírné dobrodružství
Tajomné okno
Ozveny mŕtvych
Spätná reakcia
Suspicipus.

Réžia:
Tajomné okno
Ozveny mŕtvych
Spätná reakcia
Suspicipus.

Filmografia:
Veľký prúšvih.

koercimeter

- prístroj na meranie koercitívnej sily feromagnetických materiálov.

koercit

- druh liateho magneticky tvrdého materiálu.

koercitivita

- intenzita magnetického poľa potrebná na potlačenie magnetického toku v magnetovanom feromagnetickom telese, koercitívna sila.

koercitívny

- donucovací, nátlakový.
- stláčajúci.
- brániaci (niečomu).

koercivita

- fyzikálny veličina.
Udáva sa v oerstedoch (v teórii sa novšie používa A/m), určuje, ako veľké magnetické pole je potrebné k zmene magnetického zápisu na médiu z feromagnetickým záznamovým médiom.

koevolúcia

- vzájomne podmienený vývoj dvoch organizmov tesne na seba viazaných (napr. parazitizmom).

koexistencia

- súžitie, existencia vedľa seba.
- spoločný výskyt, trvanie.

koexistovať

- trvať, existovať súčasne.

kofeinista

- kto chorobne užíva drogy s kofeínom.

kofeinizmus

- chorobná závislosť od kofeínu, najmä nadmerné pitie kávy, otrava kofeínom.

kofeín

- rastlinný alkaloid obsiahnutý v káve a čaji.
Kofeín obsiahnutý v čaji sa predtým označoval ako teín.
Prvýkrát bol kofeín získaný v roku 1819 ako substancia z kávových zŕn.
V roku 1837 bolo preukázané, že teín je totožný s kofeínom.
Pôsobí povzbudivo, zaháňa únavu, stimuluje metabolizmus a vylučovanie moči, zlepšuje funkciu obličiek, povzbudzuje srdce a pľúca, zvyšuje postreh a koncentráciu.

kofochirurgia

- odvetvie chirurgie zaoberajúce sa liečbou sluchových porúch, najmä stredného ucha, pri otoskleróze a pod.

kofola

- osviežujúci nealkoholický nápoj s prídavkom kofeínu.

kofolália

- patologické zmeny zvukovej stránky reči nepočujúcich osôb až po skončenie vývoja reči.

kofóza

- úplná hluchota.

kofrdam

- prázdny bezpečnostný priestor medzi dvoma susednými vodotesnými priehradkami nákladových priestorov plavidla, hradiaci priestor.
- ochranný zubársky nástroj, špeciálna blana chrániaca zub pred infekciou.

kofunkcia

- funkcia doplnkového uhla (kosínus, kotangens).

koga

- (v 13. až 15. storočí) obchodná i vojnová, zvyčajne dvoj alebo trojsťažňová plachetnica s nadstavbami na prednej i zadnej časti.

Kogan, Leonid Borisovič

- ZSSR
* 1924
huslista.

kogazín

- zmes alifatických uhľovodíkov získavaných z oxidu uhoľnatého a vodíka, používaná na pohon dieselových motorov alebo ako surovina v chemickom priemysle.

kogeneráciakotva
kogeneračná jednotka

- zariadenie, ktoré slúži ku vykurovaniu a súčasne vyrába elektrickú energiu.

kogentný

- nariaďujúci, donucujúci, prikazujúci.
- presvedčivý.
- pádny.

Kogi

- Kostarika
ndiánsky kmeň.

kogitácia

- premýšľanie, uvažovanie.

kognácia

- z právneho hľadiska pokrvné príbuzenstvo (v rímskom práve).

kognát

- (v rím. práve) pokrvný príbuzný (opak je agnát).

kognécia

- príbuznosť.
- príbuzenstvo.
- pokrvné právo.

kognitívny

- poznávací, týkajúci sa vnímania a myslenia (latinsky cognoso - poznávať).

kognícia

- poznávanie, poznávacia schopnosť, súhrn operácií a pochodov, prostredníctvom ktorých si človek uvedomuje a poznáva svet i seba samého, kognitívne procesy.

Kogurjokotva

- starý kórejský štát.
Vznikol v 3. a 4. storočí.
668: štát spojil Kogurjo a Pekče v zjednotený štát Silla.
V 10. storočí obnovený dynastiou Kogurja ako štát Korjo (odtiaľ Kórea).

Koh

- indický boh Slnka, ktorý bol otcom Inkov (vládcov).

Koh-i-noor

- Kúhe núr, Hora svetla
modrobiely diamant.
Pochádza z Indie.
Pôvodne bol nesymetrický a vážil 186 karátov.
Po dobytí Pandžábu v roku 1839 bol venovaný britskej kráľovnej Viktórii.
V roku 1852 bol kameň prebrúsený a váži takmer 109 karátov.
Originál je v korune zosnulej kráľovnej matky Alžbety.
- značka spínacích gombíkov, ktoré začal v roku 1902 v Prahe vyrábať Jindřich Waldes.

kohabitácia

- súlož, koitus.

Kohala

- Havaj
sopka na ostrove Hawaii
výška: 1677 m nad morom, najstaršia z Havajských sopiek.

kohau rongo-rongo

- Chile - Veľkonočný ostrov
drevené tabuľky popísané dodnes nerozlúšteným písmom s neznámym obsahom.
Ani z legiend nie je ani známe, na čo tieto tabuľky slúžili, domorodci toto tajomstvo chránia mlčaním.

kohelet

- židovský kazateľ.

kohen

- židovský kňaz.

kohenit
cohenit

- nerast cínovobielej farby, vyskytujúci sa v železných meteoritoch (podľa nemeckého mineralóga E. W. Cohena).

kohere

- detektor.

koherencia

- súvislosť, spojitosť.
- vo fyzike spoločný časový aj miestny pôvod.
- v oznamovacej technike vlastnosť elektromagnetického poľa opisujúca správanie tohto poľa v čase a priestore.
- v psychológii vzťah medzi psychickými vlastnosťami, procesmi a funkciami patriacimi k sebe (opak je inkoherencia).
- v sociológii skupinová súdržnosť v malej skupine zisťovaná sociometrickými technikami.

koherencia textu

- v lingvistike vzťah dvoch (alebo viacerých) významových zložiek textu, pri ktorom jeden významový prvok predpokladá iný, jeho interpretácia je od neho závislá.

koherentný

- súvislý, spojitý, súdržný.
- súvisiaci.

koherér

- prístroj na zachytávanie a na indikáciu rádiových vĺn, používaný v 19. storočí.

kohézia

- súdržnosť (napríklad lepidla) pevných látok alebo kvapalín spôsobená príťažlivými medzimolekulárnymi silami.
- v sociológii, najmä v skupinovej dynamike, tesné spojenie medzi členmi skupiny. Súbor síl, ktoré pôsobia na jedinca, aby zostal členom skupiny.
- v sociológii sociálne putá a vzájomné väzby členov spoločenskej skupiny al. organizácie vyplývajúce zo spoločných záujmov.
- zrast kvetných článkov toho istého druhu.

kohézia textu

- jeho koherencia vo výrazovej rovine.

kohézia vody

- silná vzájomná väzba molekúl vody vyvolaná najmä elektrostatickými silami, zabraňujúca pretrhnutiu stĺpca vody v cievach rastlín.

kohézny

- súdržný, priľnavý.

kohin

- čínsky ľudový brnkací nástroj.

Kohl, Helmut

- Nemecko
* 3. 4. 1930. (Ludwigshafen)
politik.
1947: vstup do CDU (Kresťanskodemokratická únia Nemecka).
1958: bol promovaný doktorom filozofie (história).
1960: sobáš - manželka Hennelora Renner († 2001; sebevražda kvôli vážnej chorobe); deti Walter (* 1963); Peter (* 1965)).
1969 - 1976: predseda zemskej vlády Porýnie - Falcko.
1973 - 1998: predseda CDU.
1982 - 1998: kancelár (CDU).
1992: navrhnutý na Nobelovu cenu mieru.

kohorta

- vojenský oddiel.
- družina, húf.
- (v starovekom Ríme) najmenšia taktická jednotka pechoty, desatina légie (zložená z troch manipulov).
- (v rímskom cisárstve) samostatná jednotka pomocných zborov.
- v zoológii vedľajšia klasifikačná kategória zoologickej systematiky medzi radom a čeľaďou.
- v ekológii súbor jedincov narodených (uliahnutých) v určitom časovom úseku, slúžiaci na stanovenie štruktúry určitej živočíšnej populácie, rovnovekej populácie.

kohortácia

- napomenutie, pokarhanie.

Kohout, Anatoli "Tolja"

- ČR
† ?. 10. 2007
bubeník.
Člen kapely Katapult.

Kohout, Antonín

- ČR
* 1919
violoncellista.
Člen Smetanovho kvarteta.

Kohout, Eduard

- ČR
* 6. 3. 1889
† 1976
herec.

Kohout, Jan

- ČR
* 29. 3. 1961 (Plzeň)
diplomat.
2004: veľvyslanec pri EÚ.
1984: končí štúdia na FF UK v Prahe.
1985: nastupuje do Ústavu medzinárodných vzťahov.
1986 - 1989: členstvo v KSČ.
Od roku 1990 pôsobí v diplomatických službách.
1993: riadite odboru OSN na ministerstve zahraničných vecí.
1995: zástupca vedúceho stálej misie ČR pri OSN a OBSE, vstup do ČSSD.
2002: námestník ministra zahraničných vecí.

Kohout, Miloš

- ČR
† ?. 3. 2007
režisér.
Uvádzal spolu s Romanom Holým program ČT Kinobox.
Podieľal sa na filmoch Limonádový Joe, Petrolejové lampy, Skřivánci na niti, Rozmarné léto, Klíč (TV film).

Kohout, Pavel

- ČR
* 20. 7. 1928 (Praha)
spisovateľ, dramatik.
Manželka Jelena Mašínová.
Po ukončení štúdií na FF UK pracoval v rozhlase, na ambasáde v Moskve, šéfredaktor časopisu Dikobraz.
Od roku 1956 sa venuje samostatnej literárnej a dramatickej tvorbe.
1969: vylúčený z KSČ.
1977: bol mu povolený ročný výjazd do Rakúska, kde spolupracoval v divadle Burgtheater.
Pri návrate do ČSSR ho na hraniciach vrátili do Rakúska.
Signatár Charty '77 (a spoluautor - spolu s Václavom Havlom).
V roku 1980 mu bolo odňaté občianstvo ČSSR.
Romány: Katyně; Hodina tance a lásky; August, August, august (dráma); 1952: Verše a písně; 1954: Čas lásky a boje; 1952: Dobrá píseň.
Scenáre: 1952: Zítra se bude tančit všude; 1957: Zářijové noci (divadelná hra).
Réžia: 1965: Sedm zabitých; 1965: Svadba s podmínkou.

Kohoutek, Jiří

- ČR
archeológ.
V roku 2004 odkryl na Morave nálezisko s ľudskými ostatkami, ktoré niesli stopy po kanibalizme.
Jedná sa o prvý nález tohto druhu v ČR.

Kohoutek, Luboš

- ČR
* 29. 1. 1935 (Zábřeh)
astronóm.
Brat Ctirad.
Od roku 1970 pôsobí v Hamburku.
Objavil planétku Palach (celkom 5 komét a asi 75 planétiek).
18. 3. 1973: objavil v Hamburku Kohoutkovu kométu (Kohoutek 1973f).

Dielo:
1967 Katalóg galaktických planetárnych hmlovín (spolu s Lubošom Perkom, 1.036 objektov)
2001: Katalóg planetárnych hmlovín (2. vydanie, 1.500 objektov).

kohút

- v zoológii samec niektorých vtákov (napr. kura, bažant).
- v strojárenstve uzatváracia armatúra potrubia prepájajúca alebo uzatvárajúca prietok pootočením vŕtanej kužeľovej časti (kužeľky) v zabrúsenom sedle.

kohútik

- malý kohút.
- uzáver vývodu tekutiny alebo plynu.
- spúšť na niektorých strelných zbraniach (napr. na puške, pištoli ap.).

koch

- (ľudovo, zastaralo) otvorený komín.
- (ľudovo, zastaralo) nákyp.

Koch, Helmut

- Nemecko
* 1908
zbormajster.

Koch, Robert

- Nemecko
* 1843
† 1910
lekár, mikrobiológ.
Zakladateľ mikrobiológie - poznal, že infekčné choroby sú spôsobené neviditeľnými mikroorganizmami.
1876: objav pôvodcu antraxu (slezinná sneť).
1880: povolaný do Ríšskeho zdravotníckeho ústavu.
1882: objavil pôvodcu tbc (objav zverejnil na prednáške 24. 3. 1882).
1883: objavil pôvodcu cholery, baktériu Vibrio cholerae.
Nobelova cena.
(pozri aj Pacini).

Kochanowski, Jan

- Poľsko
* 1530
† 1584
básnik.
Študoval v Nemecku a Taliansku.
Tvoriť začal po návrate do Poľska.

Dielo:
Odmietnutie gréckych vyslancov (dráma)
Frašky (veršované žarty)
Treny (báseň).

Kochanský, Marian

- SR
† 28. 4. 2006
spevák.
Člen skupiny Lojzo (vznikla v roku 1982).

kocher

- klieštiky na zastavenie menšieho krvácania a na zachytenie tkaniva (podľa švajčiarskeho chirurga E. Th. Kochera).

Kocher, Emil Theodor

- Švajčiarsko
* 1841
† 1917
chirurg.
Nobelova cena.

kochia

- bylina alebo kríček rodu Kochia, pravidelného, vajcovito pyramídového tvaru s nezreteľnými kvetmi, plano rastúci (podľa nemeckého botanika W. D. J. Kocha).

kochlea

- v anatómii časť bludiska skalnej kosti v tvare ulity slimáka, slimák.

Koichi Wakata
Koiči Wakata

- Japonsko
astronaut.
Let na STS-119.

koilometria

- náuka o meraní dutých priestorov.
- v matematike meranie dutých priestorov.

koilón

- miskovitý tvar nechtov.

koimpérium

- spoločné panstvo nad cudzím územím bez teritoriálnych nárokov.

koincidencia

- súhlasnosť, zhoda, splývanie.
- súčasnný časový výskyt, súbeh.
- vo fyzike priestorový a časový súhlas dvoch značiek, signálov.
- v optike nastavenie dvoch obrazov vedľa seba tak, že zodpovedajúce prvky sú presne proti sebe.

koincidovať

- (s čím) byť v koincidencii, súhlasiť, zhodovať sa.

koiné

- nadnárečný útvar starej gréčtiny, ktorý vznikol (v 4. stor. pred n. l.) pod jednotiacim vplyvom miestnych dialektov, slúžiaci neskôr ako dorozumievací jazyk všetkých Grékov.
- dnes nadnárečové útvary (interdialekty) rozličných jazykov.
- obecná podoba jazyka.

koinobion

- (v oblasti koptskej a gréckokatolíckej cirkvi) kláštor vzniknutý spojením samostatných pustovní.

koinonifóbia

- chorobná úzkosť v priestoroch preplnených ľuďmi.

koir

- kokosové vlákno.
- textilná surovina získavaná maceráciou oplodia kokosovníka, používaná na výrobu povrazov, pleteného tovaru, kobercov a pod.

Koirála, Giridža Prasád

- Nepál
politik.
2006: premiér.

koitálny

- týkajúci sa koitu, pohlavného styku, kopulácie.

koituskotva

- súlož.

Koivu, Mikko

- Fínsko
* 12. 3. 1983
hokejista.

Koivu, Saku

- Fínsko
* 23. 11. 1974
hokejista.

Koizumi, Džuničiró

- Japonsko
* 8. 1. 1942
politik.
2001: premiér.

Kojan, Jan

- ČR
* 1886
† 1951
maliar.

kojot

- Canis latrans
šelma z čeľade psovitých.
Žije na prériách Severnej Ameriky.

kok

- mikrób guľovitého až vajcovitého tvaru vyskytujúci sa jednotlivo alebo v zhlukoch, pôvodca mnohých infekčných ochorení ľudí aj zvierat.

Kok, Wim

- Holandsko
politik.
Premiér.

koka

- Erythroxylon coca
ker.
Rastie v Andách.
Listy obsahujú kokaín.
- vzpružujúca droga vyrábaná z listov tohto kra, používaná v lekárstve a potravinárstve, pri žutí listov pôsobiaca návykovo a poškodzujúca zdravie.

koka-kola

- coca-cola, kokakola, Coca-Cola
osviežujúci nápoj zo semien stromu kola.
Návod na jeho výrobu je tajný a chránený patentom. Nzvané podľa americkej spoločnosti Coca-Cola.

kokainizácia

- znecitlivenie kokaínom.

kokainizmus

- návykové užívanie kokaínu, závislosť na kokaíne.

kokaínkotva

- koks, charley, koka, white, stuff
alkaloid listov koky.
Omamná jedovatá látka.
Pri užívaní nebezpečie návyku (kokainizmus).
Používa sa v medicíne a farmakológii (istú dobu používaný ako anestetikum).
V roku 1855 z listov koky izolovaný hydrochlorid koakínu.
V roku 1860 izoloval kokaín A. Nieman.
V roku 1902 bol prvýkrát pripravený synteticky.

kokarda

- štítok.
- stužka, alebo ružica zo stužiek v národných alebo štátnych nosená ako ozdoba alebo odznak.
- záhradná kvetina, drsno chlpatá záhradná rastlina rodu Gaillardia s rôznofarebnými kvetnými úbormi alebo pri plnej forme s guľovitým úborom.

kokcidiostatikum

- kokcidiostatiká
liečebné prostriedky zastavujúce, prípadne obmedzujúce vývin kokcídie a pôsobiace proti nej.

kokcidióza

- ochorenie členovcov a stavovcov spôsobené prvokmi kokcídiami.

kokcigodýnia

- bolesti v okolí kostrče.

kokcídia
Coccidia

- rád prvokov.
Parazitujú u členovcov a stavovcov (pri králikoch, hydine, teľatách a i.) a spôsobujúci kokcidiózu.

kokcín

- (predtým) červené práškové farbivo, po rozpustení vo vode priehľadné, používané na vykrývanie väčších plôch.

kokcygodýnia

- bolesti v oblasti kostrče.

kokeit

- prírodný koks vzniknutý pozdĺž hlbinných telies prenikajúcich uhoľnými slojmi.

Koken

- Japonsko
cisárovná (okolo roku 752).

koker

- kokeršpaniel.

kokeršpaniel
koker

- menšie plemeno poľovníckych psov rozličnej farby s dlhou zvlnenou hodvábnou srsťou a s dlhými zvislými ušami.

koketa

- žena nápadne sa snažiaca získať pozornosť a záujem mužov.

koketéria

- ženská vyzývavosť.
- snaha upútať pozornosť.
- nezodpovedné zahrávanie si s niečím.

koketný

- vyzývavý, vábny, zvodný.
- s obľubou koketujúci.
- slúžiaci koketovaniu, zvodný, vábivý.

koketovať

- (spravidla o ženách) nápadným správaním alebo rečou sa snažiť vzbudiť pozornosť a zapáčenie sa (spravidla u mužov).
- zaoberať sa niečím bez skutočného zaujatia, predstierať záujem o to, pohrávať sa, zahrávať sa.

kokila

- kovová forma zo šedej zliatiny alebo zriedka z ocele.
Slúži k odlievaniu ingotov alebo odliatkov v zlievarenstve.

kokiláreň

- časť oceliarne, v ktorej sa pripravujú kokily na liatie ocele.

kokimbit

- bezfarebný zelenkastý až žltý nerast zo skupiny romboklasu, hexagonálny vodnatý sulfát železa (podľa provincie Coquimbo v Čile).

kokin

- japonský brnkací nástroj so štyrmi strunami.

Kokin, Viktor Nikolajevič

- ZSSR
* 1913
partizánsky veliteľ.
Počas 2. svetovej vojny pôsobil na Slovensku.
Hrdina ZSSR.

kokkolit

- tmavozelená až čierna zrnitá odroda diopsidu obsahujúca železo.

Kokoiti, Eduard

- Južná Osetia
politik.
2006: prezident medzinárodne neuznanej Južnej Osetie.

Kokojev, Eduard

- Južná Osetia
politik.
2001: prezident.

kokolit

- kokolity
bičíkovce so schránkou zloženou z kokolitov.
- kokolity
(pri bičíkovcoch) malé vápenaté doštičky rozličného tvaru tvoriace schránku.

kokonizácia

- spôsob balenia veľkých výrobkov, najmä strojov, do hermetického ochranného obalu nastriekaním vrstvy plastickej al. inej látky na výrobok alebo na podkladový materiál.

Kokořín

- ČR
stredoveký hrad, feudálne sídlo.
Leží v skalnatom údolí medzi obcami Dubá a Mšeno na Mělnicku.

kokos

- kokosový orech, plod kokosovej palmy.
- kôstka tohto plodu, tzv. kokosový orech.
- kokosovník.

Kokoschka, Oskar

- Rakúsko
* 1886
maliar, grafik a spisovateľ.
Autor významných portrétov a krajinárskych diel.
1934 - 1938: pôsobil v Prahe.
1938 - 1953: pôsobil v Londýne.

kokoska

- cukrovinka vyrobená z kokosovej múčky.

kokosovník

- tropický strom rodu Cocos, kokosová palma, všestranne užitočná palma s tenkým kmeňom zakončeným chocholom perovito trhaných listov, ktorého plody sú kôstkovice nazývané kokosy.

kokosovník orechoplodý
Cocos nucifera

- kokosová palma z čeľade arekovitých.
Rastie v trópoch, najmä na pobreží.
Poskytuje plody (kokosy, kokosové orechy), kopru (na výrobu oleja) a vlákno (koir).

kokoš

- (nárečovo) kohút.
- prenesene o vznetlivom človeku, ktorý sa ľahko púšťa do bitky.

Kokoška, Stanislav

- ČR
* 1959
historik.

Dielo:
2005: Praha v květnu 1945.

kokošník

- oblúčiková ozdoba striech ruských chrámov.

kokota
kokotka

- neviestka, prostitútka.

kokotok

- poľský ľudový tanec.

kokón

- obal vajíčok (napr. u červov).
- zámotok z vlákien vytváraný larvami hmyzu pred kuklením.

kokpitkotva
cockpit

- pilotný priestor v lietadle.
- sedadlo pilota.
- v námorníctve
  a) prehĺbené miesto pre kormidelníka
  b) lodný priestor pre zásoby.
- v športovom slangu
  a) prehĺbené miesto ku sedeniu v jachte alebo motorovom člne
  b) sedadlo v pretekárskom aute.

kokršpanelkotva

- cockerspaniel; stredne veľký lovecký pes (až 43 cm vysoký) majúci dlhú, ľahko zvlnenú hodvábnu srsť a dlhé zvislé uši. Býva hnedý, čierny, červený, trojfarebný.

koks

- tuhý zbytok po vypudení prchavých položiek, napr. z uhlia, rašeliny, ropy karbonizáciou. Koksárensky koks je tvrdší ako koks plynárenský. Obsahuje horľaviny (75 - 90%), popolniny (10 - 20%) a vlhkosť (5 - 10%).
- slangovo kokaín.

koks, koksárenský

- tvrdší koks. Je predpísanej veľkosti (zrnitosti).

koks, vysokopecný

- tvrdý koks.

koks, zlievárenský

- tvrdý koks.

koksagyz

- Taraxacum koksaghyz
bylina pôvodom z Kaukazu, rodu Taraxacum, podobná púpave, púpava koksagyzová.
Poskytuje kaučuk.

koksárenstvo

- výroba koksu.

koksochémia

- odbor zaoberajúci sa tvorbou a spracovaním koksu a vedľajšími produktmi pri jeho výrobe, najmä dechtu a benzolu.

koksovateľnosť

- vlastnosť uhlia ovplyvňujúca pri koksovaní akosť koksu.

koksovať

- vyrábať koks rozkladnou destiláciou uhlia alebo iných palív (napr. petroleja).

koksovňa
koksáreň

- závod na výrobu koksu.

koktailkotva

- kokteil.

koktail, Molotovov

- výbušnina amatérsky vyrobená naplnením výbušnej kvapaliny do fľaše so zápalnou šnúrou (podľa bývalého sovietskeho ministra zahraničných vecí V. M. Molotova).

koktailka
kokteilky

- dámske polovečerné šaty.
- koktailové šaty.

koktavosť

- chyba reči, zajakávosť.

koktať

- mať rečovú chybu, zadŕhať sa v reči, byť zajakavý.
- zajakávať sa, nesúvisle hovoriť (koktať v rozpakoch).

kokteilkotva

- koktail, coctail, kokteil, koktajl
ľadom chladenýalkoholický nápoj pripravovaný zmiešaním niekoľkých druhov liehovín, silíc, štiav, cukru a podobne.
- nealkoholický chlaadený nápoj pripravovaný zo zmesi ovocných štiav, cukru, ovocia, mlieka a podobne.
- spoločenská schôdzka v pozdné popoludnie, pri ktorej sa podáva ľahké občerstvenie.
-(niekedy zámerne vytvorená) zmes niečoho rôznorodého.

kokteil, molotovov

- podomácky vyrobená výbušnina používaná pri partizánskych bojoch a pouličných potýčkach. Zväčša sa jedná o fľašu naplnenú benzínom, ktorá je upchatá zátkou z handry namočenej v benzíne. Pred použitím (odhodením) fľaše sa zátka zapáli a fľaša po dopade exploduje (podľa bývalého sovietskeho ministra zahraničných vecí V. M. Molotova).

kokus

- kok
mikroorganizmus guľovitého tvaru, drobná guľatá baktéria spôsobujúca zápalové ochorenia.

Kokytos

- v gréckej mytológii rieka pretekajúca podsvetím, rieka bedákania a nárekov.

kola

- Cola
rod drevín z čeľade kakaovníkovitých, pôvodom zo strednej Afriky, kolovník.
Plody sú orechy, ktoré obsahujú alkaloidy (napr. kofeín).
- osviežujúci nealkoholický nápoj.

Kola

- polostrov v Murmanskej oblasti Ruska. Ťaží sa na ňom apatit a nefelin.

kolaborant
kolaborantka

- spolupracovník. Počas 2. svetovej vojny vžité označenie pre spolupracovníkov nacistov.
- kto kolaboruje alebo kolaboroval, prisluhovač.

kolaborácia
kolaborantstvo

- spolupráca.
- nečestná spolupráca, napr. s nepriateľom.

kolaborovať

- uskutočňovať kolaboráciu, prisluhovať.

kolacionovanie

- kolácia.

kolacionovať

- uskutočňovať koláciu.
- porovnávať záznamy na účtoch s účtovnými dokladmi.

kolagenóza

- ochorenie neznámeho pôvodu postihujúce prevažne väzivové tkanivo.

kolagén

- bielkovina, ktorá je nevyhnutná pre zdravé zuby, kosti, ďasná, chrupavky a kožu. Je tvorený dlhými nitkovitými molekulami, ktoré sú zložené zo zhruba 1.000 aminokyselín.

Kolakowski, Leszek
Leszek Kołakowski

- Poľsko
† 17. 7. 2009 (Oxford)
filozof.
do roku 1966: člen poľskej KS.
1970 - 1995: riadny profesor v Oxforde.

Dielo:
1969: Nebakľúč
Hlavné smery marxizmu
Je boh šťastný?

kolamín

- druh olejovitej organickej látky, derivát etylalkoholu. Používa sa ako zmäkčovadlo, prostriedok na čistenie plynov a pod.

kolaps

- zrútenie sa (orgánu, organizmu, systému), mdloba alebo stiahnutie sa (napr. pľúc pri tbc).

kolaps, cirkulačný

- vznikajúci zlyhaním návratu krvi zo žíl dolných končatín do srdca s následným odkrvením mozgu a prechodnou stratou vedomia.

kolaps dopravy

- zlyhanie priepustnosti dopravných ciest, zápcha.

kolaps, finančný

- zrútenie, skrachovanie.

kolaps, konštrukcie

- zrútenie konštrukcie, ktoré nasleduje bezprostredne po vyčerpaní pevnosti materiálu.

kolaps pľúc

- nevzdušnosť pľúcnych alveol vznikajúca ako následok pneumotoraxu poúrazového alebo liečebného.

kolapsar

- nebeské teleso, ktoré nevydáva žiadne žiarenie, čierna diera.

Kolar, Slavko

- Chorvátsko
* 1891
† 1963
spisovateľ.

Dielo:
Iba spravodlivosť (poviedka)
Pán svojho tela (dráma).

Kolariovia

- súhrnné označenie pre národnosti a kmene žijúce v južnej Indii v severozápadnej časti Dakhinskej plošiny a pohoria Nílgiri. Najvýznamnejšie etnické skupiny: Santalovia, Kólovia, Mundovia. Boli pokladaní za páriov.

Kolarov, Vasil

- Bulharsko
* 1877
† 1950
pracovník medzinárodného robotníckeho hnutia.
1919: ústredný tajomník BKS.
1923: s Dimitrovom v čele septembrového povstania.
1922 - 1943: člen predsedníctva exekutívy KI.
1939 - 1944: jeden z vodcov boja proti fašizmu.
1946: člen vlády.
1949: predseda rady ministrov.

Kolařík, Jaroslav

- ČR
* 1895
† 1961
novinár.
Redaktor Lidových novin a Literárních novin.

Dielo:
1937 - 1941: Příručka slovníka politického a hospodářského.

Kolařík, Pavel

- ČR
* 24. 10. 1972
hokejista.

Kolas, Jakub

- Bielorusko
* 1882
† 1956
spisovateľ, vlastným menom Konstantin Mickevič.
Jeden zo zakladateľov novej bieloruskej literatúry a bieloruského spisovného jazyka.

Dielo: Na križovatkách (román).

kolaterála

- vedľajšie vetvenie, napr. cievy, nervu.
- vedľajšia vetva príbuzenstva.

kolaterálny

- postranný, vedľajší.
- príbuzný z vedľajšej vetvy.

kolatúra

- (v katolíckej cirkvi) farský obvod, farnosť.

kolaudácia

- úradné konanie, ktoré overuje dokončenú stavbu a uvoľňuje ju k užívaniu, šetrenie, v ktorom sa zisťuje, či stavba bola prevedená podľa pánu a stavebných podmienok a či vyhovuje všetkým zdravotným, požiarnym a iným predpisom.
- na základe tohto konania udelenie povolenia na trvalú prevádzku alebo užívanie.

kolaudátor
kolaudátorka

- kto uskutočňuje kolaudáciu.

koláciakotva
kolecionácia

- kolacionovanie
porovnávanie dvoch rovnakých textov.
- v polygrafii kontrola správnosti a úplnosti zložiek knižného bloku pri väzbe.
- započítanie darov od zostaviteľa do dedičského podielu obdarovaného.

koláč

- väčšinou sladký múčnik pečený z cesta z bielej múky a ovocia alebo prípravku z ovocia (marmeláda, džem).

koláč, plodový

- placenta.

Koláček, František

- ČR
* 1851
† 1913
fyzik.
Profesor UK.
Študoval optiku.
Vypracoval elektromagnetickú teóriu disperzie svetla.
Odvodil rovnicu pre telesá pohybujúce sa v elektromagnetickom poli, ktorá vyhovovala princípom relativity.

kolár

- kolárik
tuhý, spredu celistvý biely golier (s čiernou alebo fialovou náprsenkou), ktorý nosia katolícki kňazi.
- odborník na výrobu kolies a iných drevených súčiastok voza.

Kolár, Erik

- ČR
* 1906
bábkar, teoretik kritik.
Pedagóg na AMU.

Kolár, František

- ČR
* 1829
† 1895
herec a režisér.
Navrhoval tzv. živé obrazy.

Kolár, Jan Stanislav

- ČR
* 1896
† 1973
filmový historik a režisér.

Filmografia:
Kříž u potoka
Příchozí z temnot
Svatý Václav.

Kolár, Josef Jiří

- ČR
* 1812
† 1896
herec, dramatik a prekladateľ.
Manželka Anna Kolárová-Manetínská.

Hry:
Monika
Žižkova smrt
Magelona.

kolárik
kolár

- tuhý, spredu celistvý biely golier (s čiernou al. fialovou náprsenkou), ktorý nosia katolícki kňazi.

Kolárová, Jaromíra

- ČR
† 21. 1. 2206
spisovateľka, scenáristka.

Dielo:
Léto s kovbojem (scenár)
Holky z porcelánu (scenár)
Veronika prostě Nika
Chtěla bych ten strom
Náš malý, maličký svět
Krutá láska
Láska hory nepřenáší.

Kolárová-Manetínská, Anna

- ČR
* 1817
† 1882
herečka.
Manžel Josef Jiří Kolár.

kolárstvo

- zamestnanie kolára.
- kolárska živnosť, kolársky podnik.

Kolář, Daniel

- ČR
* 27. 10. 1985
futbalista.

Kolář, Jiří

- ČR
* 1914
† 11. 8. 2002
básnik a výtvarník.
Manželka Běla (sobáš v roku 1949).
1952: zatknutý.
1977: podpisuje Chartu '77.
1979: odchádza aj s manželkou do Francúzska, v neprítomností odsúdený do väzenia a ku prepadnutiu majetku.

Dielo:
Dny v roce (nekonvenčná poézia)
Básně ticha
1950: Prométheova játra
1983: Slovník metód (francúzsky, popisuje metódy koláže ako sú: muchláž, roláž, proláž, konfrontáž, chiasmáž, raportáž a ďalších vyše 100 postupov. Česky vyšlo v roku 1999).

Kolář, Josef

- ČR
* 1905
publicista.
Autor populárno vedeckých programov v rozhlase.

Kolář, Petr

- ČR
diplomat.
2006: veľvyslanec v USA.Petr Kolář

Kolář, Petr

- ČR
* 20. 6. 1967
hudobník, rockový spevák, skladateľ, textár.
Vyštudoval ĽŠU na bicie.
Od roku 1993 účinkoval v muzikáloch (Hamlet, Krysař, Johanka z Arku, Galileo, Excalibur, Tři mušketýři a iné).
1999: člen združenia Velvet (Kocáb, Kolář, Kympl).
V rokoch 2002 až 2005 spieval so skupinou Arakain (albumy Metalmorfoza a Warning!).

Albumy:
1999: Mackei Messer
2005: Album.

Kolářová, Běla

- ČR
* 24. 3. 1923 (Terezín)
fotografka.
1941: ukončila štúdium na obchodnej škole a nastúpila v Kníhkupeckom a tlačiarenskom družstve Mladé proudy (neskôr Dílo).
1943: odišla do Baťových závodov v Zlíne.
1944: stretnutie s Jiřím Kolářom.
1949: sobáš s Jiřím Kolářom.
1952: zatknutie Jiřího Koláře.
1956: ochorela na tbc. Odišla zo zamestnania a aktívne sa venuje fotografii.
1964: výstava so skupinou Křižovatka.
1966: prvá samostatná výstava v Galérii na Karlovom námestí.
1977: Jiří Kolář podpísal Chartu '77.
1979: odchod s manželom z ČSSR.
1981: vrátila sa do Prahy vybavovať majetkové záležitosti.
1985: úradmi povolený návrat za manželom.
1999: definitívny návrat z Paríža.
11. 8. 2002: zomiera Jiří Kolář.

Kolářová, Daniela

- ČR
* 21. 9. 1946
herečka.
Členka divadla S. K. Neumanna, Divadla na Vinohradoch.
1990 - 1992: poslankyňa ČNR (OF).

Filmografia:
1969: Slasti otce vlasti
1976: Léto s kovbojem
1973: Noc na Karlštejne
Na samote u lesa
Nemocnice na kraji města (TV seriál)
Kulový blesk.

kolátor
kolátorka

- kto udeľoval cirkevné benefícium, patrón.

koláž

- výtvarné dielo, vznikajúce kombináciou maliarskeho alebo kresliarskeho prejavu s výstrižkami, fotografiami a podobne.

kolba

- drevená časť pušky, ktorá sa opiera o plece, pažba.

Kolbaba, Jiří

- ČR
* 1957
cestovateľ.
Viceprezident Českého klubu cestovateľov.

Kolbány, Pavol

- SR
* 1758 (Ozdín)
† 1816 (Bratislava)
propagátor vodoliečby a priekopník v očkovaní proti kiahňam.

Kolbe, Georg

- Nemecko
* 1877
† 1947; sochár.

kolben, Emil

- ČR
* 1862
† 1943; vynálezca.
Pracoval v odvetví elektrických strojov na striedavý prúd.
Spolupracovník T. A. Edisona a N. Tesly.

Kolbenheyer, Tibor

- SR
* 1917
geofyzik.
Člen prezídia ČSAV.
Študuje geoelektrické prúdy metódy geofyzikálneho prieskumu.

Kolberg, Oskar

- Poľsko
* 1814
† 1890
etnograf a folklorista.
Napísal súborné dielo o živote a kultúre poľského ľudu.

kolbište

- miesto, na ktorom sa bojuje, zápasište.

Kolcov, Alexej Vasilijevič

- Rusko
* 1809
† 1842
básnik.

Kolcov, Michail Jefimovič

- ZSSR
* 1898
† 1942
publicista a reportér.

Dielo:
1936 - 1939: Španielsky denník (z občianskej vojny v Španielsku).

Kolčak, Alexander Vasilijevič

- Rusko
* 1873
† 1920 (popravený)
admirál.
Jeden z hlavných vodcov kontrarevolúcie.
1918 - 1919: obsadil Sibír, Ural.
1919: porazený.

kolčava

- zastaralo drôtená košeľa, ktorou sa stredovekí bojovníci chránili proti poraneniu.

Kolder, Drahomír

- ČR
* 1925
politický pracovník.
1961: člen ÚV KSČ.
1962 - 1968: člen predsedníctva ÚV KSČ a tajomník ÚV KSČ.
1963 - 1968: predseda ekonomickej komisie ÚV KSČ.
1969: predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly.

koldom
kollektivnyj dom

- (po r. 1945) viacpodlažný obytný pavlačový alebo chodbový typ domu so spoločným občianskym vybavením (s jasľami, predajňami, garážami a pod.).

kolecionácia

- kolácia.

koleda

- zimný sviatok označujúci prvý deň roku, neskôr časovo blízke slavnosti Troch kráľov.
- prianie, vinš, vianočná pieseň.
- darček získaný spievaním vianočných piesní.
- trojkráľový sprievod, v ktorom kňaz žehná príbytky veriacich.

koledník
koledníčka

- kto chodí spievať po domoch vianočné koled.

koledovať

- chodiť po domoch spievať vianočné piesne.

koledovať si

- (o čo) sám chcieť, pýtať si (niečo nepríjemné).

kolega
kolegyňa

- druh v povolaní, spolupracovník.

kolegiatúra

- miesto v univerzitnom kolégiu.

kolegiálne

- zastaralo poplatok poslucháča univerzity za prednášky.

kolegiálnosť
kolegialita

- priateľská súdržnosť, vedomie spolupatričnosti v povolaní, solidarita.

kolegiálny

- priateľský, kamarátsky.

kolegiát

- člen univerzitného profesorského alebo študentského kolégia.
- člen kapituly, kanonik.

kolegiátny

- založený na rokovaní, rozhodovaní v zbore, zborový.

kolekcia

- zbierka, súbor, súprava druhovo rovnakých predmetov.
- súbor vzoriek tovaru pre ponuku, výstavu, módnu prehliadku.

kolekcia, vianočná

- škatuľa cukroviniek na vianočný stromček.

kolekta

- zastaralo (peňažná) zbierka.
- (predtým) premenlivá omšová modlitba uzatvárajúca v západných liturgiách začiatok omše, vstupná modlitba pred (prvým) čítaním, orácia.

kolektaneá

- súbor výťahov z literárnych diel, výber.
- súbor vedeckých pozorovaní v knižnej forme.

kolektivista
kolektivistka

- človek dobrovoľne podriaďujúci svoje osobné názory, svoj spôsob života a pod. záujmu kolektívu.
- stúpenec kolektivizmu.

kolektivita

- kolektívnosť.

kolektivista

- prívrženec kolektivizmu.

kolektivizácia

- prevažne násilne uskutočnená socialistická premena individuálneho súkromného hospodárenia v bývalom ZSSR a v socialistických krajinách, zospoločenštenie, zospoločenšťovanie.

kolektivizácia poľnohospodárstva

- vyvlastnenie súkromne hospodáriacich roľníkov a zlúčenie ich majetku do kolchozov, družstiev a i.

kolektivizmus

- požiadavka, aby sa osobné, individuálne záujmy, ciele, prípadne názory podriaďovali nejakému kolektívu (skupine, strane, štátu).
- životná prax a názor založené na tejto požiadavke (opak je individualizmus).
- jedna zo zásad komunistickej morálky, ktorá usiluje o spoluprácu, o vzájomné porozumenie, o spoločné spolužitie, ktoré sa prejavuje ochotou podriadiť osobné záujmy záujmom spoločenským.

kolektivizovať

- prevádzať, previesť od individuálnych foriem výroby k formám kolektívnym, zospoločenšťovať, zospoločenštiť.

kolektív

- spoločnosť, spoločenstvo, skupina, napr. pracovný, čitateľský a podobne. v sociológii vysoko aktívna organizovaná malá skupina charakterizovaná vysokou skupinovou morálkou, integráciou, výkonnosťou a sebauvedomením.
- v optike predná zberná šošovka zložených okulárov.

kolektívum

- hromadné podstatné meno označujúce jednotným číslom skupinu jedincov zhodujúcich sa v dôležitých znakoch a chápaných ako celok, hromadné, kolektívne podstatné meno. Zvyčajne nemá tvar množného čísla (napr. ľudstvo).

kolektívy

- zariadenie na uvedenie do činnosti celej skupiny organových hlasov.

kolektor

- zvádzač, zberač, lapač.
- zariadenie ku zachyteniu a premene jednej formy energie na iné formy energie.
- výberca.
- v elektrotechnike komutátor.
- v elektrotechnike doska kondenzátora, ktorá sa nabíja elektrinou.
- podzemná stavba tunelového charakteru, ktorá slúži ku vedeniu energetických sietí a inžinierských sietí (potrubných i kabelových). Najdlhšia sieť kolektorov na svete je v Prahe (90 km), ktoré stráži na 45.000 čidiel.
- odborne školený pracovník zbierajúci geologické, rastlinné a pod. vzorky a vyhotovujúci grafickú geologickú dokumentáciu.
- v geológii zberná porézna sedimentárna hornina s nazhromaždeným zemným plynom.
- v elektrotechnike zberač prúdu.
- zberná elektróda elektrónky alebo tranzistoru.
- lievikovito sa zužujúca časť aerodynamického tunela pre podzvukové rýchlosti, ktorou prúdi vzduch ku skúmanému telesu v skúšobnom priestore.
- (v úpravníctve) prísada pridávaná do kalu, zvyšujúca vytaviteľnosť.

kolektor, koncentračný

- slnečný kolektor s koncentrátorom žiarenia.

kolektor, lamelový

- komutátor.

kolektor slnečného žiarenia

- zariadenie slúžiace na zachytenie a premenu slnečnej žiarivej energie na iné formy energie.

kolektómia

- chirurgické odstránenie časti hrubého čreva.

kolemanit
colemanit

- bezfarebný, číry, lesklý jednoklonný nerast, vodnatý a zásaditý boritan vápenatý (podľa amerického podnikateľa W. T. Colemana).

kolencyt

- bunka húb so stiahnuteľnými výbežkami vystielajúca telovú dutinu.

kolenec poľný
Spergula arvensis

- druh krmoviny.

kolenchým

- rastlinné spevňovacie pletivo.

Koleník, Ján

- SR
herec.

koleno

- v anatómii kĺb spájajúci stehno s lýtkom.
- časť odevu priliehajúca na kolená.
- v technike tvarovaná časť potrubia umožňujúca zmenu smeru.
- pokolenie, generácia.

koleopterológia

- náuka o chrobákoch, súčasť entomológie.

koleoptéra

- Coleoptera
chrobáky, rád hmyzu.
- v letectve motorové lietadlo ťažšie ako vzduch, ktorého pevné nosné krídla tvoria prstenec okolo trupu, v ktorom je umiestnená hnacia jednotka. Štart i pristátie prebieha zvislo.

koleoptila

- v botanike pošva, ktorá obaľuje listy klíčiacich rastlín.

koleoptóza

- vyvrhnutie pošvy.

kolesár

- kolár.
- vták dážďovník obyčajný.

koleso

- jeden z najstarších vynálezov človeka. Princíp kolesa sa objavil okolo roku 3.500 pred Kristom v Mezopotámii s objavom hrnčiarskeho kruhu, ku preprave začalo byť používané po roku 3.200 pred Kristom. V doprave podstatná časť všetkých dopravných prostriedkov.
- predmet kruhového tvaru, otáčajúci sa okolo svojej osi, pomocou ktorého sa pohybujú vozidlá, stroje a pod.
- kolo, kruh.
- v strojníctve súčasť kruhového tvaru otáčavá okolo vlastnej osi, buď voľne otáčavá na hriadeli alebo s ňou pevne spojená.
- vo fyzike jednoduchý stroj ku zdvíhanie bremien vynaložením menšej sily.
- juhoslovanský a český národný tanec tancovaný v kruhu.

koleso, lodné

- hnací mechanizmus kolesovej lode, ktorý tvorí koleso opatrené pohyblivými lopatkami. Pri otáčaní kolesa sa lopatky opierajú o vodu a tým uvádzajú loď do pohybu.

koleso, obežné

- rotačná časť rotačných strojov skladajúca sa z náboja pre nasadenie na hriadeľ, disku a lopatiek.

koleso, obežné, turbíny

- obežné koleso s lopatkami uchytenými na venci.

koleso, obežné, vodnej turbíny

- obežné koleso vytvorené ako kanálová mreža (Francisciho turbína), krídlová mreža (Kaplanova turbína) alebo ako misky na obvode kolesa (Peltonova turbína).

koleso, ozubené

- základná súčasť ozubených prevodov používaných ku prenášaniu krútiaceho momentu a ku zmene otáčok. A obvode je opatrené ozubením, ktorým zaberá do ďalšej ozubenej súčasti (kolesa, tyče apod. )

koleso, peltonovo

- rovnotlaká vodná turbína.

koleso, popravčie

- v stredoveku mučiaci nástroj k zostreniu trestu smrti.

koleso, satelitné

- v strojníctve voľne otáčavé ozubené koliesko v diferenciáli alebo v planétovom súkolesí.

koleso, segnerovo

- objavil ho J. A. Segner. Konštrukcia kolesa sa zakladá na účinku prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti spätným tlakom celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká.

Kolessa, Filaret Michajlovič

- Ukrajina
* 1871
† 1947
folklorista a hudobný vedec.
Zaoberal sa ľudovými piesňami ukrajinskej časti Karpát.

kolet

- kedysi priliehavý vojenský kabát, spravidla krátky (súčasť uniformy kyrysníkov).

koletera

- žliazka na povrchu obalových šupín púčikov, ktorá vylučuje zvláštny výlučok.

koletúra

- farnosť.

koleuskotva
coleus

- africká pŕhľava, tropická rastlina alebo ker rodu Coleus, izbová kvetina s pestrými listami.

kolégium

- v antickom Ríme združenie osôb spoločných záujmov.
- každý z troch poradných a uznášajúcich sa zborov ríšskeho snemu Svätej rímskej ríše nemeckého národa (kurfirsti, ríšske kniežatá, ríšske mestá).
- (v 18. a 19. storočí v Rusku) ústredné orgány štátnej správy.
- zhromaždenie, zbor.
- stály poradný orgán napr. ministra, dekana.
- cirkevné učilište, najmä vysoká škola.
- rímsko-katolícka vysoká škola (jezuitské kolégium).
- vyššia protestantská škola.
- (v niektorých krajinách) vysoká škola.
- jej budova, ubytovacie zariadenie.

kolégium povereníka

- poradný sbor ministra, povereníka.

kolchicín

- prudko jedovatý alkaloid vyskytujúci sa v semenách jesienky. Vyvoláva zmnoženie počtu chromozómov (polyploidiu) u rastlín. Má význam v rastlinnom šľachtení.

Kolchida

- dnešné západné Gruzínsko. Kraj, kam sa vydali hľadať Argonauti Zlaté rúno.

kolchoz
kolektivnoje chozjajstvo

- poľnohospodárske výrobné združenie v bývalom ZSSR.

kolchozníctvo

- kolektívne, družstevné obrábanie pôdy v ZSSR.

kolchozník
kolchozníčka

- člen, príslušník kolchozu.

koliba

- drevená stavba na salaši. Slúži ako obydlie a pracovný priestor pre pastierov.

kolibacilóza

- chorobný stav časti hrubého čreva spôsobený patogénnymi kmeňmi Escherichia coli.

kolibacilúria

- chorobná prítomnosť baktérie Escherichia coli v moči.

kolibrí

- vlastný kolibríkom, pochádzajúci z kolibríka.
- drobný, veľmi malý.

kolibrík

- Trochilidae, kolibríkovití.
Čeľaď vtákov rodu Trochilus, Lesbia a i.
Najmenší vtáci sveta. Niektorí vážia iba 1,8 g a merajú 6 cm.
Asi 300 druhov žije v Amerike.

kolibrík červenokorunkatý
Paphosia helenae

- kolibrík s najmenším rozpätím krídiel - iba 5,5 cm.

kolibrík nesytka

- kolibrík žijúci v juhozápadnej časti Číny.

kolicín

- špecifické antibiotické substancie umožňujúce diferenciáciu rozličných bakteriálnych kmeňov.

kolidovať

- krížiť sa, stretať sa.
- prekážať si.
- časovo spadať v jedno.

kolienterotoxémia

- akútne ochorenie prasiatok v období tesne pred odstavením al. krátko po ňom vyvolané mikróbom Escherichia coli, prejavujúce sa nervovými poruchami a opuchmi.

kolierkotva
golié

- náhrdelník.

koligatívny

- vyznačujúci sa vlastnosťami charkteristickými pre väčší počet jednotiek, jedincov.

koligácia

- spätná reakcia u homolytických (radikálových) reakcií.
- v logike spájanie rovnakých pojmov do jednotného celku.

kolikakotva
colica

- prudká záchvatovitá bolesť dutých orgánov (žlčník, močovod), najčastejšie pri pohybe kamienkov.
- vo veterinárstve chorobné stavy brušných orgánov rozličného pôvodu (najmä u koní).

kolikvácia

- skvapalnenie.
- rozplynutie.
- odumretie.
- rozpad tkaniva, spravidla nekrotického, do stavu kvapalnej konzistencie.

kolimaha

- (v rozprávkach) parádny krytý koč.

kolimácia

- sústreďovanie svetelných lúčov do určitého smeru.
- nastavenie napr. osi ďalekohľadu alebo geodetického prístroja do určitého smeru. Odchýlka od tohto smeru sa nazýva kolimačná chyba.

kolimátor

- optické zariadenie používané ku dosiahnutiu kolimácie, na vytvorenie zväzku rovnobežných lúčov, používané v presnej mechanike a v strojárstve.

kolineácia

- geometrická príbuznosť dvoch rovín alebo priestorov.
- projektívne zobrazenie roviny al. priestoru na rovinu al. priestor, v ktorom bodu zodpovedá bod, priamke priamka, rovine rovina pri zachovávaní incidencie a dvojpomeru.

kolineárny

- ktorý je vo vzťahu kolineácie.

kolinit

- bezštruktúrny amorfný macerát skupiny vitrinitu, hlavná hmota čierneho uhlia.

kolistín

- antibiotikum produkované mikroorganizmom, liek proti niektorým infekčným chorobám (zažívacieho traktu, meningitíde).

kolititer

- vo vodnom hospodárstve číselná charakteristika fekálneho znečistenia vody vyjadrená v cm3 najmenšieho množstva vody, v ktorom možno ešte dokázať prítomnosť baktérie Escherichia coli.

kolitída

- zápal hrubého čreva.

kolitída, ulcerózna

- vredovitý, nešpecifický zápal hrubého čreva prejavujúci sa krvavými hnačkami a chradnutím, colitis ulcerosa.

Kolínská, Zora

- SR
27. 7. 1941
† 17. 6. 2002
herečka a speváčka.
1971: členka Novej Scény v Bratislave.

Kolínský, Bruno

- * okolo 1032
† 6. 10. 1101 (La Torra, Taliansko)
zakladateľ rádu kartuziánov.

kolízia

- stretnutie, zrážka, nezhoda, rozpor.
- v literatúre úsek deja (drámy, románu) nasledujúci po expozícii a rozvíjajúci dramatickú zápletku stretnutím protikladných síl, zauzlenie deja.

kolízia dvoch litosférických dosiek

- (v starších treťohorách) zrážka indickej dosky s euroázijskou.

kolízny

- vzťahujúci sa ku kolízii.
- právo určujúci.

kolkovanie, peňazí

- v roku 1919 menové opatrenie prevedené v dôsledku oddelenia ČSR od rakúsko-uhorskej monarchie kolkovaním bývalých rakúsko-uhorských bankoviek.
- podobné opatrenie v roku 1993 v ČR a SR po rozpade Československa.

Kollataj, Hugo

- Poľsko
* 1750
† 1812
publicista.
Počas Kościuszkovho povstania zastával význačné funkcie.
Po porážke povstania bol väznený v Olomouci.

Kollár, Adam František

- SR
* 15. 4. 1718 (Terchová)
† 1783
historik, filológ, orientalista.
Riaditeľ dvornej knižnice vo Viedni a dvorný radca Márie Terézie.

Dielo:
Instructio privata (Vlastný návrh, 1775, návrh na školskú reformu)
De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae (O pôvode a odvekom používaní zákonodarnej moci, 1764, v diele navrhoval zdanenie šľachty).

Kollár, Ján

- SR
* 29. 7. 1793
† 24. 1. 1852
básnik a politik.
Hlásateľ slovanskej vzájomnosti.
4. 10. 1819 - 15. 3. 1849: pôsobí v Pešti.

Dielo:
Slávy dcéra
O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slávskymi (program všeslovanského kultúrneho súžitia).

kollárovský

- pochádzajúci od slovenského básnika Jána Kollára.

Koller, David

- ČR
hudobník Člen skupiny Lucie.
2005: odchod zo skupiny Lucie.
Zakladá formáciu Kollerband.

Diskgrafia:
2006: Nic není nastálo.

Koller, Jan

- ČR
* 30. 3. 1973 (Praha)
futbalista.
Matka Hana (* 27. 6. 1947); brat Peter (deti Peter a Pavel). Manželka Hedvika, dcéra Hedvika.
2004: 3. miesto na ME.

kollinzit
collinsit

- svetlohnedý, priesvitný, korálovo lesklý trojklonný nerast, fosforečnan vápnika, mangánu a železa (podľa kanadského geológa W. H. Collinsa).

Kollontajová, Alexandra Michajlovna

- ZSSR
* 1872
† 1952
diplomatka.

Kollwitz, Käthe

- Nemecko
* 1867
† 1945
grafička, maliarka a sochárka.
Autorka protifašistických diel.

Kolman, Arnošt

- ČR
* 1892
† 1979
spisovateľ, matematik, filozof a logik.
Akademik ČSAV.
Žil v ZSSR.

Dielo:
2005: Zaslepená generace - Paměti starého bolševika (memoáre).

Kolman-Cassius, Jaroslav

- ČR
* 1883
† 1951
básnik, prozaik a novinár, vlastným menom Jaroslav Kolman.

Dielo:
Ovčín
Lyrická dramata.

kolmatácia

- naplavovanie.
- zmenšovanie priepustnosti zemín, utesňovanie priepustného koryta rieky, prieplavu alebo vrtného otvoru zaílovaním.

kolmácia

- zúrodňovanie území naplavením zemitých splavenín vodou.

kolmica

- priamka zvierajúca s iným útvarom pravý uhol (90°), ktorý pretína v päte kolmice.

kolmosť

- ortogonalita
vzájomná poloha dvoch útvarov zvierajúcich spolu pravý uhol.

kolmý

- zvierajúci s nejakou rovinou alebo priamkou pravý uhol.

Kolníková, Katarína

- SR
* 20. 4. 1921 (Radošín)
herečka, speváčka a ochotníčka.
V rokoch 1947 až 1979 učila v materskej škôlke v rodnej obci, potom odišla do dôchodku.
Hereckej ochotníckej činnosti sa však začala venovať už v tridsiatych rokoch, v roku 1970 sa stala členkou Radošinského naivného divadla. Doteraz je jednou z najvýraznejších predstaviteliek takzvaného insitného herectva, ktoré vyrastalo z napodobňovania životných predlôh a neskôr nadobudlo štylizovanú, režijnej koncepcii sa podriaďujúcu podobu. Vytvorila viacero svojráznych postáv starších a starých žien, v slovnom prejave opierajúcich sa o miestny dialekt. Zahrala si aj vo filmovej verzii divadelnej hry Konečná stanica.

kolobeh

- pohyb v kruhu.
- opakovanie rovnakých javov.

kolobeh, látok v prírode

- cyklus na seba nadväzujúcich premien látok, ktorý sa v prírode uskutočňuje činnosťou živých organizmov.

kolobežka

- dve kolesá s kormidlom spojené latkou, detské vozidlo.

koloblast

- koloblasty
lepkavé bunky na tykadlách morských mnohobunkových živočíchov rebroviek.

kolobóm

- chirurgický alebo terapeutický defekt niektorých očných tkanív.

kolocier

- hovorovo skorocel.

kolofanit
kolofán

- svetložltý až hnedý beztvarý koloidný nerast s matným leskom, vodnatý fosforečnan vápenatý, používaný na výrobu fosforečných hnojív.

kolofón

- záver stredovekej knihy s údajmi o autorovi, tématike diela, niesta a dátume vydania, vydávateľovi a podobne; tiráž.

kolofónia

- tuhý zvyšok po destilácii terpentínovej silice vodnou parou zo živice ihličnatých stromov, používaný pri výrobe lacných lakov, tmelov, mydiel, na natieranie sláčikov a remeňov a pod. (podľa mesta Kolofón v starovekej Malej Ázii).

kolofunovať

- potierať kolofóniou.

kologaritmus

- logaritmus prevrátenej hodnoty, záporný logaritmus.

kolohrivec horský
Turdus torquatus

- vták žijúci vo vrchoch a skalách.

koloid

- v chémii látka tvoriaca s prostredím, v ktorom je rozptýlená (dispergovaná), sústavu o dvoch fázach. Rozmer rozptýlených častíc sa pohybuje od 1 nm do 1 µm. Podľa skupenstva zložiek sa koloidy delia na emulzie (kvapalina v kvapaline), peny (plyn v kvapaline) a aerosóly (pevné častice v plyne).
Neprechádza polopriepustnou membránou.

koloid, pôdny

- v poľnohospodárstve častica pôdy tvorená anorganickými zložkami menšia ako 2 µm. Púdne koloidy majú význam pre pútanie vody a živín a tvorbu pôdnej štruktúry.

kolokabilita

- umiestnenie na určitom mieste, v určitom priestore.

kolokácia

- dvojica alebo viac slov zvyčajne spájaných samostatných lexikálnych jednotiek.

kolokázia

- tropická bylina pestovaná pre jedlé hľuzy s veľkým obsahom škrobu.

Kolokol

- Zvon
ruský politický časopis vydávaný v rokoch 1857 - 1867 Gercenom a Ogarjovom v Londýne (od roku 1865 v Ženeve).

kolokvializmus

- hovorový výraz.

kolokvinta

- žlto kvitnúca tropická liečivá rastlina rodu Colocynthis príbuzná dyni červenej, s bobuľovitými plodmi podobnými pomarančom, so silne preháňacím účinkom.

kolokvium

- rozhovor.
- vedecká (jednoodborová) rozprava, seminár prípadne s medzinárodnou účasťou.
- v minulosti dielčia skúška na vysokých školách, spravidla z látky prednášanej v danom semestri.
- seminár ku rôznym témam.
- zhromaždenie odborníkov.
- vedecká rozprava.

kolokvovať

- (predtým) robiť kolokvium (skúšku).

kolomaž

- čierna masť na osi vozových kolies.

kolombína

- populárna postava francúzskej commedie dell'arte - pekná a múdra slúžka, ktorej sa postupne dvoria ostatné postavy hry. Ženský proťajšok harlekýna.

kolompoš

- vodca pouličného davu.

kolomyjka

- veselá ukrajinská ľudová tanečná pieseň s kupletmi.
- ukrajinský ľudový tanec v dvojštvrťovom takte (podľa ukrajinského mesta Kolomyja).

kolonkotva
colon

- úsek hrubého čreva (nasledujúci po slepom čreve).

kolonáda

- stĺporadie.
- otvorená chodba so stĺporadím.

kolonát

- forma osobnej závislosti pôvodne slobodných roľníkov - nájomcov (kolónov).

Kolonbo

- Kolamba, Colombo
hlavné mesto Cejlónu.

kolonel

- v niektorých armádach hodnosť plukovníka.
- v polygrafii stupeň veľkosti písma (7 bodov = 2,633 mm).

kolonialista

- kto osídlil neobývané územie v cudzom štáte al. cudzej krajine, prisťahovalec.

kolonializmus

- politika, ktorá smeruje k útlaku a vykorisťovaniu zvyčajne hospodársky zaostalejších krajín (kolónií).

koloniál

- obchod so zmiešaným tovarom.

Kolonica

- SR
astronomické observatórium v okrese Snina.
Najväčšie observatórium v SR (2006).
Zrkadlo ďalekohľadu má priemer až jeden meter a priviezli ho z ruskej Odesy.
Technický unikát začal vedcom, ale aj verejnosti, slúžiť v lete 2005. Ovláda sa cez počítač. Okrem klasickej optiky má ďalekohľad aj elektronický systém, pomocou ktorého môžu astronómovia uskutočňovať aj zložitejšie pozorovania.
Cez ďalekohľad je možné vidieť hviezdy v jasnosti 17 magnitúd.
Humenskí astronómovia dostali tento prístroj od kolegov z Ruska do bezplatného prenájmu na 90 rokov.

kolonista

- osadník.
- obyvateľ kolónie.

kolonizácia
kolonizovanie

- osídlenie obývaného či neobývaného územia prisťahovalcami z iných krajín.
- obsadzovanie, obsadenie cudzieho územia s cieľom vykorisťovania.
- zriaďovanie, zriadenie osady, kolónie spravidla v cudzej krajine.
- v botanike samovoľné aj umelé osídľovanie, osídlenie pôdnymi rastlinami.

kolonizácia, valašská

- kolonizácia zahájená v 14. storočí. Na Slovensko prichádzajú pastierske kmene z východných oblastí Karpát. Valasi sa usádzali na dovtedy prevažne ladom ležiacich horských pastvinách. Na celom území slovenských hôr tak založili na 200 osád a o niečo neskôr prenikli až do karpatskej oblasti východnej Moravy. Kolonizácia prebiehala v niekoľkých vlnách a trvala až do 17. storočia. Etnicky splynuli s miestnym slovanským obyvateľstvom.

kolonizátor

- kto uskutočňuje kolonizáciu.

kolonizovanie
kolonizácia

- osídlenie obývaného či neobývaného územia prisťahovalcami z iných krajín.

kolonizovať

- obsadzovať, obsadiť nezaľudnené územie vo vnútri krajiny.
- násilne uchvacovať, uchvátiť málo civilizované kraje s vykorisťovateľskými zámermi.

kolonoskopia
koloskopia

- vyšetreni hrubého čreva edndoskopom.

kolopis

- nápis po obvode kruhu (napr. na minci, pečati a pod.).

koloptóza

- pokles priečneho tračníka.

kolor
kolorit

- (v hudbe ars nova) opakujúci sa melodický úsek.
- použitie nôt rozličnej farby (čiernych alebo červených) na vyjadrenie zmien rytmickej hodnoty.
- (zriedkavo) farba.

koloradoit
coloradoit

- vzácny sivý až čierny kockový nerast kovového lesku, telurid ortuti z radu sfaleritu (podľa výskytu v štáte Colorado v USA).

kolorant

- látka modifikujúca svetelné javy.

koloraturista
koloraturistka

- koloratúrny spevák, koloratúrna speváčka.

koloratúra

- v hudbe obohatenie spevného hlasu rýchlymi a technicky obtiažnymi figúrami a pasážami.

kolorácia

- zdobenie farbami.

kolorimeter

- optický prístroj pre porovnávanie či meranie intenzity zafarbenia látok. Je tak možné napríklad stanoviť množstvo rozpustenej látky.
- prístroj k určovaniu koncentrácie roztokov.
- prístroj na meranie trichromatických zložiek alebo súradníc farebných podnetov.
- prístroj na meranie intenzity sfarbenia roztoku.

kolorimetria

- fyzikálna teória farieb.
- meranie farieb.
- náuka o meraní farieb (svetla a predmetov).
- v polygrafii meranie a vyjadrovanie tlačových a farebných tónov.
- určovanie koncentrácie látky porovnávaním jej zafarbenia s roztokom známej koncentrácie.
- analytická metóda založená na stanovení intenzity zafarbenej skúmanej látky alebo jej farebnej zlúčeniny.

kolorista
koloristka

- umelec kladúci hlavný dôraz na kolorit.

koloristi

- (v 15. – 16. storočí) skladatelia upravujúci vokálne skladby figuráciami.

koloristika

- kolorizmus.

koloristor

- prvok elektronických obvodov indikujúci priechod elektrického prúdu zmenou farby.

kolorit

- farebný dojem získaný použitím zmesou farieb na obraze a podobne.
- farbitosť alebo farebnosť v hudobnom alebo literárnom diele.
- ráz, charakter, zafarbenie.

kolorizmus

- zdôraznená úloha farby a svetla, ktorá tvorí štýlovú podstatu vo výraze jednotlivých maliarov i celých maliarskych skupín.

kolorovanie

- (predtým) (plošné) zdobenie kresby, tlače farbami, vyfarbovanie.

kolorovaný

- (predtým) farebný film s kópiami vyfarbovanými ručne, resp. pomocou šablón a patrón.

kolorovať

- vyfarbovať.
- v hudbe zdobiť koloratúrami.

kolos

- antická socha nadživotnej veľkosti.
- tvor neobyčajnej veľkosti, obor.
- vec mimoriadne veľkých rozmerov, gigant.

kolos, rhodský

- jeden zo starovekých divov sveta. Bol postavený v rokoch 303 - 290 (282) pred Kristom. Jej autorom bol Charés z Lindu. Socha dosahovala výšku 33 metrov. V roku 226 pred Kristom ju zničilo zemetrasenie.

kolosálny

- obrovský.
- veľkolepý, nádherný, skvelý.

koloseum

- amfiteáter
veľké divadlo.
- (v starovekom Ríme) oválna amfiteatrálna stavba, kde sa konali rozličné hry, boje gladiátorov a zápasy s divou zverou.

Koloseumkotva
Colosseum

- najväčší antický amfiteáter v Ríme, ktorý bol dostavaný v roku 80.
Dejisko gladiátorských hier.

koloskopia
kolonoskopia

- vyšetreni hrubého čreva edndoskopom.

kolostómiakotva
colostomia

- chirurgické vyústenie hrubého čreva cez brušnú stenu.

kolostrum

- mledzivo, výpotok mliečnej žľazy počas tehotenstva a krátko po pôrode.

kolosy, Memnonove

- Egypt
gigantické 2 sochy v chráme západne od Luxoru, ktoré znázorňujú sediaceho faraóna Amenhotepa III.
Sochy sú vysoké asi 20 m.

kolotypia

- svetlotlač.

Koloušek, Vladimír

- ČR
* 1909
technik.
Profesor ČVUT v Prahe.
Člen korešpondent ČSAV.
Zaoberal sa statikou, dynamikou a stavebnou mechanikou.

Kolowrat, Jindřich

- ČR
diplomat.
1945 - 1948: veľvyslanec v Turecku.
1948: odchod do exilu v USA.

kolódium

- roztok nízkonitrovanej celulózy v zmesi s alkoholom v éteri používaný v lekárstve.

kolón

- Kostarika
menová jednotka.
- Salvádor
menová jednotka.
- (v starovekom Ríme) nájomca poľnohospodárskej pôdy (pôvodne otrok), osadník.
- nájomca poľnohospodárskej pôdy so zvláštnymi privilégiami, osadník (najmä v Južnej Amerike).

kolóna

- z latinského columna (stĺp) a z francúzskeho colonne (stĺp, prúd).
vo vojenstve časť pochodového prúdu vojenských jednotiek alebo vozidiel.
- v chémii a technike zariadenie tvaru zvislého valca rozdelené k docieleniu veľkého styčného povrchu na tzv. poschodia alebo vyplneného zrnitou náplňou alebo telieskami. Kolóny sa používajú ku deleniu zmesí destiláciou, chromatografiou alebo extrakciou.
- v doprave zoskupenie vozidiel, ktoré idú za určitým cieľom a vykonávajú určitú časovo vymedzenú úlohu.
- organizovaná skupina ľudí s určitou úlohou.
- útvar radových spoločenských tancov.
- zvislý rad záznamov, stĺpec.

kolóna, piata

- názov pre rozkladné pôsobenie nepriateľa zvnútra. Vznikol v španielskej občianskej vojne (1936 - 1939), kedy Franco postupoval štyrmi kolónami na Madrid a piata kolóna boli zradcovia republiky v Madride.

kolónia

- z latinského colere (obrábať). Nesamostatná krajina podriadená vláde koloniálnej mocnosti a hospodársky na nej závislá.
- v biológii súbor mnohých spoločne žijúcich jedincov.
- osada.
- skupina jedincov alebo súbor jednotlivostí tvoriaci určitý celok odlišný od svojho okolia.

kolónia, Kapskákotva

- Búrmi založená kolónia v Južnej Afrike v roku 1652.
1806: obsadená Britmi.

kolónie, nemecké

- juhozápadná Afrika (Namíbia), Togo, Kamerun, Nemecká východná Afrika (Tanganika, Zanzibar, Rwanda, Burundi); severovýchod Novej Guineje, Šalamúnove ostrovy, Karolíny, Mariány, Palauské a Marschalove ostrovy, Kia-Čou (Čína, v roku 1898).
10. 11. 1914 Nemecko prichádza o Kia-Čou (23. 8. 1914 zaútočili Japonci).
1915: strata juhozápadnej Afriky.
1916: strata Kamerunu.

kolónka

- stĺpec, rubrika v tabuľkách, na faktúrach, účtoch a pod.
- v polygrafii sadzba textu radená do úzkeho stĺpčeka.

kolpitídakotva
colpitis

- zápal pošvy (u ženy), ženského pohlavného ústrojenstva.

kolpo-

- prvá časť zložených slov majúca význam pošva, poševný.

kolpohysterektómia

- operatívne odstránenie maternice cez pošvu.

kolpohysterotómia

- chirurgické otvorenie maternice cez pošvu.

kolpoplastika

- plastická operácia maternicového čípka.

kolporágia

- krvácanie z maternice (vzniknuté spravidla poranením).

kolportáž

- predaj novín či iných publikácií priamou ponukou a roznášaním jednotlivým odberateľom.
- ústne rozširovanie správ, spravidla so senzačným zafarbením.

kolportér
kolportérka

- predavač a roznášač novín, pouličný predávač novín (tlačovín).
- hovorovo šíriteľ, propagátor.

kolportérstvo

- zamestnanie, činnosť kolportéra.

kolportovať

- uskutočňovať kolportáž.

kolposkop

- optický prístroj na vyšetrenie pošvy a maternicového čapíka.

kolposkopia

- vyšetrenie poševných stien a čípka maternice pomocou endoskopu.

kolt

- bubienkový revolver.

koltra

- textilný ozdobne tkaný či vyšívaný záves používaný najmä v gotike.

Kolumba, svätá

- * 521
† 597
abatiša v Ione, centre keltského kresťanstva.

Kolumban, svätý

- Írsko
* asi 540
† 615
misionársky mních.
Zoznámil s kresťanstvom pohanskýczvh Frankov a založil prísne asketické kláštory vo Francúzsku a v severnom Taliansku.

kolumbárium

- (v starovekom Ríme) pohrebná stavba pre ukladanie pohrebných urien.
- časť cintorína slúžiaca na ukladanie urien.
- holubníky so zvláštnou architektonickou úpravou, pôvodne v staroveku (v Mezopotámii a Egypte), dnes v Brazílii.

kolumbárny

- stĺpikový.

Kolumbiakotva

Kolumbijská republika

Kolumbia

- Južná Amerika; španielsky República de Colombia. Štát na severozápade Južnej Ameriky medzi Karibským morom a Tichým oceánom. Rozloha 1.138.814 km². Hlavné mesto Bogota. Úradn jazyk je španielčina. 1525: španielska kolonizácia. V roku 1538 bola Kolumbia začlenená do kapitanátu Nová Granada, v roku 1739 sa stala súčasťou miestokráľovstva Nová Granada. V roku 1781 vypuklo povstanie komunérov. V roku 1819 bolo po víťazstve ľudovej armády vedenej S. Bolívarom vyhlásená nezávislosť republiky Veľká Kolumbia, ktorá trvala až do roku 1830. V roku 1830 bola zriadená Nová Granada, v roku 1863 Republika Spojené štáty Kolumbijské. V roku 1830 sa odštiepila Venezuela a Ekvádor. V roku 1903 sa osamostatnila Panama. 1948 - 1962: občianska vojna (200.000 mŕtvych). 1957 - 1974: koaličná vláda. 1978: zahájenie boja proti obchodovaniu s drogami. 1989 - 1990: zavraždení traja prezidentskí kandidáti. 1993: polícia zabíja bossa medelínskeho narkomafiánskeho kartelu Pabla Escobara. 21996: boj s ľavicovými partizánmi. Výnimočný stav.

Kolumbia, Britská

- pozri Britská Kolumbia.

kolumbit
columbit

- minerál, oxid tantalu, nióbu a železa ((Fe, Mn)(Ta, Nb, Ti)2O6) (podľa anglického Columbia ako básnického názvu Ameriky).
Ak obsahuje viacej nióbu, nazýva sa niobit, ak viacej tantalu, tantalit.

Kolumbus, KryštofkotvaChristobal Colon

- Taliansko
* 1451 (Janov)
† 20. 5. 1506
moreplavec.
Brat Diego († 1515). Nemanželský syn Hernando.
1476: príchod do Portugalska, odkiaľ podnikol niekoľko plavieb (napríklad do Guineje).
3. 8. 1492: vydáva sa na plavbu s cieľom nájsť západnú cestu do Indie s loďami Santa Maria, Pinta a Nina.
12. 10. 1492: objavil Ameriku.
V rokoch 1493, 1498 a 1502 - 1504 podnikol ďalšie plavby do Ameriky.
2. 5. 1494: objavil karibský ostrov Jamajka a pomenoval ho St. Iago.
Pochovaný je v Seville (Španielsko, potvrdili to genetické testy ostatkov v roku 2006).

kolumela

- stĺpikovité predĺženie stopky dovnútra výtrusnice, napr. pri machoch.
- podlhovastá kostička v dutine stredného ucha sluchového orgánu obojživelníkov, plazov a vtákov.

Kolusz, Marcin

- ČR
* 18. 1. 1985
hokejista.

koluzit
colusit

- vzácny bronzovo sfarbený kockový nerast, sulfid medi a železa (podľa bane Colusa v USA).

kolúr

- deklinačná kružnica prechádzajúca bodmi rovnodennosti alebo bodmi slnovratu.

kolúzia

- marenie vyšetrovania, tajné uzrozumenie (poškodzujúce oprávneného), uzrozumenie obvineného so svedkami (s cieľom marenia spravodlivosti).
- spoluaktérstvo, tajné dorozumievanie, sťažovanie niečoho.
- nekalá súťaž.

kolýriá

- kvapalné prípravky na nakvapkanie do oka alebo na očný kúpeľ.

koľaj

- pôvodne stopa po kolese v pôde.
- v doprave konštrukcia železničného zvršku (skladá s z dvoch oceľových koľajníc pripevnených ku podvalom, ktoré sú od seba vzdialené na rozchod koľajníc.
Normálny rozchod koľajníc je 1.435 mm, širokorozchodná koľaj (Rusko a štáty bývalého ZSSR) má rozchod 1.524 mm).

koľajnica

- súčasť železničného zvršku, koľají, ktorá nesie a vedie kolesá železničných vozňov. Upevňujú sa k podvalom skrutkami a navzájom sa spájajú koľajnicovými spojkami a spojkovými skrutkami, alebo sa zvárajú.

koľajnica, dvojhlavá

- koľajnica, ktorej pätka má tvar hlavy koľajnice a je možné ju otáčať.

koľajnica, prívodná

- tretia koľajnica používaná u elektrických pojazdných zariadení pre prívod elektrického prúdu.

koľajnica, žliabková

- koľajnica so žliabkom pre okolok železničného podvozku.

koľjuška

- Gasterosteus
rod rýb.
Žije v slaných i sladkých vodách.
Samec stráži hniezdo s ikrami.

Kołakowski, Leszek

- Poľsko
* 1927
filozof.
1968: zákaz prednášania na univerzite vo Varšave.

Dielo:
1976 - 1978: Hlavné smery marxizmu
Hotel Eden (divadelná hra)
Malé výklady o veľkých veciach
1969: Nebakľúč (biblické apokryfy)
1999: Metafyzický horor.

koma

- v optike vada šošovky, kedy obrazom bodu mimo optickú osu je jedným smerom pretiahnutá plôška.
- v astronómii plynný obal (alebo hlava) kométy.
- v jazykovede čiarka ako rozdeľovacie znamienko.
- v hudbe akustický rozdiel medzi neharmonicky zámennými tónmi v pythagorejskom ladení (asi 1/9 tónu) alebo rozdiel medzi terciovými a sextovými intervalmi pytharorejského a harmonického ladenia (asi 1/20 tónu).

koma, pytagorejská

- rozdiel medzi dvanástimi kvintami a siedmimi oktávami.

koma, syntonická

- rozdiel pytagorejskej a prirodzenej tercie.

Komančovia

- USA
indiánsky kmeň žijúci pôvodne na území dnešného štátu Texas. Je jazykovo príbuzný s mexickými Aztékmi.

komandant
komandantka

- v niektorých armádach sveta vojenský veliteľ.
- prenesene kto rád rozkazuje.

komandatúra

- vojenské veliteľstvo.

komandér

- komandant.
- (v japonskej armáde) poručík.
- (v niektorých krajinách) nositeľ určitého stupňa vyššieho rádu.

komandita

- obchodná spoločnosť, kde aspoň jeden spoločník ručí celým majetkom (ostatní iba vkladmi).

komanditista

- člen obchodnej spoločnosti zúčastňujúci sa na spoločnom majetku iba vkladom (opak je komplementár), pozri komanditná spoločnosť.

komandír

- (často v ruskom prostredí) vojenský veliteľ, komandant.

komando

- útočný oddiel.
- špeciálne vycvičená prepadová jednotka (pôvodne ozbrojená skupina Búrov v bojoch proti Angličanom).
- veliteľstvo, komandatúra.
- velenie, vláda, moc.
- povel, rozkaz.
- v nacistických koncentračných táboroch pracovná skupina väzňov.

komandovať

- veliť, prikazovať.
- zastaralo (koho, čo kam) rozkazom posielať, poslať, prikázať.

Komarov, Vladimir Leonťjevič

- ZSSR
* 1869
† 1945
botanik.
Organizoval botanický prieskum ZSSR.
Zakladateľ botanickej záhrady v Petrohrade.

Komarov, Vladimir Michajlovič

- ZSSR
* 16. 3. 1927 (Moskva)
† 24. 4. 1967 (pri návrate z vesmíru)
kozmonaut.
Veliteľ prvej trojmiestnej kozmickej lode Voschod 1.
Zahynul pri pristátí lode Sojuz 1.

komasácia

- sceľovanie, zjednocovanie, zlučovanie.
- sceľovanie pozemkov, pri ktorom sa zlučujú rozptýlené pozemky jedného majiteľa buď kúpou alebo výmenou za iný pozemok.

komasovať

- sceľovať, sceliť pozemky.

komatózny

- vzťahujúci sa ku kóme.

komáre

- Culicidae, komárovití. Čeľaď dvojkrídleho hmyzu. Samci sajú nektár z kvetín, samice sajú krv, najmä cicavcov. Larvy sa vyvíjajú v stojatých vodách.

Komárek, Julius

- ČR
* 1892
† 1955
zoológ.
Člen korešpondent ČSAV, profesor všeobecnej zoológie na UK v Prahe.
Zaoberal sa najmä lesníckou entomológiou a biológiou lovnej zvere.

Komárek, Martin

- ČR
* 1961
spisovateľ.

Dielo:
Smradlavý pes.

Komárek, Martin

- ČR
* 14. 10. 1984
futbalista.

Komárek, Miroslav

- ČR
* 1924
jazykovedec.

Komárek, Stanislav

- ČR
* 6. 8. 1958 (Jindřichův Hradec)
biológ.
1983 - 1990: emigrácia v Rakúsku.
2001: profesor filozofie a dejín prírodných vied.

Dielo:
1986: Kaligrafie (zbierka básní)
1995: Sto esejů o přírodě a společnosti (zborník)
1997: Dějiny biologického myšlení (náučná literatúra)
1998: Lidská přirozenost (náučná literatúra)
1998: Holografie (zbierka básní)
1999: Hlavou dolů (zborník)
2000: Přiroda a kultura (náučná literatúra)
2001: Mír s mloky (zborník)
2002: Opšistisova nadace (román)
2004: Mimikry a příbuzné jevy (náučná literatúra)
2004: Černý domeček (román)
2005: Spasení těla aneb Moc, nemoc a psychosomatika (náučná literatúra)
2005: Leprosárium (zborník).

Komárek, Valtr

- ČR
* 1931 (Hodonín)
ekonóm a prognostik.
1946 - 1990: členstvo v KSČ.
Na začiatku 60. rokov pracoval 3 roky na Kube ako hospodársky poradca vlády, najmä ministra priemyslu Che Guevary.
Do roku 1989 viedol Prognostický ústav (ktorý založil v 80. rooch).
1990: vstup do ČSSD.
1990: vicepremiér. Významne sa podieľal na reformácii v roku 1968 (predtým bol poradcom Che Guevaru).

Komárek, Vladimír

- ČR
* 10. 8. 1928
† 24. 8. 2002
maliar.
1947: vylúčený zo štúdií na Akadémii výtvarných umení.
Neskôr vyštudoval Vysoú školu umelekopriemyselnú.
Dlhé roky pracoval mimo svoju profesiu ako premietač či vodič. Až v 60. rokoch 20. storočia sa stal umelcom na voľnej nohe (maľba, voľná grafika, ilustrácie kníh).
Bol členom skupiny Hollar.

komba

- africká poloopica rodu Galago, vo veľkosti veveričky.

komba ušatá
Galago crassicaudus

- poloopica.
Žije vo východnej Afrike.

kombajn

- obecný názov pre zložitý stroj vykonávajúci automaticky radu operácií (pôvodne uskutočňovaných oddelene rozličnými strojmi).

kombajn, banský

- dobývací stroj na úžitkové nerasty, ktorý súčasne nerast dobýva a nakladá na prepravné zariadenie.

kombajnista
kombajnistka

- vodič kombajnu.

kombatant

- zastaralo vojak s bojovým poslaním, bojovník.
- v medzinárodnom práve príslušník ozbrojenej moci plniaci konkrétne vojnové úlohy, a preto požívajúci podľa príslušných medzinárodných noriem určitú ochranu.

kombatanti

- podľa vojnového medzinárodného práva príslušníci ozbrojenej zložky bojujúcej strany priamo určení k boju zbraňami. Patria k nim aj organizované dobrovoľnícke jednotky hnutia odporu. Osoby poverené inými vojenskými úlohami sa nazývajú nekombananti (napríklad zdravotníci).
- bojovník, frontový vojak.

kombikotva
combi

- automobilová karoséria s piatymi dverami na zadnej strane.

kombinačka

- kombiné.

kombinačky

- hovorovo kombinované univerzálne kliešte.

kombinatorika

- časť matematiky zaoberajúca sa permutáciami, kombináciami a variáciami (štruktúrami najmä konečných množín).

kombinácia

- zoskupovanie, vytváranie rôznych vzťahov.
- v matematike je kombinácia k-tej triedy z n prvkov skupina k prvkov vybraná bez ohľadu na poradie z n prvkov.
- usporiadaná skupina určitého prvku z daného väčšieho počtu.
- v genetike ľubovoľné spájanie génov pri pohlavnom rozmnožovaní.
- dohadovanie, dohad, domnienka.
- v medicíne pridruženie inej choroby v priebehu ochorenia.
- usudzovanie, úsudok.

kombinácia, gametická

- zostava konkrétnych alel v gamétach heterozygotu.

kmbinácia, genetická

- konkrétna zostava génov vzniknutá spojením príslušných gametických kombinácií pri oplodnení.

kombinácia, severská

- združené (lyžiarske) preteky.

kombinácia, zygotická

- konkrétna zostava génov vzniknutá spojením príslušných gametických kombinácií pri oplodnení.

kombinát

- forma koncentrácie výroby založená na spojení rôznych priemyselných odvetví v jednom podniku, kde produkcia jednej prevádzky tvorí suroviny, polotovary alebo pomocné materiály pre ostanú výrobu.

kombinát, priemyselný

- (predtým) organizačné spojenie výrob a služieb v miestne odlúčených prevádzkárňach, jednotka miestneho priemyslu.

kombinátor

- kombinátorka
kto rád alebo dobre kombinuje.
- stroj uskutočňujúci súčasne dve alebo viacero pestovacích a i. operácií, kombinovaný kultivátor.

kombiné

- dámske spodné prádlo.

kombinéza

- overal
pracovný či ochranný oblek vzniknutý kombináciou nohavíc a bundy v páse zošitých.

kombinovaný

- vytvorený spájaním niekoľkých rozličných prvkov.
- slúžiaci na rozličné ciele.
- zložitý.

kombinovať

- spájať, skladať.
- usudzovať.

kombuča

- zmiešaná kultúra niektorých plesní a baktérií v podobe slizovitého tuhého útvaru, ktorá skvasuje sladké čajové odvary, používaná v ľudovom liečiteľstve proti črevným chorobám a pod.
- nápoj vzniknutý ich skvasením.

kombucha

- skvasený nápoj s liečivými účinkami z čajovej huby. Obsahuje kyselinu glikoronovú, glikonovú, mliečnu, octovú, šťaveľovú, sinovú, alkohol, oxid uhličitý, vitamíny (najmä B1, B2, B6, B12 a C). Užívaním sa zvyšuje imunita, čistí sa telo od jedovatých látok, reguluje trávenie, podporuje látkovú výmenu, priaznivo pôsobí na črevnú flóru. Pomáha proti migréne, dne, hemoroidom, kožným chorobám, plesniam, stresu, cukrovke, bolestiam končatín, depresii, pri odstraňovaní tukov v tele, kĺbovom reumatizme, artróze, pomáha v regulácii krvného tlaku, zlepšenie celkového fyzického i psychického stavu. Chuťovo pripomína šumivé víno alebo hruškový mušt.

kombuscia

- spálenina.
- oparenina.

komediant
komediantka

- kočovný artista.
- divadelný umelec.
- pretvarujúci sa človek.

komedianstvo

- zastaralo povolanie, zamestnanie divadelného herca.
- prenesene pretvárka, klamstvo.

komedon
komedo

- uhor, upchatie vlasového folikulu alebo mazovej žliazky, zápal mazových žliaz.

komemorácia

- spomienka, pamiatka.

komencia

- zastaralo naturálny plat sluhov.

komenda

- najnižšia správna sídelná a hospodárska jednotka v cirkevných rytierskych rádoch, kláštor ryierskeho rádu.
- (predtým v rímskokatolíckej cirkvi) benefícium bez povinnosti vykonávať s ním spojený úrad.
- sídlo komtúra, komtúra, komtúria, komtúrstvo.

komendácia

- zastaralo odporúčanie.

komendátor

- (u nás predtým) správca komendy.

komeniológ
komeniologička

- bádateľ v odbore komeniológie.

komeniológia

- samostatný vedný odbor skúmajúci do najmenších detailov peripetie života Jána Ámosa Komenského (latinsky Comenius).

komenium

- (na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia) jednotná škola II. stupňa podľa návrhu reformnej komisie (vychádzajúca z myšlienok J. A. Komenského).

Komenium

- Comenium
česká literárna matica založená v roku 1890 evanjelikmi, spolkom Komenský. Vydávala vedecké spisy. poriadala prednášky a vytvorila knižnicu. Zanikla v roku 1930.

komensalizmus

- druh symbiózy, pri ktorej jeden partner (populácia) využíva druhého, ale neškodí mu. Využívaný partner (populácia) ale ani nič nezískava. Napríklad vzťah medzi drvcami a mrchožrútmi.

Komenský, Ján Ámoskotva

- ČR
* 28. 3. 1592
† 1670
pedagóg, filozof, teológ, spisovateľ, nazývaný učiteľ národov.
Presadzoval nenásilnú výchovu rešpektujúcu prirodzený vývoj dieťaťa.
1616: vysvätený za kňaza jednoty bratskej.
1628: odchádza do poľského Lešna.
Bola po ňom pomenovaná planétka číslo 1861.

Dielo:
Orbis pictus (Svet v obrazoch)
De rerum humanarum emendatione consultatio catholica (Obecná porada o náprave vecí ľudských)
spis Trúchlivý (dialóg s Rozumom a Vierou)
Labyrint sveta a lusthaus (raj) srdca
Iangua liguarum reserata (Brána jazykov otvorená, učebnica latinčiny)
1650: Kšaft umierajúcej matky jednoty bratskej.

koment

- v polygrafii doplnok textu pripisovaný do rukopisu na okraj alebo pripojený na osobitnom liste, vsuvka.

komentalizmus

- spolužitie dvoch alebo viacerých druhov organizmov, z ktorých jeden (komenzal) žije na tele alebo v spoločenstve hostiteľa, neškodné príživníctvo.

komentár

- bližšie vysvetlenie. Vedecký výklad nejakého spisu, vysvetlivky, poznámky.
- kritika.
- vedecký výklad nejakého spisu.
- výklad dôležitých právnych noriem (napr. ústavy).
- v spojení bez komentára (v dialógu) replika, ktorou hovoriaci vyjadruje, že sa zdrží odpovede na otázku (bez uvedenia dôvodov).

komentár, filmový

- autorské vysvetľujúce slovo k filmovému obrazu.

komentátor
komentátorka

- kto komentuje, vykladač, vykladateľ, vysvetľovateľ, (kritický) posudzovateľ.
- novinár komentujúci nejaký jav, prejav a i.

komentovaný

- vybavený komentárom.

komentovať

- vysvetľovač, rozoberať, reflektovať.
- kritizovať.

komenzal

- spolustolovník, spolubesedník.
- (v ekológii) neškodný príživník živiaci sa zvyškami potravy hostiteľa.

komenzalizmus

- spôsob súžitia organizmov bez vzájomných vzťahov v látkovej výmene.

komenzál

- neškodný príživník živiaci sa zbytkami potravy hostiteľa.

komenzurabilita

- súmerateľnosť, rovnorodosť, porovnateľnosť.

komercia

- obchod, obchodovanie, obchodný styk.
- obchodná, komerčná záležitosť.

komercialista
komercialistka

- stúpenec komercializmu.
- zastaralo absolvent obchodnej školy.

komercializácia

- obchodné využitie.
- speňaženie.
- prevedenie organizácie na spôsob hospodárenia podľa obchodných zásad.
- prednostné zameranie na obchodnú stránku, na zisk.
- prenikanie obchodných zásad do oblastí spoločenského života.

komercializmus
komercionalizmus

- obchodný duch, metódy, zvyklosti.
- obchodný výraz.

komercializovať

- jednostranne zameriavať, zamerať na obchodnú stránku.

komercionalizmus

- komercializmus.

komerčnosť

- zameranie na zisk.

komerčný

- obchodný.

komédia

- druh dramatického diela ktorý zobrazuje záporné spoločenské a individuálne javy humorným spôsobom.
- smiešne alebo falošné konanie.
- žart.
- pretvárka.
- niečo, čo budí dojem divadla, paráda, násilné aranžovanie.
- divadlo vôbec.

komédia, hudobná

- druh ľahkej zábavnej hry so spevom a tancom, podobný operete.

komédia, situačná

- založená na nepredvídaných situáciách, zápletkách.

komédiograf

- autor komédií.

kométa

- vlasatica
kozmické teleso podobajúce sa planétkam.
Sú zložené zlepencom skál a kameňov najrôznejších rozmerov, ktoré sú spojené do nepravidelnej hrudy zmrznutými plynmi a vodným ľadom. Pri prílete k Slnku pôsobením slnečného vetra sa plyny a pary z jej povrchu uvoľňujú a tvoria kometárny chvost, ktorý je vždy orientovaný smerom od Slnka.
Je známych asi 900 komét.

kométa, Arend - Roland

- objavená v roku 1956. Obežná doba nie je známa.

kométa, Donati

- objavená v roku 1858. Obežná doba nie je známa.

kométa, Enckeova

- kométa s najkratšou dobou obletu Slnka - 3 roky a 4 mesiace. Objavená v roku 1786.

kométa, Giacobini - Zinner

- objavená v roku 1900. Obežná doba 6,6 roka.

kométa, Hale - Boppova

- kométa. Objavená v roku 1995. Prelet okolo Zeme v roku 1997. Obežná doba nie je známa.

kométa, Halleyova

- objavená v roku 239 pred Kristom. Obežná doba 75,8 roka. V roku 1705 predpovedal Halley prelet kométy v roku 1758. V roku 1758 ju skutočne pozoroval J. G. Palitzsch. V roku 1910 bola prvýkrát vyfotografovaná. Pri príslní v roku 1986 sa na ňu zamerala európska sonda Giotto, ktorá zo vzdialenosti asi 2.000 km zistila rozmery jadra kométy, ktoré je dlhé 15 a široké 8 km. Je extrémne tmavé. Analýza prachových častíc z kométy a jej plynu ukázala, že sa skladá prevážne z vodného ľadu, zmrznutých plynov a hornín.

kométa, Hyakutake

- objavená v roku 1996. Obežná doba nie je známa.

kométa, Ikeya - Seki

- objavená v roku 1965. Jej jadro sa v roku 1965 rozpadlo.

kométa, Kohoutkova

- kométa Kohoutek 1973f - objavená astronómom L. Kohoutkom 18. 3. 1973 (na fotografiách z 9. 3. 1973). Zaujímavá je tým, že bola objavená 9 mesiacov pred preletom okolo Slnka (perihéliom; zvyčajne sú kométy objavené 2 - 3 mesiace pred preletom perihéliom). Priemer jadra je okolo 10 km. Obežná doba nie je známa.

kométa, Machholzova

- (C/2004 Q2); kométu objavil 27. augusta 2004 Donald Edward Machholz.

kométa, Shoemaker - Levy

- objavená v roku 1992. V roku 1992 dopadla na Jupiter.

kométa, Schwassmann - Wachmann 1

- objavená v roku 1908. Obežná doba 14,9 roka.

kométa, Swift - Tuttle

- kométa s periódou obehu okolo Zeme 130 - 135 rokov. Objavená v roku 1862. Posledný prelet okolo Zeme v roku 1992. Z telesa kométy sa uvoľňujú meteority pozorovateľné zo Zeme ako roj Perseíd.

kométa, Tuttle

- objavená v roku 1858. Obežná doba 13,6 roka.

kométa, Tycho

- objavená v roku 1577. Obežná doba nie je známa.

kométa, Veľká

- objavená v roku 1843. Obežná doba viac ako 500 rokov.

kométa, Westova

- kométa objavená v roku 1975 Richardom Westom. V roku 1976 sa jej jadro rozpadlo.

kométa, Wolf

- objavená v roku 1884. Obežná doba 8,4 roka.

komfort

- pohodlie, prepych.
- prepychové, pohodlné zariadenie interiéru.

komi

- komijčina.

komický

- budiaci veselosť alebo smiech, žartovný, smiešny.

komično

- oblasť javov budiacich veselosť alebo smiech.

komijčinakotva
komi
komi-zyriančina

- ugrofínsky jazyk, popri ruštine štátny jazyk v Komijskej republike (Rusko).

komik

- herec komických rolí.
- srandista.

komiks

- comics.

kominterna

- Komunistická internacionála.

Komisarževská, Vera Fjodorovna

- Rusko; 1864 - 1910; herečka.

komisár

- osoba určená ku prevedeniu zvláštnej úlohy zastupujúca štát alebo štátnu správu.
- stupeň úradnej hodnosti v štátnej správe.

komisár, vojenský

- počas Veľkej francúzskej revolúcie od roku1793 zástupca Národného konventu u republikánskej armády.
- v sovietskej armáde v rokoch 1918 - 1942 predstaviteľ KS a sovietskej vlády.
- v minulosti v európskych armádach dôstojník a úradník intendačnej služby.

komisárok

- ľudový výraz pre vojenský chlieb.

komisia

- skupina osôb, úradný orgán poverený určitou činnosťou.
- príkaz alebo zmocnenie (napr. ku predaju tovaru).

komisia, akreditačná

- komisia zriadená podľa zákona č. 172 o vysokých školách, platného od 1. 7. 1990, vyjadrujúca sa ku návrhu na zriadenie, zlúčenie, rozdelenie a zrušenie vysokých škôl a o práve na vysokých ľkolách konať štátne a rigorózne skúšky, o práve prevádzať habilitizačné riadenie a iné.

komisia, Medzinárodná veľrybárska

- IWC; Založená v roku 1946 vo Washingtone. Jej úlohou je ochraňovať veľryby a rozvoj veľrybárskeho odvetvia. V roku 2005 mala 66 členských štátov.

Komisia OSN pre ľudské práva

- organizácia OSN pre ochranu ľudských práv. Zdiskreditovala sa prijímaním členov (krajín), v ktorých sa evidentne porušovali ľudské práva (napr. Sudán, Kuba, Zimbabwe). Preto vznikla Rada pre ľudské práva.

komisia, Šujského

- Rusko; komisia vyšetrujúca v roku 1591 úmrtie (vraždu) syna Ivana IV. Hrozného Dimitrija.

komisionár

- samostatný obchodník zaobstarávajúci pre príkazcu určitú záležitosť.

komisné (kurtáž)kotva

- poplatok za uskutočnený obchod.

komisný

- služobný, úradný.
- úradne odmeraný.
- prísny.

komitát

- stolica; vyšší správny obvod v Uhorsku pred 1. svetovou vojnou, stolica, župa.

komitent

- príkazca v komisionálnom obchode.
- zákazník.

komitét

- skupina osôb poverená nejakou úlohou.
- organizačný výbor.

komitét, ľublinský

- neoficiálny názov pre Poľský výbor národného oslobodenia počas 2. svetovej vojny.

komín

- v stavebníctve zvislá rúra v stene alebo samostatný murovaný, betónový alebo plechový valcový, prípadne mierne kužeľový kanál spojený s ohniskom a slúžiaci ku odvodu spalín.

komín, banský

- zvislé banské dielo spájajúce zvyčajne dva horizonty. Slúži pre otváraní a prípravu ložiska, vetranie a ťažbu.

komínovka

- tehla vhodného tvaru a akosti pre stavbu komína.

Komlósy, Zsolt

- SR; † 8. 7. 2005; politik. 1922: poslanec SNR (Együttelés).

Kommunist

- politický a teoretický časopis ÚV KSSZ vydávaný od roku 1924. Do roku 1952 mal názov Boľševik.

komnata

- pekne zariadená priestorná izba, zvyčajne zámocká, hradná.

komnata, jantárová

- nechal ju vyhotoviť pruský kráľ Friedrich I. v galérii zámku Charlotenburg. V roku 1716 komnatu videl ruský cár Peter I. Veľký, ktorému sa natoľko zapáčila, že mu ju pruský kráľ dal darom. Bola odvezená do Sankt Peterburgu. Počas života Petra I. Veľkého komnata nebola zmontovaná - stratil totiž o ňu záujem. Až v roku 1770 ju postavil Bartolomeo Rastrelli. Počas druhej svetovej vojny ju Nemci na nariadenie nemeckého veliteľa oblasti Ericha Kocha odviezli a od tej doby je nezvestná.

Komnenos, Alexios I.

- Byzancia; 1081 - 1118: byzantský cisár. Dal podnet k 1. križiackej výprave, keď požiadal pápeža o pomoc proti seldžuckým Turkom. Dcéra Anna (1083 - asi 1150).

Komnenos, Alexios II.

- Byzantská ríša; 1180 - 1183: cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Andrikos

- Byzantská ríša; 1183 - 185: posledný cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Anna

- Byzancia; 1083 - asi 1150; otec Alexios I. Dielo: Alexias.

Komnenos, Izák I.

- Byzantská ríša; 1057 - 1059: prvý cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Ján II.

- Byzantská ríša; 1118 - 1143: cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Konstantin X.

- Byzantská ríša; 1059 - 1067: cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Manuél II.

- Byzantská ríša; 1143 - 1180: cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Michal VII.

- Byzantská ríša; 1071 - 1078: cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Nikeforos III.

- Byzantská ríša; 1078 - 1081: cisár z komnenovskej dynastie.

Komnenos, Roman IV.

- Byzantská ríša; 1067 - 1071: cisár z komnenovskej dynastie.

komoda

- nižší skriňový nábytok so zásuvkami.

komodita

- určitý tovar, hmotný predmet obchodu.

komodor

- vyšia námornícka alebo letecká hodnosť.

komolý

- teleso (ihlan, kužeľ) bez vrcholu - má useknutú špičku vodorovne so základňou.

komonalita

- rovnakosť, zhoda.

komondor

- stepný pes s bielou šnúrovito skaderenou srsťou mohutnej postavy.

komora

- panovnícka (štátna) pokladňa.
- uzavretá miestnosť napr. na skladovanie, špajza.
- uzavretý priestor, dutina (napr. fotografická komora, bublinková komora).
- v niektorých krajinách časť parlamentu.
- záujmová organizácia združujúca napr. osoby jedného povolania (napr. lekárska komora), ktorá dohliada na profesionalitu svojich členov.

komora, bublinková

- zariadenie k registrácii dráh atómových častíc. V prehriatej pracovnej látke (kvapalný vodík) vzniknú sledy drobných bubliniek okolo dráhy prelietavajúcej častice.

komora, Česká

- úrad spravujúci kráľovské dôchodky v českých zemiach. Zanikla pri reorganizácii správy štátnych financií v roku 1748.

komora, difúzna hmlová

- modifikovaná Wilsonova hmlová komora k nepretržitému pozorovaniu dráh ionizujúcich častíc v kondenzačnej oblasti medzi dvoma miestami s rozdielnou teplotou.

komora, fotografická

- tmavý priestor vo vnútri fotografického priestoru oddelený od objektívu uzávierkou a clonou. Je v nej uložený svetlocitlivý film, na ktorý sa sníma obraz.

komora, granulačná

- granulačné ohnisko - zariadenie ku spaľovaniu uhoľného prachu v letu s odvodom tuhých zbytkov po spálení v podobe škvary, ktorej tvorenie podporuje granulačný rošt.

komora, iskrová

- zariadenie k registrácii ionizujúcich častíc s vysokou energiou. Tvorí ju sada kovových dosák, kde vždy dve susedné tvoria iskrový počítač. Dráhu ionizujúcej častice je možné fotografovať.

komora, ľavá

- časť srdca , z ktorej sa čerpá okysličená krv do srdečnice.

komora, klimatizačná

- zariadenie slúžiace na skúšky odolnosti materiálov.
- zariadenie proti vplyvom tropických prostredí.

komora, Maksutovova

- (podľa sovietskeho astronóma D. D. Maksutova) astronomický ďalekohľad typu reflektoru s guľovitým zrkadlom, ktorého vady koriguje sklenený meniskus. Plocha fotografickej emulzie má rovnaký polomer krivosti, ako hlavné zrkadlo.

komora, plavebná

- zariadenie pre prepravu lodí, v ktorom sa prekonáva výškový rozdiel hladín. Je uzavretá na oboch koncoch rártami a je možné ju plniť a vyprázdňovať u spodnej zdrže.

komora, plynová

- USA; zariadenie na popravovanie ľudí. Prvým popraveným v plynovej komore sa stal Gee Jong (za vraždu Toma Quonga Keeho, člena súperiaceho mafiánskeho gangu). Stalo sa tak 8. 2. 1924 vo väznici štátu Nevada. Odsúdený bol pripútaný na kreslo, spod ktorého sa uvoľnil jedovatý plyn ako výsledok chemickej reakcie kyanidu, oxidu uhličitého a kyseliny. Odsúdený sa snažil najskôr zhlboka nadýchnuť, ale to mu robilo viditeľné ťažkosti. Potom začal trhať rukami, akoby dúfal, že remene popustia a akýmsi zázrakom sa vytrhne. Nič z toho nedokázal. Hlava mu začala po piatich minútach klesať na hruď. Vypínal sa ešte k nádychu. Nešlo to. Potom sa prestala hýbať hlava, ruky znehybneli. Z tela unikol život. Pre istotu však odsúdenca v kresle nechali dlhšie. Kat si chcel byť istý účinkom nezvyčajnej popravy. Po Nevade pristúpili na popravu v plynovej komore štáty Arizona, Kalifornia, Maryland, Missouri, Missisippi, Nové Mexiko, Severná Karolína, Oregon a Wyoming.

komora, pravá

- časť srdca, z ktorej sa odkysličená krv čerpá do pľúcnej tepny.

komora, spaľovacia

- komora uzatvárajúca spaľovací priestor ohniska.

komora, vyrovnávacia

- vo vodnom hospodárstve komora umiestnená v prívodnom potrubí ku hydroelektrárni, v ktorej sa vyrovnáva nápor vody pri náhlom uzatvorení turbín.

komora, Wilsonova hmlová

- zariadenie k detekcii a pozorovaniu stôp elektricky nabitých častíc. Častice prelietavajúce presýtenou parou vytvárajú ióny, na ktorých para kondenzuje v pozorovateľné kvapky.

komorbidita

- súčasný výskyt viacerých ochorení.

komorník

- osobný panský služobník.
- za feudalizmu súdny posol, podriadený najvyššieho komorníka.

komorník, najvyšší

- jeden z najvyšších zemských úradníkov, strážca zemských dosák.

komorný

- vzťahujúci sa ku komore.
- intímny, jemný.
- s malým počtom hudobných nástrojov.

komorovanie

- v baníctve dobývanie mocných ložísk na celú mocnosť alebo v poschodiach (etážach) vyrubovaním väčších priestorov - komôr.

komorovanie, rýb

- sústredenie chovných rýb do rybníkov s bohatou potravou a stálym prítokom vody.

komorovanie, zvere

- v poľovníctve opatrenie k záchrane lovného vtáctva (prepelíc, bažantov) počas tuhej zimy.

Komorowski, Bronislaw

- Poěsko
politik.
2009: predseda parlamentu.

Komory

- Territoire des Comores - francúzske zámorské územie na severe Mozambického prielivu v Indickom oceáne. Rozloha 2. 171 km². Hlavné mesto Dzaoudzi. 1886: protektorát. 1912: kolónia. 1958: francúzske zámorské územie. 6. 7. 1975 vyhlásili nezávislosť na Francúzsku.

komócia (commotio)kotva

- otras, napr. mozgu.

komôrka, Bürkerova

- používaná v lekárstve k určovaniu počtu krviniek.

komôrka, ionizačná

- vo fyzike zariadenie ku meraniu ionizujúceho žiarenia (kozmického, rádioaktívneho). Čím väčšia ionizácia plynu v komôrke, tým väčší elektrický prúd ním prechádza.

kompakcia

- stlačenie.

kompakt

- CD; kompaktná doska, kompaktný disk.

kompaktáda

- pozri bazilejský koncil.

kompaktát

- dôležitá úloha.
- poverenie.

kompaktný

- pevný, hutný.
- celistvý, súvislý, súdržný.

kompaktnosť

- pevnosť.
- masívnosť.
- hutnosť.

kompandor

- zariadenie, ktoré umožňuje zlepšiť odstup signálu od šumu na linke.

komparastika

- porovnávanie literárnych diel.

komparatívkotva

- v jazykovede pri stupňovaní prídavných mien a prísloviek druhý stupeň (vyjadrujúci väčšiu mieru vlastnosti).

komparatívny

- zrovnávací.
- vzťahujúci sa ku komparatívu.

komparácia

- porovnávanie, prirovnávanie.
- v jazykovede stupňovanie prídavných mien a prísloviek.

komparátor

- fyzikálny prístroj k presnému porovnaniu dĺžok (napr. pri kontrole meradiel).

komparz

- súbor štatistov v divadle, filme alebo TV predstavení.

kompaskotva

- prístroj určujúci svetové strany pomocou magnetickej strelky otáčavej vo vodorovnej rovine. Strelka zaujíma polohu magnetického poludníka. V Číne používaný od roku okolo 1000.

Kompas

- súhvezdie južnej polohy u nás koncom zimy pozorovateľné.

kompas, rádiový
rádiokompas

- navigačný prístroj umožňujúci stanovenie kurzu pohybujúceho sa dopravného prostriedku.

kompatibilita

- vzájomná zlučiteľnosť, znášanlivosť.
- schopnosť voľného kríženia.

kompatibilný

- znášanlivý, zlučiteľný.

kompaund, elektroizolačný

- liaty izolant, tuhá zmes rôznych organických izolačných látok. Používa sa pre vyplňovanie dutých priestorov.

kompaundný

- zložený, združený.

Kompánek, Vladimír

- SR; * 1927; sochár a kresliar.

kompánia

- vojenská jednotka na úrovni roty.

kompendium

- príručka.
- stručný prehľad.

kompenzácia

- nahradzovanie.
- vo fyzike každá metóda, pri ktorej sa meraná veličina porovnáva s premennou veličinou toho istého druhu, až pokiaľ nastane rovnosť.
- v biológii vyrovnávanie životných pochodov pri poruche niektorej funkcie v živom organizme zvýšenou činnosťou iného orgánu.
- v strojárenstve vyrovnávanie dĺžkových zmien spôsobených dilatáciou - prevádzajú sa napr. u potrubí kompenzátormi, telesami, ktoré sa deformujú alebo inak vyrovnávajú pohyb potrubia.
- v práve započítanie alebo vyrovnávanie vzájomných pohľadávok rovnakého druhu tzv. zápočtom.
- v psychológii vyváženie nedostatku vyvinutí inej činnosti alebo zdôraznením inej prednosti.

kompenzácia, kompasu

- obmedzenie vplyvu rušivých magnetických alebo elektromagnetických polí, ktoré spôsobujú deviáciu kompasu.

kompenzátor

- vyrovnávacie zariadenie, vyrovnávač.
- korektor, vyvažovač.

kompenzovať

- vyrovnávať.
- nahrádzať (napr. škodu).

kompetencia

- príslušnosť, pôsobnosť, právomoc.
- rozsah právomoci.

kompetentný

- právomocný.
- zodpovedný.
- spôsobilý.

kompetícia

- súťaž, súťaženie, konkurencia. V sociológii forma interakcie, kedy sa niekoľko osôb alebo skupín snaží, zvyčajne nenásilnou formou, o dosiahnutie toho istého cieľa, ktorý je pokladaný za výnimočne významný, ale ktorý nemôže byť dosiahnutý všetkými zainteresovanými osobami alebo skupinami. Protikladom je kooperácia.

kompilácia

- zbieranie, zostavovanie, zhromažďovanie.
- kompilát; nepôvodný literárny výtvor, ktorý vznikol zostavením cudzích poznatkov prevzatých od rôznych autorov.
- preklad, prevedenie počítačového zdrojového programu na výsledný program.

kompilát

- výsledok kompilácie.
- kompilácia, prevedenie zdrojového počítačového programu na výsledný program.

komplanácia

- stanovenie povrchu telesa alebo obsahu krivej plochy.

komplement

- doplnok, doplnenie.

komplementár

- pozri komanditná spoločnosť.

komplementárny

- doplnkový, doplňujúci sa, zapadajúci do seba.

komplet

- úplná zostava, súbor, sada.
- súhrn častí určitého celku.

kompletka

- stroj pre automatické odlievanie písma, liniek a podobne. Pozri písmolejectvo.

kompletný

- úplný, v plnom počte.

komplex

- súhrn, súbor.
- zostava, zoskupenie (napr. budov).
- v psychológii trápny duševný obsah, ktorý môže pôsobiť chorobné neurotické javy.

komplex, agrárno - priemyselný
poľnohospodársko - priemyselný komplex

- súhrn odvetví, ktoré bezprostredne súvisia s produkciou zaisťujucou výživu obyvateľstva.

komplex, agropotravinársky

- spojenie poľnohospodárskej výroby s odvetviami spracuvávajúcimi poľnohospodárske výrobky pre výživu obyvateľstva, súčasť agrokomplexu.

komplex, agropriemyselný

- agrokomplex.

komplex, oidipovský

- vo freudistickej psychológii domnelý erotický vzťah syna k matke spojený so žiarlivosťou na otca. U dcéry erotický vzťah ku otcovi so žiarlivosťou na matku. Vzniká vo veku 2 - 5 rokov, neskôr sčasti prekonaný, sčasti iba vytesnený do nevedomia. Ak nie je zvládnutý, býva príčinou neurózy. Termín je voľne odvodený z mytologického príbehu o synovi thébskeho kráľa Iokasty, Oidipovi, ktorý nechcene zabije svojho otca a ožení sa so svojou matkou, ako predpovedala veštba.

komplex, primárny

- v medicíne zmeny v pľúcach pri prvom styku s tbc.

komplex, sorpčný

- zložka pôdy v koloidnom stave, ktorá je rozhodujúcim prvkom v pútaní živín v pôde.

komplexita (komplexnosť)

- zložitosť, mnohotvárnosť.
- úplnosť.

komplexný

- celkový, súborný.
- všestranný.
- zložitý.

komplic

- spolupáchateľ, spoluvinník.

komplikácia

- zložitosť, zápletka.
- v medicíne pridružená choroba ku chorobe pôvodnej.

komplikovaný

- zložitý, zamotaný, ťažký.

kompliment

- lichôtka.
- poklona, prejav úcty.

komplot

- spiknutie.

komponent

- diel, súčasť, zložka.
- časť alebo zložka veličiny, najmä vektora.

Kompong Čam

- Kambodža; provincia.

komponista

- skladateľ.

komponovať

- zostavovať, tvoriť (zvyčajne hudobné dielo).

komposesor

- spolumajiteľ pôdy.

komposesorát

- v uhorskom práve spoluvlastníctvo vlastníkov zemianskej pôdy v jednej alebo viacerých obciach k spoločným lesom, pastvám. hospodárskym podnikom a podobne.

komposesorátny

- spoločný (napr. pasienok).

kompost

- pozri organominerálne hnojivo.

kompozičný

- skladbový.
- výstavbový.
- týkajúci sa kompozície.

kompozit

- zmes dvoch alebo viacerých látok (materiálov), ktoré spolu vytvárajú veľmi pevnú látku. Často to býva nejaký polymér a určitý druh vlákien (sklenené, uhlíkové). Výhodou je vysoká pevnosť a nízka hmotnosť, odolnosť proti korózii, nevýhodou vyššia cena.

kompozitný

- zložený z rôznych prvkov.

kompozitum

- v jazykovede zložené slovo, zloženina.

kompozícia

- zostavovanie, usporiadanie určitých prvkov celku.
- v hutníctve zliatina na bázi olova, cínu, vo zvláštnych prípadoch striebra na výstelky klzných ložísk.
- v jazykovede skladanie - tvorenie slov spájaním dvoch alebo viacerých slovných základov (vodopád).
- v literatúre, výtvarnom umení a architektúre usporiadanie jednotlivých zložiek diela, ktoré spoluvytvárajú zmysel celého diela.
- umelecké dielo.
- skladba.
- náuka o skladbe hudobných diel.
- dlhšia školská písomná práca.

kompót

- zavarené ovocie.

komprehenzívny

- ucelený.

kompresia

- stlačovanie - zmenšovanie objemu stlačiteľných látok (plynov, pár).
- zvyšovanie tlaku.
- v motorizme jedna z pracovných fáz spaľovacieho motora.

kompresia, dvojstupňová

- delená kompresia prebiehajúca v dvoch pracovných priestoroch kompresoru postupne za sebou.

kompresibilita

- stlačiteľnosť.

kompresívny

- stlačujúci, zhusťujúci.

kompresor

- stroj na stlačovanie vzdušnín.

kompresor, dynamický

- v zvukovej technike zosilňovač, ktorého zosilnenie klesá so stúpajúcou úrovňou signálu.

kompresor, odstredivý

- turbokompresor.

komprimácia

- zhustenie, skoncentrovanie.

komprimát

- zlisovaná látka.

komprimovaný

- stlačovaný, stlačený.
- zlisovaný.

kompromis

- dohoda na základe vzájomných ústupkov.

kompromis, missourský

- dohoda medzi severom USA a otrokárskym juhom z roku 1820, ktorá zakazovala na sever od 26 °30' severnej šírky otroctvo. Do Únie bolo možné prijímať iba 50% nových štátov s prevahou otroctva.

kompromitovať

- poškodiť.
- znevažovať, zostudiť (niekoho).

kompulzia

- bezzmyslové nutkavé opakovanie určitých pohybov alebo jednaní, ktorým sa postihnutý nedokáže ubrániť.

komputácia

- počítanie stupňa príbuzenstva a počítanie časových oddielov.

komputer

- computer.

komputistika

- stredoveká veda o kalendári. Slúžila predovšetkým k presnejším výpočtom sviatkov.

Komsomolkotva

- Kommunističeskij sojuz moloďoži; skrátený názov pre Všezväzový leninský komunistický zväz mládeže, VLKZM.

Komsomolskaja pravda

- sovietsky denník, ktorý vychádzal v Moskve od roku 1925, orgán ÚV Komsomolu.

Komšič, Željko

- Bosna a Hercegovina; politik. 6. 11. 2006 spolu s Nebojšom Radmanovičom a Harisom Silajdžičom zložil prezidentský sľub.

komtesa

- kontesa.

komtur

- vysoký hodnostár rytierskeho rehoľného rádu.

komunard

- účastník Parížskej komúny v roku 1871. Po porážke Komúny boli ko munardi popravení u múru cintorína Pera La Chaise v Paríži.

komunálny

- týkajúci sa obce.
- patriaci do právomoci obcí a miest.

komunéri

- príslušníci kastílskych miest, ktorí povstali proti absolutistickým snahám Karla V. (1520 - 1521). Pridala sa ku nim aj časť šľachty.

komunika

- spoločenstvo.

komunikabilita

- schopnosť udržať kontakt s okolím.

komunikačný

- dopravný.
- prepravný.
- dorozumievací.
- slúžiaci ku spojeniu.

komunikatívnosť

- ochota komunikovať.
- schopnosť dohovoriť sa.
- ústretovosť.

komunikácia

- spojenie dopravnými alebo komunikačnými (spojovacími) prostriedkami.
- dorozumievanie sa.
- prenos, vymieňanie informácií.
- verejná doprava, dopravná cesta.

komunikácia, kompetitívna

- súťaživá komunikácia.

komunikácia, korporátna

- komunikácia medzi členami jednej korporácie.

komunikácia, symbolická

- forma dorozumievania medzi ľuďmi (prostredníctvom jazyka al. iných znakových sústav).

komunikát

- text.
- jazykový prejav.

komuniké

- úradné oznámenie.
- oficiálne oznámenie.

komunikovať

- oznamovať.
- byť v spojení.

komunisti, ľaví

- frakčná skupina KSR(b) z počiatku roku 1918 (v čele Bucharin, Pjatakov, Preobraženskij, Radek). Boli proti brest - litovskému mieru, kriticky sa stavali k plánu výstavby socializmu. Počas občianskej vojny sa rozpadli.

Komunistická revue

- teoretický orgán KSČ v rokoch 1924 - 1933, ktorý vydával A. Zápotocký, J. Haken a J. Dolanský.

komunita

- skupina či spolok žijúci v určitej svojej samospráve.

komunita, terapeutická

- špecializované zariadenie pre dlhodobú liečbu a sociálnu rehabilitáciu osôb závislých na nealkoholových drogách.

komunizmus

- beztriedne spoločenské zriadenie.
- učenie (filozofia a ideológia) spojené s menami F. Engels, K. Marx, V. I. Lenin o podmienkach oslobodenia robotníckej triedy a o vybudovaní beztriednej spoločnosti, o historickej nadradenosti zospoločenšteného vlastnítva a rovnostárskeho rozdeľovania a aj jeho totalitného presadzovania.

Komunizmus

- teoretický denník KSČ vydávaný v rokoch 1921 - 1924 (vydavatelia V. Šturc a A. Zápotocký).

komutatívnosť

- zameniteľnosť.
- jedna z vlastnosti algebraických operácií.

komutatívny

- výmenný, zámenný.

komutácia

- výmena, zámena.
- prepínanie cievok elektrických točivých strojov, ktorým sa mení zmysel ich zapojenia v okamžiku, keď sa nachádzajú v neutrálnom pásme magnetického poľa. Prevádza sa komutátorom.

komutátor

- zberač prúdu u točivých elektrických strojov, ktorý je umiestnený na hriadeli stroja, z ktorého vodivých častí (lamiel) spojených vodivo s cievkami, sa odvádza prúd dosadajúcimi kefkami.
- časť elektrického stroja slúžiaca ako mechanický usmerňovač alebo menič kmitočtu elektrického prúdu.

komúna

- v dobe feudalizmu obec so samosprávou a určitými politickými právami. Niektoré z komún sa neskôr stali samostatnými mestskými štátmi.
- dobrovoľný zväzok ľudí žijúcich podľa zásad spotrebného komunizmu.
- forma kolektívneho poľnohospodárskeho hospodárenia.

komúna, Parížska

- Parížska komúna.

komža

- vrchná biela kňazská košeľa.

kon- (con-)

- prvá časť zložených slov majúca význam s, so, spolu.

Kon-Tiky

- v mýtoch peruánskych Indiánov nazývaný aj Virakocha [virakoča], stvoriteľ.
- najvyšší kňaz a Kráľ - Slnko v ríši praobyvateľov Peru, ktorý okolo roku 500 porážke predákom rodu Inkov Carim utiekol, preplával Tichý oceán a usadil sa v Polynézii.
- plť, na ktorej podnikol v roku 1947 plavbu Thor Heyerdhal z Peru ku Veľkonočným ostrovom; plť bola postavená zo surovín a technológiou staviteľov takýchto lodí v starovekom Peru (9 balzových kmeňov).

Konakry

- Cinakry; hlavné mesto Guinejskej republiky.

konanie, adhézne

- časť trestného konania, v ktorom sa rozhoduje o náhrade škody spôsobenej trestným činom.

konanie, blokové

- skrátené trestné konanie, správne konanie, náležiace právomoci príslušníkom orgánom štátnej správy ukladať za priestupky ihneď na mieste pokutu osobám, ktoré boli pri priestupku pristihnuté a sú ochotné pokutu zaplatiť.

konanie, konciliačné

- konanie zmierovacie.

konanie, konkurzné

- konkurz.

Konášová, Lucie

- ČR
scenáristka.

Dielo:
Dobrá čtvrt (TV seriál).

koncedovať

- pripustiť.
- súhlasiť.
- ustúpiť.

koncelebrácia

- slúženie omše niekoľkými kňazmi.

koncentračný

- sústreďovací, zhusťujúci.
- izolačný, izolujúci.
- internačný.

koncentrácia

- množstvo častíc v jednotkovom objeme.
- v štatistike sústreďovanie údajov do prehľadnej formy na konečnú analýzu a vyhodnotenie; sústredenie hodnôt určitého radu na stanovenie strednej hodnoty (priemeru hodnôt tohto radu).
- sústredenie duševných pochodov určitým smerom, upriamenie sa na daný cieľ.
- silné zhustenie, zhustenosť.
- v chémii obsah látky v roztoku či zmesi.
- v biológii množstvo mikroorganizmov v určitom prostredí daného objemu.
- (v telefónii) pomer prevádzkového zariadenia v hlavnej prevádzkovej hodine k celodennému zaťaženiu.

koncentrácia kapitálu

- jedna z foriem akumulácie kapitálu, zvyšovanie množstva kapitálu, ktorý vlastní jedna fyzická alebo právnická osoba.

koncentrácia, rádioaktívna

- rádioaktivita rádionuklidu vztiahnutá na jednotku objemu.

koncentrácia rúd

- oddelenie jaloviny a medziproduktov od úžitkového nerastu.

koncentrák

- koncentračný tábor.

koncentrát

- zhustený roztok.
- kovom obohatená surovina po koncentrácii rudy.
- zbytok po odparení riedidla.
- v potravinárstve práškovitá zmes, z ktorej možno rýchle pripraviť niektoré jedlá.

koncentrátor

- v cukrovarníctve posledný odparovač tlakovej odparky.
- v oznamovacej technike združovacie zariadenie na pripojenie väčšieho počtu telefónnych staníc na miestnu telefónnu ústredňu.
- vo výpočtovej technike zariadenie v systéme diaľkového prenosu dát, ktoré v šírení času prepína jednotlivé správy z niekoľkých terminálov na jeden oznamovací kanál.

koncentrátor žiarenia

- usmerňujúci žiarenie na plochu menšiu, ako je žiarenie do sústavy vstupujúce.

koncentráty, bielkovinové

- krmovinové zmesi s vyšším obsahom bielkovín; hut. kovom obohatený podiel po koncentrácii rúd (po oddelení jaloviny a medziproduktov) schopný hutníckeho spracovania.

koncentricita

- sústrednosť, koncentrickosť.

koncentrický

- majúci spoločný stred, sústredný.

koncentrovaný

- zahustený.
- sústredený.

koncentrovať

- sústreďovať, sústrediť.
- zhusťovať, zhustiť.

koncepcia

- spôsob nazerania, poňatia, ucelená sústava názorov, rozvrh, plán, myšlienková osnova.
- v biológii počatie, oplodnenie.

koncept

- prvý návrh textu, približné vypracovanie textu, náčrt.
- koncepcia, poňatie.
- v logike pojem.

konceptizmus

- smer španielskej barokovej literatúry 1. polovice 17. storočia usilujúci sa o precízne aforistické a hlboké stvárnenie ideovej zložky literárneho diela.

konceptualizmus

- z latinského conceptus - obecný pojem
stanovisko tzv. umiernených nominalistov.

konceptuálny

- pojmový.

koncern

- forma monopolu, zoskupenie ovládané mocnou skupinou finančného kapitálu držaním akcií, poskytovaním úveru, personálnou úniou a podobne. Spojenie bánk a priemyselného kapitálu.

koncert

- verejná hudobná produkcia.
- viacvetá hudobná skladba pre sólový nástroj a orchester.
- vynikajúci výkon, dobrá súhra, dobre zladená práca, predstavenie.

koncert, absolventský

- koncert absolventa konzervatória alebo Akadémie múziclých umení.

koncert, európsky

- v diplomacii od konca 17. do konca 19. storočia pojem používaný pre spoluprácu európskych mocností.

koncertantný

- majúci vlastnosti koncertu (skladby).

koncertína

- koncertná harmonika, druh chromatickej harmoniky.

koncertmajster

- prvý hráč v orchestri.

koncertný

- súvisiaci s koncertom (verejnou produkciou).

koncertovať

- usporadovať koncert, dávať koncert.

koncesia

- oprávnenie, výsada.
- úradné povolenie na vykonávanie obchodu, živnosti a podobne, licencia.
- dohovor, v ktorom sa štát zaväzuje inému štátu alebo inštitúcii poskytne k používaniu svoje územie, podniky, prístavy, dopravné cesty a podobne.

koncesionár

- držiteľ koncesie.

koncesovaný

- úradne povolený koncesiou.

koncesovať
koncesionovať

- úradne povoľovať, povoliť.

koncil

- zhromaždenie všetkých katolíckych biskupov, hodnostárov katolíckej cirkvi ku riešeniu závažných vieroučných, správnych a cirkevných zákonodarných záležitostí. V rokoch 325 - 1965 sa konalo 21 ekunemických (svetských) koncilov.

koncil, I. vatikánsky

- 1869 - 1870.

koncil, II. vatikánsky

- prebiehal v rokoch 1962 - 1965.

koncil, bazilejskýkotva

- 1431 - 1449; bol zvolaný k obnoveniu mieru a prevedeniu nevyhnutných cirkevných reforiem. Súčasťou jednaní bola aj dohoda s husitmi - kompaktáda.

koncil, beneventský

- v roku 1091.

Koncil dvanástich

- najvyšší orgán u mormómonov.

koncil, tridentský

- 19. všeobecný cirkevný snem v Tridente (taliansky Trento), trval od 1. 11. 1545 do 4. 12. 1563.
Bol zvolaný k obrane proti reformácii a k realizácii vlastnej reformy katolíckej cirkvi.
Bol rozdelený na 3 etapy: 1545 - 1547, 1551 - 1552, 1562 - 1563.
Stanovené, že matriky vedené farármi sa stávajú úradnými cirkevnými knihami.
Koncil vymedzil rozdiely medzi katolicizmom a protestantizmom.

koncil, v Kostnici

- 5. 12. 1414 - 22. 4. 1415. Bola na ňom za kacíra prehlásený a upálený Jan Hus. Hlavným poslaním koncilu bolo zjednotenie cirkvi (vtedy rozdelenej vládou troch pápežov) a očista cirkvi.

koncil, v Nice

- 325.

konciliarizmus

- hnutie v katolíckej cirkvi vychádzajúce z myšlienky, že koncil je najvyššou autoritou v cirkvi.

konciliácia

- zmierčie riadenie, spôsob pokojného riešenia medzinárodného sporu jeho prejednaním v zmierčej komisii volenej stranami sporu z vlastných príslušníkov i príslušníkov neutrálnych zemí (v spore).

koncilientný

- zmierlivý, znášanlivý.
- vľúdny.

koncinný

- urovnaný, uhladený, vybrúsený, harmonicky zladený.

koncipient
koncipientka

- absolvent právnickej fakulty na povinnej praxi pred absolvovaním advokátskych skúšok.
- nižší správny úradník.
- praktikant v správnej službe.

koncipista
koncipistka

- (predtým) nižší konceptný štátny alebo mestský úradník.

koncipovať

- navrhovať poňatie, ideovo plánovať, spracovávať.
- chápať, pochopiť základnú myšlienku, rozvrhovať, rozvrhnúť plán (nejakého diela).

koncínny

- urovnaný, uhladený, harmonicky vyvážený, vybrúsený.

koncízny

- stručný, zhustený.
- úsečný.

koncovka

- ohýbacia prípona, ktorou sa tvoria rôzne tvary toho istého slova pri skloňovaní a časovaní.
- záver partie v šachu.
- posledné číslo série viacmiestnych čísel (napr. v lotérii).

Koncoš, Pavol

- SR
politik.
od novembra 2001 predseda SDĽ.

končatiny
extremitates

- párovité výbežky tela členovcov a stavovcov, ktoré slúžia ku pohybu.

Konček, Mikuláš

- SR
* 1900
meteorológ.
Člen korešpondent ČSAV.
Organizátor slovenskej meteorológie a klimatológie.
Skonštruoval geligraf k registrácii námrazy.

Kondakov, Nikodim Pavlovič

- Rusko
* 1844
† 1925
historik byzantského umenia.
Zaoberal sa ikonografiou, triedením a popisom kresťanských pamiatok Ruska, Balkánu a Blízkeho východu.

Kondakovová, J. V.

- Rusko
kozmonautka.
Let na Sojuz TM-20, STS-84.

kondemnácia

- odsúdenie
- (v rímskom práve) odsudzujúci rozsudok.
- prehlásenie lode za neschopnú ďalšej plavby.

kondenzácia

- zhusťovanie.
- zrážanie plynov (pár) na kvapalinu (ochladením, zvýšením tlaku), napr. vznik rosy. Princíp kompresorových a absorpčných chladničiek.
- zariadenie na tento cieľ.
- reakcia, pri ktorej sa dve molekuly tej istej alebo dvoch rôznych látok spoja do jednej molekuly s výstupom jednoduchej zlúčeniny (vody, chlorovodíka).
- v chemickej a potravinárskej technológii zahusťovanie, odparovanie.
- v astronómii zhustenie medzihviezdnej hmoty na hviezdu.
- termodynamický dej, pri ktorom prechádza látka z plynného skupenstva do kvapalného.

kondenzácia, Bose-Einsteinova

- jav, kedy pri nízkych teplotách blízkych absolútnej nule (-273,15 °C) znižuje energia atómov. Atómy ležia na sebe tak, že sa stávajú takmer identickými a nedajú sa rozlíšiť.

kondenzácia chromozómu

- zahusťovanie nukleoproteínového komplexu (chromatínu) tvoriaceho chromozóm.

kondenzácia, kapilárna

- skvapalnenie pár látky pri jej sorpcii v jemných póroch.

kondenzácia pár

- (pri parnom stroji) zariadenie na zrážanie odchádzajúcej pary chladiacou vodou na docielenie lepšieho využitia tepla.

kondenzácia, syntaktická

- zhustenie jazykového prejavu (napr. používanie konštrukcií s prechodníkmi, infinitívmi a pod. namiesto vedľajších viet).

kondenzát

- produkt vzniknutý kondenzáciou.
- destilát.

kondenzátka

- kondenzátové čerpadlo.

kondenzátor

- elektrotechnická súčiastka na hromadenie elektrického náboja - skladá sa z dvoch vodičov oddelených od seba izolujúcim prostredím.
Používa sa k vyhladeniu napätia, oddeľovaniu obvodov a filtrácii signálov.
Ladiacim kondenzátorom sa mení rezonančná frekvencia prijímača.
- v strojníctve výmenník tepla, v ktorom dochádza ku skvapalňovaniu (kondenzácii) pár alebo plynov, zariadenie na zrážanie pár ochladzovaním, zrážač.

kondenzátor vodnej pary

- vynález Jamesa Watta. Podstatne zvyšuje účinnosť parných strojov.

kondenzor

- optická sústava šošoviek k sústredeniu svetla do určitého miesta (napr. ku osvetleniu preparátu v mikroskope) alebo k rozptýleniu svetla (u premietacích prístrojov).
- gramatický prostriedok slúžiaci na vetnú kondenzáciu, zhustenie vetného výrazu (napr. príčastie namiesto rozvinutej väzby s činným slovesom a pod.).

kondenzovaný

- zhustený.

kondenzovateľný

- ktorý možno kondenzovať.

kondenzovať

- shusťovať.
- skvapalňovať.

kondescencia

- (ku komu, čomu) zhovievavosť, blahosklonnosť.

kondescendovať

- (ku komu, čomu) byť zhovievavý, blahosklonný.

kondiciogram

- počítačom vytvorený súpis predpokladaných úspešných a neúspešných dní pre konkrétnu osobu v určitom časovom období.

kondicionalizmus

- filozofická teória, ktorá nahrádza pojem príčina pojmom podmienka, názor (fyziológa Vervorna), podľa ktorého je nevyhnutné nahradiť antropomorfný pojem príčiny súborom podmienok (latinsky condicio).

kondicionál

- v jazykovede podmieňovací spôsob, jeden zo slovesných spôsobov, ktorého hlavnou funkciou je vyjadrenie hypotetickosti (napr. napísal by, keby (bol) napísal, kiež by bol napísal), podmieňovací spôsob.

kondicionálny

- podmienkový.

kondicionérkotva
conditionneur

- upravovač.
- prostriedok alebo prísada ku zlepšeniu stavu.
- stabilizátor kvality vlasov.
- vežovitá komora na hydrotermickú úpravu obilia pred mletím s cieľom zlepšiť pekársku kvalitu múky.

kondicionizmus

- kondicionalizmus.

kondicionovanie

- prispôsobovanie, prispôsobenie materiálu určitým vplyvom (vlhka, tepla, tlaku a pod.).
- v polygrafii klimatizácia (papiera).
- v textilníctve zisťovanie, zistenie percentného obsahu vlhkosti vo vláknach a textíliách vysušením teplým vzduchom.
- v potravinárstve úprava obilia (jeho zvlhčovanie) pred mletím.

kondička

- hovorovo dobrá fyzická alebo duševná kondícia.

kondičný

- týkajúci sa kondície.

kondikcia

- žaloba pre bezdôvodné obohatenie.

konditor

- zastaralo predavač ovocia, ovocinár.

kondícia

- všestranná duševná a fyzická pripravenosť k určitej činnosti či výkonu.
- stav športovca s dobre rozvinutou funkčnou schopnosťou organizmu.
- podmienka.
- súkromné, mimoškolské vyučovanie žiakov za plat, doučovanie.
- v geológii súbor podmienok určujúcich predpoklady hospodárnej ťažby geologických zásob ložiska.

kondícia hospodárskych zvierat

- ich súčasný výživový stav, v ktorom sú prispôsobené určitému hospodárskemu účelu.

kondícia koňa, pretekára

- jeho pripravenosť pre dostihy.

kondície

- hodiny, ktoré dávali chudobní študenti slabým žiakom z bohatých rodín, priváta.

kondíciogram

- spracovávanie výhľadového kalendára duševného i telesného stavu na základe biorytmov.

kondolencia

- súcitenie.
- prejav sústrasti.

kondolovať

- prejaviť sústrasť.

kondomínium

- spoluvlastníctvo.
- koimpérium
spoločné panstvo dvoch alebo viacerých štátov nad istým územím.

kondor

- Vultur
rod veľkých vtákov z rádu dravcov z čeľade kondorovitých. Živí sa zdochlinami. Žije v Amerike.

kondor kalifornský
Gymnogyps Californianus

- najväčší dravý vták Severnej Ameriky. Mrchožrút. Rozpätie krídiel 2,7 - 3 m. V roku 2005 žilo 246 exemplárov, z toho 110 v prírode.

kondotiér
condotierre

- veliteľ žoldnierskych vojsk v Taliansku v 12. - 16. storočí.

kondóm

- mužský gumový ochranný a antikoncepčný prostriedok; tenká, väčšinou latexová membrána, ktorá sa aplikuje navlečením na penis pri pohlavnom styku. Bráni prieniku spermií do organizmu ženy. Nesmie sa používať v kombinácii s mastnými látkami a olejmi. Radí sa k bariérovým antikoncepciám. Prvé záznamy o použití kondómu pochádzajú z Egypta z roku 1220 pred Kristom. V roku 1884 sa začali vyrábať kondómy z gumy (po patente Charlesa Goodyeara).

konduita

- zastaralo vysvedčenie o chovaní podriadeného zamestnanca.

kondukcia

- vedenie, napríklad tepla, nervového vzruchu, elektriny.

konduktkotva

- sprievod pri smútočných príležitostiach.
- ochranný sprievodný list.
- conductus
stredoveká viachlasá skladba.
- rúrka privádzajúca vzduch do píšťal na organe.

konduktancia

- reálna časť admitancie, prevrátená hodnota rezistancie.

konduktér
konduktor

- sprievodca kontrolujúci cestovné lístky (napr. vo vlaku).

konduktivita

- veličina charakterizujúca v jednotlivých bodoch elektrický odpor látky, prevrátená hodnota merného odporu (rezistivity), merná vodivosť.

konduktometer

- prístroj na meranie elektrickej vodivosti roztokov.

konduktometria

- meranie elektrickej vodivosti elektrolytov a ich roztokov.
- v chémii metóda odmernej analýzy založená na meraní elektrickej vodivosti.

konduktor
konduktorka
konduktér

- sprievodca kontrolujúci cestovné lístky (napr. vo vlaku).

konduktorík

- v rybárstve drobný plaváčik používaný pri love dravých rýb.

kondukty

- (pri organe) vzduchové prieduchy do píšťal.

kondyl

- kĺbny hrboľ, výbežok.

kondylómkotva
condyloma

- bradavicovitý útvar v miestach, kde na seba trvalo doliehajú dve kožné plochy (napr. na perách, pohlavných orgánoch).

Koneckij, Viktor Viktorovič

- Rusko
* 1929
prozaik.

Dielo:
Starosti, ktoré prídu
Príbeh inžiniera Kamuškina.

Konečná, Lucie

- ČR
scenáristka.

Dielo:
Ordinace v růžové zahradě (TV seriál).

konečník

- rektum
posledná časť hrubého čreva pred ritným otvorom.

konečno

- v matematike vlastnosť útvarov mať určitú merateľnú medzu, ktorá sa dá vyjadriť číslom. Opak je nekonečno.

Konečný, Jindřich

- ČR
* 7. 7. 1940 (Leeden Loose, Nemecko)
† 20. 3. 2009 (Plzeň)
disident, básnik, politik.
V západných Čechách vydával samizdat Stress.
1981: básnický debut.
Dielo:
1981: Antiskepse (básnická zbierka)
Nápadíky (básnická zbierka)
2000: Zpověď Dona Quijota.

konekcionizmus

- koncepcia predpokladajúca závislosť správania vyšších živočíchov a človeka od postupného tvorenia nervových spojení medzi podnetom, situáciou a zodpovedajúcou reakciou.

konektivita

- rýchlosť pripojenia.
- pripojenie, spojenie, prepojenie.

konektív

- v zoológii pozdĺžna spojka častí orgánu (napr. ganglií nervovej sústavy pri bezstavovcoch).
- v botanike časť tyčinky spájajúca obidva prašníky, spojidlo.

konektor

- spájacia súčiastka, zariadenie zložené zo zásuvky a vidlice, umožňujúce ľahko rozoberateľné prepojenie káblov alebo ich pripojení k prístroju.
- spojka dvoch káblov alebo kábla a prístroja.
- v lingvistike (vo výstavbe textu) prvok s nadväzovacou funkciou ako prostriedok vzájomného prepojenia textových jednotiek.
- vo výpočtovej technike značka vývojového diagramu, ktorá predstavuje nadviazanie prerušenej spojnice.

Konenkov, Sergej Timofejevič

- ZSSR
* 1874
† 1971
sochár.
V rokoch 1924 - 1945 žil v USA.

Konev, Ivan Stepanovič

- ZSSR
* 1897
maršál.
Hrdina ZSSR.
1945: veliteľ 1. ukrajinskej fronty (oslobodil Prahu).
1953 - 1960: veliteľ síl Varšavskej zmluvy.
1961 - 1962: veliteľ síl ZSSR v NDR.

konexia

- vplyvné spojenie, styky.
- výhodná známosť.

konfabulácia

- vymyslenosť.
- chorobná obrazotvornosť.
- nevedomé utváranie zjavne chybných vzpomienok, výmysly nemajúce charakter pravého klamstva. Často dôsledok poranenia čelného laloka alebo mozového ochorenia.
- výmysel vypĺňajúci medzeru pri poruche pamäti (u detí do 6 rokov), výmysly nemajúce charakter pravého klamstva.

konfederácia

- spolok štátov.
- voľné združenie štátov, v ktorom si členské štáty zachovávajú suverenitu a voľnosť konania.
- združenie, spolok.

Konfederácia

- (v období občianskej vojny v USA v rokoch 1861 – 1865) zväz vzbúreneckých južných štátov.

konfederácia, barská

- spolok poľskej šľachty v rokoch 1768 - 72 proti ruskému vplyvu v Poľsku a za prevahu katolicizmu.

konfederácia, kolínska

- spolok nemeckých hanzovných miest Hollandu a Zeelandu, uzavretý 19. 11. 1367 v Kolíne nad Rýnom ku spoločnej vojne proti Dánsku. Víťazný boj konfederácie viedol k stralsundskému mieru v roku 1370.

konfederát

- člen konfederácie.
- (v stredovekom Poľsku) člen spolku opozičnej šľachty.

konfederátka

- poľská národná štvorhranná čiapka.

Konfederované štáty americké
Konfederácia amerických štátov

- pozri USA.

konfederovaný

- spojený, združený v konfederácii.

konfekcia

- hromadná továrenská výroba odevov.
- takto spracované odevy.
- predajňa odevov.
- v publicistike produkt priemernej úrovne.

konfekcia, papierová

- predmety z papiera a lepenky (napr. zošity).

konfekt

- zastaralo konfety.
- zastaralo cukrárenský výrobok, cukrovinka.

konferencia

- schôdza, porada, zhromaždenie delegátov nejakej organizácie, zvolané ku prejednaniu určitých otázok.
- klasifikačná porada učiteľského zboru.

konferencia, Bandungská

- konferencia 29 ázijských a afrických štátov 18. - 24. 4. 1955. Bolo prijatých 5 zásad mierového súžitia (paňčašíla). Odsúdila kolonializmus a rasovú diskrimináciu.

konferencia, belehradská

- v roku 1961 konferencia 25 krajín nezúčastnených na politických a vojenských zoskupeniach, ktorá usilovala o zmiernenie medzinárodného napätia. Bola zvolaná na podnet Zjednotenej arabskej republiky, Juhoslávie a Indie. Záverečné prehlásenie volalo po mierovom súžití, odstránení všetkých foriem nadvlády a cudzích vojenských základní a odzbrojení pod medzinárodnou kontrolou.

konferencia, berlínska

- medzinárodná konferencia v rokoch 1884 - 5 o afrických koloniálnych otázkach za účasti Ruska, Nemecka, Anglicka, Francúzska, USA, rakúsko-uhorska, Portugalska. Jedna z etáp snahy koloniálneho rozdelenia Afriky.
- konferencia ministrov zahraničných vecí ZSSR, USA, Francúzska a Veľkej Británie konaná 25. 1 - 18. 2. 1954. Jednala o medzinárodných vzťahoch, nemeckej otázke a o rakúskej štátnej zmluve. Bolo dohodnuté zvolať Ženevskú konferenciu o Kórei a Indočíne za účasti Číny.

Konferencia, biskupská

- trvalá inštitúcia zriaďovaná výhradne pápežom, ktorej členmi sú biskupovia určitého národa alebo územia. Vykonávajú spoločne niektoré pastierske úlohy pre veriacich ku lepšiemu šírenia dobra, ktoré cirkev poskytuje ľuďom, najmä rôznymi formami apoštolátu a inými opatreniami.

konferencia, elektronická

- skupinová diskusia prostredníctvom elektronickej pošty.

konferencia, Jaltská

- krymská konferencia; konferencia troch strán zúčastnených 2. svetovej vojny - ZSSR (Stalin), USA (Franklin D. Roosevelt) a Veľkej Británie (W. Churchill). Konferencia trvala v dňoch 4. - 11. 2. 1945. V podstate sa strany na nej dohodli o rozdelení si sfér vplyvu v povojnovej Európe (najmä o Poľsku a Juhoslávii), o vojne proti Japonsku (ešte nebol naplánovaný atómový útok) a o založení OSN.

konferencia, janovská

- 10. 4. - 19. 5. 1922
prvá medzinárodná konferencia za účasti sovietskeho Ruska, na ktorej boli európskymi štátmi vymáhane pohľadávky voči Rusku.skončila bezvýsledne, sovieti odmietli požiadavky uznať.

konferencia, kientalská

- druhá medzinárodná konferencia zimmerwaldských socialistov, odporcov vojny, ktorá sa konala v roku 1916 v Kientale (Švajčiarsko).

konferencia, Kresťanská mierová

- významné kresťanské hnutie. Usiluje sa zbaviť kresťanstvo možnosti zneužitia militarizmom. Usiluje o priateľský dialóg ľudí rôzneho presvedčenia a vyznania.

konferencia, Londýnska

- Londýn; 17. - 23. 9. 1871
konferencia I. Internacionály medzi IV. a V. kongresom. Vytváranie samostatných politických strán v každej členskej krajine.

konferencia, Maastrichtská

- podpis dohôd o tesnejšej integrácii Európskej únie.

konferencia, moskovská

- 19. - 30. 10. 1943
konferencia ministrov zahraničných vecí ZSSR, USA a Veľkej Británie o spoločných politických a vojenských úlohách vo vojne proti Hitlerovi. Bola dohodnutá demokratizácia Talianska, samostatnosť Rakúska, nutnosť medzinárodnej organizácie ku zaisteniu bezpečnosti, potrestaniu vojnových zločincov a iné.
- 16. - 26. 12. 1945; konferencia ministrov zahraničných vecí ZSSR, USA a Veľkej Británie o mierových zmluvách so spojencami Nemecka. Bol dohodnutý osud Japonska, dekolonizácia Kóree, vytvorenie komisie pre atómovú energiu.
- 10. 3. - 24. 4. 1947; konferencia ministrov zahraničných vecí ZSSR, USA a Veľkej Británie. Nebolo dosiahnuté žiadnej dohody.
- 29. 11. - 2. 12. 1954; konferencia socialistických krajín o zaistení mieru a bezpečnosti v Európe. Stala sa základom Varšavskej zmluvy.

konferencia, parížska mierová

- konferencia víťazných mocností po 1. svetovej vojne (18. 1. 1919 - 21. 1. 1819) k vypracovaniu mierových zmlúv s porazenými štátmi (versailsky sastém).
- konferencia 21 spojeneckých štátov po 2. svetovej vojne (29. 7 - 13. 10. 1946) k vypracovaniu mierových zmlúv so spojencami Nemecka (Talianskom, Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom, Fínskom). Zmluvy boli podpísané v Paríži vo februári 1947.

konferencia, philadelphská

- Philadelphia
15. 7. 1876
konferencia I. Internacionály. Uznesenie o rozpustení I. Internacionály.

konferencia, Postupimská

- 17. 7. - 2. 8. 1945.

konferencia, ríšska

- 16. - 17. 4. 1922 v Prahe.
Konferencia KSČ o téza o jednotnej fronte robotníckej triedy a smerniciach o taktike komunistov v odborovom hnutí.

konferencia, teheránska

- stretnutie Stalina, Roosevelta a Churchila na konferencii v Teheráne 1. 12. 1943. Na konferencii sa rozhodovalo o otvorení západnej fronty a o termíne jej otvorenia. Ďalej sa dohodol i postup cez Nemecko a hranice ZSSR po konci vojny (z konca roku 1941, teda pripojenie pobaltských štátov a východného Poľska).

konferencia v Casablanke

- 14. 1. 1943 - 24. 1. 1943
konferencia amerického prezidenta Roosevelta a britského premiéra Churchila v Casablanke (Franklin D. Roosevelt pôvodne plánoval, že sa schôdzky zúčastní aj Stalin. Sovietsky diktátor však odmietol počas vrcholiacich bojov pri Stalingrade opustiť krajinu, a tak sa prvým spoločným stretnutím všetkých troch najvyšších predstaviteľov spojeneckých veľmocí stala až konferencia v Teheráne koncom roka 1943). Spojenci sa dohodli, že prioritou v ďalšom vedení vojny sa stane čo najrýchlejšia porážka Nemecka. Briti sa Američanom zaviazali, že po víťazstve v Európe vrhnú všetky svoje sily do boja s Japonskom. Mal sa zintenzívniť boj proti nemeckým ponorkám v Atlantiku, ako aj bombardovanie nemeckého územia. Churchill napokon Roosevetlta presvedčil, že po porážke Nemcov v Afrike treba pokračovať v akciách v Stredomorí. Nasledovať malo vylodenie na Sicílii, ktoré sa uskutočnilo už v júli. Americký prezident usúdil, že aj čiastkové úspechy budú mať priaznivý vplyv na domácu verejnú mienku. Zároveň sa mali začať zhro­mažďovať aj jednotky v Británii pre inváziu do Francúzska. Napriek Stalinovmu naliehaniu však bolo po vylodení na Sicílii zrejmé, že skôr ako na jar budúceho roka k nej nepríde. Do Sovietskeho zväzu mali naďalej prúdiť konvoje s materiálom, pomoc mala dostávať aj Čína. Strany sa dohodli aj na ďalšom postupe v Tichomorí. V záverečný deň stretnutia oznámil Roosevelt na tlačovej konferencii, že vojna sa skončí až vtedy, keď všetky hlavné nepriateľské štáty pristúpia na bezpodmienečnú kapituláciu.

konferencia, vedecká

- inštitúcia vzniknutá z takého zhromaždenia.

konferencia, veľmocí v Postupime

- konferencia riešiaca nemecké záležitosti po ukončení 2. svetovej vojny.

konferencier
konferencierka

- osoba sprevádzajúca (zvyčajne zábavným) programom.

konferovať

- sprevádzať (zvyčajne zábavným) programom.
- radiť sa, mať poradu.

konfesiakotva
confessio [konfesió]

- vyznanie viery.
- vyznanie presvedčenia vôbec.
- životné pamäte, spoveď.
- žáner autobiografickej literatúry zdôrazňujúci dôvernosť štylizácie a vnútornej psychológie autora.

konfesia, augsburská

- prvé evanjelické vyznanie viery, ktoré bolo predložené na ríšskom sneme v Augšpurku (mesto v Bavorsku) v roku 1530 Karlovi V.

konfesia, česká

- spoločné vyznanie viery dohodnuté medzi kališníkmi a bratskou šľachtou, predložené na sneme v roku 1575 kráľovi Maximiliánovi, ktorý dal ústny sľub, ktorý neskôr odvolal.

konfesijnosť

- príslušnosť k niektorej cirkvi, náboženstvu.

konfesionalizmus

- zaujaté lipnutie na určitej jednej konfesii.
- cirkevníctvo.

konfesný

- týkajúci sa konfesie.
- cirkevný, cirkevnícky.

konfeta

- pestrofarebné papieriky rozhadzované pri oslavách.
- drobný cukrárenský výrobok.

konfidencia

- dôvera.
- dôvernosť.
- spoľahlivosť.
- dôverné zdelenie.
- udanie.

konfidenciálny

- důverný.

konfident
konfidentka

- tajný spolupracovník polície.
- donášač, fízel, udavač.

konfidentstvo

- činnosť konfidenta, udavačstvo.

konfigurácia

- zoskupenie.
- usporiadanie.
- v astron=omii rozmiestnenie (najmä planét) na oblohe v danom období.
- spôsob priestorového usporiadania atómov v molekule.

konfigurácia lietadla

- usporiadanie pohyblivých a vonkajších pevných častí na lietadle ovplyvňujúcich jeho aerodynamickú charakteristiku.

konfigurácia terénu

- jeho výšková členitosť.

konfigurátor

- vo výpočtovej technike blok koordinujúci styk medzi základnou počítačovou jednotkou a periférnymi zariadeniami počítača.

konfigurovať

- (čo) skladať, zložiť, zoskupovať, zoskupiť dohromady.

konfinácia

- úradný príkaz na pobyt na určitom mieste spojený spravidla s povinnosťou pravidelne sa hlásiť na príslušnom úrade, obmedzenie pobytu.

konfinovať

- úradne zakazovať, zakázať niekomu opustiť určité miesto.

konfirmand
konfirmandka

- kto je konfirmovaný.

konfirmácia

- overenie, potvrdenie listiny.
- obnovenie krstného sľubu, birmovka.
- pápežské potvrdenie biskupa.
- u protestantov slávnostné prijatie 14-ročných veriacich za dospelých členov cirkvi.

konfirmovať

- u protestantov slávnostne prijímať, prijať 14-ročných veriacich za dospelých členov cirkvi.

konfiškácia

- zabavenie.
- nútene odňatie buď majetku alebo nejakej veci (napríklad ktorou bol spáchaný trestný čin) bez náhrady na základe zákona alebo výroku kompetentného orgánu (súdu).
Konfiškovaný majetok sa stáva vlastníctvom štátu.
- zhabanie novín alebo iných tlačovín alebo ich častí.

konfiškácia, pobielohorská

- strata statkov účastníkov českého stavovského povstania. Konfiškačná komisia (predsedal jej Karel Lichtenštejn) odobrala viac ako 650 šľachticom a mešťanom pozemkový majetok predstavujúci rozlohu asi 3/4 krajiny.

konfiškát

- zabavený majetok.
- v potravinárstve časti alebo celé telá zabitých zvierat alebo iné suroviny a potraviny nepoužívané z hygienických a zdravotných dôvodov.

konfiškátor

- kto uskutočňuje konfiškáciu.

konfiškovať

- uskutočňovať, uskutočniť konfiškáciu.

konflagrácia

- vzplanutie, vypuknutie.

konflikt

- nezhoda, rozpor, stret, spor, vojna. Veľkosť sporu je závislá priamoúmerne na vkladaných snahách a nepriamo závisí na rozdiele týchto síl - ak sú približne rovnaké, konflikt je najväčší.

konflikt, vnútorný

- konflikt motívov; v psychológii spor dvoch snažení sa tej istej osoby.

konflikt, vonkajší

- v psychológii spor dvoch identít, z ktorých je každá reprezentovaná svojou vôľou. Skúma ho sociológia a sociálna psychológia.

konfliktný

- rozporný, nesúhlasiaci, stretávajúci sa.

konfliktogénny

- v psychológii náchylný na konflikty.

konfliktualizmus

- sociologická teória považujúca konflikt za inherentný prvok spoločenských javov, za činiteľa súdržnosti skupín.

konfliš

- zastaralo nájomný voz, ktorý ťahal jeden kôň.

konfluácia

- druhá časť kopulácie krytosemenných rastlín.

konfluencia

- splývanie, splynutie.
- v geológii sútok.
- v meteorológii zbiehavosť prúdnic v atmosfére.

konfokálny

- v matematike majúci spoločné ohniská.

konformácia

- priestorové usporiadanie atómov v molekule zlúčeniny.

konformista

- osoba bezzásadovo prispôsobujúca svoje názory bežným alebo oficiálnym názorom.
- člen anglikánskej štátnej cirkvi odmietajúci neanglikánskym vyznaniam prístup k verejným úradom. Opak je nonkonformista.
-

konformita

- zhoda, súhlas.
- prispôsobenie.
- v matematike rovnakouhlosť, zhodnosť uhlov.

konformizmus

- prispôsobivosť.
- bezzásadová schopnosť prispôsobiť sa.

konformný

- (čomu, k čomu, s čím) uspôsobený, prispôsobený, zodpovedajúci niečomu, zhodujúci sa s niečím, zhodný, súhlasný (s čím).
- v matematike rovnakouhlý.

konformovať

- (čo čomu, čo s čím) prispôsobovať, prispôsobiť.

konfraternita

- cirkevné bratstvo.
- (kedysi) vzájomné dedičské právo medzi dvoma alebo viacerými panovníckymi domami zabezpečené v prípade vymretia dedičskou zmluvou.

konfrontácia

- porovnanie.
- stret, konfliktný stav.
- súčasný výsluch dvoch alebo viacerých obvinených a svedkov tvárou v tvár na porovnanie ich odporujúcich si výpovedí.
- postavenie vedľa seba, vzájomné porovnávanie, porovnanie textov, myšlienok a pod. so skutočnosťou.

konfrontovať

- uskutočňovať, uskutočniť konfrontáciu.

konfucianizmus
konfuciánstvo

- názory a súhrn učenia Konfucia. Neskôr čínske oficiálne náboženstvo.

konfucianizmus

- sociálnopolitická a štátovedná náuka s vytýčením povinností jedinca, popri taoizme a budhizme najvplyvnejší filozofický duchovný smer v Číne a východnej Ázii (podľa čínskeho mysliteľa Konfucia).

konfucián

- stúpenec konfucianizmu, konfuciánstva.

konfuciánstvo
konfucianizmus

- čínska národná náboženská sústava (podľa čínskeho mysliteľa Konfucia).

Konfucius

- Čína
* 551 pred Kristom (Ču-š'u)
† 479 pred Kristom
filozof, Kchung-fu-c', vlastným menom Kchung Čchiou.
Tradíciou považovaný za najväčšieho mudrca všetkých čias.

konfundovať

- (čo s čím) (z)miešať, (z)miasť, (s)pliesť.

konfutácia

- vyvrátenie, napr. názorov.
- odmietnutie, napr. učenia viery.

konfúzia

- zmätok, zmätenie.
- splynutie oprávnenej osoby a povinnej osoby do jedného subjektu.

konfúzny

- zmätený, neusporiadaný.

konfúzor

- zužujúca sa časť zariadenia na vedenie kvapalín slúžiaca na zrýchlenie prietoku (opak je difúzor).

kongeniálny

- príbuzný vynikajúcimi vlastnosťami, súrodý, rovnocenný, primeraný.
- rovnako nadaný.

kongenitálny

- vrodený.

kongescia

- v medicíne prekrvenie.
- v doprave nepriechodnosť dopravnej cesty, dopravná zápcha.

konglomerát

- zmes, nesúrodý celok.
- v petrografii zlepenec.

Kongo

- rieka v strednej Afrike. Dĺžka 4.650 km. Druhá najvýdatnejšia rieka sveta. Má dva pramene: Lulabu (1.000 km) a Luapulu (1.150 km). Prietok pri ústí 60 - 80.000 m3/s. Povodie 3,8 milióna km². Vlieva sa do Atlantického oceánu.
- starší názov pre Demokratickú republiku Kongo.

Kongo, demokratická republikakotva
Demokratická republika Kongo

Demokratická republika Kongo

- predtým Zair (do roku 1997), Zaire. Republika v strednej Afrike.
Rozloha 2.345.410 km2.
Hlavné mesto Kinshasa, predtým Léopoldville.
1885: stáva sa osobným majetkom belgického kráľa Leopolda II. (Slobodný štát Kongo).
1888: vytvorená koloniálna armáda Force Publique.
15. 11. 1908: dekrétom Slobodný štát Kongo premenený na kolóniu Belgické Kongo.
30. 6. 1960: vyhlásila nezávislosť (Republika Kongo, Kongo-Kinshasa) na Belgicku - dovtedy Belgické Kongo.
1961 - 1964: občianska vojna, pokúšali sa ju zastaviť jednotky OSN.
1964: premenovanie na Demokratickú republiku Kongo.
1994 - 2002: občianska vojna.

kongregácia

- náboženská obec.
- zhromaždenie duchovných.
- rádová rehoľa.
- spojenie niekoľkých kláštorov spoločným predstaveným.

Kongregácia Sestier svätého Pavla

- náboženská obec založená 15. 6. 1915 tallianskym kňazom Jakubom Alberione.

kongres

- zjazd, zhromaždenie, zvyčajne medzinárodného charakteru a významu.
- parlament niektorých štátov
- politická strana v niektorých štátoch

kongres, I.

- Ženeva; 3. - 8. 9. 1866; konferencia I. Internacionály. Vytýčené základné požiadavky I. Internacionály: 8 hodinová pracovná doby, obmedzenie práce mládeže, ochrana práce žien a podobne. Schválené rezolúcie o odboroch a o družstevníctve.

kongres, I. parížsky

- Paríž; 16. - 21. 7. 1889; konferencia II. Internacionály. Založenie II. Internacionály. Vznesené minimálne požiadavky (8 hodinová pracovná doby). Uznesenie o oslavách 1. mája.

kongres, II.

- Lausane, 2. - 8. 9. 1867; konferencia I. Internacionály.

kongres, II. parížsky

- Paríž; 23. - 27. 9. 1900; konferencia II. Internacionály.

kongres, III.

- Brusel, 6. - 13. 9. 1868; konferencia I. Internacionály. Vytýčené požiadavky odovzdania nerastného bohatstva, železníc a poľnohospodárskej pôdy do spoločného vlastníctva ľudu. Zdôraznený význam odborov.

kongres, IV.

- Bazilej; 6. - 11. 9. 1869; konferencia I. Internacionály. Orientácia na vytváranie odborov v národnom merítku.

kongres, V.

- Haag; 2. - 7. 9. 1872; konferencia I. Internacionály. Uznesenie o vytvorení masových robotníckych strán. Sídlo Generálnej rady prenesené do New Yorku.

kongres, Africký národný

- politická organizácia domorodého afrického obyvateľstva v Juhoafrickej republike, ktorá bojovala proti rasovej diskriminácii a o národnú slobodu. Vznikla v roku 1942. V roku 1958 bola v niektorých rezerváciách zakázaná.

kongres, amsterdamský

- Amsterdam; 1. - 20. 8. 1904; konferencia II. Internacionály. Prijaté uznesenie o generálnej stávke ako forme boja.

kongres, bazilejský

- Bazilej; 24. - 25. 11. 1912; konferencia II. Internacionály. Prijatý protivojnový manifest. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa II. Internacionála rozpadla.

kongres, berlínsky

- medzinárodný kongres Ruska, rakúsko-uhorska, Anglicka, Nemecka, Francúzska, Talianska a Turecka 13. 6 - 13. 7. 1878. Revidoval mierovú zmluvu v San Stephane (1878) po rusko - tureckej vojne (1877 - 1878) v prospech Turecka a rakúsko-uhorska a nevýhodne pre Rusko.

kongres, bruselský

- Brusel; 10. - 23. 8. 1891; konferencia II. Internacionály. Poukázané na nutnosť medzinárodnej solidarity robotníkov.

kongres, curyšský

- Curych; 6. - 12. 8. 1893; konferencia II. Internacionály. Zdôraznená nutnosť legálnych foriem boja (parlamentný boj).

kongres, karlovický

- 1698 - 1699; ukončil vojnu medzi S vätou ligou(Rakúsko, Rusko, Poľsko, Benátky) a Tureckom. Rakúsko získalo späť Uhorsko a Sedmihradsko, Poľsko Ukrajinu a Podolie, Benátky Moreu, Rusko Azov. Definitívny ústup Turkov z Európy.

kongres, kodaňský

- Kodaň; 28. 8. - 3. 9. 1910; konferencia II. Internacionály. Prejednávané otázky vojny a mieru.

kongres, londýnsky

- Londýn; 28. 9. 1864; ustanovujúce zhromaždenie I. Internacionály.
- Londýn, 27. 7. - 1. 8. 1896; konferencia II. Internacionály. Podpora národnooslobodzovacieho boja v kolóniách. Vylúčenie anarchistov z II. Internacionály.

kongres, opavský

- v roku 1820 Rakúsko, Rusko a Prusko v Opave prejednali opatrenia proti revolučnému hnutiu v Taliansku.

kongres, panamský

- prvý pokus o združenie amerických republík zvolaný v roku 1826 S. Bolívarom. Bez účasti USA.

kongres, viedenský

- kongres v rokoch 1814 -1815 vo Viedni, na ktorom vznikol Nemecký spolok.

kongres, slovanský

- ČR; v roku 1848 zvolaný panslovanský kongres do Prahy. Na kongrese zaznela pieseň Hej, Slovania! ako slovanská hymna.

kongres, stuttgartský

- Stuttgart; 18. - 24. 8. 1907; konferencia II. Internacionály.

kongresman

- člen kongresu, poslanec.

Kongresovka

- oklieštené Poľské kráľovstvo v hraniciach ruského záboru. Vzniklo v roku 1815. Kráľom bol ruský cár. Kongresovka bola v roku 1863 zmenená na guberniu.

kongresy, kontinentálne

- zjazd zástupcov 13 anglických osád v Severnej Amerike v roku 1774 vo Filadelfii - žiadaná kontrola daňovej politiky, schválená rezolúcia o bojkote anglického tovaru.
- v roku 1776 vo Filadelfii; vydaná Deklarácia nezávislosti Spojených štátov amerických, vytvorená stála armáda.

kongrua

- príjem duchovných poskytovaný štátom.

kongruencia

- zhodnosť.
- zhodnosť geometrických útvarov.
- vzťah medzi celými číslami, ktorý ma obdobnú vlastnosť ako rovnosť - celé čísla a a b sú kongruentné podľa modulu m, kde m je prirodzené číslo, ak rozdiel a - b je deliteľný číslom m; značí sa a?b (mod m); napr. 8?2 (mod 3).
- v jazykovede preberanie rodu, čísla, pádu a podobne členom závislým od člena, na ktorom zhodujúci sa člen závisí (mladí chlapci; mladé dievčatá).

kongruentný

- súbežný.

koncha

- v zoológii ulita mäkkýšov.
- v anatómii skostnatelá platnička v nosnej dutine stavovcov, pokrytá sliznicou.
- v architektúre klenba v tvare povrchu štvrtiny gule. Slúži k zastrešeniu apsidy alebo výklenku polkruhového pôdorysu.

konchiolín

- pozri perleť.

konchoida

- geometrické miesto krajných bodov úsečiek, ktoré vzniknú nanesením konštantnej dĺžky na každú z priamok zväzku od ich priesečníkov s danou čiarou. Ak je danou čiarou priamka, vniká Nikodémova konchoida. Ak sa jedná o kružnicu, vzniká konchoida kružnice.

konchológia

- náuka o lastúrach pĺžov.

Koniarek, Ján

- SR
* 1878
† 1952
sochár.
Jeden zo zakladateľov novodobej slovenskej plastiky.
Autor portrétov a monumentálnych sôch.

Dielo:
memorandový reliéf v Martine.

Koniáš, Antonín

- ČR
* 1691
† 1760
jezuitský kazateľ.
Protireformačný fanatik, spálil na 30.000 reformačných kníh.

Dielo:
1729: Kľúč kacírske bludy k rozoznávaniu otvárajúci.

koniec, kaudálny

- v anatómii dolný (opak je kraniálny).

konifera

- ihličnan.

konimeter

- druh prachomeru.

koníček

- Hippocampus
rod malých morských rýb podobných koňovi.

konídie

- výtrusy húb vznikajúce nepohlavnou cestou.

koník sťahovavý

- Locusta migratoria. Patrí do radu koníky (Caelifera), teda nie medzi kobylky (Ensifera), kde býva často nesprávne zaraďovaný. Známy je tiež pod českým názvom "saranče". Tento veľký druh koníka vytvára dve formy: sedentárnu (usadnutú) a sťahovavú, ktorá pri premnožení spôsobuje v krajinách s teplejšou klímou veľké škody požieraním zelene (známa je ako jedna z biblických egyptských rán). Zriedkavo zalieta aj na naše územie.

koníky

- rad Caelifera. Koníky sú spolu s kobylkami, svrčkami a medvedíkmi zaraďované do skupiny rovnokrídleho hmyzu (Orthoptera). Na rozdiel od príbuzných skupín majú koníky krátke tykadlá, samičky majú kladielka vtiahnuté do brušku a sú výlučne rastlinožravé. Zadné nohy majú mohutné stehná, ktoré využívajú pri skákaní. Cvrlikanie (stridulácia) vzniká trením nôh (stehien) o krídla alebo bruško (kobylky stridulujú najmä trením krídel). Patria sem stredne veľkí až veľkí zástupcovia. U nás je to asi 70 druhov.

konjektúra

- dohad, predpoklad.
- pravdepodobná oprava, doplnenie porušeného textu.

Konjović, Petar

- Srbsko; 1882 - 1970; skladateľ. Dielo: Zetské knieža, Koštana (opera).

konjugácia

- spojenie, splynutie.
- v biológii spájanie. Spôsob pohlavného rozmnožovania prvokov a rias.
- v jazykovede časovanie - rozlišovanie osoby a času obmenami slovesného tvaru.

konjunkcia

- spojenie.
- spojitosť, súvislosť, časová zhoda.
- v astronómii a astrológii poloha planéty (kométy alebo aj družice) kedy sa javí teleso zdanlivo v jednej línii so Slnkom a stanoviskom pozorovateľa na Zemi.
- logická spojka;
- v logike spojenie dvoch výrokov, ktoré je správne, ak sú oba výroky pravdivé.
- v jazykovede spojka.

konjuktiva

- očná spojivka.

konjuktiv

- v jazykovede slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti.

konjukturalista

- prospechár, vypočítavec ťažiaci z okolností.

konjuktúra

- priaznivý stav, priaznivé okolnosti, priaznivý vývoj.
- ekonomický rozvoj, rozmach.

konkáva

- vyhĺbenina.

konkávnosť

- vydutosť.

konkávny

- dutý, vyhĺbený (plocha, zrkadlo). Stred krivosti leží na opačnej strane dopadajúceho svetla. Opak je konvexný.

konkláve

- kolégium kardinálov, ktorí ešte nedovŕšili vek 80 rokov, ktorí volia nového pápeža po smrti alebo odstúpení pápeža. Termín pochádza z latinského cum clave (s kľúčom) - kolégium je fakticky zatvorené v Sixtínskej kaplnke a bez kontaktu s okolitým svetom, kým nezvolí nového pápeža. Nový pápež musí byť zvolený väčšinou 2/3 hlasov. Hlasovacie lístky sú vždy po voľbe spálené v špeciálnej peci - pokiaľ je voľba neúspešná, z komína vychádza čierny dym, keď je pápež zvolený, vychádza biely dym. Pokiaľ pápež nie je zvolený, konkláve volí 4x denne - 2x ráno a 2x poobede.
- uzavretá miestnosť, kde kardináli volia pápeža.

konkludentný

- vysvetľujúci určitý prejav vôle.
- úsudok.

konklúzia

- záver, konečný výsledok, rozhodnutie.

konkordancia

- zhoda, súhlas.
- súpis miest, slov, citátov (z jedného alebo viacerých spisov, kníh).
- v geológii súhlasné uloženie vrstiev mladších vo vrstvách starších.

konkordantný

- zhodný, súhlasný.
- harmonický.

konkordátkotva

- zmluva medzi štátom a cirkvou. Upravuje postavenie a organizáciu katolíckej cirkvi v štáte.

konkordát, wormský

- 1122. Pozri investitúra.

konkrecia

- zhustenie.
- kamenný guľovitý útvar odlišný od okolitej horniny, ktorý obyčajne vzniká vo vodnom prostredí.
- zarastanie tkaniva.

konkrektácia

- pokračujúca fáza zbližovania sa s osobou erotického záujmu v intímnom prostredí.

konkrement

- kamienok, patologicky sa vytvárajúci pevný útvar v dutých orgánoch.

konkretizácia

- upresnenie.
- uskutočnenie, realizácia.

konkrétny

- opak abstraktného, určitý, presný.
- skutočný.
- vecný.
- hmatateľný.

konkrétum

- niečo zmyslami vnímaného.
- podstatné meno konkrétne.

konkubinát

- vzťah muža a ženy, ktorí nie sú spolu zosobášení, ale trvalo spolu žijú, napr. druh a družka.

konkurencia

- boj medzi výrobcami tovaru za výhodnejšie podmienky výroby a odbytu.

konkurencieschopnosť

- schopnosť presadiť sa v určitom odbore v porovnaní s ostatnými.

konkurent

- súper.

konkurzkotva

- súťaž na obsadenie určitého pracovného miesta.
- konkurzné konanie; súdne konanie na vyrovnanie a zaistenie majetku upadajúceho dlžníka.

konkurzant

- dlžník v konkurznom konaní, úpadkár.

Konoe, Funimaro

- Japonsko; 1891 - 1945; štátnik. 1937 - 1939 a 1940 - 1941: premiér.

konoid

- priamková plocha vytvorená priamkou pohybujúcou sa rovnobežne s danou rovinou a pretínajúca riadiacu krivku a osu.

konondont

- drobný úhorovitý strunovec, ktorý sa na Zemi objavila asi pred 515 miliónmi rokov. Už mala "rybie" mäso, zrejme predchodca rýb.

konopa

- Cannabis; rad rastlín z čeľade konopovitých. Poskytuje vlákna na výrobu plachiet, lán a podobne.

konopa aloe

- priadza z vlákien listov aloe (napr. na laná, koberce).

konopa "bonsajová"

- odroda konope, ktorá má až 9x vyšší obsah THC oproti bežným odrodám.

konopa indická

- Cannabis indica; konopa s obsahom omamných látok (THC - tetradydrocannabinol). Bezcenná na výrobu vlákien, používa sa na výrobu hašiša a marihuany.

konopa maurícijská

- pozri aloe.

konopa plevelná

- Cannabis ruderalis; nevyužíva sa.

konopa siata

- Cannabis sativa; rastie v celom miernom pásme. Rastlina dosahuje výšku asi 2 metre a poskytuje olejnaté semená - krmivo pre vtáky. Z vlákien rastliny sa vyrába kúdeľ.

Konopásek, Stanislav

- ČR
* 18. 4. 1923
† 6. 3. 2008
hokejista.

Konopišťský, Zdeněk ze Šternberka

- ČR; † 4. 12. 1476 (Viedenské Nové Mesto - Wiener Neustadt); šľachtic a politik. 1448 - 1467: najvyšší purkgróf pražský (podporoval Jiřího z Poděbrad). 1458: postavil sa za kandidatúru Jiřího z Poděbrad na kráľa.

Konopnická, Maria

- Poľsko; 1842 - 1910; básnička. Dielo: Poézia; Pán Balcer v Brazílii (epos zo života poľských vysťahovalcov).

konosament (konosement)

- cenný papier potvrdzujúci prevzatie alebo naloženie zásielky na loď.

konoskop

- v kryštalografii prístroj k rozlíšeniu opticky jednoosých kryštálov od dvojosých pomocou polarizovaného svetla.

konotácia

- významový alebo štylistický odtieň dopĺňajúci základný význam slova.

Konrad, Kurt

- ČR; 1908 - 1941; novinár, vlastným menom Beer. Popravili ho nacisti. Dielo: Španělská revoluce; Svoboda a zbraně; Dějiny husitské revoluce (vydané posmrtne).

Konrad, Nikolaj Iosifovič

- Rusko; * 1891; orientalista. Člen AV ZSSR. Zaoberal sa japončinou a japonskou a čínskou kultúrou.

Konraťjuk, Jurij Vasiljevič

- ZSSR; sovietsky teoretik kozmonautiky. Rozvil teóriu mnohostupňových rakiet, optimalizácie dráh, využitia aerodynamického brzdenia, navrhol konštrukciu orbitálnych základní. Do praktického riešenia sa nikdy nepustil. Dielo: 1929: Dobývanie medziplanetárnych priestorov (Zavojevanie mežplanetnych prostranstv).

Konrád III.

- Nemecko; panovník. Vodca 2. krížovej výpravy (1145).

Konrád, Edmond

- ČR; 1889 - 1957; divadelný kritik a dramatik. Zaoberal sa problémami intelektuálov v buržoáznej spoločnosti. Dielo: Robinzonáda; Rinaldino; Dinah; Rozchod (protivojnový generačný román).

Konrád z Vechty

- ČR; † 1431; 1413 - 1431: pražský arcibiskup. 1426: vyobcovaný z cirkvi z to, že sa v roku 1421 prihlásil ku štyrom artikulom pražským.

Konrády, Antonín

- ČR; * 1931; hudobník. Spoluzakladateľ kapely Konrádyho dudová muzika.

Konrády, Jakub ml.

- ČR; 1905 - 1987; výrobca organov, neskôr dúd. Otec Jakub st.

Konrády, Jakub st.

- ČR; 1881 - 1946; podnikateľ. Založil firmu na výrobu hudobných nástrojov, neskôr sa špecializoval na výrobu dúd. Firma vyrábala aj gramofóny a dovážala gramofónové platne. Vynašiel pianofón, gramofón na mince. Syn Jakub ml.

Konrády, Jiří

- ČR; 1906 - 1982; skladateľ a učiteľ hudby. Otec Jakub. st. Napísal hudbu k opere Pod Čerchovom a Pod dochom, k filmu Lumpáci Vagambudus. Upravoval chodské piesne.

konsangvinita

- pokrvné príbuzenstvo.

konsekrácia

- vysvätenie.
- posvätenie na biskupa.

konsekutívny

- účinkový.
- nepretržitý.
- po sebe idúci, postupný.

konsekúcia

- účinok.
- súslednosť, nepretržitosť.

konsekvencia (konsekventnosť)

- dôslednosť.
- dôsledok, následok.

konsekvent

- nasledujúci člen.
- následok.
- výsledok, logický záver.

konsekventný

- dôsledný.
- výsledný.
- logicky vyplývajúci.
- v hydrológii svyhový, prispôsobený svahovým pomerom.

konsenzus (consenzus)kotva

- konsens; súhlas, zhoda.
- spoločný postoj.
- súčinnosť.

konsignant

- odosielateľ, deponent.

konsignácia

- zoznam, súpis.
- odoslanie, zloženie, deponovanie, poukázanie (peňazí, tovaru).

konskripcia

- odvod mužov do armády.

konsolidácia

- upevnenie.
- ustálenie.
- úprava, zjednotenie rôznych záväzkov do záväzku jedného.
- v medicíne skostnatenie zlomenminy kosti.

konsonanciakotva

- v hudbe súzvuk najmenej dvoch tónov, v ktorom nie je vnútorné napätie (uspokojivý súzvuk).

konsonant

- spoluhláska - hláska, ktorej podstatou je šum, nie je slabikotvorná.

konsonantizmus

- sústava súhlások.
- náuka o spoluhláskach.

konspekt

- plán diela v tézach.
- zhustený obsah diela.

konstans

- prvá časť básnického prívlastku (epitetonu) - označuje stálu vlástnosť (napr. biely sneh).

Konstantin I. Veľkýkotva

- Západorímska ríša; asi 274 - 337; politik. 306 - 337: cisár. Pokračoval v Diokleciánových reformách a dovŕšil prebudovanie Rímskej ríše na dominát. Rozdelil ríšu (hlavným mestom Východorímskej ríše ustanovil Byzantium, ktorý zcela prebudoval a pemenoval na Konstantinopol). 324 - 330: vybudoval Konstantinopolis a preniesol tam sídlo ríše. 313: priznal kresťanom slobodu vyznania a rovnoprávnosť (Milánsky edikt) - kresťanstvo sa fakticky stalo štátnym náboženstvom.

Konstantin II.

- Byzantská ríša; panovník. 641 - 668: cisár z dynastie Herakleiov. Spolu s Konstantinom III.
- Grécko; * 1940; panovník. 1964 - 1967: kráľ. Zvrhnutý vojenským pučom. Emigroval do Talianska.

Konstantin III.

- Byzantská ríša; panovník. 641 - 668: cisár z dynastie Herakleiov. Spolu s Konstantinom II.

Konstantin IV. Pogonatos

- Byzantská ríša; panovník. 668 - 695: cisár z dynastie Herakleiov. Počas jeho vlády vznikol Bulharský štát.

Konstantin V. Kopronymos

- Byzantská ríša; panovník. 741 - 775: cisár zo sýrskej dynastie. Viedol úspešné boje s Arabmi a výpravy proti Bulharom.

Konstantin VI.

- Byzantská ríša; panovník. 780 - 797: cisár zo sýrskej dynastie.

Konstantin VII. Porfyrogennetos

- Byzantská ríša; panovník. 912 - 959: cisár z macedónskej dynastie. Autor diela o administratíve ríše. Zachoval správy o Veľkej Morave.

Konstantin VIII.

- Byzantská ríša; panovník. 1025 - 1028: cisár z macedónskej dynastie.

Konstantin IX. Monomach

- Byzantská ríša; panovník. 1042 - 1054: cisár z macedónskej dynastie.

Konstantin XI. Palaiologos

- Byzancia; † 28. 5. 1453; panovník. 1449 - 1453: cisár. Padol po dobytí Carihradu Turkami. S ním zanikla i Byzantská ríša.

Konstantin, Jan

- ČR; * 1894; operný spevák. 1921: člen opery ND v Prahe. Zaslúžilý umelec.

Konstantinopol (Konštantínopol)kotva

- hlavné mesto Byzantskej ríše. Založená v roku 330 na mieste Byzancie. 670 - 677 a 716 - 717: obliehaný moslimami. Obliehanie skončilo porážkou moslimov. 28. 5. 1453: dobytý Tutrkami pod vedením Mehmeda II. (obliehanie začalo 6. 4. 1453).

Konstantinopolis

- grécky názov hlavného mesta Byzantskej ríše (1453 - 1923 Carihrad, hlavné mesto Osmanskej ríše; Istanbul).

konstábel (constable)kotva

- vrchný veliteľ vojska zastupujúci kráľa.
- policista najnižšej hodnosti.
- policajný strážnik vo Veľkej Británii.

konsternácia

- zmätok, zdesenie.
- nepríjemné prekvapenie.
- úžas, ohromenie.

konsternovať

- nepríjemne prekvapiť.

konstrikcia

- zúženie.
- utiahnutie.
- podviazanie.

konstriktíva

- úžinová spoluhláska.

konstriktor

- zvierač.

konšel

- radný; v období feudalizmu člen mestskej rady. Konšelov dosadzoval pán mesta, v obciach vrchnosť.

konšovanie

- úprava chuti a vône čokoládovej hmoty miesením za určitých podmienok v tankoch (konšoch).

konšpirácia

- spiknutie, komplot, tajná dohoda.

konšpiračný

- utajený, spiklenecký.
- v záujme utajenia, konšpiratívny.

konšpiratívny

- konšpiračný.

konštancia

- ustálenosť, stálosť.

konštanta

- nepremenná, stála veličina. V logike symbolický výraz, ktorý nadobúda iba jednu hodnotu (na rozdiel od premennej).

konštanta, Avogardova

- pomer základnej jednotky hmoty ku hmotovej jednotke, udáva počet molekúl v kilogrammolekule látky. Značí sa NA; NA=6,02204523 mol - 1.

konštanta, Boltzmannova

- podiel plynovej konštanty a Avogardovho čísla, značka k. k=1,38. 10 - 23 Jdeg - 1.

konštanta, časová

- v elektrotechnike veličina charakterizujúca rýchlosť, s akou vzniká a zaniká prechodový dej (napríklad vybíjanie kondenzátora).

konštanta, dielektrickákotva

- značka ?. Veličina charakterizujúca elektrické pole vo vnútri dielektrika: ε = 1 + 4πχ (χ - dielektrická susceptibilita). Dielektrická konštanta vákua je 1.

konštanta, Dirackovakotva

- značí sa h; h =1,0545587 - 34 Js.

konštanta, ebulioskopická

- konštanta úmery medzi zvýšením bodu varu a koncentráciou roztoku.

konštanta, Faradayova

- značka F . Elektrické náboj, ktorým sa pri elektrolýze vylúči chemický ekvivalent látky. F =(9,64870±16). 107 C/kmol.

konštanta, gravitačná

- značí sa písmenom gréckej abecedy kappa; hodnota je 6,672 - 11 Nm²kg - 2.

konštanta, "hátrans"

- pozri Dirackova konštanta.

konštanta, Hubbleova

- konštanta úmernosti medzi rýchlosťou vzďaľovania sa galaxií a ich vzdialenosťou, asi 75 km/s na milión parsekov (dnes stanovená, pôvodne stanovená na 526 kms-1Mpc-1 - konštanta stanovená v roku 1929 Hubbleom). Vo vzdialenostiach nad 108 parsekov prestáva platiť.

konštanta, jemnej štruktúry

- značí sa gréckym písmenom alfa (α); α =7,2973506 - 3.

konštanta, kryštalická

- pozri kryštalická mriežka.

konštanta, mriežková

- pozri optická mriežka.

konštanta, Planckova

- účinkové kvantum; základná konštanta modernej fyziky, značí sa h ; h =6,626176 - 34 Js. Pri výmene energie medzi atómami a žiarením sa žiarenie chová tak, akoby sa skladalo z kvánt energie, ktorých energia E je daná súčinom Planckovej konštanty h a kmitočtu 1 v žiarení: E = h1.

konštanta, plynová molová

- konštanta vystupujúca v stavovej rovnici ideálneho plynu. Značí sa R; R=8,31441 mol - 1K - 1.

konštanta, Rydbergova

- značí sa R; R=1,0973731997 m - 1.

konštanta, slnečná

- celkové množstvo slnečnej energie vo všetkých vlnových dĺžkach, ktoré dopadá za jednotku času na plochu 1 m² umiestnenú kolmo na smer lúčov v strednej vzdialenosti Slnko - Zem za neprítomnosti atmosféry. Jej hodnota je 8,09 Jcm - 2min.

konštanta, solárna

- množstvo tepla, ktoré dopadá na 1 cm2 čiernej plochy na hranici zemskej atmosféry, značí sa N. N = 1327 Wm-2.

konštanta, univerzálna gravitačná

- hodnota: 6,670. 10 - 11 Nm²kg - 2.

konštantan (konštantén)

- zliatina niklu (45%) a medi (55%) a mangánu (1%). Používa sa na vinutia odporov elektrických pecí. Vyznačuje sa nepatrnou závislosťou odporu na teplote.

konštantinizmus

- podľa Konštantína I. ; princíp prelínania moci štátnej a cirkevnej ostro napádaný reformačným hnutím.

Konštantín

- Cyril; Konštantín Solúnsky.

Konštantín

- Rím; cisár. 306: cisár. 28. 10. 312 prijíma kresťanstvo ako štátne náboženstvo. V roku 321 dekrétom stanovil 7. deň v týždni, nedeľu, za deň sviatočný.

konštantnosť

- stálosť.

konštantný

- menenný, stály.

konštanty, kritické

- hodnoty hustoty, teploty, tlaku v kritickom bode.

konštatácia

- zistenie, konštatovanie.

konštatovať

- zisťovať, zistiť.
- potvrdiť existenciu niečoho.

konštelácia

- postavenie.
- súbeh okolností.
- stav vecí.
- postavenie hviezd a planét.

konštitucionalizmus

- vláda ľudu prostredníctvom ústavy.

konštitucionalistika

- veda o ústavnom práve.

konštitučný

- ústavný.

konštituovať

- ustanoviť, ustanovovať.
- zriadiť, zriaďovať.

konštitúcia

- ústava, uzákonenie.
- stavba tela, telesný stav.
- zloženie, usporiadanie.
- cirkevný dekrét, dokument.
- v chémii usporiadanosť atómov a väzieb v molekule zlúčeniny.
- v biológii súhrn povahových a telesných znakov jedinca, dedičných alebo získaných vplyvom prostredia.
- historicky bola konštitúcia požiadavkou buržoázno demokratickej revolúcie namiereným proti panovníckemu absolutizmu

konštrukcia

- montáž, zostavovanie.
- stavba.
- kostra.
- geometrické zostrojovanie útvarov z iných daných tvarov.
- v stavebníctve nosná časť stavby, nosné sústavy zostavené podľa výpočtov a skúseností zo stavebných prvkov.
- v biológii stavba tela jedinca.

konštrukcia, lamelová

- typ priestorovej (drevenej) strešnej konštrukcie; nosný oblúkový (oceľový) systém na zastrešenie hál.

konštrukcia, syntagmatická

- v lingvistike konštrukcia týkajúca sa vzťahov medzi jednotlivými prvkami vo výpovedi k prvkom predchádzajúcim a nasledujúcim, čo vyplýva z lineárnosti reči (na rozdiel od paradigmatických vzťahov).

konštruktivizmuskotva

- v architektúre smer zdôrazňujúci jasnosť, prehľadnosť a účelnosť stavby, krásu hmoty a jej technickú dokonalosť - odmieta povrchnú ornamentálnu ozdobnosť.
- smer v logike a matematike vychádzajúci z intuicionizmu, ale intuíciu zdôrazňujúci konštruovateľnosťou predmetov (výrokov) v konečnom automate tak, že z nich sú logické siete.

konštruktívny

- tvorivý, činorodý.

kontajner

- v doprave prepravník: a.) veľká skladacia krabica slúžiaca ako vonkajší obal pre tovar zabalený v menších obaloch, b.) skriňa určitých rozmerov na rôzny tovar pre prepravu na lodiach vagónoch, autách a v leteckej doprave (medzi prostriedkami ktorých sa prekladá).
- v jadrovej energetike kovový, zvyčajne olovený obal pre bezpečnú dopravu alebo uloženie rádionuklidov.

kontakt

- dotyk, spojenie, styk.
- v elektrotechnike dotyk dvoch vodičov, ktorými prechádza elektrický prúd alebo zariadenie, ktoré šmykom, sklzom alebo čelným dotykom dvoch elektricky vodivých plôch umožňuje prechod elektrického prúdu.
- v sociológii priamy alebo sprostredkovaný styk medzi dvoma alebo viacerými osobami.

kontaktáž

- uskutočnenie, prevedenie kontaktu.
- naviazanie spojenia

kontaktér

- prostredník, sprostredkovateľ, spojka.

kontaktný

- dotykový, priamo sa dotýkajúci, v priamom styku.
- v medicíne podozrivý z nákazy, zo styku s chorým.

kontaktovať

- nadviazať kontakt.

kontaminant

- znečisťujúca látka.

kontaminácia

- znečistenie prostredia mikróbnou infekciou, škodlivými látkami.
- v literatúre prekríženie rôznych textov.
- v jazykovede skríženie dvoch tvarov, slov, väzieb alebo spojení významovo blízkych.
- infekcia, nakazenie organizmu.

kontejnment

- kontrola.
- obmedzenie.
- sebaovládanie.
- ochranný kryt jadrového reaktora a primárneho okruhu.

kontemplatívny

- rozjímavý, hĺbavý.
- vnútorný.

kontemplácia

- pozorovanie, rozjímanie, taký spôsob úvahy, v ktorom prevažuje nazeranie do vlastného vnútra.

kontesa (komtesa)kotva

- dcéra grófa.

kontext

- súvislosť.
- významová súvislosť jazykového prejavu.
- súvislý text.
- súvislosť javov alebo udalostí.

kontiguita

- styčnosť, dotyk vecí v čase a priestore.
- susedstvo.

kontinent

- v zemepise svetadiel alebo pevnina vôbec.
- v geológii rozľahlá kra alebo zhluk kier ľahších hornín, ktoré spočívajú na súvislom zemskom obale z hustejších hornín, ponorená pod hladinu mora len svojimi okrajmi (kontinentálnym stupňom).

kontinentalita

- vyjadrenie vplyvu pevniny na podnebie danej oblasti používané v klimatológii. Udáva sa v %; napr. 100% znamená úplný kontinentálny vplyv (napr. stred Sibíre), 0% úplne morský vplyv (napr. stred Atlantického oceánu).

kontinentálny

- pevninský.
- vnútrozemský.

kontingencia

- náhodilosť.
- možnosť.
- výraz používaný v teórii pravdepodobnosti, ktorý číslom vyjadruje (meria) závislosť dvoch rôznych kvalitatívnych znakov.

kontingent

- pevný počet, pevne stanovené množstvo.

kontinuálny

- spojitý, súvislý, nepretržitý.

kontinuita

- nepretržitosť, spojitosť, plynutie, nepretržité trvanie.

kontinuum

- niečo súvislého, nepretržitého.
- spojité prostredie bez vnútornej štruktúry.
- v matematike pojem pre súvislú množinu bodov.

kontinuum, štvorrozmerné

- časopriestor, priestoročas.

konto

- conto; účet, pozri aj a conto.

kontokorent

- povolené prečerpanie účtu. Po dobu, kedy klient konotkorent čerpá, platí banke z požičaných peňazí úrok.

kontra

- proti.
- v kartových hrách flek - zdvojnásobenie ceny určitej alebo celej hry.
- od základného tónu o tri oktávy nižší tón.

kontra-

- prvá časť zložených slov majúca význam a) opačný, idúci proti, protichodný; b) o oktávu nižší.

kontraband

- nezákonná preprava tovaru cez hranice štátu alebo takto prepravovaný tovar.

kontraband, vojnový

- tovar prepravovaný počas vojny po mori súkromnými osobami do bojujúcich krajín.

kontrabaskotva

- strunný sláčikový nástroj, basa.
- hlboký mužský hlas.

kontraceptívum

- prostriedok brániaci počatiu.

kontradikcia

- protirečenie, rozpor, protiklad.

kontrahent (kontraktor)

- zmluvná strana.

kontrahovaný

- daný zmluvou.

kontrahovať

- uzatvárať zmluvu.
- sťahovať.

kontraindikácia

- zákaz liečebných zákrokov alebo liekov, ktoré by mohli stav pacienta zhoršiť (z rôznych príčin - choroba, alergia, tehotenstvo).

kontrakcia

- zmršťovanie, zmenšovanie.
- sťah.
- v hutníctve zúženie materiálu pri skúške kovu ťahom.
- vo fyziológii sťah svaloviny.

kontrakcia, dĺžok

- relativistické skrátenie sa dĺžok hmotných predmetov pohybujúcich sa voči pozorovateľovi rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla (dilatácia času).

kontrakcia, svalová

- stiahnutie svalov. Ide o prirodzenú funkciu svalu, ktorá je nevyhnutná pre pohyb. Niekedy však sval ostáva v neprirodzenom sťahu, ktorý je príčinou bolestivých obtiaží.

kontrakt

- zmluva, dohoda, najmä kúpna.
- v medzinárodnom obchode písomný dokument, ktorý obsahuje konkrétne podmienky obchodu uzavretého medzi stranami (kontrahenti).
- hospodárska zmluva medzi dodávateľom a odberateľom výrobku.

kontraktácia

- priebeh uzatvárania zmlúv.

kontraktilita

- sťahovanie sa, vlastnosť cytoplazmy buniek.

kontraktor (kontrahent)

- zmluvná strana.

kontraktúra

- skrátenie fixovanej časti tela spôspobené skrátením svalu a jeho väzivovou premenou.

kontralaterálny

- ležiaci na opačnej strane.

kontramarka

- zvláštna značka vbitá do mince, označujúca jej platnosť (bernosť).

kontramaska

- maska používaná v trikovej technike pri snímaní alebo kopírovaní.

kontrapost

- vo výtvarnom umení pohybovo vyvážený postoj, pri ktorom váha tela spočíva na jednej nohe.

kontrapozícia

- protiklad.

kontraproduktívny

- pôsobiaci nevhodne, proti výsledku, riešeniu.

kontrapunkt

- v hudbe spôsob tvorby záležiaci v súčasnom vedení dvoch alebo niekoľkých hlasov, ktoré sú melodicky samostatné a rytmicky na sebe nezávislé s väčším lebo menším ohľadom na súzvuk. Vznikol v 14. storočí.

kontrapunkt, imitačný

- prvý hlas prednáša melódiu napodobňovanú (imitovanú) melódiami ostatných hlasov

kontrapunkt, neimitačný

- so základnou melódiou je vedná jedna alebo viac ďalších melódií.

kontrarevolúcia

- regresívny proces, snaha o nastolenie predrevolučného stavu veci.

kontrarozviedka, vojenskákotva

- Československo; vznikla v roku 1952, postupne sa z nej vyprofilovala 3. správa ŠtB. Zamestnávala okolo 1.000 ľudí. 1970: po jednaní so ZSSR zriadené zvláštne pracovisko pre prácu v zhraničí. 1972: vznikajú skupiny zvláštneho určenia. 1990: rozpustená.

kontrasignácia

- spolupodpis ako predpoklad záväznosti alebo platnosti úradnej listiny.

kontrast

- naprostá odlišnosť.
- protiklad, opak, rozdielnosť.
- vo vnímaní, v čase alebo priestore susediace odlišné podnety vyvolávajúce protikladné dojmy.
- vo fotografii pomer najhlbšieho tieňa a najvyššieho jasu na fotografii.

kontrast, fázový

- optickým zariadením vyvolaný fázový posun svetelných vĺn medzi ich ohybovými maximami, ktorý umožňuje pozorovať mikroskopom útvary s nepatrne odlišným lomom svetla.

kontrastný

- naprosto odlišný, opačný, rozdielny.

kontrárnosť (contrarietas)kotva

- protiľahlosť, opačnosť, protichodnosť.

kontribúcia

- historický názov pre všetky druhy daní a dávok.
- v 17. - 19. storočí štátne dávky ku vojenským účelom.
- podiel poisťovne na škode.

kontrola

- preskúmavanie.
- dozor, dohľad.
- overovanie.
- v národnom hospodárstve nástroj funkcie riadenia.

kontrola, akosti

- v matematickej štatistike hodnotenie veľkého množstva hromadne vyrobených kusov tovaru kontrolou náhodne vybratých vzoriek.

kontrola, aktívna

- zvláštna skupina (I. oddelenie riaditeľstva štátnych dráh v ČR) prevádzajúca špeciálne predbežné šetrenia niektorých závad v železničnej službe (napr. krádeží).

kontrola, sociálna

- sústava obyčajov, zvykov, spôsobov presvedčovania a nátlakov, príkazov a sankcií, ktoré si vytvára spoločenská skupina alebo organizácia či spoločnosť ako celok, aby riadila, usmerňovala, upravovala a ovplyvňovala chovanie svojich členov tak, aby bolo v zhode s prijatými normami a hodnotami.

kontrolér

- mechanické zariadenie spínajúce postupne, podľa predom zvoleného poradia, rôzne elektrické obvody. Používa sa pre riadenie chodu elektrických motorových vozidiel.

kontrovať

- prevádzať protipohyb, spätný záber.
- slovne replikovať.

kontroverzia

- spor, hádka, prudká výmena názorov.

kontroverzný

- sporný.

kontumácia

- izolácia zvierat v období epidémie (napr. besnoty).
- nedostavenie sa k súdnemu konaniu (kontumačný rozsudok).
- v športe prehra rozhodnutím vyšších športových orgánov (napr. zväzov) napr. pre hrubé porušenie pravidiel alebo nedostavenie sa na duel (zápas).

kontuzia (contusio)

- zmliaždenie, pomliaždenina.

kontúra

- obrys.
- nákres v hlavných líniach.

konurbácia

- súmestie; aglomerácia miest.

Konůpek, Jan

- ČR; 1883 - 1950; maliar, grafik a ilustrátor. Symbolista.

konvalidácia

- zhojenie.
- dodatočné splatnenie právneho vzťahu.

konvalinka

- Convallaria; rod bylín z čeľade ľaliovitých.

konvalinka, vonná

- okrasná kvetina. Obsahuje alkaloidy.

Konvalinková, Naďa

- ČR; herečka. Manžel Oldřich Kaiser; dcéra Karolína (* 1983).

konvejerkotva

- zariadenie na nepretržitú dopravu materiálov alebo výrobkov, korčekový článkový dopravník.

konvekcia

- prúdenie, prenos prúdením. Vo fyzike prenášanie alebo vyrovnávanie rôznych hodnôt fyzikálnej veličiny (napríklad tepla) v tej istej látke prúdením.

konvekčný (konvektivný)

- založený na konvekcii.
- súvisiaci s prúdením.

konvektivný (konvekčný)

- založený na konvekcii.
- súvisiaci s prúdením.

konvektomat

- prístroj na prípravu jedla, zvyčajne vo veľkých kuchyniach.

konvektor

- teleso na kúrenie zložené z trubiek umiestnených v skrini, ktorou prúdi vzduch do vykurovaného priestoru.

konvencia

- dohovor, spoločenská zvyklosť.
- v medzinárodnom práve najvýznamnejšie medzinárodné zmluvy právotvorného charakteru.
- v sociológii ustálený súbor praktík a obecne prijatých pravidiel a štandardov chovania.

konvencionalizmus

- učenie, podľa ktorého vedecké pojmy, hypotézy a teórie vznikajú na základe voľnej dohody medzi vedcami (z latinského conventio - zmluva, dohovor). Zakladateľom je Henri Poincaré.
- trvanie na spoločenskej konvencii.

konvenčný

- dohovorený, zjednaný, zmluvný.
- zvyčajný, bežný.

konvenovať

- vyhovovať, hodiť sa, byť vhodný.

konvent

- zhromaždenie, schôdzka.
- obydlie mníchov v kláštore.
- osadenstvo kláštora.
- seniorátne zhromaždenie evanjelickej cirkvi.

konvent, Národný

- Francúzsko; 1792 - 1795: počas Veľkej francúzskej revolúcie národné zhromaždenie so zákonodarnou a výkonnou mocou.

konvergencia

- zbiehavosť, postupné zbližovanie sa.
- vo filozofii zbližovanie sa protichodných ideológii (napr. kapitalizmu a socializmu).
- v matematike existencia limity.
- v biológii podobnosť v telesnej stavbe u organizmov fylogeneticky veľmi vzdialených - napr. u rýb a veľrýb. Je to prispôsobenie sa ku životu v podobných životných podmienkach.

konvergencia, kultúrna

- proces zmeny v kultúrnych znakoch zemepisne oddelených spoločenstiev, ktorým dochádza k vysokej podobnosti alebo totožnosti týchto znakov, ale nie procesom difúzie alebo akulturácie.

konvergencia, očná

- škúlenie.

konvergencia, spoločenská

- teória o paralelnosti vývoja v priemyselne vyspelých krajinách bez ohľadu na politický systém a zbližovanie tohto vývoja.

konvergentný

- zbiehavý, zbiehajúci sa.
- súvisiaci s konvergenciou.

konverbilita

- zmeniteľnosť, prepočítateľnosť, prevoditeľnosť.

konvertibilita, menová

- menová zmeniteľnosť. Schopnosť určitej meny uplatniť sa vo vzťahu ku druhým menám alebo ku zlatu tak, že za ne môže byť bežne menená (premieňaná, konvertovaná).

konvertiplán

- experimentálne lietadlo so svislým štartom a zvislým pristávaním.

konvertita

- ten, kto prestúpil na inú vieru, najmä na katolícku.

konvertor

- menič, prevodník.
- v elektrotechnike menič, elektrický stroj meniaci striedavý prúd na jednosmerný a naopak.
- v hutníctve reakčná, žiaruvzdorná vymurovaná hruškovitá nádoba, v ktorej sa vháňaním vzduchu alebo kyslíka do roztaveného železa spaľuje uhlík a prímesi a tým sa vyrába oceľ.
- v televíznej technike prídavné zariadenie umožňujúce prijímanie programu na inej frekvencii.

konvertor, bessemerov

- zariadenie na bessemeráciu železa. Tavenina surového železa sa prefukuje vzduchom alebo čistým kyslíkom v konvertore, ktorý je vyložený kyslou omietkou. Teplo potrebné k priebehu bessemeriácie sa uvoľňuje spaľovaním kremíka a mangánu. Po dosiahnutí asi 1350 °C sa začína spaľovať uhlík a ďalšie prímesi a vypudia sa z taveniny, ale neodstráni sa fosfor. Preto sa tento postup používal iba na skujňovanie železa s nízkym obsahom fosforu.

konvertor, Thomasov

- oceliarska pec so zásaditou omietkou.

konvertovať

- zmeniť.
- obrátiť.
- prestúpiť.

konverzácia

- rozhovor.
- rozhovor spoločenského rázu.
- vyučovacia hodina zameraná na hovorenie v cudzom jazyku.

konverzia

- premena, zmena, obrat. jeden z jadrových procesov pri umelej rádioaktivite.
- výmena skôr vydaných obligácií za nové dlhopisy.
- prestup z jednej cirkvi do druhej.

konverzia, elektrónová

- nadbytočná energia atómového jadra je predaná elektrónovému obalu, z ktorého je vypudený elektrón.

konverzia, párová

- elektrónová konverzia, pri ktorej je z atómu vypudzovaná dvojica elektrón - pozitrón.

konverzia, interná

- vnútorná konverzia; vybudené jadro atómu priamo vyžiari nadbytočnú energiu.

konverzovať

- komunikovať, baviť sa s niekým.

konvexita

- vydutosť, vypuklosť.

konvexkonkávny

- dutovypuklý.

konvexnosť

- vydutosť, vypuklosť. Stred krivosti (napr. zrkadla) leží na opačnej strane, ako dopadá svetlo. Opak je konvexný.

konvexný

- vydutý, vypuklý.

konvoj

- plavba skupiny lodí.
- ochranný doprovod vojenského transportu.
- dlhý rad, skupina dopravných prostriedkov.

konvokácia

- zvolanie, zjazd, snem.
- verejná súdna výzva ku prihláseniu pohľadávok.

konvolut

- niekoľko zviazaných tlačí a knihársky jednotne spracovávaných. Pre antikvárov súbor tlačí (spisov) predávaných za celkovú cenu.

konvoluta

- architektonická špirálovitá ozdoba.

konvulzia

- kŕč, kŕčovitý záchvat.

konvulzionistky

- v 18. storočí vo francúzsku ženy, ktoré vykonávali neuveriteľné k úskyako prejav náboženskej viery. Tvrdili, že schopnosť znášať extrémnu bolesť im prepožičali nebesia. Nechávali sa biť, rezať, páliť.

Konwicki, Tadeusz

- Poľsko; * 22. 6. 1926; prozaik, scenárista, režisér a publicista. Dielo: Nemý snár; Čierna kronika lásky; Malá apokalypsa. Réžia: Dolina Issy.

Konwitschny, Franz

- Nemecko; 1901 - 1962; dirigent.

konzervatizmus

- trvanie na tradičných hodnotách, na tom, čo je zažité.
- politická zásada tradicionalistického zamerania.

konzervatívec

- stúpenec konzervatizmu.
- človek zaujatý proti všetkému novému, spiatočník.

konzervatórium

- stredná odborná škola poskytujúca odborné vzdelanie najmä v odbore hudby a tanca.

konzervácia

- spôsob ochrany látok pred škodlivými vplyvmi prostredia.

konzervácia, kultúrnych pamiatok

- zaistenie kultúrnych pamiatok v ich autentickom stave, ochrana pred ďalším poškodením.

konzervácia, potravín

- úprava potravín podliehajúcich skaze a ich premena na trvanlivé konzervy cestou chemických alebo fyzikálnych technologických postupov potravinárskeho priemyslu.

konzervátor

- pracovník, ktorý sa stará o kultúrne pamiatky alebo ochranu prírody - zväčša zamestnanec múzea.

konziliárny

- poradný.

konzistencia

- súhlasnosť, súdržnosť, pevnosť, hutnosť.

konzistentný

- súdržný.
- neporušený.
- pevný.

konzistor

- poradný zbor diecéznych biskupov, ktorý vznikol z duchovenstva príslušného stoličného kostola.
- najvyšší orgán niektorých evanjelických cirkví.

konzistor, dolný

- poradný zbor kňazov ultrakvistického administrátora. Vrcholný orgán ultrakvistickej cirkevnej správy, ktorý v rokoch 1436 - 1621 nahradzoval arcibiskupstvo v Prahe.

konzistor, horný

- poradný zbor kňazov pražského arcibiskupstva. Nazýval sa podľa sídla na Hradčanoch (dolný konzistor sídlil d olev Prahe, meste).

konzílium

- poradný zbor.
- lekárska porada.

konzola

- konštrukcia vystupujúca zo steny a podopierajúca časť stavby.
- nosník.
- podpora (niečoho).

konzorcia

- družka, spoločnica.

konzorcium

- spoločenstvo.
- forma spojenia viacerých firiem za tým účelom, aby bol uskutočnený určitý obchod na spoločný účet.

konzul (consul)kotva

- kedysi najvyšší republikánsky magistrát starovekého Ríma. Dnes zástupca štátu, ktorého úlohou je prevážne ochrana hospodárskych, obchodných a právnych záujmov na území cudzieho štátu.

konzulárny

- súvisiaci s úradom konzula.

konzulát

- budova konzulárneho úradu.
- úrad konzula.

konzultant

- odborný poradca.
- vyučujúci poskytujúci konzultácie.

konzultativný

- poradný.

konzultácia

- porada s odborníkom, udelenie odbornej rady.
- pri štúdiu porada s vyučujúcim, vysvetlenie niektorej študovanej látky učiteľom.
- rada odborníka, odborný posudok.
- porada, konferencia.

konzum

- spotreba vecí potrebných k životu, konzumácia.
- obchod so smiešaným tovarom.
- spotrebné dtužstvo a jeho predajňa.

komzumácia

- spotreba, konzum.
- právo dokonania niečoho.

konzument

- spotrebiteľ, odberateľ.

komzumný

- spotrebný.
- priemernej kvality.

konzumovať

- spotrebovať, spotrebovávať.
- stráviť.

konzumpcia

- spotreba, pohltenie, užívanie spotrebných predmetov ku uspokojeniu potrieb.
- obsiahnutie jedného trestného činu v trestnom čine inom.

Konžská ľudová republika
République populaire du Congo
Kongo-Brazzaville

Konžská ľudová republika

- republika v strednej Afrike.
Rozloha 342.000 km².
Hlavné mesto Brazzaville.
13. storočie: Konžská ríša.
2. polovica 19. storočia: ríše sa zmocnilo Francúzsko.
1880: Francúzsko získalo územie severne od rieky Kongo.
1884 - 1885: berlínskou konferenciou rozdelenie medzi európske mocnosti.
1910: začlenenie do Francúzskej rovníkovej Afriky.
1946: prehlásená francúzskym zámorským územím.
1958: vytvorená autonómna republika.
15. 8. 1960: vyhlásená samostatnosť.
6. 6. 1997 - 2003: občianska vojna (4.000.000 obetí - najkrvavejší konflikt po 2. svetovej vojne).

konžština
kongčina
kongo
kikongo

- benue-konžský (bantuský) jazyk používaný v Kongu (Brazzaville), Kongu (Kinshasa, tu aj lingua franca popri lingalčine a swahilčine) a Angole.

koňak (cognac)kotva

- podľa francúzskeho mesta Cognac; označenie vyhradené pre vínny alkoholický destilát z určitých francúzskych pestovateľských oblastí.

Koolhaas, Rem

- Holandsko; * 1944 (Rotterdam); architekt. 1952 - 1956: pobyt s rodičmi v Indonézii. Autor knihy Delirious New York (Treštiaci New York).

kooperatívny

- svojpomocný.
- družstevný.

kooperácia

- spoločná činnosť, súčinnosť, spolupráca. V sociológii spoločná činnosť niekoľkých osôb alebo skupín zameraná k dosiahnutiu spoločného cieľa. Špecifickým rysom kooperácie je deľba práce. Opakom je kompetícia.

kooperácia, medzinárodná

- výrobné zväzky založené na deľbe práce medzi krajinami.

kooperácia, medzipodniková

- výrobné zväzky medzi podnikmi založené na technickej alebo technologickej náväznosti ich výroby.

kooperácia, výroby

- výrobné spojenie samostatných výrobcov na podklade spoločnej deľby práce.

kooptácia

- pribranie nového člena do voleného zboru nie voľbou, ale rozhodnutím už zvolených členov.

Koops, Matthias

- Anglicko; papiernik. 1801: dostáva patent na výrobu papiera z dreva.

koordinácia

- parataxia; syntaktické spojenie vetných členov alebo viet, ktoré sú na tej istej úrovni a nie sú na sebe závislé (Prišli Novákovi a Slobodovi. ).

koordinácia, principiálna

- teória, podľa ktorej medzi j aa prostredím existuje neoddeliteľná spojitosť v tom zmysle, že prostredie neexistuje bez nejakého j a, ktoré ho vníma. Zakladateľom bol machista Avenarius.

koordináta

- súradnica.

koordinátograf

- geodetický prístroj k presnému vynášaniu zostrojovaných bodov, ktorých poloha je daná pravouhlými alebo polárnymi súradnicami.

kopa

- početná jednotka; 60 kusov = 4 mandele = 5 tuctov.
- typ vrchu so stredne príkrymi svahmi a splošteným temenom.

kopa, dažďová

- mohutný oblak v tvare hôr, veží a podobne, z ktorého sneží, padajú krúpy. Často je zdrojom búrok. Vzniká vzostupným prúdením.

kopa, galaxií

- sústava až niekoľko sto galaxií.

kopa záhonov

- staročeská plošná miera, asi 2,31 ha.

Kopal, Josef

- ČR; 1883 - 1967; romanista, doktor filozofických vied. Člen korešpondent ČSAV. Profesor UK v Prahe. Autor diel o významných autoroch francúzskej literatúra, ktorých aj prekladal. Dielo: Dějiny francouzské literatury; O válečném románě francouzském.

Kopal, Zdeněk

- Zdeněk Kopal ČR; 4. 4. 1914 - 23. 6. 1993; astornóm. Od roku 1937 pôsobil v USA, od roku 1951 vo Veľkej Británii. Zaoberal sa štúdiom dvojhviezd a Slnečnej sústavy, najmä Mesiaca. Zakladateľ teórie tesných dvojhviezd.

Kopalin, Iľja Petrovič

- ZSSR; * 1900; režisér, dokumentarista. Filmografia: Oslobodenie Československa; Deň víťaznej zeme; Nové Albánsko.

kopanica

- počas feudalizmu pôda horšej kvality, ktorá bola prenajímaná poddaným.
- samoty roztrúsené po horských úbočiach.

kopaničiarstvo

- primitívny spôsob obrábania horských polí - kopaníc.

Kopaonik

- Srbsko; pohorie dlhé asi 60 km s najvyšším vrchom Suvo Rudište - 2.017 m. n. m.

kopec

- absolútne i relatívne nízky vrch s mierne sklonenými svahmi a temenom plocho zaobleným. Súbor kopcov tvorí vysočinu - kopcovinu.

Kopeckij, Leontij Vasiljevič

- ČR
* 1894
jazykovedec - rusista, ruského pôvodu.
Profesor UK v Prahe.
Zaoberal sa lexikológiou a lexikografiou, ruskou gramatikou.

Kopecký, Jan

- ČR
* 1919
divadelný kritik a historik.

Dielo:
Dramatický paradox
Sovětské zápisky
Nedokončené zápasy.

Upravil ľudové hry:
Komedie o hvězdě
Komedie o umučení
Komedie a Anešce.

Kopecký, Matěj Josef

- ČR
* 24. 2. 1775 (Praha, niekedy mylne udávané 20. 5. 1762)
† 1847
buditeľ a bábkar.
Hry jemu pripisované vyšli v roku 1862 v Prahe.

Kopecký, Miloš

- ČR
* 1922
† 16. 2. 1996
herec.
Pôvodne sa u otca učil za kožušníka, potom študoval na gymnáziu.
manželka Stella Zázvorková (sobáš 1945; rozvod 1946); druhá manželka Kateřina Soukupová (vodička električky). Bol známy milovník i v skutočnom živote a mal mnoho mileniek (napríklad Milena Le Breux (manželka jedného kolegu), Věra Chytilová). Tretia manželka Jana Lichtenbergová (sobáš 1963, tanečnica z baru Alhambra), štvrtá manželka Jana Křečková (sobáš 1966, členka baletu divadla ABC), dcéra Jana (matka Stella Zázvorková), dcéra Barbora (matka Jana Křečková).
Jeho herecké začiatky sú spojené so vznikom divadielka Tvar (vzniklo počas 2. svetovej vojny).
Okolo päťdesiatky sa u neho prejavili príznaky maniodepresívnej psychózy (absolvoval i liečbu elektrickými šokmi. Prvý krát verejne o svojej chorobe hovoril v roku 1979).
Po 2. svetovej vojne vstúpil do KSČ, z ktorej bol pre neplnenie straníckych povinností vylúčený v roku 1954.

Filmografia:
TV seriál Nemocnica na kraji mesta (réžia: Dietl)
Cirkus bude
Dobrý voják Švejk
Adéla ještě nevečeřela
Limonádový Joe
Baron Prášil
Zítra to roztočíme, drahoušku.

Kopecký, Václav

- ČR
* 1897
† 1961
politický pracovník a redaktor.
Jeden z najbližších spolupracovníkov K. Gottwalda.
1919: člen KSČ.
1938 - 1345: pobyt v Moskve.
1945 - 1953: minister informácií.
1953 - 1954: minister kultúry.
1954 - 1961: námestník predsedu vlády.

Kopečný, František

- ČR
* 1909
jazykovedec.
Vedúci pracovník ČSAV v Brne.

kopejka

- dielčia jednotka meny (rubeľ) v bývalom ZSSR, Rusku a niektorých postsovietskych republikách.

Koperník, Mikuláš

- Poľsko
* 1473
† 1543
astronóm.
1512: v diele Commentariolus formuluje heliocentrickú teóriu.

Ďalšie diela: De Revolutionibus de Orbium Coelestium libri IV. (O pohyboch nebeských sfér).

Kopic, Milan

- ČR
* 23. 4. 1985
futbalista.

Kopic, Vojtěch

- ČR
* 1909
† 1978
ľudový umelec, sochár - samouk.

Dielo:
1940: Reliéf Sv. Václava
Libuše.

Kopicová, Miroslava

- ČR
politička.
1969: Miss Chomutovska.
Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Prahe.
Pred rokom 1989 pracovala na federálnom ministerstve práce a sociálnych vecí a v štátnej komisii pre vedecko - technický a investičný rozvoj.
1994 - 2006: riaditeľka Národného vzdelávacieho fondu.
2006: ministerka školstva (nestraníčka).

kopija

- najstaršia bodná žrďová zbraň pre pešiakov i jazdectvo.

kopilot

- druhý pilot veľkého dopravného lietadla.

kopiózny

- hojnýá, častý.

Kopitar, Bartolomej

- Slovinsko; 1780 - 1844; filológ. Jeden zo zakladateľov slovinskej filológie a tvorca spisovného slovinského jazyka.

kopolymerácia

- reťazová polymerizácia dvoch alebo viacerých rôznych monomérov.

kopra

- surovina z orechov palmy kokosovej pre výrobu jedlých rastlinných tukov a olejov.

kopro-

- prvá časť zložených slov majúca význam a) výkal; b) vulgárny.

koprocesor

- pomocný procesor.

koprodukcia

- spoločná, združená výroba.

koprofág

- skatofág; živočích živiaci sa výkalmi.

koprofília

- potreba niektorých organizmov vyvíjať sa na výkaloch živočíchov.
- patologická záľuba vo výkaloch.

koprolália
kakolália

- sklon ku prehnanému používaniu vulgárnych výrazov.

koprolity

- skamenené výkaly zvierat.
- v medicíne: u človeka do kamienkov zhustený črevný obsah.Luděk Kopřiva

Kopřiva, Luděk

- ČR; 19. 6. 1924 - 2. 10. 2004; herec. 1951 - 1960: člen Divadla J. K. Tyla. Filmografia: Zločin lorda Savila (1967); Pane, vy jste vdova! (1970); Což takhle dát si špenát (1977); Jak svět přichází o básníky (1981); Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982); Slunce, seno, jahody (1984); Létající Čestmír (1984); Křeček v noční košili (1987); Slunce, seno a pár facek (1989); Slunce, seno, erotika (1992); Nexus (1994).

Kopta, Josef

- ČR; 1894 - 1962; spisovateľ a novinár. Autor knižiek pre mládež. Dielo: Třetí rota (trilógia); Hlídač č. 47 (psychologický román).

Kopti

- kreťanskí potomci starých Egypťanov.

Koptovia

- Egypt; arabsky hovoriaci kresťania žijúci v Egypte. Dodnes používajú kalendár s alexandrijským rokom. Príslušníci ortodoxnej viery.

kopula

- klenba nad priestorom kruhového alebo eliptického pôdorysu.
- v astronómii pologuľovitý kryt väčších astronomických prístrojov. Je otáčavý s uzatvárateľnou štrbinou, ktorá umožňuje výhľad do všetkých smerov oblohy.
- v jazykovede spona, slovesná časť menného prísudku so sponou.

kopulácia

- v biológii pohlavné spojenie.
- v poľnohospodárstve druženie, jednoduchý spôsob rúbovania ovocných stromov.

kopytník

- Ungulata; nadrád cicavcov s nohami opatrenými kopytami. Delia sa na párnokopytníky a nepárnokopytníky.

kopyto

- rohovinový útvar na konci nohy cicavcov - kopytníkov.

Korabinský, Ján Matej

- SR; 23. 2. 1740 (Prešov) - 23. 6. 1811 (Bratislava; geograf, historik. Autor prvej ekonomicko - geografickej mapy Uhorska, prvej etnografickej mapy Uhorska. 1773 - 1784: redigoval Pressburger Zeitung (Bratislavské noviny). Dielo: Zemepisný opis Bratislavy, jej hradu a širokého okolia (nemecky; Praha 1781; Bratislava 1782); Hospodársko - geografický lexikón Uhorska (1786); Poštovná mapa Uhorska (1791); Atlas regni Hungariae Portatilis (Vreckový atlas Uhorského kráľovstva).

Koranda, Václav ml.

- ČR; 1424 - 1519; majster pražskej univerzity, husitský kňaz. Hovorca kališníkov. Autor početných traktátov. 1471 - 1489: utrakvistický administrátor.

Koranda, Václav st.

- ČR; † asi 1453; vodca revolučnej chudiny v Plzni (1419), ktorú na jar 1420 priviedol do Tábora. V Tábore stál ako kazateľ v čele najradikálnejších táboritov. 1452: uväznený Jiříkom z Poděbrad. Vo väzení zomrel.

Koranteng, Rey

- ČR; * 2. 8. 1974 (Praha); TV moderátor, po otcovi pôvodom z Ghany. Manželka Monika (* 11. 5. 1975 (Krnov)). Dcéra Vanesa. Od roku 1994 pracuje v TV Nova.

korál

- morský živočích žijúci prisadnuto vo veľkých kolóniách.
- vápenatá schránka takéhoto živočícha.

korála

- drobná guľôčka ku navliekaniu korálov.

korálovec

- smrteľne jedovatý had. Jeho jed spôsobuje smrť do desiatich minút po uštknutí. Po celom tele má červené, čierne a biele pruhy. Meria 60 až 90 cm. Vyskytuje sa v Južnej Amerike a na juhu USA a na Novom Zélande.

korán (Qur'an)kotva

- posvätná kniha islamu. Delí sa na jednotlivé súry chiliastického obsahu a morálne náučného. Slovo samotné znamená prednes.

korázia

- veterná abrázia - obrusovanie hornín pieskom, ktorý je unášaný vetrom.

korba

- karoséria nákladného automobilu.

Korbelář, Otomar

- ČR
* 1899
† 1976
herec.

Filmografia:
Důvod k rozvodu.

korbeľ

- (predtým) väčšia baňatá drevená nádoba na pitie (piva, medoviny).

korbet

- rýchle opakovanie skokov z rúk na nohy. Používané v cirkuse.

Korbut, Gabriel

- Poľsko; 1862 - 1934; literárny historik a bibliograf.

Korčák, Josef

- ČR; * 1921, † 5. 10. 2008; politik.
1937 - 1948: sústružník.
1963 - 1968: minister pre energetiku.
1969 - 1970: predseda ÚV NF ČSR.
1970: člen predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSR (1970 - 1987), miestopredseda vlády ČSSR.

Korčok, Ivan

- SR; diplomat. 2006: veľvyslanec v Nemecku.

korčule

- športová obuv opatrená na podošve špeciálnymi nožmi, pomocou ktorých sa kĺže po ľade. Boli vynájdené asi pred 5.000 rokmi na území dnešného Fínska.

korčule, kolieskové

- roler skate; špotová obuv opatrená na podošve kolieskami.

korčuliarky

- čeľaď Gerridae. Patria medzi bzdochy (Heteroptera). Pre bzdochy je typické skôr ploché telo a dva nerovnaké páry krídel: polokrovky a blanité krídla. Majú žľazy vylučujúce páchnuce, repelentné látky. Korčuliarky žijú výlučne na vodnej hladine t. j. tvoria súčasť tzv. pleustónu. Sú dravé a potravu lovia rýchlym pohybom na hladine, alebo tesne pod ňou. Vodnej hladiny sa dotýkajú len špičkami 2 - článkových chodidiel, ktorými sa odrážajú a následne sa kĺžu po hladine. Jeden spätný záber nohami umožňuje pokĺznutie až o 1 m. U nás žije asi 10 druhov, tvarov podobných avšak menších ako vystavený druh z Indonézie.

kord

- bodná zbraň s dlhou rovnou čepeľou používaná najmä v 16. - 17. storočí.
- vrúbkovaná tkanina, manchester.
- tkanina na vystužovanie kostier pneumatík.

Korda, Petr

- ČR; tenista. 1998: pozitívny test na nandrolon (Wimbledon).

Korda, sir Alexander

- Anglicko; 1893 - 1956; filmový režisér a producent maďarského pôvodu. Filmografia: Miliónová bankovka; Šesť žien Henricha VIII. ; Lady Hamiltonová; Ideálny manžel; Protiútok.

Kordač, František

- ČR; 11. 1. 1852 - 26. 4. 1934; český rímskokatolícky teológ, duchovný, arcibiskup. 1919 - 1931: pražský arcibiskup.

kordierit

- cordierit.

Kordillery

- treťohorné pohorie na západe Severnej a Južnej Ameriky v dĺžke 15. 500 km. Najvyššia hora v Severnej Amerike je McKinley - 6. 194 m. n. m. Najvyššou horou v Južnej Amerike je Aconcagua - 6. 959,7 m. n. m. (alebo 7.035, 7.040 m. n. m. , zdroje sa rôznia).

Kordofán

- provincia v strednej časti Sudánu. Rozloha 380.549 km². Hlavné mesto El Obeid. Plošina krytá stepou.

kordonet

- silná tkaná priadza.

kordón

- zátaras, zábrana, ochranné pásmo.
- útvar vojakov, policajtov (francúzsky šnúra, stuha).
- tvarovaný ovocný strom.
- mierne vystupujúca rímsa deliaca priečelie vo vodorovnom smere.

kordón, ovocný

- strom pestovaný na zákrskovom podnoží. Na hlavnej ose sa pestuje krátka plodonosný porast.

kordón, sanitný

- pás územia okolo zamorenej oblasti

Kordula, Michal

- ČR; * 11. 2. 1978; futbalista.

korec

- staročeská dutá miera - 93,36 l.
- strych; plošná miera, = 1/2 jutra = 0,2877 ha.

korečok

- koreček, korček; vreckovitá nádoba upevnená na reťazi, páse alebo kolese ku naberaniu sypkého alebo kašovitého materiálu (korčekové rýpadlo).

korekcia

- oprava.
- číselné vyjadrenie odchýlky hodnoty fyzikálnej veličiny udanej napr. prístrojom od správnej.
- vyrovnávanie zrakovej vady okuliarami.
- väzenská trestná cela.

korekcia, topografická

- oprava tiažových meraní, redukcia.

korekcia, výšková

- v letectve zariadenie leteckých motorov, ktoré mení zloženie zmesi paliva a vzduchu v závislosti na výške letu.

korektív

- opravný, nápravný prostriedok.

korektnosť

- správnosť.
- spoločenská bezchybnosť.

korektný

- správny, slušný.
- spoločensky bezchybný.

korektor

- v polygrafii pracovník tlačiarne alebo vydavateľstva, ktorý porovnáva otlačok sadzby s rukopisom a opravuje chyby a tlačové nedostatky.
- vo zvukovej technike upravovač, časť prenosového zariadenia umožňujúca úpravu prenosových vlastností.
- zariadenie samočinne upravujúce činnosť stroja.

korektor, gamma

- obvod na opravu skreslenia obrazu v televíznom vysielači.

korektúra (emendancia)

- oprava, úprava, náprava.
- v polygrafii oprava chýb, nepresností alebo nezrovnalostí s rukopisom a technických nedostatkov zistených v korektúrnom otlačku (obťahu). Správnosť revízie sa potvrdzuje značkou imprimatur.
- odtlačok sadzby ku prevedeniu korektúry.

korektúra, externá

- autorská korektúra. Prebieha u autora, zvyčajne mimo tlačiarne.

korektúra, interná

- tlačiarenská korektúra; korektúra prebiehajúca priamo v tlačiarni.

korela chocholatá

- Nymphicus hollandicus.

korelácia

- súvzťažnosť, vzťah medzi číselnými znakmi javov, pričom číselnej hodnote jedného znaku nezodpovedajú vždy tie isté číselné hodnoty znakov ostatných.
- projektívne zobrazenie roviny na rovinu, v ktorom bodom zodpovedajú priamky a priamkam body.
- v biológii vzájomné fyziologické ovplyvňovanie a vzťahy medzi jednotlivými orgánmi v priebehu rastu a vývoja organizmu.
- v sociológii vzájomný vzťah údajov vyjadrených číselnými znakmi pri štatistickom spracovávaní psychologických a sociologických výskumov.

korelát

- súvzťažný pojem, ktorý je vo vzájomnom vzťahu, v korelácii k inému pojmu (napr. život a smrť).

korelogram

- korelačný diagram.

korelovať

- vzájomne súvisieť.
- byť vo vzťahu s niečím.

Koren, Ješujahua

- Izrael, spisovateľ. Dielo: Raňajšia teplá káva (poviedka).

korenie

- upravené rastlinné časti s ostrou chuťou a silnou vôňou ku aromatizovaniu alebo ku zvýrazneniu chuti.

korenie, kajenské

- štipľavé plody krovitej papriky pôvodom z Ameriky, používané ako korenie, čili (podľa mesta Cayenne vo Francúzskej Guyane).

koreň

- v matematike hodnota neznámej veličiny, ktorá spĺňa danú rovnicu.
- v botanike rastlinný orgán, zvyčajne podzemný. Nikdy nenesie listy ani pupene. Upevňuje rastlinu v zemi. Črpá z pôdy výživné roztoky.
- v jazykovede základná časť slova, ktorá je ďalej morfologicky nedeliteľná a ktorá je hlavným nositeľom jeho významu.

korepetítor

- hudobník študujúci so spevákmi alebo tanečníkmi ich role.
- domáci učiteľ.

korešpondencia

- dopisovanie.
- listy.
- vzťah medzi javmi, teóriami, ktoré si vzájomne zodpovedajú.
- vzťah medzi sústavami geometrických útvarov (napr. osová súmernosť, rovnoľahlosť); príbuznosť.
- logická relácia medzi dvoma triedami.

korešpondent

- dopisovateľ, spravodajca.
- úradnik obstarávajúci korešpondenciu.

korešpondovať

- dopisovať si.
- zhodovať sa, byť v súlade, v zhode.

korfball

- športová loptová hra zmiešaných družstiev mužov a žien podobná basketbalu.

Korhoň, Lubomír

- ČR; * 6. 12. 1978; hokejista.

korial

- riečny čln Karaibov.

koriander

- jednoročná bylina, ktorej plody sa používajú ako korenie.

korida (corrida)kotva

- corridas de torros; býčie zápasy. Štvanica na býka poriadaná v aréne. Pestuje sa najmä v Španielsku, Mexiku a Brazílii. Býky pre koridu sú vychovávané na špeciálnych rančoch. Na týchto býk nikdy nevidí pešieho človeka, vždy iba jazdca na koni. Prvého pešiaka vidí až v aréne. Býk je do arény púšťaný vo veku 3 - 5 rokov. Víťazný býk (ktorý zranil človeka), vždy ide na porážku.

koridor

- chodba veľkých rozmerov.
- pruh územia vedúci územím cudzieho štátu.

koridor, Poľský

- rozsiahle územie východného Nemecka, ktoré podľa Versailskej zmluvy pripadlo Poľsku, i keď v ňom žila len tesná väčšina Poliakov.

korifej

- vedúca osobnosť.
- hlavný predstaviteľ.

korigovať

- opravovať.
- zlepšovať.
- prevádzať korekciu.

korinoidy

- medzinárodné označenie skupiny vitamínov B12.

Korint

- Grécko; mesto na Korintskej šiji. Turistická oblasť s množstvom zachovaných antických pamiatok. V staroveku dôležitý mestský štát, tradičný súper Atén. 146 pred Kristom: zničený Rimanmi. 46 pred Kristom: obnovený Caesarom.

korintky

- podľa mesta Korint; drobné, čierne hrozienka.

Korintská šija

- Isthmos; spája Peloponéz s ostatnou pevninou. Je široká 6,3 - 13 km.

korisť, vojnová

- majetok nepriateľského štátu, ktorý počas vojny padol do moci druhej bojujúcej strany a stal sa jej majetkom. Medzinárodné vojnové právo obsahuje pravidlá rozlišujúce majetok verejný a súkromný, movitý a nemovitý, majetok zabavený na mori a podobne.

korium (corium)

- prekrvená a inervovaná väzivová vrstva kože pod pokožkou, škára.
- bunečná vrstva pod pokožkou koreňov.

Korjo

- pozri Kogurjo.

korma

- zadná časť lode nad kormidlom.

kormidelník

- člen lodnej posádky zodpovedný za správny kurz lode.

kormorán

- Phalacrocorax; rod vodných vtákov z rádu veslonohých. Žije v spoločenstvách na vnútrozemských i prímorských vodách.

kormorán Stellerov

- vymretý vodný vták. Vymrel v roku 1852.

kormus (cormus)

- v botanike telo vyšších rastlín. Delí sa na korene, stonok a listy.
- zhluk rastlín alebo živočíchov, zvyčajne trvalo ku sebe prirastených.

Korn, Jiří

- ČR; * 17. 5. 1949; spevák; skupina Mickey, 1967: beatová skupina The Rebels; 1971: vokalista a basgitarista skupiny Olympic; Shut Up; jeho sólovú spevácku dráhu odštartoval hit Yvetta (zvíťazil na súťaži Intertalent); 1986: hlavná roľa v muzikále Hans Andersen (Viedeň); ďalšie muzikály: Bedári; Dracula; Monte Christo; ľadová revue Mrazík; Rómeo a Júlia; filmografia: Honza málem králem; Anděl s ďáblem v těle; spolupráca s tanečnými skupinami UNO a Hop Trop, s Helenou Vondráčkovou stepárske čísla; 2. manželka Kateřina (dcéra Kristína a syn Filip).

Kornberg, Arthur

- USA; * 1918; biochemik. Syn Roger. 1959: Nobelova cena za syntézu jednoduchého vírusu fí X 174.

Kornberg, Roger

- USA; * 1957; chemik. Otec Arthur. 2006: Nobelova cena za chémiu (odhalil, ako informácia obsiahnutá v génoch vedie ku vytvoreniu proteínov u vyšších organizmov).

kornea

- očná dúhovka.

korner

- roh v ringu.

kornet

- cornet a pistons; v hudbe najmenší a najvyšší dychový nástroj.
- pôvodne vojenský trubač, potom do 17. storočia veliteľ čaty jazdectva.
- trúbka.
- register organu.

korneta

- štvorcová jazdecká nevystužená zástava s vlajúcimi stuhami a šnúrami.

Kornijčuk, Oleksandr

- Ukrajina; * 1905; dramatik a štátnik, aj Alexander Kornejčuk.

Kornilov, Lavr Georgijevič

- Rusko; 1870 - 1918; generál. 1917: ako vrchný generál sa pokúsil ťažením na Petrohrad o vojenský prevrat - stroskotal na občianskom odpore. Padol v občianskej vojne.

Kornilov, Vladimir Alexejevič

- Rusko; 1806 - 1854; viceadmirál. 1827: bitka u Navarry. V krymskej vojne viedol obranu Sevastopoľu, kde padol.

korodovať

- podliehať korózii.
- spôsobovať koróziu.

korofília

- náklonnosť či reaktivita (zvyčajne s erotickým rozmerom) voči nedospelým alebo dospievajúcim dievčatám, ktorá sa zvyčajne prejavuje citovou náklonnosťou, intenzívnejším prežívaním alebo potrebou citovo významných vzťahov ku deťom, schopnosťou sa do nich zamilovať, tiež špecifickou vyššou genitálnou reaktivitou alebo túžbou po fyzickej blízkosti alebo orgazmických aktivitách vo vzťahu k nim. Je zhruba synonymom hebefílie, čiastočne sa významovo prekrýva s pojmami pedofília a girllove.

korok

- rastlinné pletivo tvorené odumretými bunkami, ktorých blany sú prestúpené suberinom. Ťaží sa z duba korkového pôvodom zo Stredomoria.

Korolenko, Vladimir Galaktionovič

- Rusko; 1853 - 1921; poviedkár a publicista. Angažoval sa proti nacionalizmu a na obranu utláčaných neruských národov, za čo bol 5 rokov vo vyhnanstve. Dielo: Slepý hudobník; Les šumí; História môjho súčasníka.

Koroljuk, Alexander

- Rusko; * 15. 1. 1976; hokejista.

Koroľjov, Sergej Pavlovič

- ZSSR
* 12. 1. 1907
† ?. 1. 1966
raketový konštruktér (kozmické lode Vostok, Sojuz).
Prvý lietajúci stroj - bezmotorové lietadlo K-5 s úplne originálnou konštrukciou, vymyslel, keď mal sedemnásť. Jeho záujmy boli však rozptýlené, najmä dievčatami. Tá prvá, Xenia, sa stala v roku 1921 jeho manželkou.
O dva roky neskôr skupina vedcov vedená Koroľovom vypustila prvú balistickú raketu. Čoskoro sa Koroľovovi prestalo dariť v profesionálnom i súkromnom živote, rozviedol sa.
Ani druhá manželka Nina nemala šancu byť jeho jedinou láskou.
Okrem rakiet a vesmírnych aparátov vymýšľal najrôznejšie konšpirácie a aj svoju druhú manželku podvádzal. Všetkým po čase začal ísť na nervy. Ako mnohí géniovia bol v súkromní často neznesiteľný - vyžadoval nekonečnú pozornosť, keď hovoril o bolestiach svojej rozháranej duše, trpel sebaľútosťou.
Až do smrti to s ním vydržala len Nina.
Po úspechu s prvou raketou ho zatkli - represie 30. rokov sa mu takmer stali osudnými a Sovietsky zväz takmer prišiel o mnohé vesmírne prvenstvá. Obvinili ho z členstva v antisovietskej organizácii, za čo dostal 10 rokov. Odsedel si "len" šesť.
Sergej Petrovič konštruoval vojenský bombardér TU-2, vymýšľal riadené torpédo a pracoval na raketovom motore pre lietadlá.
V auguste 1944 ho prepustili, pretože sa za neho u Stalina prihovoril Berija - otca sovietskej kozmonautiky vyslobodil otec sovietskych koncentrákov.
Po stáži v Nemecku, kde študoval raketu V-2, skonštruoval ďalšie strategické rakety, ktorými sa vyzbrojila Sovietska armáda. Raketa BR R-3A sa stala základom jadrového štítu komunistického štátu.
Najslávnejšia je jeho medzikontinentálna R-7, ktorá v roku 1957 vyniesla na obežnú dráhu prvý umelý sputnik.
Rovnaká raketa vyniesla 12. apríla 1961 medzi hviezdy Jurija Gagarina v ďalšom úchvatnom diele konštruktéra Koroľova - korábe Sojuz.
Pomenovali po ňom mesto Koroľov pri Moskve, kde bádaním strávil väčšinu života.
Koroľovovo meno nesie aj niekoľko ruských vysokých škôl, ulice vo väčších mestách, dve vedecké lode, jeden z vrcholov Pamíru, priesmyk, kráter na Mesiaci a asteroid.

koronavírus

- coronavirus; vírus napádajúci cicavce a vtáky. U človeka sa bežne vyskytujú dva druhy, ktoré spôsobujú asi 1/3 bežných prechladnutí.

koronálny

- súvisiaci s korónou.

koronárny

- vencovitý, korunový.

koroner (coroner)kotva

- úradný obhliadač mŕtvol.

koronograf

- astronomický prístroj ku pozorovaniu koróny a protuberancií pomocou napr. monochromatického filtra alebo spektroskopu.

Korotyč, Vitalij

- Ukrajina
* 1936
básnik.

Korovin, K. A.

- ČR
maliar.

Dielo:
1929: Noční Paříž (olej na plátne).

korónakotva

- venniec, koruna.
- vonkajšia atmosféra Slnka alebo hviezdy. Je tvorená elektrónmi a viacnásobne ionizovanými atómami. Teplota okolo 1.000.000 °C. Siaha do vzdialenosti niekoľko násobkov slnečných polomerov - prechádza do medziplanetárneho priestoru.
- v elektrotechnike ionizačný pochod závislý na veľkosti elektrického napätia, rozmeroch a tvare vodiča. Prejavuje sa modrofialovým výbojom.

korózia

- porušovanie povrchu hmoty pôsobením ovzdušia, dažďa, mrazu a slnečného žiarenia.
- nahlodávanie povrchu hornín a minerálov chemickými procesmi.

korózia, kavitačná

- rozrušovanie povrchu materiálov (lopatiek turbín a pod.) v miestach kavitačných bublín.

korózia, laminárna

- korózia, pri ktorej sa prednostne rozpúšťajú niektoré vrstvy.

korózia, radiačná

- korózia vznikajúca na povrchu látok pri ožiarení.

korporativizmus

- fašistická ideológia hlásajúce triedny zmier v štáte organizovanom na základe korporácií stavovsko - cechových organizácií, v ktorých sú sústredení zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Bol ideologickým základom fašistickej diktatúry najmä v Taliansku po roku 1922.

korporativný

- hromadný, spoločný.
- stavovský.

korporácia (corporation [korporejšn])kotva

- združenie osôb majúcich spoločné povolanie alebo záujmy.
- právnická osoba, združenie osôb alebo zväzky samosprávy.
- obchodná spoočnosť, zvyčajne akciová spoločnosť.

korporálkotva

- kaprál, desiatnik.
- štvorcové plátno, na ktoré kladie kňaz pri omši kalich a paténu s hostiami.

korpulentný

- mohutný, telnatý, tlstý.

korpus (corpus)

- telo, teleso.
- ozvučená skriňa nástroja.
- súpis pamiatok zahŕňajúci iba určitý materiál.
- pečený pekárenský polotovar.

korpuskula

- častica svetla, svetelné kvantum. Všeobecne teliesko, častica.

korpuskulárny

- časticový.

korsak

- stredoázijská psovitá šelma.

kortesy

- od 12. storočia stavovské zhromaždenia v Španielsku (šľachta, klérus, mešťanstvo). Prvé kortesy boli v Aragone (1163), v Leóne (1188), v Kastílii (1250). Povoľovali dane a mali vplyv aj v zákonodarstve. Od doby Karla I. stratili význam.
- v novoveku Kortesy (Cortes) - názov parlamentu v Španielsku a (do roku 1910) tiež v Portugalsku.

kortikoid

- kortikosteroid; steroidný hormón kôry nadoblličiek.

kortikosteroid

- hormón nadobličiek steroidnej povahy s výrazným biologickým účinkom. V medicíne má význam najmä kortikosterón, desoxykortikosterón, dehydrokortikosterón, kortizol, kortizon a aldosterón.

kortizolkotva

- aj hydrokortizon, kortizon; stresový hormón; steroidný hormón kôry nadobličiek. Patrí ku glukokotikoidom. Jeho hladina stúpa pri strese (napríklad pri bolestivom poškodení tkanív). Počas celého dňa sa mení jeho hladina - najvyššia je doobeda, najnižšia v noci (cirkadiánny rytmus).

kortizon

- steroidný hormón kôry nadobličiek.

korumpovanie (korupcia)

- podplácanie.

koruna

- ozdoba hlavy, symbol panovníckej hodnosti a moci.
- menová jednotka. V Rakúsku bola zavedená v roku 1892 (5 zlatých=10 korún - z toho vznikol dodnes zažitý český termín pětka pre desaťkorunu). Samostatná československá koruna bola zavedená 10. 4. 1919 (17. 2. 1934 devalvovaná - obsah zlata znížený centrálnou bankou o 1/6). Menová jednotka napr. aj v Dánsku, Nórsku, Islande a Švédsku.
- vo Veľkej Británii kedysi minca v hodnote 5 šilingov.
- v botanike
  a.) vnútorný obal okvetný, zvyčajne farebný. Skladá sa z korunných plátkov (petala; voľných alebo zrastených);
  b.) rozvetvená časť stromu.
- v stavebníctve vrchná časť stavby napr. cesty, hrádze.
- fermata; v hudbe znak notového písma, ktorý predlžuje trvanie noty (pauzy), nad ktorou je umiestený.

koruna, cisárska Svätej ríše rímskej

- korunovačný klenot. Bola pravdepodobne zhotovená pri príležitosti korunovácie cisára Otta I. v roku 962 v Ríme. Dnes súčasť viedenskej klenotnice.

koruna, Česká

- klenot a symbol moci českého kráľa. Bola zhotovená počas panovania Karla IV. Je uložená v hrobe Václava (odtiaľ svätováclavská).
- označenie českých historických zemí . Používalo sa od doby Karla IV. až do roku 1848.

koruna, rakúska cisárska

- korunovačný klenot. Bola vyhotovená v roku 1602 (Rudolf II. ) v pražskej dvorskej dielni ako rodová koruna habsburského rodu. Po stranách koruny sú štyri reliéfy.

koruna, svätováclavská

- český korunovačný klenot. Dal ju zhotoviť Karol I. (IV. ) Luxemburg ku príležitosti svojej korunovácie 2. 9. 1347. Na korune je 19 zafírov, 44 spinelov, 1 rubín, 30 smaragdov a 20 perál.

koruna, sympetálna

- v botanike koruna so zrastenými korunnými lístkami.

koruna, uhorská svätoštefanská

- uhorský korunovačný klenot. Obrúčka koruny je byzantského pôvodu.

korundkotva

- po diamante druhý najtvrdší nerast, kysličník hlinitý.

korunka

- časť zubu nad ďasnom, jej kovový povlak.

korunovácia

- slávnostne nastolenie a uznanie panovníka.

korupcia

- úplatkárstvo, podplácanie.

Korutánec

- obyvateľ Korutánska.

Korutánsko

- Rakúsko
spolková krajina s veľkou slovinskou menšinou.
Hlavné mesto Klagenfurt (Celovec).

Korutánsky, Henrich

- ČR; 1280 - 1335; český kráľ. Manželka Anna Přemyslovna (otec Václav II. Přemysl). 1306: korutánsky vojvoda a český kráľ. 1307 - 1310: korutánsky vojvoda a český kráľ.

Korvas, Mojmír

- ČR; architekt; 1961: vypracoval projekt rozhľadne Babí lom u Lelekovic severne od Brna, 15. 5. odovzdaná verejnosti.

korveta

- vojnová trojsťažňová plachetnica s jedným radom diel na vrchnej palube. Teraz malé doprovodné plavidlo.
- bojová loď používaná ako loď doprovodná.
- akrobatický skok do stoja na rukách.

Korvinová - Krukovská, Anna Vasiľjevna

- Rusko; 183 - 1887; revolucionárka. Členka I. Internacionály, účastníčka Parížskej komúny.

Korvín, Matej

- Uhorsko; 24. 1. 1458: kráľ.

koryfej

- v starogréckej dráme náčelník, vedúci zboru.
- prenesene významná osobnosť.

korytnačka slonia
Geochelone elephantopus

- žije na Seychelských ostrovoch, Mauríciu, Réunionu, Sulawesi, Timore, Jáve, Galapágoch.

korytnačky
Testudines

- druh plazov. Ich telo chráni tvrdý pancier. V ohrození môžu stiahnuť hlavu i nohy do panciera. Suchozemské a morské korytnačky sú bylinnožravé, sladkovodné sú dravé. Známych vyše 270 druhov.

koryto

- žľab ku kŕmeniu a napájaniu zvere.
- v hydrografii ryha vyplnená vodou toku za jeho strednej hladiny.
- vo vodnom hospodárstve žľab upravený pre prietok vody.

koryza
coryza
koriza

- nádcha.

korýtka, žabie

- lastúry.

korzak
Vulpes corsac

- líška žijúca v stepiach a polopúštiach Ázie a juhovýchodnej Európy od Kazachstanu po Mongolsko a severnú Čínu. Je menšia ako líška obecná, má vysoko cenenú kožušinu. 90% jej potravy tvoria hlodavce. Na rozdiel od ostatných líšok je spoločenská, v jednej nore žije niekoľko jedincov. Hmotnosť 2 - 3,2 kg, dĺžka tela 50 - 60 cm, dĺžka chvosta 25 - 35 cm.

korzárkotva

- námorný pirát v kráľovských službách. Ako jeden z prvých kráľov, ktorý povolil, aby vybraní moreplavci prenasledovali nepriateľské lode a delili sa sním o korisť, bol anglický kráľ Henrich III. Názov korzár pochádza z francúzskeho course - stíhanie. Prvá medzinárodná dohoda o zkaze korzárstva ako štátnom pirátstvo bola uzavretá v roku 1854.
- neskôr prenesene námorný pirát.

korzet

- šnurovačka. Upevňuje a formuje prsia, pás a boky.
- v lekárstve obväzový aparát slúžiaci k podpore trupu.

Korzičan
Korzičanka

- obyvateľ Korziky.

Korzika

- Francúzsko; 4. najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Rozloha 8. 680 (8. 722) km². Hlavné mesto Ajjacio. Najvyššia hora Monte Cinto - 2. 710 m. n. m. V staroveku osídlená postupne Grékmi, Etruskmi a Púnmi. Od roku 227 (podľa iných zdrojov od roku 238 pred Kristom) patrila Rímskej ríši. 1300 - 1768: patrí Janovu. 1768: definitívne pripojená ku Francúzsku (predtým mu na krátko patrila v 16. storočí). 1942: obsadená Talianskom. 1982: v rámci Francúzska má autonómnu vládu a regionálny parlament.

korzo

- promenáda.
- hromadné prechádzanie sa.
- miesto takéhoto prechádzania sa.

Korzun, V. G.

- Rusko; kozmonaut. Let na Sojuz TM-24, STS-111.

Kořán, Josef

- ČR; * 1921; filmový dokumentarista. Filmografia: Umělecká řemesla; Česká filharmonie.

Kořenský, Josef

- ČR; 1847 - 1938; cestovateľ. Dielo: 1918: Světem a přírodou.

Kořínek, Aleš

- ČR; * 9. 1. 1983; futbalista.

Kořínek, Vladimír

- ČR; * 1899; matematik. Člen ČSAV, Zaoberá sa teóriou grúp a zväzov. Dielo: Základy algebry.

Kořistka, Karel František Edvard

- ČR; 1825 - 1916; geodet. Profesor polytechnického ústavu a nemeckej techniky v Prahe. Prvý rektor pražskej utrakvistickej techniky. Zaoberal sa topografiou, orografiou a kartografiou. Dielo: 1863: Hypsometrie Moravy a Slezska.

Kořistka, Zdeněk

- ČR; politik. 2006: poslanec.

kosa

- v zemepise piesčitý val na plytkom morskom pobreží uzatvárajúci záliv. Je nakopený morskými prúdmi.
- v poľnohospodárstve ručný nástroj na sekanie trávy, obilia.

kosatec
Iris

- rod bylín z čeľade kosatcovitých. Mnohé druhy sú okrasné.

kosatka
Orcinus

- v zoológii morský cicavec z rádu veľrýb z čeľade delfínovitých.
- trojuholníková plachta napätá medzi čnelku a predný stožiar.

kosatka dravá

- najrýchlejšia z veľrýb, pláva rýchlosťou až 55 km/h.

kosák

- ručný nástroj na sekanie trávy, obilia, menší ako kosa.

Kosárek, Adolf

- ČR; 1830 - 1859; maliar. Krajinár.

Kosberg, S. A.

- ZSSR; raketový konštruktér.

Kosciuszek, Tadeusz

- Poľsko; † 1817 (Švajčiarsko); vojvodca, hrdina americkej občianskej vojny. Staviteľ vojenských pevností. 1776: odchod do USA. 1783: v USA povýšený na brigádneho generála. Návrat do Poľska. 1794: porazený a zajatý Rusmi v poľskom povstaní. 1796: prepustený zo zajatia. Návrat do USA. 1798: príchod do Európy. Dielo: 1778: West Point.

Kose no Kanaoka

- Japonsko; 850 - okolo 890; maliar. Zakladateľ japonského maliarstva.

kosekans
kosekanta

- goniometrická funkcia (pomer prepony pravouhlého trojuholníka ku protiľahlej odvesne), značka cosec. Reciproká hodnota sínusu toho istého uhla.

kosekantoida

- graf funkcie kosekanty.

kosinka

- piesočný morský val vybiehajúci na kratšiu vzdialenosť do mora či do zálivu, takže nedosiahne protiľahlý breh.

Kosior, Stanislav Vikenťjevič

- ZSSR; 1889 - 1939; politik. Účastník VOSR. 1925: tajomník ÚV. 1930: člen politbyra.

Kosík, Karel

- ČR; 26. 6. 1926 - 21. 2. 2003; filozof. Zaoberal sa krízou modernej civilizácie, venoval sa filozofii českých dejín a histórii politického myslenia a kultúry. Dielo: Česká radikální demokracie, Dialektika konkrétního, Moral und Gessellschaft, Kritik der technischen Vernunft, Předpotopní úvahy.

kosínus

- goniometrická funkcia (pomer priľahlej odvesny pravouhlého trojuholníka ku prepone), značka cos. Reciproká hodnota sekanty toho istého uhla.

kosínusamplitúda

- jedna z eliptických Legendrových (Jacobiových) funkcií.

Koskenniemi, Veikko Antero

- Fínsko; * 1885; básnik a spisovateľ. Dielo: Srdce a smrť.

kosman
Callitrixrodinka kosmanov

- rod najmenších opíc zo skupiny ploskonosých. Žije v pralesoch Južnej Ameriky.
Dspelý samec dorastá do dĺžky 30 cm.

Kosmas

- ČR; * asi 1045, † 21. 10. 1125; najstarší český kronikár. Dekan pražskej kapituly. 1099: vysvätený za kňaza. Dielo: Chronica Boemorum (latinsky; Kronika česká).

kosmatec
Mesembryanthemum

- rod sukulentných rastlín. Niektoré druhy sa pestujú ako zelenina.

Kosmák, Václav

- ČR; * 1843, † 1898; spisovateľ ľudových próz z moravského prostredia.

Dielo:
Kukátko.

kosmo-

- v zložených slovách prvá časť s významom vesmír, svet.

Kosmodemjanská, Zoja Anatoljevna

- ZSSR; 1923 - 1941; partizánka. Počas 2. svetovej vojny okupantmi popravená. Hrdinka ZSSR.

kosmogénia

- náuka o vzniku kozmu, pôvodne na základe mýtu, neskôr ako teória na základe vedeckých podložených skutočností - ešte i dnes zväčša hypotetického charakteru.

Kosmos

- ZSSR
program vedeckých družíc.

Kosmos 1

- ZSSR
družica
prieskum ionosféry.

Kosmos 2

- ZSSR
družica
prieskum ionosféry, kozmického žiarenia a radiačných pásov.

Kosmos 3

- ZSSR
družica
prieskum korpuskulárneho žiarenia, kozmického žiarenia a radiačných pásov.

Kosmos 4

- ZSSR
družica
kozmického žiarenia a radiačných pásov a meranie umelého radiačného pásu po atómovom výbuchu, návrat za 3 dni.

Kosmos 5

- ZSSR
družica
prieskum korpuskulárneho žiarenia.

Kosmos 7

- ZSSR
družica
kozmického žiarenia a radiačných pásov
návrat za 4 dni.

Kosmos 10

- ZSSR
družica
prieskum kozmického žiarenia a radiačných pásov, návrat za 4 dni.

Kosmos 12

- ZSSR
družica
prieskum kozmického žiarenia a radiačných pásov, návrat za 8 dní.

Kosmos 15

- ZSSR
družica
prieskum kozmického žiarenia a radiačných pásov, návrat za 5 dní.

Kosmos 19

- ZSSR
družica
prieskum kozmického žiarenia a radiačných pásov.

Kosmos 23

- ZSSR
meteorologická družica, ktorá skúšala autonómne natáčanie panelov slnečných batérií.

Kosmos 25

- ZSSR
družica
prieskum kozmického žiarenia a radiačných pásov.

Kosmos 26

- ZSSR
družica
prieskum magnetického poľa Zeme.

Kosmos 38

- ZSSR
družica
vypustená 18. 8. 1964
vypustené 3 družice.

Kosmos 39

- ZSSR
družica
vypustená 18. 8. 1964.

Kosmos 40

- ZSSR
družica
vypustená 18. 8. 1964.

Kosmos 41

- ZSSR
skúšobná komunikačná družica
štart 22. 8. 1964.

Kosmos 42

- ZSSR
družica
vypustená 22. 8. 1964
vypustené 2 družice.

Kosmos 43

- ZSSR
družica
vypustená 22. 8. 1964.

Kosmos 44

- ZSSR
meteorologická družica - prvá sovietska družica navedená na vyššiu kruhovú dráhu.

Kosmos 45

- ZSSR
družica
výskum tepelného žiarenia atmosféry a povrchu Zeme.

Kosmos 47

- ZSSR
kozmická loď - bezpilotná skúška kozmickej lode typu Voschod.
Štart 6. 10. 1964 10:00 miestneho času (6:00 SEČ).
Let s dvoma figurínami.
Pristátie po 17 obletoch Zeme.

Kosmos 49

- ZSSR
družica
prieskum magnetického poľa Zeme.

Kosmos 57 (Voschod (3KD, No. 1))

- ZSSR
družica.
Štart 22. 2. 1965.
Obežná dráha 165 - 427 km.
Skúška nafukovacej prechodovej komory prevýstup kosmonauta do voľného vesmíru. Kozmická loď bola zničená autodeštrukčným systémom APO - bola rozmetaná na 160 úlomkov.

Kosmos 59

- ZSSR
družica.
Štart 7. 3. 1965.
Bezpilotná družice Zenit.
Test aerodynamiky pristávacieho modulu s prstencom pre nafukovaciu prechodovú komoru pre výstup kozmonautov do voľného kozmu.
Pristánie 15. 3. 1965.

Kosmos 60

- ZSSR
družica, prieskumná sonda vyslaná ku Mesiacu.
Štart 12. 5. 1965.
Družica dosiahla iba obežnú dráhu Zeme, zlyhal 4. stupeň nosnej rakety. Po 5 dňoch zanikla v hustých vrstvách atmosféry.

Kosmos 97

- ZSSR
družica
skúšala maserový generátor žiarenia.

Kosmos 100

- ZSSR
družica
vypustená 17. 12. 1965.

Kosmos 108

- ZSSR
družica
výskum hmoty a zloženia vysokej atmosféry.

Kosmos 110

- ZSSR
biologická družica so psami Veterok a Ugoljok
štart: 22. 2. 1966
hmotnosť 5.700 kg
životnosť 22 dní
Obežná dráha 190 - 882 km (testovanie vplyvu kozmického žiarenia na živý organizmusv rôznych výškach).
Sklon dráhy 51,85°.
Previerka nového vybavenia.
Návrat na Zem 16. 3. 1966 17:15 moskovského času.

Kosmos 122

- ZSSR
prvá oficiálne oznámená sovietska meteorologická družica
štart 25. 6. 1966 (výška 550 - 690 km, obežná doba 97,12 minút, sklon 65,14 °).

Kosmos 133 (7K-OK (A))

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.
Štart 28. 11. 1966.
Počas návratu (1. 12. 1966, pri 5. pokuse o pristánie) sa rozpadla návratová kabína.

Kosmos 135

- ZSSR
družica
družica mala za úlohu registrovať mikrometeority.

Kosmos 140

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.
Štart 7. 2. 1967.
Pristátie 9. 2. 1967.
Na Zem pristál pristávací modul, ale bol prepálený.

Kosmos 142

- ZSSR
družica
prieskum ionosféry.

Kosmos 144

- ZSSR
meteorologická družica systému Meteor. Jej dráha bola kolmá na dráhu s družicou Kosmos156.
Sklon dráhy k rovníku bol 81,2 °.

Kosmos 146

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.

Kosmos 149kotva

- ZSSR
družica
výskum tepelného žiarenia atmosféry a povrchu Zeme
kozmická strela aerodynamicky stabilizovaná zvláštnym prstencom.

Kosmos 154

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.

Kosmos 156

- ZSSR
meteorologická družica systému Meteor. Jej dráha bola kolmá na dráhu s družicou Kosmos144. Sklon dráhy k rovníku bol 81,2 °.

Kosmos 163

- ZSSR
družica
družica mala za úlohu registrovať mikrometeority.

Kosmos 166

- ZSSR
družica
výskum krátkovlnného žiarenia Slnka.

Kosmos 184

- ZSSR
meteorologická družica.

Kosmos 186 (7K-OK No. 6)

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz pre spojenie s loďou 7K-OK No. 5 (pôvodne Sojuz 2). Loď 7K-OK No. 5 (pôvodne Sojuz 2) zničená autodeštrukčnou náložou vo výške 60 - 70 km v oblasti Irkutska.
Prevedené automatické spojenie s Kosmos 188 30. 10. 1967.

Kosmos 188 (7K-OK No. 5)

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.
Prevedené automatické spojenie s Kosmos 186 30. 10. 1967.
Pre nepresné pristánie bola pristávacia kabína zničená samodeštrukčným zariadením vo výške 60 - 70 km.

Kosmos 196

- ZSSR
družica
výskum hmoty a zloženia vysokej atmosféry.

Kosmos 206

- ZSSR
meteorologická družica.

Kosmos 212

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.
Automatické spojenie s Kosmos 213 15. 4. 1968.

Kosmos 213

- ZSSR
skúšobná loď typu Sojuz.
Automatické spojenie s Kosmos 212 15. 4. 1968.

Kosmos 215

- ZSSR
družica
výskum krátkovlnného žiarenia z vesmíru, prvá sovietska astronomická družica vybavená ôsmimi ďalekohľadmi.

Kosmos 225

- ZSSR
družica
prieskum korpuskulárneho žiarenia, kozmického žiarenia a radiačných pásov.

Kosmos 226

- ZSSR
meteorologická družica.

Kosmos 230

- ZSSR
družica
výskum krátkovlnného žiarenia Slnka.

Kosmos 238

- ZSSR
posledná skúšobná loď typu Sojuz.

Kosmos 243

- ZSSR
družica
výskum tepelného žiarenia atmosféry a povrchu Zeme, výskum oceánov, návrat za 11 dní.

Kosmos 259

- ZSSR
družica
prieskum ionosféry.

Kosmos 261

- ZSSR
družica
prieskum korpuskulárneho žiarenia a meranie parametrov vysokej atmosféry a polárnej žiary.

Kosmos 262

- ZSSR
družica
výskum krátkovlnného žiarenia z vesmíru, astronomická družica vybavená 16 kanálovým fotometrom.

Kosmos 264

- ZSSR
družica
kozmického žiarenia a radiačných pásov, návrat za 13 dní.

Kosmos 320

- ZSSR
družica
výskum tepelného žiarenia atmosféry a povrchu Zeme
druhá "kozmická strela " (pozri Kosmos 149).

Kosmos 321

- ZSSR
družica
prieskum magnetického poľa Zeme.

Kosmos 336

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970
vypustených 8 družíc.

Kosmos 337

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 338

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 339

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 340

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 341

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 342

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 343

- ZSSR
družica
vypustená 25. 4. 1970.

Kosmos 348

- ZSSR
družica
prieskum korpuskulárneho žiarenia a meranie parametrov vysokej atmosféry a polárnej žiary v spolupráci socialistických zemí.

Kosmos 368

- ZSSR
biologická družica
štart: 9. 10. 1970
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť 6 dní, návrat na Zem.

Kosmos 381kotva

- ZSSR
družica
prieskum ionosféry, názov Ionozond.

Kosmos 386

- ZSSR
družica
výskum oceánov, návrat za 13 dní.

Kosmos 500

- ZSSR
družica
vypustená 10. 7. 1972.

Kosmos 605

- ZSSR
biologická družica, prvé kompletné kozmické biologické laboratórium, kde pokusnými objektmi boli laboratórne krysy, korytnačky, hmyz a ďalšie biologické vzorky
štart: 31. 10. 1973
hmotnosť 5900 kg
životnosť 22 dní, návrat na Zem.

Kosmos 637

- ZSSR
stacionárna komunikačná družica
štart 26. 3. 1974.

Kosmos 638

- ZSSR
bezpilotná skúška upravenej lode Sojuz na program Sojuz - Apollo.

Kosmos 672

- ZSSR
bezpilotná skúška upravenej lode Sojuz na program Sojuz - Apollo.

Kosmos 690

- ZSSR
biologická družica
štart: 22. 10. 1974
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť 21 dní, návrat na Zem.

Kosmos 693

- ZSSR
družica
výskum tepelného žiarenia atmosféry a povrchu Zeme
sledovala topenie sa ľadu v Antarktíde, návrat za 12 dní.

Kosmos 699

- ZSSR
družica
na družici bol inštalovaný iontový motor.

Kosmos 777

- ZSSR
družica
na družici bol inštalovaný iontový motor.

Kosmos 782

- ZSSR
biologická družica, prevádzané pokusy aj na centrifúge, ktorá imitovala zemskú tiaž
štart: 25. 11. 1975
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť 20 dní, návrat na Zem.

Kosmos 900

- ZSSR
družica
prvá družica zo zdokonalenej série AUOS.

Kosmos 912

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 26. 5. 1977
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 936

- ZSSR
biologická družica, prevádzané pokusy aj na centrifúge, ktorá imitovala zemskú tiaž
štart: 3. 8. 1977
hmotnosť 5 900 kg
životnosť 19 dní, návrat na Zem.

Kosmos 948

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 2. 9. 1977
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 963

- ZSSR
geodetická a meteorologická družica (pozri Meteosat 1)
štart: 23. 11. 1977
životnosť 3.000 rokov.

Kosmos 1000

- ZSSR
prvá oficiálna navigačná družica vypustená v rámci systému Cikada
štart: 31. 3. 1978
hmotnosť 700 kg
životnosť 1. 200 rokov.

Kosmos 1001

- ZSSR
bezpilotná skúšobná loď typu Sojuz T.

Kosmos 1010

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 23. 5. 1978
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1027

- ZSSR
navigačná družica
štart: 27. 7. 1978
hmotnosť 700 kg
životnosť 1. 200 rokov

Kosmos 1033

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 3. 10. 1978
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1076

- ZSSR
družica
prvá sovietska družica pre výskum oceánov, program OKEAN
štart: 12. 2. 1979
hmotnosť 700 kg
životnosť aktívna 60 rokov.

Kosmos 1102

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 25. 5. 1979
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1104

- ZSSR
navigačná družica
štart: 31. 5. 1979
hmotnosť 700 kg
životnosť 1. 200 rokov

Kosmos 1105

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 8. 6. 1979
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1106

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 12. 6. 1979
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1115

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 13. 7. 1979
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1118

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 27. 7. 1979
hmotnosť 5. 700 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1119

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 3. 8. 1979
hmotnosť 5. 700 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1122

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 17. 8. 1979
hmotnosť 5. 700 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1123

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 21. 8. 1979
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1127

- ZSSR
družica pre diaľkový prieskum Zeme
štart: 5. 9. 1979
hmotnosť 6. 300 kg
životnosť aktívna 13 dní
návrat na Zem.

Kosmos 1129

- ZSSR
biologická družica
štart: 25. 9. 1979
hmotnosť 5. 900 kg
životnosť 18 dní, návrat na Zem.

Kosmos 1151

- ZSSR
družica
výskum oceánov, program OKEAN.

Kosmos 1267

- ZSSR
prototyp modulu orbitálnej stanice.
Štart 25. 4. 1981, hmotnosť asi 16.000 kg.
So stanicou Saljut 6 sa spojil 19. 6. 1981 7:52 SEČ.

Kosmos 1275

- Rusko
družica.
Jej úlomok ohrozil 17. 3. 2009 existenciu stanice ISS. Úlomky o veěkosti cca 12 cm prelietali okolo stanice rýchlosťou 32.000 km/hod vo vzdialenosti necelých 5 km., najbližší prelet bol o 8:14 SEČ vo vzdialenosti 790 m.

Kosmos 2251

- Rusko
vojenská družica
štart 1993.
Hmotnosť 950 kg.
12. 2. 2009 sa družica zrazila s americkou komunikačnou družicou Iridium 33 vo výške 790 km nad Sibírou.
Jedná sa o vôbec prvú zrážku dvoch družíc vyslaných zo Zeme.

Kosmos 2387

- Rusko
vojenská družica
štart 25. 2. 2002 17:26 UT
nosič Sojuz U.

Kosmos 2421

- Rusko
vojenský satelit.
Vyradený vo februári 2008.
Po kolízii s kozmickým smetím sa rozpadol.

Kosmos 2425
(2006-062A)

- Rusko
družica typu Urgan-M
súčasť ruského vojenského navigačného systému GLONASS.
Štart 25. 12. 21:18:12: SEČ (Proton-K/DM-2).

Kosmos 2426
(2006-062A)

- Rusko
družica typu Urgan-M
súčasť ruského vojenského navigačného systému GLONASS.
Štart 25. 12. 21:18:12: SEČ (Proton-K/DM-2).

Kosmos 2427
(2006-062A)

- Rusko
družica typu Urgan-M
súčasť ruského vojenského navigačného systému GLONASS.
Štart 25. 12. 21:18:12: SEČ (Proton-K/DM-2).

Kosmos B

- ZSSR
dvojstupňová nosná raketa odvodená od balistickej rakety stredného doletu SS-4 Sandal používaná od roku 1962
motory: 1. stupeň RD-214, 2. stupeň RD-119
nosnosť rakety okolo 500 kg
od roku 1979 sa nepoužíva.

Kosmos C

- ZSSR
dvojstupňová nosná raketa na kvapalné pohonné hmoty odvodená od SS-5 Skean používaná od roku 1964
motory: 1. stupeň RD-216, 2. stupeň motor s ťahom asi 240 - 300 kN, nosnosť na nízku obežnú dráhu sa odhaduje na 1. 500 kg

Kosmos F

- ZSSR
nosná raketa odvodená od SS-9 Scarp používaná od roku 1972
existuje v dvoch trojstupňových variantoch líšiacich sa posledným stupňom
v jednej z nich je motor tretieho stupňa niekoľkokrát reštartovateľný
nosnosť sa odhaduje na niekoľko ton (3.000? kg).

kosodĺžnik

- rovnobežník, ktorého uhly nie sú pravé (nie rovné 90 °); kosouhlý rovnobežník, ktorého protiľahlé strany sú rovnako dlhé.

kososť

- šikmosť.

kosoštvorec

- kosouhlý rovnobežník, ktorého všetky strany sú rovnako dlhé.

Kosovel, Srečko

- Slovinsko; 1904 - 1926; básnik.

Kosovo

Kosovo

- republika na Balkáne.
Hlavné mesto Priština.
1999: oficiálna súčasť Srbska a Čiernej Hory (pod správou OSN).
17. 2. 2008: vyhlásenie nezávislosti.
21. 1. 2009: začínajú pôsobiť Kosovské bezpečnostné sily (KSF).

Kosovo pole

- kotlina v Juhoslávii. 1072: Gréci tu premohli odboj Bulharov a Srbov. 15. 6. 1389: boli tu Srbi porazení Turkami - Vidov dan, smútočný deň Srbov.

Kossel, Albrecht

- Nemecko; 1853 - 1927; fyziológ. Nobelova cena.

Kossuth, Ferenc

- Maďarsko; 16. 11. 1841 (Pešť) - 25. 5. 1914 (Budapešť); inžinier a politik. Otec Lájos. Špecialista na dopravné stavby. Do roku 1894 v emigrácii. 1895: poslanec uhorského snemu a predseda Nezávislej strany. 1906 - 1910: uhorský minister obchodu. .

Kossuth, Lajos

- Maďarsko; 19. 9. 1802 (Monok) - 20. 3. 1894 (Turín); politik, advokát, publicista a revolucionár. Syn Ferenc. 1825: v uhorskom zemskom sneme ako vodca liberálnej opozície. 1937 - 1840: väznený. 1848 - 1849: vodca revolúcie. 1849: zvolený prezidentom maďarského nezávislého štátu. Uskutočnil rad pokrokových reforiem. po porážke revolúcie emigroval. Stal sa symbolom túžby maďarského ľudu po slobode.

Kost

- ČR; hrad vo východných Čechách, založený v 14. storočí Benešom z Vartenberka. Sídlo Mikuláša Zajíce z Hazmburku neskôr rodu Bíberštejnov a Lobkovicov. Dnešnú podobu hrad dostal v 16. storočí. Vojensky bol naposledy činný v noci 28. - 29. 6. 1866 (Rakúšania odrazili pruský útok, prusko - rakúska vojna).

Kostarika (Kostarická republika)

- República de Costa Rica; republika v Strednej Amerike. Rozloha 50.700 km². Hlavné mesto San José. 1502: pristál Krištof Kolumbus a nárokoval Kostariku pre Španielsko. Indiánske obyvateľstvo bolo uvrhnuté do nevoľníctva. V 2. polovici 16. storočia začlenená do Guatemalského generálneho kapitanátu. 1821: získal nezávislosť v rámci Spojených stredoamerických provincií. 1823 - 1838: člen Stredoamerickej únie. 1839: samostatná republika. 1824: zrušené otroctvo. 1849 - 1859: buržoázne reformy J. R. Mora. 1948 - 1949: po sporných voľbách občianska vojna. 1949: nová ústava, zrušenie armády. 1987: prezident Sanchez získava Nobelovu cenu za mier.

kostálny

- rebrový.

Kostecký, Lubomír

- ČR; * 1922; huslista. Člen Smetanovho kvarteta.

Kostelecký, David

- ČR; * (Brno); športový strelec, trapista.
2008: 1. miesto v trape na LOH v Pekingu.

Kostelič, Ante

- Chorvátsko; hádzanár a hádzanársky tréner. Dcéra Janica. Syn Ivica. Od roku 1991 sa venuje lyžiarskym kariéram svojich detí.

Kostelič, Ivica

- Chorvátsko; lyžiar. 2003: majster sveta v slalome.

Kostelič, Janica

- Chorvátsko; lyžiarka. 2002: olympijská víťazka v zjazde , slalome a kombinácii. Päťnásobná majsterka v sveta v rokoch 2003 2005. 2001, 2003: víťazka Svetového poháru.

Kostelka, Miroslav

- ČR
politik.
2003, 2004: minister obrany.

Kostenjuková, Alexandra

- Rusko
šachová veľmajsterka.

Kostenková, Lina

- Ukrajina
* 1930
básnička.

Dielo:
Plachty
Púť srdca.

kosti, zápästné

- osem kostí tvoriacich zápästie.

kosti, záprstné

- päť dlhých kostí ruky vedúcich k prstom.

kostica

- rohovinová doska v ústnej dutine veľrýb. Použitie v galantérii.

kostička, karpálna

- kostička zápästná.

kostičky, sezamové

- (v anatómii) umiestnené v šľachách, tvarom podobné semenám sezamu.

kostihoj lekársky

- Symphytum officinale; liečivá rastlina. Táto rastlina obsahuje alantoín, ktorý pomáha uvoľňovať bolesť a dokáže liečiť zlomeniny. Ako obklad môže byť používaný na pomliaždeniny, porezaniny, popáleniny, pri presilení svalov. Teplý obklad je dobrý proti vredom. Vnútorné užitie sa pre vysoký obsah alkaloidov neodporúča. Kostihojový olej na bolesť svalov a kĺbov.

Kostka, Bohuš z Postupic

- ČR; † 1505; šľachtic. Prívrženec Jednoty bratskej.

Kostka, Ferdiš

- SR; 1878 - 1951; ľudový keramik. Žil v Stupave u Bratislavy. Autor úžitkových predmetov i figurálnej keramiky. Zaslúžilý umelec.

Kostka, Jozef

- SR; * 1912; sochár. Profesor Vysokej školy výtvarnej v Bratislave. Národný umelec.

Kostka, Oldřich

- ČR; 1924 - 1960; meteorológ. Zahynul pri požiari stanice v Antarktíde.

Kostka, Petr

- ČR, herec. Dcéra Tereza (herečka; matka Carmen Mayerová).

Kostka, Zdeněk z Postupic

- ČR; 1438 - 1468; šľachtic a politik. Pražský kastelán. Stúpenec Jiřího z Poděbrad.

Kostka, Vladimír

- ČR
* (Třebíč)
† 18. 9. 2009
hokejový tréner.
1957: tréner reprezentácie.
1961 - 1962: tréner reprezentácie (1962: 2. miesto na ZOH v Grenobli).
1972: tréner reprezentácie (1. miesto na MS, 3. miesto na ZOH v Sappore).
1968 - 1973: tréner reprezentácie (1969: 2x na ms v Štokholme porazil ZSSR)
1973: uvedený do siene slávy IIHF..

Kostková, Terezakotva

- ČR
* 14. 6. 1976 (Praha)
herečka.
Otec Petr (herec). Matka Carmen Mayerová.
27. 12. 2006 sobáš s divadelným režisérom a riaditeľom Divadla pod Palmovkou Petrom Kracikom.

Filmografia:
Proč bychom se netopili (TV seriál)
Pojišťovna štěstí (TV seriál).

kostnatenie
osifikácia

- proces premeny chrupavky v kostné tkanivo.

kostnica

- priestor na cintoríne, kde sa ukladali ostatky z hrobov, ktoré uvoľnili miesto novým hrobom. Zvyčajne sa jednalo o zvislú šachtu, do ktorej boli ostatky po exhumácii ukladané spoločne.

Kostnica
Kostanz

- Nemecko
mesto u Bodamského jazera na švajčiarskej hranici. Pamiatky na Jána Husa, ktorý tu bol upálený (1415).

kostol

- kresťanská náboženská stavba slúžiaca k obradom. Vchod do budovy je vždy orientovaný na západ a oltár na východ.

kostol, kolegiátny

- kostol vlastným majetkom kryjúci hmotné zaopatrenie kanonikov konajúcich tu stále bohoslužby alebo chórové modlitby.

kostol Petra a Pavla

- ČR
Karlove Vary.
Prvý pravoslávny kostol v bývalom Rakúsko-Uhorsku.
Bol otvorený v roku 1897.

kostol, simultánny

- slúžiaci paralelne niekoľkým vierovyznaniam.

kostol, tribúnový

- kostol s podklenutým priestorom vo veži, emporový.

Kostolanský, Peter

- ČR; * 8. 8. 1985; futbalový brankár.

Kostomarov, Mykola

- Ukrajina; 18171885; historik, spisovateľ a politik.

Kostov, Trajčo

- Bulharsko; 1897 - 1949; politik. 1920: člen BKS. 1923: účastník septembrového povstania. 1924 - 1929: väznený. 1944 tajomník ÚV BKS, člen politbyra, miestopredseda vlády. 1949: falošne obvinený a popravený. 1962: rehabilitovaný.

kostra

- sceletum, skelet; súbor kostí v živočíšnom i ľudskom (233) tele spojených vzájomne pevne (väzivom, chrupavkou, kosťou) alebo pohybovo (kĺbom).

Kostra, Ján

- SR; * 1910; básnik. Dielo: Hniezda; Moja rodná; Presila smútku; 1943: Ave Eva; Javorový list; Báseň, dielo tvoje.

kostrč

- coccyx; splynuté štyri kostrčové stavce, spodná časť chrbtice.

Kostrzewa, Wera

- Poľsko; 1879 - 1939; revolucionárka. 1900: členka Poľskej socialistickej strany. 1918 - 1930: členka ÚV a politbyra KS Poľska. 1930: odchod do ZSSR. 1937: obvinená z protisovietskej činnosti a uväznená. 1956: rehabilitovaná.

Kostufra

- Komunistická študentská frakcia - vysokoškolské združenie československých komsomolcov a členov KSČ v rokoch 1922 - 1938. Tlačový orgán Avantgarda (192 - 1929).

Kostyčev, Pavel Andrejevič

- Rusko; 1845 - 1895; pedológ. Profesor poľnohospodárskeho inštitútu na univerzite v Petrohrade.

kostým

- dámsky odev zložený zo sukne a kabátu. Tiež odev slúžiaci ku prestrojeniu, k divadlu a podobne.

kosť, holenná

- silná kosť dolnej polovice spodnej končatiny. U človeka nesie väčšinu záťaže

kosť, hrudná

- plochá kosť spájajuca rebrá.

kosť, kľúčna

- nesia pažu a umožňuje je pohyb rôtnymi smermi.

kosť, krížová

- spodná časť chrbtice, 5 stavcov nad kostrčou.

kosť, lýtková

- menšia, slabšia z dvoch kostí spodnej polovice dolnej končatiny (a kosť holenná).

kosť, sépiová

- vápenná doštička v plášti sépie obecnej, pozostatok ulity. Podáva sa vtákom v klietkach pre vápenitý obsah.

kosť, sfenoidálna

- klinová kosť.

kosť, stehenná

- najdlhšia a najsilnejšia kosť v ľudskom tele.

kosť, vretenná

- dlhá kosť predlaktia.

Kosumi, Bajram

- Kosovo; politik. 2005: premiér.

Kosy

- (zastaralo, ľudovo) súhvezdie Orion.

Kosygin, Alexej Nikolajevičkotva

- ZSSR
* 1904
politik a štátnik.
1927: člen KSSZ.
1939: člen ÚV.
1948 - 1952 a 1960: člen predsedníctva ÚV.
1960 - 1964: prvý námestník predsedu rady ministrov.
1964, 1965, 1966, 1967: premiér.

Koszewski, Irvin "Zabo"Zabo Koszewski

- USA
*24. 8. 1924 (Collingswood)
† ?. 3. 2009 (Pennsylvánia)
kulturista.
Súťažil vyše dvadsať rokov, začínal 4. miestom na AAU Mr. New Jersey v roku 1947 a končil rovnakou priečkou na IFBB Pro Mr. World v roku 1970.
1967: Mr. International.

Kosztolányi, Dezsö

- Maďarsko;
* 1885
† 1936
novelista a románopisec.

Dielo:
Slúžka (román)
Krvavý básnik Nero (román)
Pavučina.

Kościuszko, Tadeusz

- Poľsko
* 1746
† 1817
revolucionár.
1776 - 1783: dobrovoľník v severoamerickej armáde proti Anglicku. Pobočník Washingtona. Po návrate do Poľska bojoval proti Targovickej konfederácii magnátov.
Stál v čele povstania v roku 1794. Zrušil nevoľníctvo tzv. poslaneckým univerzálom. Po páde povstania bol zajatý ruskými vojskami. Do roku 1796 väznený v Petrohrade. Potom žil v emigrácii.

košeľa, hnedá

- Nemecko
pomenovanie oddielov SA (podľa farby uniformy).

košenila

- E 120.

Koševoj, Oleg Vasiljevič

- ZSSR
* 1926
† 1943
organizátor Mladej gardy v Krasnodone.
Umučený nacistami.
Hrdina ZSSR.

košér

- podľa židovského rituálu čisté jedlo, pripravené a povolené ku požívaniu.
- nezávadný, čistý.

košiarovanie

- umiestňovanie zvierat, najmä ovcí, do vymedzeného priestoru (košiara) za účelom hnojenia horských pastvín.

košík, lubový

- košík upletený zo širších tenkých drevených pásov.

košt

- ochutnávka.

koštér

- ochutnávač, ktorý posudzuje a hodnotí kvalitu vína zrakom, čuchom a ochutnávaním.

koštovanie

- ochutnávanie.

Koštunica, Vojislav

- Juhoslávia/Srbsko a Čierna Hora; politik. 2002: prezident. 2004, 2005, 2006, 2007: srbský premiér.

Košťál, Pavel

- ČR, * 17. 9. 1980; futbalista.

Kotalík, Jiří

- ČR; * 1920; historik a teoretik umenia. Profesor AVU v Prahe. Riaditeľ Národného múzea v Prahe. Člen korešpondent ČSAV. Zaoberá sa dejinami a teóriou umenia z 19. a 20. storočia.

kotangens

- kotangenta; goniometrická funkcia (pomer priľahlej odvesny pravouhlého trojuholníka ku protiľahlej), skratka cotg. Reciproká hodnota tangenty toho istého uhla.

kotangentoida

- graf funkcie kotangenty.

Kotarbiński, Tadeusz

- Poľsko; * 1886; logik a filozof. Zakladateľ tzv. praxeológie a spoluzakladateľ sémantiky.

Kotaška, Ivo

- ČR; * 26. 1. 1980; hokejista.

kotec

- box; ohraničené miesto pre chov zvere.

Kotek, Vojta

- ČR; * 8. 1. 1988; herec, hudobník. Člen skupiny ROHlick. Filmografia: Pojišťovna štěstí (TV seriál); Snowboarďáci; 2006: Rafťáci.

Koteľnikov, Gleb Jevgenievič

- Rusko; 1872 - 1944; vynálezca. 1911: dáva si patentovať torbový padák (RK - 1). Prvých 70 kusov bolo vyrobených v roku 1914.

Koteľnikov, Vladimir Alexandrovič

- ZSSR; * 1908; akademik a člen prezídia AV ZSSR. Zahraničný člen ČSAV. Riaditeľ Ústavu rádiotechniky a elektroniky AV ZSSR.

Kotenočkin, Andrej

- Rusko; * 1958; režisér. Otec Vjačeslav. Po smrti otca prebral réžiu kresleného seriálu Len počkaj, zajac.

Kotenočkin, Vjačeslav

- ZSSR; † 2000; animátor. Syn Andrej (alebo Alexej?). Autor kresleného seriálu Len počkaj, zajac!, ktorý vznikol v roku 1968.

Kotěra, Jan

- ČR; 1871 - 1923; architekt. 1907: dokončuje stavbu Národného domu v Prostějove (secesia). Dielo: právnická fakulta UK v Prahe; múzeum v Hradci Králové; Petekov, Laichterov a Urbánkov dom; vila v Prahe.

kothón

- dvojitý (obchodný a vojenský) púnsky prístav v Kartágu.

kothurny

- (vysoké) drevené črievice.

kotilión (cotillon)kotva

- francúzsky spoločenský tanec s početnými figúrami. Obľúbený najmä v 19. storočí.
- drobný darček, ktorý dávala tanečnica tanečníkovi na plese.

Kotini

- keltský kmeň sídliaci do 3. storočia na Morave a Slovensku.

kotinín

- močový metabolid nikotínu.
Produkt metabolizácie nikotínu najmä v pečeni.

Kotík, Jan

- ČR; * 1916; maliar, grafik a priemyselný výtvarník. Teoretik a publicista.

Kotík, Jan Jakub

- ČR; † 13. 12. 2007; výtvarník. Otec Petr (skladateľ). Matka Charlotta (historička umenia). Autor politicky angažovaných diel.

Kotík, Petr

- ČR; skladateľ. Syn Jan Jakub. V 60.-tych rokoch emigroval aj s matkou syna Charlottou do USA.

Kotík, Pravoslav

- ČR; 1889 - 1970; maliar a grafik. Zaslúžilý umelec.

Kotíkova, Charlotta

- ČR; * 1942; kunshistorička. Pravnučka T. G. Masaryka. Matka Herberta (otec Herbert Masaryk). Manžel Petr Kotík (hudobník. Syn Tomáš; Jan. 1970: odchod do USA. )

Kotleba, Marián

- SR; politik. 2006: predseda Slovenskej pospolitosti - Národnej starny (1. 3. 2006 rozpustenej).

kotlina

- zníženina na zemskom povrchu s miernymi svahmi a rovným dnom.

Kotljarevskyj, Ivan

- Ukrajina; 1769 - 1838; básnik a dramatik. Dielo: Aeneida (travestia z Vergília).

koto

- japonský strunný hudobný nástroj.

kotol, parný

- parný generátor, zariadenie slúžiace ku výrobe a dodávke pary. Pozostáva z tlakovej časti, zo spaľovacieho zariadenia (ohniska), nosnej konštrukcie a armatúr.

Kotov, Oleg

- Rusko; kozmonaut (100. ruský). Let na ISS.

kotónkotva

- v textilnom slangu kotónový stroj.

kotónizácia

- zbavlňovanie, premena ľanového vlákna na vlákno podobné bavlne.

Kotrba, Karel

- ČR; 1893 - 1938; sochár.

Kotrbová, Jorga

- ČR; herečka.

Kotrla, Jindřich

- ČR; * 7. 3. 1975; hokejista.

Kotrlý, Josef

- ČR; právnik. Protagonista kapitulácie (textu) nemeckých vojsk v Prahe.

Kottlak, James

- USA; * 26. 12. 1962 (Los Angeles); bubeník. Hral vo formáciách Warrant a War&Peace. V roku 1996 prišiel do skupiny Scorpions, kde nahradil za bicími dlhoročného člena Hermana Rarebella.

koturn

- črievica so silnými podošvami. Obuv hercov v antickej tragédii, jeden zo symbolov tragédie. Hra na koturnoch - nadnesený spôsob hry.

kotúč, Nipkowov

- snímací kotúč s otvormi rozloženými v špirále, ktorý umožnil rozklad obrazu na svetelné body (podľa Paula Nipkowa).

kotva

- v stavebníctve pomocná konštrukcia (lano, tyč, nosník a podobne) pevne uchytená v murive, v kotvovom bloku a druhým koncom v konštrukcii, ktorej stabilitu ma istiť.

kotva, lodná

- dvojitý až štvornásobný hák slúžiaci k upútaniu plavidla pri kotvení.

kotva, magnetu

- v elektrotechnike súčasť z feromagnetických látok (mäkká oceľ, oceľový plech) uzatvárajúci cestu magnetických silokriviek alebo otáčavá časť stejnosmerného stroja, ktorej vinutím pripojeným ku komutátoru prechádza hlavný prúd stroja.

Kotva, Václav

- ČR; † 3. 11. 2004; herec a zakladajúci člen Činoherného klubu.

Kotzebue, Otto

- Rusko; 1787 - 1846; moreplavec. 1803 - 1826: podnikol 3 cesty okolo sveta.

Kotzias, Kostas

- Grécko; * 1921 (Atény); spisovateľ. Pôvodne študoval medicínu. Dielo: 1946: Prebudenie (divadelná hra); 1957: Začadené nebo (román; česky 1963); Šachta číslo 7 (román). Filmový scenár: Predmestie snov.

Kotzmanová, Alena

- ČR; * 1974; fotografka. Absolvovala fotografiu na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe pod vedením Pavla Štechu. Dielo: 2001 - 2004: Klasika (cyklus).

Koťátko, Jiří

- ČR; 1899 - 1962; marxistický ekonóm. Profesor Vysokej školy poľnohospodárskej. Zaoberal sa ekonomikou socialistického poľnohospodárstva.

Koucký, Vladimír

- ČR; * 1920; politický pracovník. 1944 - 1971: člen ÚV KSČ. 1952 - 1953 a 1955 - 1958: šéfredaktor Rudého práva. 1958 - 1968: tajomník ÚV KSČ. 1968 - 1970: veľvyslanec v Moskve. 1970: veľvyslanec v Bruseli.

kouč (coach)kotva

- v športovom slangu vedúci družstva, mužstva, tréner.

koučovanie

- vedenie športového družstva, najmä takticky, pri stretnutí.

koučovať

- v športovom slangu viesť družstvo, mužstvo.

Kouba, Pavel

- ČR
* 23. 4. 1953 (Písek)
filozof.
Zakladateľ Archívu Jana Patočky.
1999: riaditeľ Ústavu pre filozofiu a religionistiku Filozofixkej fakulty UK v Prahe.

Koudelka, Josef

- ČR
* 10. 1. 1938 (Boskovice)
fotograf.
Je členom agentúry Magnum Photos.
1961: prvá výstava.
1962: začína fotografovať Rómov.
1968: fotografie z priebehu okupácie ČSSR boli tajne vyvezené do agentúry Magnum Photos, ktorá ich uverejnila bez mena autora (ku ich autorstvu sa priznal až po 16-ich rokoch, keď v Českoslovnsku zomrel otec).
1970: na pozvanie Magnum Photos odchádza do zahraničia.
Keď chce na veľvyslanectve v Londýne pedĺžiť pobyt, je odmietnutý. Žiada o britský azyl.
1992: vo francúzsku menovaný Rytierom rádu krásnych umení a literatúry.

Dielo:
Exily
Cikáni (cyklus, výber vyšiel vo Francúzsku).

Kouchner, Bernard

- Francúzsko
politik.
Zakladateľ organizácie Lekári bez hraníc.
2007, 2008: minister zahraničných vecí.

Koukal, Martin

- ČR
* 25. 9. 1978 (Nové Město nad Metují)
lyžiar.
2003: 1. miesto na 50 km voľne na MS.
2005: 3. miesto v tímovom šprinte na MS.

Koukolík, František

- ČR
* 22. 11. 1941 (Praha)
patológ.
Populizátor vedy (neurológie).
2003: otvoril Národné referenčné laboratórium pre priónové choroby.

Dielo:
Mozek a duše
Mravenec a vesmír.

Je po ňom pomenovaná planétka objavená v roku 1997.

Koula, Jan

- ČR
* 1855
† 1919
architekt, maliar a spisovateľ.
Syn Jan E. Koula.
Profesor Vysokej školy technickej v Prahe.

Koula, Jan E.

- ČR
* 1896
architekt.
Otec Jan.
Profesor Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.

Kouřil, Jan

- ČR; diplomat.
2009: chargé d'affaires v Teheráne (Irán).

Kouřil, Miroslav

- ČR; * 1911; divadelný výtvarník a teoretik. Riaditeľ Scénografického ústavu v Prahe.

Kousal, Miloslav

- ČR; * 19. 10. 1978; futbalista.

Kout, Jiří

- ČR; dirigent.

Koutecký, Jaroslav

- ČR; * 14. 10. 1922 (Kroměříž), † 10. 8. 2005 (Berlín); chemik. Venoval sa fyzikálnej chémii - elektrochémii, kvantovej chémii povrchových javov, fotochémii a fyzike klastrov. 1941 - 1945: laborant v Chemickom ústave Baťových závodov v Zlíne. 1948: absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK v Prahe (teoretická fyzika). 1948 - 1949: väznený za pokus o ilegálne prekročenie hraníc. 1965 - 1967: pôsobí na Johns Hopkins Univerzity v Baltimore v USA ako hosťujúci profesor. 1967: menovaný profesorom na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe. 1969: zvolený členom Medzinárodnej akadémie kvantovo molekulových vied. 1969: emigrácia (USA).

Koutecký, Ladislav

- ČR; * 10. 61956 - (Praha), † 13. 4. 2006 (Praha); dokumentarista. 1982: ukončil štúdia na FAMU v Prahe (film Dialog). 1982: režisér Videostudia Českého vysokého učení technického. V roku 1991 začal učiť na katedre dokumentárnej tvorby FAMU. Tragicky zahynul pri natáčaní dokumentu - spadol z mrakodrapu v Prahe (natáčal film o mladíkovi, ktorý po výškových budovách lozil). Dielo: 1985: Maximalisté v mikrosvětě; 1986: Theatrum Artis; 1990: Ă“Ă“Ă“, my se máme; 1993: Zánik Československa; 2004: Proměny Pražského hradu; Pojď blíž, cukrátko.

Koutek, Jaromír

- ČR; * 1902; geológ. Profesor UK v Prahe. Člen ČSAV. Zaoberal sa najmä rudnými ložiskami.

Koutský, Pavel

- ČR; * 6. 12. 1957 (Praha); animátor. 1983: absolvoval Vysokú školu umeleckopriemyselnú, ateliér afilmovej a tlevíznej grafiky. 1990: pedagóg na FAMU na katedre animovanej tvorby. Filmografia: 1983: Navštivte Prahu; 1985: Dilema; 1986: Curriculum vitae; 1987: Co oko neuvidí; 1992: Ať žije myš; 1994: No comment (1. rada); 1995: Halali (kreslený seriál); 1996: No comment (2. rada); 2000: Média; 2003: Čtyři lásky; 2003: Do pohádky (kreslený seriál).

Koutský, Vladislav

- ČR; * 19. 4. 1985; hokejový brankár.

Kouyate, Lansana

- Guinea; diplomat, politik.
2007: premiér.
20. 5. 2008: odvolaný prezidentom Comté.

kov, Babbitov

- zliatina cínu, antimónu a medi. Používa sa pri výrobe ložísk.

kov, Goslarský

- stredoveké označenie pre zinok. Podľa Goslaru, kde v taviacich peciach vznikal ako biely kov pri výrobe olova a striebra.

kov, Merkúrov

- alchymistické označenie pre ortuť.

kov, Monelov

- striebornobiela zliatina 70% medi a 30% niklu.

kov, Muntzov

- mosadz s prídavkom olova.

kov, stereotypný

- zliatina na odlievanie stereotypov.

kov, Woodov

- zliatina bizmutu (50%), olova (26,7%) a kadmia s nízkym bodom tavenia - 70 °C.

Kovács, Šebastián Andrej

- SR; 1814 (Vozokany) - (Budapešť)1878; chirurg. Založil patologické múzeum so zriedkavými exemplármi. Považovaný za najlepšieho chirurga v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia.

Kovačić, Ante

- Chorvátsko; 1854 - 1889; spisovateľ. Kritizoval upadajúcu šľachtu, malomeštiactvo, klerikalizmus a byrokratizmus.

kovadlinka

- incus; kôstka v dutine stredného ucha.

Koval, Alexander

- SR; politik. Podpredseda ANO. 11. 9. 2005 vylúčený zo strany.

Koval, Charles

- objaviteľ planétky Chiron.

Kovalčuk, Iľja

- Rusko; * 15. 4. 1983; hokejista.

kovalencia

- chemická väzba vzniknutá zdieľaním elektrónových párov.

kovalentný

- pozri kovalentná väzba.

Kovalevská, Sofja (Soňa)

- Rusko/Nemecko; matematička. 1884: prvá univerzitná profesorka matematiky na svete; 1885: vypočítala podmienky stability Saturnovych mesiacov.

Kovalevskij, Alexander Onufrijevič

- Rusko; 1840 - 1901; zoológ a embryológ. Štúdiom zárodkov živočíchov dokázal príbuznosť bezstavovcov a stavovcov. Jeden z hlavných zástancov darwinizmu.

Kovaljonok, Vladimir Vasiljevič

- ZSSR; * 3. 3. 1942 (Beloje); kozmonaut. Let na Sojuz 25, Sojuz 29 (pristátie v Sojuz 31), Sojuz T4. Pobyt na Saljut 6.

Kovaljov, Alexej

- Rusko; * 24. 2. 1973; hokejista.

Kovandi, J. L.

- USA; astronautka. Let na STS-91, STS-99, STS-104.

kovanie

- tvárnenie kovových materiálov zvyčajne za tepla údermi kladiva alebo bucharu alebo tlakom lisu.

kovanie, priame

- prevádza sa priamym úderom kladiva na materiál.

kovanie, rotačné

- prevádza sa na rotačných kovacích strojoch.

kovanie, stavebné

- súčasti, ktorými sa opatrujú okná, dvere, vráta, okenice a podobne. Slúži ku ich spevneniu a zaisteniu ich funkcie(kľučky, závesy, zámky, obrtlíky a podobne).

kovanie, zápustkové

- materiál sa tvaruje vo zvláštnej forme (zápustke), ktorej dutina zodpovedá tvaru hotového výrobku.

kovariancia

- veličina, ktorá charakterizuje spoločnú menlivosť dvoch náhodných premenných; súčinový moment.

Kováč, Michal

- SR; * 9. 8. 1930; 1. prezident Slovenskej republiky. Syn Michal (unesený tajnou službou SR).

Kováč-Martini, Gabriel

- SR; 1782 (Horné Turovce) - 1845 (Bratislava); matematik a prírodovedec. 1807: riaditeľ gymnázia v Modre. 1817: profesor matematiky a fyziky na lýceu v Bratislave (založil na Lýceu prírodovednú zbierku). V spolupráci s nemeckými prírodovedcami sa zaslúžil o ustálenie zemepisnej polohy niektorých miest.

Kovář, Emanuel

- ČR; 1861 - 1898; jazykospytec a národopisec.organizátor Národopisnej výstavy českoslovanskej v roku 1895.

Kovář, Jakub

- ČR; * 19. 7. 1988; hokejový brankár.

Kovář, Oldřich

- ČR; 1907 - 1967; tenorista. Zaslúžilý umelec. Člen ND v Prahe.

Kovář, Robin

- ČR; * 2. 4. 1984; hokejista.

Kovář, Zdeněk

- ČR; 1917 - 21. 6. 2004; sochár a designér. Na Strednej umelecko priemyselnej škole v Zlíne, kde pôsobil, založil špeciálny ateliér tvarovania strojov a nástrojov.

Kovařík, František

- ČR; 1886 - 1984; herec. Zaslúžilý umelec.

Kovařovic, Karel

- ČR; 1862 - 1920; dirigent a skladateľ. 1900 - 1920: šéf opery ND v Prahe. Dielo: Cesta oknem (opera); Psohlavci (opera); Na Starém bělidle (opera).

kovboj (cowboy)kotva

- pasák dobytka na severoamerickej prérii. Zidealizovaný hrdina dobrodružných románov z tohto prostredia.

kovbojka

- literárne alebo filmové dielo zo života kovbojov.
- dobrodružný napínavý neskutočný zážitok.

koverkot

- vlnená látka z česanej priadze.

kovolist

- kovová blana pre kovolistovú tlač (ofset).

kovotlačiteľstvo

- točenie plechu na sústruhu, zhotovovanie dutých telies z plechov (rondelov) ich pritláčaním na otáčajúce sa drevené modely.

Kovpak, Sidor Artemjevič

- ZSSR; 1887 - 1967; partizánsky veliteľ. Hrdina ZSSR.

kov, písmenkový

- literina, písmovina; zliatina olova, antimónu a cínu.

kovy

- chemické prvky s vysokým leskom, ktoré je možné tvarovať tlakom za tepla i za studena (kovanie, lisovanie, valcovanie, tvárnenie) alebo obrábať (rezanie, frézovanie, sústruženie). Vyznačujú sa pevnosťou, tvrdosťou, húževnatosťou a inými vlastnosťami, napr. tepelnou a elektrickou vodivosťou, magnetickými vlastnosťami (železo, nikel, kobalt). Dajú sa tiež taviť a zlievať. V tuhom stave sú kryštalické, s pravidelným usporiadaním atómov v každom kryštále.

kovy, alkalickékotva

- súhrnný názov pre veľmi reaktívne prvky prvej hlavnej podskupiny periodickej sústavy prvkov, jednomocné zásadotorné kovy. Sú to: lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium a francium.

kovy, alkalických zemín

- spoločný názov pre vápnik, báryum a rádium.

kovy, ložiskové

- zliatiny vhodných trecích vlastností, ktorými sa vylievajú panvy klzných ložísk a tak vytvárajú výstelku ložiska. Sú to cínové, olovené zliatiny, prípadne spekané kovy.

kovy, platinové

- najčastejšie sa vyskytujú v spoločnej zliatine, ktorá obsahuje asi 70 - . 85% platiny, 2 - 3% rhódia, 1,5% irídia, 1% paládia a desatiny percenta ruthénia a osmia. Z nich platina a paládium sú tvárne, ostatné sú krehké. Chemicky veľmi odolné.

kovy, platinové ľahké

- ruthenium, rhodium, paládium.

kovy, platinové ťažké

- osmium, irídium a platina.

kovy, žlté

- bronz a mosadze.

kox-

- prvá časť zložených slov majúca význam bedro, bederný.

koxa

- bedro, bederný kĺb.

koxagra

- dna bederného kĺba.

koxalgia

- bolesť v bedre.

koxartróza (koxarhtrosa)

- degeneratívne ochorenie bederného kĺbu.

Koxinga

- Čína pirát. 1. 2. 1662 po 9 mesiacov trvajúcom obliehaní obsadil ostrov Taiwan.

koxitída

- coxitis.

koza

- Capra; rod prežúvavých párnokopytníkov zo skupiny kôz.
- Caprini; skupina prežúvavých párnokopytníkov z čeľade turovitých.

koza, bezoárová

- jeden z predkov kozy domácej.

koza, domáca

- domestikovaná forma kozy keltskej.

koza, kašmírska

- plemeno kôz menšieho vzrastu s dlhými rohmi a s dlhou vlnou, chovaných pôvodne v indických štátoch Kašmír a Bengálsko.

koza, sánska

- mliečne plemeno bielej bezrohej krátkosrstej kozy (podľa kraja a rieky Saane vo Švajčiarsku).

kozačky

- vysoké topánky, čižmy.

Kozak, Ferdo

- Slovinsko; 1894 - 1957; spisovateľ a politik. Dielo: Súčasnosť (Sodobnost).

Kozak, Juš

- Slovinsko; 1892 - 1965; spisovateľ. Biela modrá jedľa; Sentpeter; Rodné mesto; Cela; Drevená lyžica; Masky.

kozáci

- pôvodne nevoľníci, ktorí uprchli zo stredného Ruska. V 15. a 16. storočí sa usádzali na južnom pohraničí ruského a poľsko - litovského štátu, kde vytvorili samosprávne občiny.
- tzv. voľní ľudia; záporožskí, volžskí, severokaukazskí, neskôr jaltskí a sibírski. Zaoberali sa obchodom, poľnohospodárstvom a lovom. Bojovali proti Tatárom a Turkom a domácim feudálom. Obecné zhromaždenie volilo starešinov - atamanov, jesaulov. V 16. a 17. storočí sa ich cárska vláda snažila získať pre stráženie a ochranu hraníc. Mali rôzne výsady.

kozáčik

- kazačok; ukrajinský národný tanec.

Kozáčik, Matúš

- ČR, * 27. 12. 1983; futbalový brankár.

kozák brezový

- Leccinum scabrum; jedlá a chutná huba. Rastie pod brezami neskoro v lete a najmú na jeseň. Je hojný v celom miernom pásme severnej pologule.

kozák

- Leccinum; rod hríbovitých húb. Sú jedlé.

Kozák, Bohumír

- ČR; * 1885; architekt. Projektoval Thomayerovu nemocnicu v Prahe, telefónnu ústredňu v Prahe.

kozák hrabový

- Leccinum rugosum; jedlá a dobrá huba. Rastie pod hrabmi, zriedkavejšie aj pod inými listnatými stromami od júla až do jesene. Praktickí hubári väčšinou nerozoznávajú kozák hrabový od kozáka brezového.

Kozák, Jan

- ČR; * 1921; spisovateľ a publicista. Dielo: Horký dech (poviedka); Marianna Radvaková (poviedka); . . . silná ruka (román); Svatý Michal L. s. c. (román).

Kozák, Jan Blahoslav

- ČR; 4. 8. 1888 - 9. 1. 1974; filozof a protestantský teológ. Profesor UK.

Kozák, Jiří, dr. ing.

- ČR; pozri Václav Aulický.

Kozák, Libor

- ČR; † 2007; horolezec. Zahynul pri výprave na Mount Everest.

kozák osikový

- Leccinum aurantiacum; jedlá a chutná huba. Rastie v listnatých lesoch tam, kde sa vyskytujú (aj ojedinelo) osiky od leta do jesene. Pri kuchynskej úprave zčerná.

Kozák, Václav

- ČR; † 15. 3. 2004; Olympijský víťaz vo veslovaní v roku 1960. V roku 1963 sa stal majstrom Európy. V ankete československých oddielov v roku 1984 sa stal veslárom storočia.

kozák žltopórový
Leccinum nigrescens

- jedlá a chutná huba. Rastie najmä v dubinách, redšie aj v iných listnatých lesoch, hlavne v teplejších krajinách na vápenitých pôdach od júna do septembra.

Kozári

- kmeň žijúci na dolnej Volge okolo X. storočia.

Kozderková, Laďka (Ladislava)

Ladislava Kozderková - ČR; * 26. 6. 1949 - 1986; herečka, speváčka. Otec Ladislav Kozderka. 1. manžel Richard Kubernát (trúbkár). 2. manžel Vlasimil Bedrna (herec). 1961: prvá nahrávka s Gustavom Bromom (Na klouzačce). Od roku 1973 v Kaarlínskom divadle (dovtedy Divadlo Rokoko, Nusel).

Kozejev, K. M.

- Rusko; kozmonaut. Let na Sojuz TM-33.

Kozič, Eduard Nepomuk

- SR; 21. 5. 1829 (Dubnica nad Váhom) - 25. 4. 1874 (Bratislava); fotograf. Zaslúžil sa o vytvorenie snímok pamätihodností Bratislavy a okolia. Vynašiel spôsob prenášania fotografie aj na kožu, porcelán, plátno, email a sklo a vynález si dal patentovať.

kozina

- kozinka; vypracovaná kozia a jahňacia koža.

Kozina, Antonín

- ČR; * 1900; technik. Zaoberal sa hutným inžinierstvom.

Kozina, Jan
Jan Sladký Kozinakotva

- ČR; * 10. 9. 1652 (Újezd u Domažlic), † 28. 11. 1695 (Plzeň, popravený); sedliak. Vlastným menom Jan Sladký. Vodca povstania Chodov proti Lamingenzovi z Albenreuthu (Lomikarovi).

Kozincev, Grigorij Michajlovič

- ZSSR; * 1905; scenárista, režisér. Filmografia: Trilógia o Maximovi; Víťaz nad smrťou; Don Quichote; Hamlet.

kozlík lekársky

- baldrián; ružovo kvitnúca bylina, ktorej oddenok obsahuje páchnucu silicu používanú v lekárnictve.

Kozlov, Dmitrij Iľjič

- ZSSR
† 7. 3. 2009
raketový konštruktér.
Riadil vývoj medzikontinentálnej balistickej strely R-7.

Kozlov, Frol Romanovič

- ZSSR
* 1908
† 1965
politik.
1952: člen ÚV KSSZ.
1957: predseda rady ministrov RSFSR.
1958: námestník predsedu rady ministrov ZSSR.
1960: tajomník ÚV KSSZ.
1962: člen prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR.
1964: pre chorobu uvoľnený zo všetkých funkcií.

Kozlov, Ivan Ivanovič

- Rusko
* 1779
† 1840
romantický básnik.
Bol slepý.

Kozlov, Peter Kuzmič

- Rusko
* 1863
† 1935
cestovateľ po Strednej Ázii.

Kozlov, Viktor

- Rusko
* 14. 1. 1975
hokejista.

Kozmál, František

- SR
* 1901
chemik.
Člen korešpondent ČSAV. Profesor Slovenskej vysokej školy technickej. Riaditeľ Ústavu dreva, celulózy a chemických vlákien SAV.

kozmetika

- starostlivosť o zachovanie telesnej krásy, prípadne odstránenie alebo zakrytie ich nedostatkov.
- odvetvie zaoberasjúce sa touto starostlivosťou.
- prodtriedky pre takúto starostlivosť.

kozmetika, laserová

- kozmetika uskutočňujúca kozmetické úpravy na koži a pod. pomocou laseru.

kozmetológia

- vedecká kozmetika.

Kozmická loď 1

- ZSSR
družica u ktorej sa nepočítalo s návratom na Zem - testovanie nosiča Vostok; štart 15. 5. 1960;

Kozmická loď 2

- ZSSR
biologická družica so psami Belka a Strelka; štart: 19. 8. 1960; hmotnosť 4. 600 kg; životnosť 1 deň, prvý návrat živých tvorov z vesmíru na Zem.

Kozmická loď 3

- ZSSR
biologická družica so psami Včielka a Muška; štart: 1. 12. 1960; hmotnosť 4. 563 kg; životnosť 1 deň. Návratová kabína zhorela pri zostupe v atmosfére.

Kozmická loď 4

- ZSSR
biologická družica so psom Černuška a manekýnom; štart: 9. 3. 1961; hmotnosť 4. 700 kg; po 1 oblete Zeme návrat na Zem.

Kozmická loď 5

- ZSSR
biologická družica so psom Zvezdočka a manekýnom; štart: 25. 3. 1961; hmotnosť 4. 695 kg; po 1 oblete Zeme návrat na Zem.

kozmický

- vesmírny.

kozmo-

- prvá časť zložených slov majúca význam vesmír, svet.

kozmobiológia

- odbor zaoberajúci sa štúdiom podmienok života v kozme a kozmických lodiach, napr. pracovnou schopnosťou kozmonauta, jeho výživou, vplyvom beztiažového stavu a preťaženia pri štarte alebo pristátí, ochranou pred žiarením a podobne.

kozmodróm

- letisko a zariadenia používané ku štartu kozmických lodí.

kozmogónia

- náuka o vzniku planét a ich sústav, hviezd, hmlovín a vesmíru. Pôvodne bola s pojená s náboženskými a mytologickými predstavami.

kozmogónia, hviezd

- jej základom je objav hviezdnych asociácií V. A. Ambarcumjana, z ktorého je možné usúdiť, že hviezdy vznikajú v skupinách i v súčasnosti. Vývoj hviezd charakterizuje ich umiestnenie v Hertzsprungov - Russelov diagram.

kozmografia

- popis vesmíru, súhrn poznatkov o Zemi, Slnečnej sústave a zákonoch, ktorými sa riadi.

kozmogram

- horoskop.

kozmológia

- odbor astronómie študujúci vesmír ako celok, napr. rozdelenie hmoty vo vesmíre, jej pohyb a vzájomné pôsobenie, premeny energie a geometrické vlastnosti vesmíru.

kozmonaut

- astronaut; človek zúčastňujúci sa letov do kozmického priestoru, alebo človek pripravujúci sa na ne.

kozmonautika

- astronautika; výskum kozmického priestoru prevádzaný pomocou umelých automatických družíc alebo s ľudskou posádkou. Teoretické základy položil K. E. Ciolkovskij, keď navrhol použitie raketového pohonu.

kozmopolita

- svetoobčan, stúpenec kozmopolitizmu.

kozmopolitizmus

- svetoobčianstvo.
- ideológia podceňujúca národnostné rozdiely a národnú kultúru, ako aj zásadu štátnej suverenity a nahradzujúcu ju údajne vyššími nadnárodnými záujmami a hodnotami.
- v biológii rozšírenie organizmu po celom svete.

kozmopolitný

- súvisiaci s kozmopolitiu, kozmopolitizmom.

kozmoráma

- diaskopické znázornenie krajín, miest vesmíru.

kozmos
kosmos

- vesmír.
- svet.

kozmotrón

- pozri protónový synchrotrón.

kozorožec
Capra ibex

- veľký prežúvavý párnokopytník zo skupiny kôz. Žije vo vysokohorskom prostredí európskych a ázijských hôr.

Kozorožec
Capricorn

- súhvezdie. U nás v lete a na jeseň pozorovateľné.
- znamenie zverokruhu. Pozri aj obratník Kozorožca.

kozorožec, horský sibírsky
Capra ibex sibiricana

- párnokopytník, ktorý žije v púšti Gobi.

koža
integumentum
derma

- ochrana tela väčšiny živočíchov. Najväčší telesný orgán. U človeka dosahuje plochu až 2 m². Vrchnú vrstvu tvorí epidermis, vnútornú dermis (škára)

kožatka veľká
Dermochyles coriacea

- korytnačka. Najťažší plaz. Môže vážiť až 1.000 kg.

Kožedub, Ivan Nikitič

- ZSSR
* 1920
letec.
Hrdina ZSSR.

Koželuh, Jan Antonín

- ČR
* 1738
† 1814
skladateľ.
Bratanec Leopold.

Koželuh, Leopold Antonín

- ČR
* 26. 6. 1747
† 7. 5. 1818
skladateľ a klavírny pedagóg.
Bratanec Jan Antonín.
Od roku 1778 pôsobil vo Viedni (od roku 1792 dvorný skladateľ).
Autor komorných a klavírnych skladieb, symfónií, oratórií a kantát, piesní a iných skladieb.

Opery:
Il Demoofonte
Alessandro nell India.

Kožená, Magdalena

- ČR
operná speváčka, mezzosopranistka.
Syn Jonáš (* 8. 3. 2005, otec sir Simon Rattle, dirigent).
1995: víťazstvo na speváckej súťaži v Salzburgu, ktoré jej prinieslo angažmán vo viedenskej Volksoper.
1997: vydanie nahrávky s Bachovými áriami.
2001: cena Gramophone Award za snímok piesní českých autorov.
2002: debut na salzburskom festivale v roli Zerliny v Mozartovom Donovi Giovanni.
2003: debut na britskom festivale Glyndebourn v Mozartovom Idomeneovi.
2003 debut v Metropolitnej opere v roli Cherubína v Mozartovej Figarovej svadbe.
2004: debut v newyorskom Carnegie Hall.

Kožešník, Jaroslav

- ČR
* 1907
technik.
Pracoval v odbore technickej a modelovej mechaniky.

Spisy:
Dynamika strojů
Mechanika elektrických strojů.

Kožík, František

- ČR
* 1909
prozaik a dramatik.

Dielo: Největší z pierotů
Po zarostlém chodníčku
Josef Mánes.

Kožíšek, Dušan

- ČR
* 25. 4. 1983 (Jilemnice)
lyžiar.
2005: 3. miesto v tímovom šprinte na MS, 8. miesto v šprinte v SP.

Kožíšek, Josef

- ČR
* 6. 7. 1861
† 1933
spisovateľ a pedagóg.
Autor kníh pre deti.

Dielo:
1913: Poupata (čítanka pre deti).

Kožíšek, Karel

- ČR
* 1921
† 1995
maliar, psychotronik.
Pomocou metódy automatickej kresby mal úspešnosť pri diagnostikovaní chorôb až 70% (výskum v rokoch 1987 - 1991 v nemocnici v Hustopečích).

kožušina

- koža cicavcov so srsťou. Nahrádza sa kožušinou s umelých vlákien.

kóbudéra

- japonský druh čiernej mágie. Jej zasvätenci ju používajú napr. ku ochrane domov, k liečeniu smrteľných chorôb pomocou energie kryštálov a bylín, ale dokážu pomocou nej aj efektívne zabíjať.

kód

- šifra.
- vo vojenskej komunikácii predpis pre prevod jednej sústavy znakov pre predávanie správ do sústavy inej.
- v komunikačnej technike transformácia správy, pri ktorej je správa vyjadrená skupinami impulzov.
- v kybernetike u strojov na spracovávanie informácií predpis, akú informáciu nesie fyzikálny signál.
- vo výpočetnej technike dohodnutý systém pravidiel na jednoznačné priradenie významu k znakom alebo signálom.
- (v reprografii) optický al. mechanický znak al. súbor týchto znakov pri mikrozáznamoch umožňujúci triedenie a ľahké vyhľadávanie.
- vo vojenstve sústava dohovorených znakov, skratiek a symbolov nahrádzajúcich bežnú terminológiu pre potrebu utajenia.

kód, analógový

- udávajúci zobrazenie na fyzikálne veličiny ako na spojité signály.

kód, čiarkový

- grafický kód z rôzne hrubých rovnobežných čiar, ktoré predstavujú číslo. Je ľahko čitateľný čítačkami. Slúži k registrácii napr. tovaru v predajni, sklade a podobne. Pôvodne bol vynájdený pre dokonalú registráciu všetkých, i tých najmenších súčastí kozmických lodí.

kód, číslicový

- zobrazujúci informácie na nespojité fyzikálne signály.

kód, dekadický

- zobrazujúci informácie na nespojité fyzikálne signály.

kód, ďalekopisný

- predpis na prevod elektrických, optických alebo iných signálov do sústavy jazykových znakov.

kód, genetický

- základný princíp prenosu dedičnosti znakov a vlastností organizmu. Pravidlo, podľa ktorého sa prenáša genetická informácia prepisom poradia (priradzovaním) nukleotidov v nukleových kyselinách na poradie aminokyselín v bielkovinách, mechanizmus určovania sledu aminokyselín v peptidickom reťazci pri biosyntéze bielkovín, súbor kodónov.

kód, Navajo

- pozri Navajo (2).

kód, sériový

- skupina impulzov prenášaná za sebou.

kód, telegrafný

- predpis na prevod elektrických, optických alebo iných signálov do sústavy jazykových znakov.

kóder

- zariadenie ku kódovaniu dát.

kódexkotva
codex

- starobylá rukopisná kniha väčších rozmerov.
- voľný alebo systematický súbor právnych predpisov určitého odboru, zákonník.

kódex, cirkevného práva

- platný od 19. 5. 1918. Od 27. 11. 1983 platí jeho prepracované vydanie - corpus.

kódex, etický

- dokument stanovujúci základné princípy etického chovania.

kódex, Jenský

- iluminovaný rukopis náboženského obsahu, ktorý vznikol v Čechách začiatkom 16. storočia. Do roku 1951 bol v Jene, potom predaný do ČSSR (dar vlády NDR).

kódex, Leicesterský

- denník Leonarda da Vinci. Denník bol písaný naspäť v renesančnej talianštine. Obsahuje množstvo poznámok, vedeckých pozorovaní a ilustrácií.

kódex, Wolfenbüttelský

- iluminovaný rukopis legendy o sv. Václavovi asi z roku 980.

kódovací

- týkajúci sa kódovania
- slúžiaci na kódovanie.

kódovač

- programátor, ktorý kóduje, spracúva kód.
- kodér.

kódovanie

- prevod informácie do daného kódu.
- v psychológii prevádzanie zmyslových podnetov do kódov, proces umožňujúci uloženie určitých informácií do pamäti.

kódovanie nástrojov

- spôsob značenia nástrojov na ich automatické vyhľadávanie v zásobníku.

kódovanie poštových zásielok

- ich spracovanie na predtriedenie.

kódovaný

- usporiadaný do kódu, zachytený v kóde.

kódovať

- šifrovať.
- premeniť informáciu v určitom kóde na postupnosť znakov alebo na signály.

Kóheletkotva

- Ekklesiastés (grécky) - slovensky Kazateľ.
Jedna z kníh Starého zákona z 2. storočia pred Kristom, v ktorej sa vedú krajne pesimistické úvahy.

Kóirala, Giridža Prasád

- Nepál
politik.
2006: vymenovaný premiérom.

kója

- pevne zabudované lodné lôžko.
- malý oddelený priestor.
- (vo výstavných sieňach) časť väčšieho priestoru oddelená troma stenami z ľahkého materiálu.

kója, kačacia

- zariadenie umiestňované v zátokách vodných tokov alebo v chobotoch rybníkov na chytanie kačíc, používané v severských krajinách.

Kóka, János

- Maďarsko
politik.
2006: minister hospodárstva.

kóliakotva
collie

- škótsky ovčiarsky pes s dlhou srsťou.

kólon

- vetný úsek, takt, (v rytmizovanej próze) dlhšia časť vety alebo periódy.
- úsek verša alebo vety spojený jedným hlavným rytmickým prízvukom.
- dvojbodka.

kómakotva
coma

- bezvedomie
hlboký útlm vedomia.

kóma, diabetická

- bezvedomie, následok ťažkej hyperglykémie s ketoacidózou.

kónický

- kužeľovitý.

kónus

- kužeľ.
- kužeľovitá súčiastka niektorých strojov.

kópia

- opis.
- mechanicky vyrobený ďalší exemplár (otlačok, prepis).
- overená napodobenina, ktorá sa nevydáva za originál.
- nepôvodné dielo presne napodobňujúce originál.

Kórea

- historické územie vo východnej Ázii, polostrov medzi Žltým morom a Japonským morom.
V 3. a 4. storočí vznikli zväzy štátov: Silla, Päkče a Kogurjo.
V 7. storočí Kóreu ovládla Silla.
Od 10. storočia vládla nová dynastia (bývalá Kogurja) - štát Korjo (odtiaľ Kórea).
V 13. - 14. storočí Kóreu ovládli Mongoli (1259).
1359: obnovená samostatnosť.
1392 - 1910: vláda dynastie Ji.
1592 a 1597: neúspešný vpád Japoncov.
1627 a 1636: útok Madžuov (dočasná strata zvrchovanosti).
1644 - 1895: pod vplyvom Číny.
1910: anexia Japonskom.
1945: Kórea oslobodená Červenou armádou, na juhu vojskami USA - vznik americkej a sovietskej vojenskej správy s hranicou na 38. rovnobežke (1946).
1948: severná Kórea prehlásená ľudovodemokratickou republikou, južná Kórea republikou.

Kórea, Južná (Kórejská republika)

- Dae-han minkuk; republika v južnej časti Kórejského polostrova. Rozloha 98.431 km². Hlavné mesto Soul. Do roku 1945 Kórea. 1945: južná časť obsadená armádou USA (ku 38. rovnobežke). 1948: vznik samostatného štátu. 1950: prepadnutie Severnou Kóreou. 1953: prímerie, rozdelenie ostrova. 1961: vojenský prevrat. 1987: po násilných demonštráciách schválená nová ústava. 1991: vstup do OSN.

Kórejci

- vlastným menom Čoson saram. Mongoloidný národ obývajúci Kóreu, severovýchodnú Čínu a ruskú strednú Áziu. Hovoria kórejsky.

Kórejec
Kórejčan
Kórejčanka
Kórejka

- príslušník kórejského národa.

Kórejská ľudovodemokratická republika (Severná Kórea)

- KĽDR; Čoson mindžudžuvi inmin konghwaguk (kórejsky); socialistická republika v severnej časti Kórejského polostrova. Rozloha 121.193 km². Hlavné mesto Pchjongjang. Vznik republiky v roku 1948. 1950: prepadnutie Južnej Kóree. Proti agresii zakročili jednotky OSN, ktorých hlavnú časť tvorili vojská USA. 1951: mohutnou protiofenzívou na pomoc KĽDR prichádza Čína. 1953: podpísaná zmierová zmluva a medzi Severnou a Južnou Kóreou vytvorená demilitarizovaná zóna. 1991: vstup do OSN. Severná Kórea podpísala so Spojenými štátmi 21. októbra 1994 zmluvu, v ktorej sa zaviazala zmraziť a prípadne úplne znefunkčniť svoje jadrové aktivity. Výmenou im mali byť poskytnuté dva ľahkovodné jadrové reaktory a dodávky ťažkého palivového oleja. V januári 2003 KĽDR oznámila, že odstupuje od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Vo februári 2005 oznámila, že vlastní jadrové zbrane. 9. 10. 2006 previedla skúšku svojej prvej atómovej zbrane.

Kórejská strana práce

- 1946: založená Severokórejská strana práce zlúčením KS Kóreje a Novej ľudovej strany. 1946: vznik Juhokórejskej strany práce. 1949: zlúčenie strán.

kóta

- číslo, ktoré udáva vzdialenosť bodu od priemetne.
- číslo, ktoré sa pripisuje ku stupniciam v grafoch, nomogramoch a obdobne.
- v geodézii zvislá vzdialenosť bodu od určitej vodorovnej plochy (roviny).
- v technickom kreslení číslo označujúce rozmer.

kóta, absolútna

- kóta vzťahujúca sa ku morskej hladine - udáva nadmorskú výšku bodu.

kótovanie

- zapisovanie kót (napr. na mape).
- záznam ceny zahraničnej meny a cenných papierov na burze.
- stanovenie kurzu cenného papiera na burze tak, aby bolo uskutočnených čo najviac obchodov.

kôň

- Equus
rod cicavcov z rádu nepárnokopytníkov.
- Equidae, koňovití; čeľaď nepárnokopytníkov prispôsobených rýchlemu behu. Obývajú stepi, žijú v stádach.
- nesprávna fyzikálna jednotka sily, konská sila; značka k. 1 k = 75 kpm/s = 735,499 W. Horse Power (HP).

kôň, andalúzsky

- plnokrvný kôň, lipican.

kôň, kárový

- používaný v niektorých krajinách na ťahanie dvojkolesovej káry.

kôň, kladrubský

- jediné pôvodné české plemeno koňa, ktoré bolo vyšľachtené v Kladrubách nad Labem. Vznikol krížením domácich kobýl so starošpanielskymi a starotalianskymi žrebcami. Chov sa ustálil v čiernej a bielej farbe (kmeň Generale a Generalissimus), vo dvoch kmeňoch: Sacramoso a Napoleone (potomkovia starotalianskeho koňa). Sú to ťažké kočiarové a jazdecké kone. Žrebčín založil v roku 1579 Rudolf II.

kôň, lipicanskýkotva

- lipican
zvyčajne biely jazdecký alebo kočiarový plnokrvný kôň.

kôň, Převalskéhokotva
kôň Przewalského

- Equus przewalski. Bol objavený koncom 19. storočia v strednej Ázii Rusom Převalským. Zoologicky popísaný v roku 1881. Dnes jediný divoko žijúci druh koňa. Vo volnej prírode vyhubený v 60. rokoch 20. storočia. Zaradený na listinu ohrozených druhov.

kôň, tatársky

- plemeno malých vytrvalých koní.

kôň, terský

- (biely) mohutný teplokrvný vytrvalý kôň arabského typu s tvrdou konštitúciou (podľa ruskej rieky Terek).

kôň, trójsky

- vojnová lesť Grékov v Trójskej vojne - veľký drevený kôň, v ktorého útrobách boli ukrytí grécki vojaci.
- v informatike škodlivý program (napr. keyloger), ktorý získava z počítača citlivé dáta a tieto potom odosiela autorovi. Od počítačového vírusu resp. červa sa pritom trójsky kôň líši tým, že kód programu sa ďalej nereplikuje.

kôpor

- Anethum
rod bylín z čeľade okoličnatých.

kôpor, vonný

- bylina pestovaná ako korenie.

kôra

- kortex
v botanike vonkajšie pletivo.
- v anatómii vonkajšia časť orgánu (napr. nadobličiek, mozgu).

kôra, biela mozgová

- skladá sa z dráh a nervových vlákien z nervových buniek mozgu.

kôra, kaskarilová

- liečivá droga zo západoind. stromu Croton cascarilla.

kôra, perirhinálna
perirhinal complex

- oblasť mozgu, ktorá prispieva ku tvorbe spomienok.

kôra, šedá mozgová

- povrchová časť mozgu. Skladá sa zo šiestich vrstiev nervových buniek.

kôra, zemskákotva

- najvrchnejšia časť zemského telesa. Má mocnosť asi 20 km. Existujú 2 typy - oceánska a kontinentálna.

kôra, zemská kontinentálna

- najvrchnejšia časť zemského telesa. Má 3 vrstvy: spodná (čadičová), stredná (granitová) a vrchná (sedimentálna).

kôš, sací

- vstupná armatúra do sacieho potrubia čerpadla so spiatočnou záklopkou a sitom.

kôš, spotrebný

- pozri index životných nákladov.

kôš, stožiarový

- v lodnej doprave pozorovacia plošina umiestnená v hornej časti stožiara.

Köhler, Bedřich

- ČR; * 14. 2. 1985; hokejista.

Köhler, Horst

- Nemecko; ekonóm; 24. 5. 2004 zvolený za prezidenta.

Köllner, Eberhard

- Nemecko (NDR); * 29. 9. 1939 (Strassfurt); kozmonaut.

König

- Rakúsko; viedenský selénograf.

König, René

- Nemecko; * 1906; sociológ. Predstaviteľ jednostranne empirického prúdu. Zaoberal sa dejinami sociológie, sociologickej rodiny, politiky, sociologickou metodológiou a obecnou sociológiou.

Königsmark, Jan Kryštof

- Švédsko; 1600 - 1663; generál počas tridsaťročnej vojny. 26. 7. 1648 dobyl Malú Stranu.

Köppen, Wladimir Peter

- Nemecko; 25. 9. 1846 - 22. 6. 1940; meteorológ ruského pôvodu. Priekopník aerológie. Vytvoril klasifikáciu podnebí.

Köprülü, Mehmed Fuad

- Turecko; * 1890; historik. literárny kritik, filológ a politik.

kör

- maďarský spoločenský tanec (štvorylka).

Körner, L. J.

- Nemecko; herečka. Filmografia: 2002: Svadba na dedine.

Körner, Theodor

- Rakúsko; 1873 - 1957; politik, generál 1. svetovej vojny. 1945 - 1951: starosta Viedne. 1951 - 1957: prezident.

Körner, Vladimír

- ČR; * 12. 10. 1939; spisovateľ, scenárista. Dielo: 1964: Střepiny v trávě; 1965: Slepé rameno; Písečná kosa; Adelheid (novela); Zánik samoty Berhof; Údolí včel; Zrození horského pramene. Filmové scenáre:

Körting, Ernst

- Nemecko; 1842 - 1921; konštruktér, vynálezca a priemyselník. Zdokonalil rozvod parného stroja, injektor, kondenzátor a podobne.

Kössler, Miloš

- ČR; 1884 - 1961; matematik. Člen korešpondent ČSAV. Profesor UK. Zaoberal sa najmä teóriou analytických funkcií a teóriou čísiel.

kp

- značka pre kilopond, jednotku sily.

kpm

- značka pre kilopondmeter.

Kr

- chemická značka prvku kryptón.

Kra

- 42 km široká šija spájajúca Zadnú Indiu s Malajským polostrovom.

kra, kontinentálna

- časť zemskej kôry, litosféry. Má tri vrstvy (čadičovú, granitovú a sedimentárnu) a jej sila kolíše v rozmedzí 20 - 85 km. Najsilnejšia je pod Himalájami.

Kraal, Dianakotva

- Veľká Británia; džezová speváčka. Manžel Elvis Costello (hudobník; sobáš ?. 12. 2003). Syn Dexter Henry Lorcan (* 6. 12. 2006), Frank Harlan James (* 6. 12. 2006).

krab

- plastický dekoratívny motív gotickej architektúry v tvare zvinutého listu.
- Brachyura; podrád desaťnohých kôrovcov so zakrnelým zadočkom. Žijú väčšinou v mori.

krab červený

- Ucides occidentalis. Žije v Kostarike.

krab kamčatský

- pozri Paralithodes camtschatica.

krab palmový

- Birgus latro; krab odolný voči radiácii. Má veľmi vyvinutý čuch. Živí sa zdochlinami a kokosovými orechmi.

Krabia hmlovina

- rozpínajúci sa plynový útvar v súhvezdí Býka, zbytky supernovy, ktorá vzplanula v roku 1054.

Krabice z Weitmile, Beneš

- ČR; † 1375; autor latinsky písanej českej kroniky podľa kronikára Františka (pokračovateľa Kosmu), ktorú doplnil do roku 1374.

Kracik, Petrkotva

- ČR; * 3. 6. 1958 (Trutnov); režisér. Manželka Tereza Kostková. 1991: riaditeľ a režisér v Divadle pod Palmovkou.

Kracík, Vladislav

- ČR; * 2. 1. 1981; režisér. Člen divadla Tramtarie (ako režisér).

Kracker, Jan Lukáš

- ČR; 1717 - 1779; maliar. Autor fresiek a oltárnych obrazov.

Kračkovskij, Ignatij Julianovič

- Rusko; 1883 - 1951; arabista. Tvorca modernej sovietskej orientalistiky.

Kračun

- slovanský pohanský sviatok zimného slnovratu.

Kraepelin, Emil

- Nemecko; psychiater. Autor systematiky a klasifikácie duševných chorôb. 11. 11. 1904 otvára modernú psychiatrickú liečebňu v Mníchove, s ktorej sa v roku 1917 stal výskumný psychiatrický ústav. Presadzoval v psychiatrii významné zmeny, najmä humánnejšie zachádzanie s pacientmi.

Fraft Durch Freude

- Nemecko; KdF (Radosťou k sile); nacistické zariadenie odborov (Duetsche Arbeitsfront). Bolo zamerané na oblasť športu a rekreácie.

Kraft, Georg Wolfgang Adam

- Nemecko; 1701 - 1754; alchymista.

krahulec

- Accipiter; rod vtákov z rádu dravcov.

krach

- úpadok, bankrot.
- úplný nezdar.

Krainová, Simona

- ČR; * 19. 2. 1973 (Havířov); modelka. Manžel Borek Slezáček.
Filmografia: Kamarád do deště 2; Byl jednou jeden polda.

kraj

- územná správna jednotka. V Československu od 1. 1. 1949.

Krajčík, Matej

- ČR, * 19. 3. 1978; futbalista.

Krajčo, Richard

- ČR; * 1. 6. 1977; spevák a herec. Manželka Iva Fröhlingová. 1993: založil trio The Kryštof. 1996: študuje na Janáčkovom konzervatótiu v Ostrave. 2001: skupine Kryštof vychádza debut - Magnetické pole. 2003: stáva sa členom Činohry ND v Prahe. 2006: Vydáva 4. album - Rubikon.

krajina, agrárna
agrárny štát

- štát s prevahou poľnohospodárskej výroby v ekonomike (opak je priemyselný štát, krajina).

krajinárstvo

- v maliarstve zobrazenie väčšieho výseku prírody. V Európe sú známe krajiny z obdobia rímskej cisárskej doby, potom od 15. storočia, v Číne od 6. storočia.

Krajíček, Lukáš

- ČR; * 11. 3. 1983; hokejista. 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006: Florida Panthers.

krajka

- vzdušná prelamovaná látka s pevným vzorom. Vyrába sa ručne paličkovaním, háčkovaním, vyšívaním alebo pletením či sieťovaním, od 19. storočia strojovo.

krajnica

- banket; pruh lemujúci obojstranne vozovku, od ktorej je oddelený lemami.

Krajowa Rada Narodowa

- Poľsko; KRN; Zemská národná rada, poľský revolučný podzemný vedúci orgán počas nacistickej okupácie. Vznikol koncom roku 1943 z podnetu Poľskej robotníckej strany. Od leta 1944 najvyšší orgán moci v Poľsku. 1947: odovzdala moc Zákonodarnému snemu.

krajta

- Python; rod až 10 m dlhých hadov. Korisť zabíja škrtením. Žije v lesoch južnej Ázie.

krajta mriežkovaná

- Python reticulatus; najdlhší plaz. Dosahuje dĺžku 10 m. Žije v juhovýchodnej Ázii.

Krakatau
Krakatoa
Rakata

- Indonézia; sopka (813 m. n. m. ) a sopečný ostrov v Indonézii medzi Sumatrou a Jávou v Sundskom prielive. Pri explózii 27. 8. 1883 zahynulo 36 - 50.000 ľudí, bolo zničených 165 mest a dedín. Ostrov Krakatau bol doslova rozmetaný - zmenšil sa z 33,5 km² na 10,5 km², zo sopky ostalo iba malé torzo a 250 m hlboká kaldera, v ktorej vyrastá nová sopka - Anak Krakatoa (Syn Krakatoa). Celé pôvodné telo sopky zmizlo. Výbuch bolo počuť do vzdialenosti 5.000 km.

krakatica obrovská
Architeuthis dux

- druh chobotnice. Dorastá až do veľkosti 20 metrov.

krakeláž

- sústava trhliniek vo farebnej vrstve obrazu.

kraken

- škandinávska morská príšera v podobe chobotnice veľkosti ostrova. Zaznamenal ju v 19. storočí anglický básnik Alfred Tennyson.

Krakonoš

- Rýbrcoul, Rübezahl; rozprávková bytosť, ktorá vládne Krkonošiam.

krakorec

- podporný nosník vyčnievajúci pred líc muriva.
- konštrukcia na zachytenie vesiel uložených vo vidlici.
- konštrukcia ku uloženiu lode v lodenici.

krakovanie

- tepelné štiepenie vyšších uhľovodíkov na nižšie.

krakovián

- matica násobená po riadkoch.

Krakov

- Poľsko; Kraków; vojvodské mesto pri ústí Rudavy do Visly. 10. storočie: mestská osada. 1320 - 1595: hlavné a korunovačné mesto Poľského kráľovstva. 1815 - 1846: samostatná republika.
- vojvodstvo. Rozloha 15. 350 km².

krakovaniekotva

- pyrolýza; tepelné štiepenie organických látok, získavanie napr. benzínu z podielov ropy s vyššou teplotou varu. Vznikajúce plyny (vodík, metán, propán) sú surovinou chemického priemyslu.

Krakovec

- ČR; zrúcanina hradu u Rakovníka. V rokoch 1413 - 1414 tu pôsobil Jan Hus.

krakoviak

- poľský národný tanec.

Krakovská republika

- vznikla v roku 1815 po viedenskom kongrese. Zahŕňala Krakov a 244 dedín. V roku 1846 zrušená a pripojená k Rakúsku (Krakovské povstanie).

Krakovský z Kolovrat, Alois Josef, gróf

- ČR; 1830 - 1833: pražský arcibiskup.

Kramár, Maroš

- SR
* 26. 4. 1959 (Bratislava)
herec.

Filmografia:
2006: Letisko (TV seriál).

Kramář, Karel

- ČSR; 1860 - 1937; politik. Manželka Nadežda Nikolajevna (Rusko). 1891 - 1916: poslanec ríšskej rady (rakúsko-uhorsko). 14. 11. 1918 - 8. 7. 1919: predseda vlády. 1935: predseda fašistického Národného zjednotenia. Odporca VOSR a ZSSR. Nechal postaviť sídlo českých predsedov vlád, Kramářovu vilu.

Kramář, Vincenc

- ČR; 1877 - 1960; historik umenia. Zaslúžil sa o budovanie Obrazárne spoločnosti vlasteneckých priateľov umenia, od roku 1936 Štátnej zbierky starého umenia v Prahe (jej riaditeľ).

Kramer, Stanley

- USA; režisér. Filmografia: 1960: Kto seje vietor.

Kramerius, Václav Matěj

- ČR; 1753 - 1808; spisovateľ, novinár a nakladateľ. Syn Václav Radomil. 1789: vydával, redigoval a písal Pražské poštovní noviny (od roku 1791 Krameriusovy c. k. vlastenecké noviny).

Kramerius, Václav Radomil

- ČR; 1792 - 1861; novinár a nakladateľ. Otec Václav Matěj. Vydával Čechoslav a Českoslovanský vlastenecký deník.

kramľa

- železná svorka ku spájaniu trámov.
- tesárska skoba.

Kramnik, Vladimir

- Rusko
šachista.
2006: majster sveta (porazil Veselina Topalova).

Kramplová, Zdenka

- SR
* 7. 8. 1957 (Krupina)
politička.
Absolventka Poľnohospodárskej akadémie v Plovdive (Bulharsko).
1992 - 1994: odborný poradca pre oblasť parlamentu, politických strán a OZ sekretariátu predsedu vlády.
1994 - 1997: vedúca úradi vlády SR.
1994 - 1998: ministerka zahraničných vecí.
2006 - 2007: poslankyňa NR SR.
27. 11. 2007 vymenovaná za ministreku pôdohospodárstva (HZDS).august 2008: odvolaná pre jej zodpovednosť za podozrenia z netransparentného financovania strany (ĽS-HZDS) a údajné pochybenia pri tendri na informačné technológie za 900 miliónov korún.

Krampol, JiříJiří Krampol

- ČR
* 11. 7. 1938 (Buštěhrad pri Kladne)
herec.
4. manželka Hana.
1962: ukončil štúdium na pražskom DAMU.
Účinkoval v Divadle na Fidlovačke, Divadle na Zábradlí, Ateliér, FS Barrandov.
1979: Návrat do Divadla na Zábradlí.
Od roku 1983 účinkoval v Semafore, kde vytvoril komickú dvojicu s Miloslavom Šimkom.
1990: spoluzakladateľ Divadla Jořího Grossmana.

Filmografia:
Tři přání (1958);
Pět z miliónu (1959);
Taková láska (1959);
Žalobníci (1960);
Bylo nás deset (1963);
Pršelo jim štěstí (1963);
Ženy v ofsajdu (1971);
Zlatá svadba (1972);
Tři chlapi na cestách (1973);
Holky z porcelánu (1974);
Jak se točí Rozmarýny (1977);
Ten svetr si nesvlíkej (1980);
Půlnoční kolona (1972);
Dni zrady (1974);
Sedmého dne večer (1974);
Sokolovo (1974);
Osvobození Prahy (1975);
Signum laudis(1980);
Muž z Londýna (1974);
Zlaté rybky (1977);
Pumpaři od Zlaté podkovy (1978);
Smrt krásných srnců (1986);
Nahota na prodej (1993);
Ceremoniář;
Bumerang (1996);
Andělská tvář (2002);
Waterloo po česky (2002);
30 případů majora Zemana (1974);
Štipka soli (1977);
Zákony pohybu (1979)
Návštevníci (1981);
Malý pitaval z velkého města (1982, seriál);
Synové a dcery Jakuba Skláře (1986);
Panoptikum města pražského (1986);
Chlapi a chlapci (1988);
Hříchy pro diváky detektivek (1995);
Četnické humoresky (1997);
Pra, pra, pra (2000).

Kramskoj, Ivan Nikolajevič

- Rusko
* 1837
† 1887
maliar, teoretik a kritik umenia.
Maľoval portréty a žánrové obrazy.

Dielo:
Hlava roľníka (počas 2. svetovej vojny ukradnutý Nemcami, zo súkromných zbierok sa dostalo začiatkom 50. rokov 20. storočia do brnenskej Moravskej galérie (vtedy Obrazáreň Moravského múzea), bez toho, že by poznala pôvod obrazu. V roku 2006 vrátený do Ruska).

kraniálny

- v anatómii lebečný, ležiaci bližšie ku hlave.
- smerujúci k lebke.
- horný.

kranio-

- prvá časť zložených slov majúca význam lebka, lebečný.

kraniometer

- kefalometer.

kraniometria

- vyšetrovanie a hodnotenie veľkosti lebky meraním.

kranioskopia

- skúmanie lebky popisnými metódami.

kraniostenóza

- deformácia lebky z predčasného zrastu lebečných švov.

kraniotómia

- operatívne otvorenie lebky.

Kranjec, Miško

- Slovinsko; * 1908; spisovateľ. Dielo: Obzory v hmle; Pieseň z hôr.

Kranner, Josef

- ČR; 1801 - 1871; staviteľ. Od roku 1861 projektant dostavby chrámu sv. Víta v Prahe.

Kraňsko

- historicky pôvodné slovanské územie v Slovinsku. Od 8. storočia franská marka. V 12. storočí pripojené v Štýrskemu vojvodstvu. 1335 - 1918: pod správou rakúskych panovníkov. 1918: takmer celé pripojené k Juhoslávii.

Krapka Náchodský, Josef

- ČR; 1862 - 1909; politik a literát. Prekladateľ Lasalla a Engelsa.

Kraproth, M. H.

- objav chrómu v neraste krokoit (nezávisle na N. - L. Vauquelinovi).

kras

- zväčša vápencové pohorie so zvláštnymi tvarmi.
- súbor povrchových a podzemných javov na rozpustných pevných horninách (vápenec, sadrovec, soľ).

kras, Liptovský

- SR; súbor krasových oblastí v okolí Liptovského Mikuláša v triasových vápencoch (Demänovské jaskyne, a iné).

Krasicki, Ignacy

- Poľsko; 1735 - 1801; básnik, arcibiskup. Autor bájok a satirických útvarov. Dielo: Vojna mníchov.

Krasilnikov, Nikolaj Alexandrovič

- ZSSR; * 1896; mikrobiológ. Venoval sa štúdiu antibiózy.

Krasin

- ZSSR; ľadoborec. Zachránil stroskotanú polárnu výpravu U. Nobileho v roku 1928. Na pomoc vylával 16. 6. 1928, 5 trosečníkov vzal na palubu 12. 7. 1928.

Krasiński, Zygmund

- Poľsko; 1812 - 1859; básnik. Dielo: Nebožská komédia (poéma); Irydion (poéma).

Krasko, Ivan

- SR; 1876 (Lukovištia) - 1958; básnik, vlastným menom Ján Botto. Národný umelec. Už počas stredoškolských štúdií začal písať verše pod pseudonymom Janko Cigáň a posielal ich do Slovenských pohľadov. V roku 1900 začal študovať na Vysokom učení technickom v Prahe, ktoré skončil v roku 1905. Prekladal z rumunštiny.
Dielo: Verše; Nox et solitudo (Noc a samota).

kraslica

- maľované veľkonočné vajíčko zdobené ornamentom.

Krasnaja zvezda

- ZSSR; denník Sovietskej armády. Vydávaný v Moskve. Založený v roku 1924.

Krasnov, Pjotr Nikolajevič

- Rusko; 1869 - 1947; generál. Veliteľ kontrarevolučných síl na Done. Po porážke emigroval. Počas 2. svetovej vojny spolupracoval s Nemcami. Bol zajatý a v ZSSR popravený.

krasone

- čeľaď Buprestidae. Krasone sú teplomilné chrobáky oválneho tvaru tela. Sfarbením patria medzi skvosty v živočíšnej ríši. Známych je približne 13 tisíc druhov. Najviac ich je v trópoch, kde sa vyskytujú aj najväčšie a najfarebnejšie druhy. U nás žije asi 110 druhov. Larvy žijú v dreve. Ich vývin trvá 2 - 3 roky. Povrch tela krasoňov je veľmi pevný. Proti predátorom sa bránia mŕtvolným stuhnutím alebo rýchlym letom. Vystavené jedinci dokumentujú fantastickú hru farieb pri relatívne jednotvárnom tvare tela.

Krasovskij, Feodosij Nikolajevič

- ZSSR; 1878 - 1948; geodet.organizoval a riadil astronomické a geodetické práce pri určení zemského elipsoidu.

Kraszewski, Józef Ignacy

- Poľsko; 1812 - 1887; spisovateľ. Autor cez 200 románov.

Kratěna, Ondřej

- ČR; * 21. 4. 1977; hokejista.

kratogen

- pevná kra zemskej kôry (štít, tabuľa), ktorá odoláva horotvorným tlakom.

Kratochvíl, Antonín

- ČR; * (Lovosice); fotograf. 1967: útek z ČSSR. Držiteľ niekoľkých svetových ocenení. Žije v New Yorku.

Kratochvíl, Jaroslav

- ČR; 17. 1. 1885 - 20. 3. 1945; spisovateľ. Autor dokumentárnych štúdií o ruských légiách. Dielo: Vesnice (poviedka); Prameny (román).

Kratochvíl, Jiří

- ČR; * 4. 1. 1940; prozaik. 1981: Seifertova cena. Dielo: Lady Carneval; Truchlivý bůh; Lehni, bestie!.

Kratochvíl, Josef

- ČR; 1878 - 1958; petrograf. Akademik ČSAV. Dielo: Topografická mineralogie Čech.

Kratochvíl, Josef

- ČR; * 1909; zoológ. Akademik a člen prezídia ČSAV. Riaditeľ Ústavu pre výskum stavovcov. Dielo: Hraboš polní.

Kratochvíl, Karel

- ČR; * 8. 6. 1982; futbalista.

Kratochvíl, Ludvík

- ČR; (Zábře - 1970 (Alexandria; na dovolenke); letec a konštruktér. 1938: konštruuje prvý československý vírnik.

Kratochvíl, Miloš Václav

- ČR; * 6. 1. 1904 (Viedeň), † 9. 7. 1988; historik a spisovateľ historických próz, drám, filmových scenárov a kníh pre mládež.

Dielo:
1939: Bludná pouť;
Osamělý rváč;
Král obléká halenu;
Evropa tančila valčík;
Život Jana Amose.

Kratochvíl, Stanislav

- ČR; * 1907; technik. Zaoberal sa hydrotechnikou. Projektoval priehrady elektrární na Dyji, Svratke, Bečve, Ondave, Hrone, Hornáde.

Kratochvíl, Zdeněk

- ČR; 1883 - 1961; karikaturista, ilustrátor a maliar.

Kratochvílová, Jarmila

- ČR; atlétka. 26. 7. 1983: Mníchov, svetový rekord na 800 m - 1:53,28. 10. 8. 1983: Helsinky, MS, svetový rekord na 400 m časom 47,99 (2. miesto Táňa Kocembová); majsterka sveta na 800 a 400 m, striebro zo štafety na 4x400 m.

kraulkotva

- plavecká disciplína a technika. Plavec pláva tvárou k vode, rukami vykonáva pohyb kolesa (striedavo; jedna ruka vo vode, druhá vo vzduchu) s nohami k ope.

krauróza

- vráskavenie kože.

Kraus, David

- ČR; * 1980; spevák, hudobník, filmový a muzikálový herec. Otec Jan Kraus. Matka Jana. Člen skupina Laura a její Tygři (neskôr založil vlastnú skupinu). Autor hudby k filmu Městečko. Diskografia: Zuzana. Filmografia: Královský slib; Bolero. Muzikály: Obraz Doriana Graye.

Kraus, Ivo

- ČR; * 29. 1. 1936 (Náchod); fyzik. Populizátor vedy. 1991: profesor fyziky pevných látok na ČVUT. Autor skrípt, odborných a popularizačných článkov.

Kraus, Jan

- ČR; herec, moderátor. Matka Božena (* 18. 1. 1915, † ?. 4. 2008). Manželka Ivana Chýlková. Syn David (matka Jana Krausová).

Kraus, Jan

- ČR; * 28. 8. 1979; futbalista.

Kraus, Karl

- Rakúsko; 28. 4. 1874 - 1936; spisovateľ a dramatik českého pôvodu. Tvorca časopisu Die Fackel (Pochodeň). Dielo: Poslední dnové lidstva.

Kraus, Michal

- ČR; politik. 2005, 2006: predseda poslaneckého klubu ČSSD. Po prepuknutí aféry s pokusom financovania nákupu 30% ghanskej továrne na výrobu kakaa (od roku 2001) s pomocou stíhaného a väzneného podvodníka Františka Riga 12. 1. 2006 rezignoval na všetky svoje funkcie.

Kraus, Nicole

- USA; * 1974; spisovateľka. Manžel Jonathan Safran Foer (prozaik). Dielo: 2002: Do miestnosti vchádza muž. ; 2005: Dejiny lásky.

Krauss, Werner

- Nemecko; 1884 - 1959; herec. Filmografia: Kabinet dr. Caligariho; R. Koch.

Krav Maga

- bojové umenie pre boj zblízka, ktoré predstavuje oficiálnu sústavu techník vypracovaných pre sebaobranu a boj zblízka Izraelských obranných síl .

krava

- samica tura domáceho.

Kravčenko, Alexej Iľjič

- ZSSR; 1889 - 1940; grafik, maliar a ilustrátor.

Kravčenko, Jurij

- Ukrajina; † 4. 3. 2005 (samovražda); politik. Minister vnútra.

Krawitz, Lenny

- USA; * 26. 5. 1964; spevák, skladateľ, vlastným menom Leonard Albert Krawitz. Otec Sy. Matka Roxie Roker. Diskografia: Baptism.

krádež

- trestný čin, ktorého sa dopustí ten, kto si privlastní cudziu vec rým, že sa jej zmocní.

Král, Alois

- ČR; * 1884; technik. Zaoberal sa statikou pozemných stavieb.

Král, Jaroslav

- ČR; 1883 - 1942 (v koncentračnom tábore); maliar. Dielo: Polakt.

Král, Josef

- 1853 - 1917; filológ. Zaoberal sa rytmikou, metrikou, českou prozódiou, rímskym štátnym zriadením, prekladmi gréckych klasikov a iným.

Král, Petr

- ČR; * 4. 9. 1941 (Praha); básnik a esejista. 1968: emigrácia. Dielo: P. S. čili cesty do ráje; Surrealistické východisko (zborník, spoluautor).

Král, Václav

- ČR; * 1926; historik. Zaoberá sa najnovšími dejinami. Dielo: Otázky hospodářského a sociálního vývoje v českých zemích v letech 1938 - 1945; Zločiny proti Evropě.

Král, Václav

- ČR
* 1936 (Ostrava)
2005
designér a automobilový konštruktér.
Syn Jiří.
Autor závodných áut značky Metalex, karosérií pre vozy formule Easter a Mondial, Škoda Buggy a Spider. Najznámejšie sú vozy Dioss Rebel alebo Supertatra MTX-01, Jawa 650 ccm (2003).

králi, traja

- pozri traja mudrci.

králik

- Oryctolagus
rod hlodavcov z čeľade zajacovitých.

králik, domáci

- králik vyšľachtený z králika divokého.
Pestuje sa viac ako 30 plemien pre kožušinu, vlnu a mäso.

Králová, Drahuše

- ČR
* (Moskva)
† 1. 2. 2007
filmová režisérka detských filmov, vlastným menom Reňáková.
Vyštudovala FAMU na Barrandove.

Filmografia:
Tony (spolu s Věrou Plívovou-Šimkovou)
Mrkáček Čiko
Kam doskáče ranní ptáče
Vyhrávat potichu
Čarodějky z předměstí
Artu, Merlin a Prchlíci (spolu s Věrou Plívovou-Šimkovou)
Medvědí nic nevědí.

Králová, Lucie
Lucie Králová-KaufmannLucie Králová

- ČR; modelka. Miss ČR 2005. Výška 174 cm, hmotnosť 57 kg, miery 95 - 65 - 94.

Královičová, Mária

- SR
* 1927
herečka a recitátorka.

kráľovná zo Sáby

- Izrael
10. storočie pred Kristom
manželka kráľa Šalamúna.
Syn Menelik.
Podľa niektorých zdrojov odviezla z Izraela archu úmluvy, aby ju iochránila pre Šalamúnovými nepriateľmi.

Královská česká společnost nauk

- KČSN
prvá česká vedecká spoločnosť.
Vznikla zo súkromnej spoločnosti náuk (založenej v roku 1770), ktorá v roku 1784 prijala názov Královská česká společnost nauk a v roku 1790 názov KČSN.
V roku 1952 sa včlenila do ČSAV.

kráľ

- titul panovníka, suverénneho vládcu, po cisárovi najvyššia monarchistická hodnosť.

kráľ, český

- od roku 1198 trvalo užívaný titul panovníka českého štátu.

Kráľ, Fraňo

- SR; 1903 - 1955;spisovateľ, národný umelec. Dielo: Cesta zarúbaná; Stretnutie; Jano; Čenkovej deti.

Kráľ, Janko

- SR; 1822 - 1876; básnik a politik. 1848 - 1849: odsúdený k trestu smrti, oslobodený bánom Jelačičom. Dielo: Výlomky z Jánošíka; Žatva.

Kráľovičová, Mária

- SR; * 7. 6. 1927 (Čáry); herečka. Manžel Miro Procházka († 2005). Syn Miroslav. Dcéra Jana. 1947 - 1950: štúdiumn herectva na Štáítnom konzervatóriu v Bratislave. Od roku 1948 členka SND v Bratislave. 1956: prvá slovenská TV herečka. 1967: zaslúžilá umelkyňa. 1979: národná umelkyňa. 2006: za celoživotné zásluhy uvedená do Siene slávy. Filmografia: 1950: Priehrada; 1956: Dovidenia, Lucien (prvá TV inscenácia v ČTV); 1960: Skalní v ofsajde; 1962: Výlet po Dunaji; 1974: Buddenbrookovci (TV inscenácia); 1979: Višňový sad (TV inscenácia); 1981: Prípad Evy Burdovej (TV inscenácia).

Kráľova hoľa

- SR; hora vo Východných Nízkych Tatrách, 1. 948 m. n. m.

Kráľovná, dažďovákotva

- svetská i duchovná vládkyňa kmeňa Bolobedu. Nesmie sa vydať, nežije však v celibáte.

kráľovná, zo Sáby

- podľa Kebra Nagasta - Slávy kráľov (etiópsky epos) i podľa biblie sa vydala do Jeruzalema za kráľom Šalamúnom, kde mu porodila syna menom Menelik.

Kráľovská akadémia

- Anglicko; založená v roku 1768.

Kráľovské hlavné mesto Praha
Královské hlavní město Praha

- ČR; vzniklo 12. 2. 1784 vydaním dvorského dekrétu, v ktorom sa spájali štyri pražské mestá (Staré Město, Nové Město, Menší Město a Hradčany) do Královského hlavního města Praha.

kráľovstvá, Jorubské

- kráľovstvá, ktoré v 11. - 16. storočí ovládali oblasť okolo Ife a Oyo (Nigéria).

kráľovstvo, anglosaské

- kráľovstvo v rokoch 449 - 827 na území dnešného anglického grófstva Kent.

kráľovstvo, Bamunské

- v 17. storočí kráľovstvo v Afrike (dnes Kamerun) medzi riekami Noun, Mbam a Mabé. V 19. storočí centralizovaný štát.

kráľovstvo, Holandské

- zriadené Napoleonom I. v roku 1806. V čele stál Louis Bonaparte. Po jeho abdikácii v roku 1810 sa Holandské kráľovstvo stalo súčasťou Francúzskeho cisárstva.

kráľovstvo, judsko

- izraelské kráľovstvo - vzniklo na začiatku 10. storočia pred Kristom zjednotením severnej (Izrael) a južnej (Judsko) Palestíny. V roku 925 pred Kristom sa Izrael osamostatnil.

kráľovstvo, langobardské

- kráľovstvo v severnom Taliansku. Bolo v rokoch 773 - 774 rozvrátené saskými vojskami.

kráľovstvo, Mašonské (Monomotapa)kotva

- africká ríša, ktorej strediskom sa stalo Veľké Zimbabwe. Jeho úpadok začal v 17. storočí príchodom Portugalcov.

kráľovstvo, obojej Sicílie

- 1130 - 1282. Spojenec pápeža. Po potlačení povstania v roku 1282 pripojené k Aragónskemu kráľovstvu.

kráľovstvo, Sardínske

- vznikla v roku 1720. 1859 - 1860: ku kráľovstvu sa pripájajú Parma, Modena, Toskánsko.

kráľovstvo, SHS

- Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca; štátoprávne označenie Juhoslávie v rokoch 1918 - 1929.

kráľovstvo, Sicílske

- zriadené v roku 1130 normanským kráľom Rogerom II.

Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov

- štátny útvar na Balkáne. Vznikol v decembri 1918.

kráľovstvo, Sukchótchajské

- kráľovstvo na území dnešného Thajska zriadené v roku 1238.

kráľovstvo, Španielske

- zriadené po sobáši Izabely I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho v roku 1469.

kráľovstvo, Talianske

- vyhlásené v roku 1861. 1866: pripojené Benátsko.

kráľovstvo, Zajordánske

- Jordánsko.

krán
kirán

- stará perzská strieborná minca.
- bývalá iránska menová jednotka.
- čiastková jednotka v Afganistane.

Kráslová, Marie

- ČR; * 13. 11. 1898; najstaršia obyvateľka ČR (13. 11. 2006).

Krásna izba

- pozri Družstevní práce.

krásno

- abstraktné náukové vyjadrenie pojmu krása. Estetika ho podradzuje pojmu e stetično, oblasti ako kladnej (krásnej), tak i zápornej (nepekné, šeredné) a i neutrálnej estetickej funkcii.

Krásnohorská, Eliška

- ČR; 18. 11. 1847 - 26. 11. 1926; spisovateľka, básnička, libretistka; vlastným menom Alžběta Pechová. 1922: čestný doktorát UK v Prahe. Vydavateľka listov Ženské listy. Dielo: Ze Šumavy (básnická zbierka), K slovanskému jihu (básnická zbierka). Libretá: Hubička; Tajemství; Čertova stěna; Viola. Preklady: G. G. Byron: Childe Haroldova pouť.

Krásová, Marta

- ČR; 1901 - 1970; altistka. Národná umelkyňa. Členka opery ND v Prahe.

krát

- znamienko násobenia (x).

krátenie

- delenie dvoch alebo viacerých čísiel (výrazov) tým istým deliteľom. U zlomku delenie čitateľa i menovateľa tým istým deliteľom.

krátenie, rytmické

- jav v slovenskom jazyku - dlhé prípony y koncovky po predchádzajúcej dlhej slabike sa krátia (s výnimkami).

kráter

- kotlovité alebo lievikovité sopečné hrdlo, nie väčšie ako 2 km v priemere.
- priehlbenina na zemskom povrchu po dopade alebo výbuchu meteoritu.

kráter, Barringerov

- USA/Arizona; Dnešná hĺbka impaktného krátera je 180 metrov a priemer 1,2 km. Vznikol pri dopade kovového asteroidu o pôvodnom priemere asi 50 metrov. Ničivá sila impaktu dosiahla hodnotu 30 Mt TNT, výbuch zabil všetko živé v okruhu 4 km od epicentra. Objavený v roku 1871.

kráter, mesačný

- kruhovitý alebo elipsovitý útvar na Mesiaci pripomínajúci sopečné krátery na Zemi. Ich vznik nieje definitívne vysvetlený. Podobné útvary sú aj na iných kozmických telesách (planétach, mesiacoch).

kráter, zosuvový

- kráter, ktorý vzniká zrútením stien podzemnej dutiny, do ktorej sa zosunie zemina nad ňou nuložená.

krátér

- pozri miesidlo.

krátkolebosť

- brachycrania; znak ľudskej lebky.

krátkonožka

- Ablepharus; rod jašterov. Žijú v južnej Európe. U nás na južnom Slovensku.

krátkozrakosť

- myopia; refrakčná vada oka, ktorá vznikla tým, že sa dopadajúce lúče pretínajú pred sietnicou (majú sa pretínať na sietnici).

Krátký, Radovan

- ČR; * 1921; satirik. Autor kníh pre mládež. Dielo: Písně žáků darebáků (spolu s R. Mertlíkem).

Krátký, Rudolf

- ČR
* 1920
† 13. 4. 2009
herec.
Člen brnenského Národního Divadla.

Krämer, Heinrich (Henrich Kramár)

- nemecko; mních. Dielo: Malleus Maleficiarum (kladivo na čarodejnice; spoluautor Jacob Sprenger).

krb, magmatický

- slabšie miesto zemskej kôra, pod ktorým sa v akejsi bubline zhromažďuje žeravá magma. Po čase, keď v tejto dutine narastie dostatočný tlak, vyrazí pretlak zbytok horniny a magma vystrelí na povrch - vzniká sopka

Krbeček, Lukáš

- ČR; * 27. 10. 1985; futbalista.

Krbeček, Tomáš

- ČR; * 27. 10. 1985; futbalista.

Krčín z Jelčan, Jakub

- ČR; asi 1535 - 1604; šľachtic. Regent rožmberských panstiev. Budovateľ juhočeského rybnikárstva.

krčma

- hospoda, hostinec.
- taberna; dôležitá súčasť hospodárskeho a spoločenského života od 11. storočia. Slúži ku konzumácii jedál a nápojov, prípadne i k ubytovaniu pocestných.

Krčméry, Štefan

- SR; 1892 - 1955; básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ. 1922: obnovil Slovenské pohľady. Dielo Keď sa sloboda rodila; Herbárium; Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry.

kreacionizmus

- viera, že človek bol stvorený nejakou vyššou bytosťou, počíta s božským pôvodom človeka.
- v literatúre smer založený v rokoch 1. svetovej vojny chilským spisovateľom V. Huidobrom.

kreačný

- tvorivý.

kreatika

- vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá tvorením produktov.

kreativita

- tvorivosť, tvorenie.

kreatín

- svalový enzým.

kreatúra

- bytosť, stvorenie.
- netvor, obluda.

kreácia

- tvorenie, tvorba.
- výtvor.
- menovanie nového kardinála.

Krebs, Hans Adolph

- Nemecko; * 1900; biochemik. Nobelova cena za objav cyklu kyseliny citrónovej.

Krecarová, Lucianna

- ČR; * 1965 (Špindlerův Mlýn); speváčka. Pseudonym Anna K. Otec Jarmil.

kredeizácia

- dezinfekcia očných spojiviek novorodencov ako prevencia očných zápalov.

kredit

- úver.
- plusový zostatok na účte - pravá strana účtu.
- dôvera, vážnosť, vplyv, postavenie.
- hodnota.
- význam vysokoškolskej skúška, zápočtu.

kreditný

- úverový.

Kreft, Bratko

- Slovinsko; * 1905; dramatik, slavista. Dielo: Celjskí grófi; Veľká vzbura.

Kregel, K. R.

- USA; astronaut. Let na STS-70, STS-78, STS-87, STS-99.

krecht

- chránený kryt na uskladnenie poľnohospodárskych plodín cez zimu.

Kreibich, Franz Jakub Heinrich

- ČR; 1759 - 1833; meteorológ, kartograf. Zostavil mapy českých krajov a mapy severných Čiech.

Kreibich, Karel

- ČR; 1883 - 1966; politik, spoluzakladateľ KSČ. Šéfredaktor Vorwärtsu v Liberci. Počas 2. svetovej vojny člen Československej štátnej rady v Londýne. 1950 - 1952: veľvyslanec v Moskve.

Kreisky, Bruno

- Rakúsko; * 1911; politik a štátnik. 1938 - 1945: v emigrácii vo Švédsku. 1967: predseda sociálnej demokracie. 1970: kancelár.

Kreisler, Fritz

- Rakúsko; 1875 - 1962; husľový virtuóz.

Krejča, Miroslav

- ČR; † 2005; herec, dramatik. Filmografia: Srpnová neděle; Vysoká modrá zeď; Anděl svádí ďábla. Knihy: Tažní ptáci (román z hereckého prostredia). Hry: Jak se loví tygři; Už vám není dvacet, paní Bláhová.

Krejča, Otomar

- ČR; * 1921; herec a režisér. Do roku 1965 člen ND. 1965: divadlo Za branou.

Krejčí, František

- ČR; 1858 - 1934; psychológ, filozof.organizátor československého filozofického života. Spoluzakladateľ revue Česká mysl.

Krejčí, František Václav

- ČR; 1867 - 1941; literárny kritik. Autor esejí, románov a divadelných hier. Dielo: J. Neruda; K. H. Mácha (monografie).

Krejčí, Iša

- ČR 1904 - 1968; skladateľ a dirigent. Dielo: Pozdvižení v Efezu (opera).

Krejčí, Jan

- ČR; 1903 - 1941; novinár. 1927 - 1930: redaktor Rovnosti. 1930 - 1937: redaktor Rudého večerníku. 1938: redaktor Rudého práva. Počas okupácie ilegálne činný. Zastrelený gestapom.

Krejčí, Jan

- ČR; * 28. 2. 1825 (Klatovy) - 1. 8. 1887; geológ. 1862: zakladá reálnu školu v Písku. 1864: menovaný profesorom mineralógie a geológie na Vysokom učení technickom v Prahe. 1882: povolaný na obnovenú českú univerzitu ako profesor geológie. Dielo: 1847: Zeměznalecký přehled okolí pražského; 1860 a 1877: Geologie; 1868 - 1877: Geologická mapa okolí pražského.

Krejčí, Jiří

- ČR; filmový režisér; 1952: Nad nami svítá.

Krejčí, Jiří

- ČR; *22. 3. 1986; futbalista.

Krejčí, Karel

- ČR; * 1904; literárny historik, polonista a komparatista. Dielo: Dějiny polské literatury; J. Arbes (monografia); A. M. Tilschová (monografia).

Krejčí, Miroslav

- 1891 - 1964; skladateľ. Dielo: Lédo (opera).

Krejčík, Jiří

Jiří Krejčík - ČR; * 26. 6. 1918; režisér, scenárista. Filmografia: Týden v tichém domě; Morálka paní Dulské; Svatba jako řemen; Penzion pro svobodné pány; Vyšší princip; Božská Ema; Svědomí.

krejónkotva

- crayon; ceruzka s vysúvacou tuhou.
- tyčinka farbiva (na pery, na obočie).

kreker
crackerkotva

- keks, suchár.

krematórium

- zariadenie na kremáciu.

kremácia

- spopolnenie; pôsob pohrebu spálením tela mŕtveho. V minulosti na hranici (v niektorých krajinách i dnes, napr. India), dnes v špeciálnych zariadeniach - krematóriách.

kremeľ

- v strom Rusku mestský hrad, administratívne, cirkevné i vojenské centrum.

Kremeľ, moskovský

- sídlo ruských cárov, vlády ZSSR, vlády Ruska. Kultúrna pamiatka. Množstvo múzeí. 1990: zaradený na zoznam UNESCO.

kremenina

- jemná zemina z drobnohľadových kremičitých schránok. Pre absorpčnú schopnosť sa používa ako filtračná hmota ku čisteniu štiav a kvapalín a ako nosič katalyzátorov.

kremeň

- bezfarebný alebo rôzne zafarbený, číry až nepriehľadný nerast (SiO2). Kryštalizuje v šestorakej sústave ako modifikácia kysličníka kremičitého. Najrozšírenejší nerast v zemskej kôre. Používa sa v sklárstve, keramike, hutníctve, stavebníctve

kremenec

- kvarcit; jemnozrnná psamitická hornina (kryštalická bridlica), ktorá vznikla premenou pieskovca s kremičitým tmelom za vyšších teplôt a tlakov.

kremík

- pomerne tvrdý polokovový chemický prvok, značka Si (silicium). Atómové číslo 14, atómová hmotnosť 28,086. Po kyslíku najhojnejší prvok na Zemi (25% v zemskej kôre ako piesok, kremeň, kremičitany). Čistý kremík kryštalizuje v štvorcovej sústave. Elektrický polovodič.

Kremlička, Rudolf

- ČR; 19. 6. 1886 - 3. 6. 1932; maliar a grafik. Významný maliar českej moderny. Autor portrétov, krajín i žánrových motívov (napred impresionistických, neskôr kubistických). Dielo: 1919: Po kúpeli (akt); 1919: Slovenská krajina; Portrét dámy v červenom; Most na Seine; 1929: U mora.

kremonkykotva

- cremonky; cenné husle zo 17. - 18. storočia od cremonských husliarov.

krempa

- okraj, strecha klobúka.

kremulátor

- špeciálny mlynček, ktorým sa melú kosti (ostatky) po kremácii v krematóriu, aby tieto mohli byť uložené s popolom zosnulého.

krenelovanie

- zdobenie budov pevnostnými motívmi.

krenológia

- náuka o žriedlach.

Krenz, Egon

- Nemecko; posledný komunistický pohlavár v NDR; 2000: nástup do väzenia za spoluúčasť na streľbe do uprchlíkov, ktorí utekali z vtedajšieho socialistického NDR na Západ; prepustený 18. 12. 2003 za dobré chovanie.

Krenželok, Lukáš

- ČR; * 30. 6. 1983; hokejista.

Kreol

- miešanec potomkovia európskych prisťahovalcov v Latinskej Amerike (najmä Španielov a Portugalcov)
- potomkovia prvých čiernych otrokov, najmä v Brazílii.

kreosot

- fenolová frakcia drevného (bukového) dechtu. Využíva sa v lekárnictve ako antiseptikum a v priemysle ku impregnácii dreva. Je jedovatý.

Kreónkotva

- thébsky kráľ. Nechal zaživa zamurovať Antigonu.

krep

- tkanina zrnitého, jemne zvrásneného povrchu.

krepna

- zariadenie k uchopeniu kvádrov zdvíhadlom. Zasúva sa do jamky v kvádri a zaisťuje sa oceľovým klinom.

krep

- tkanina z rôznych materiálov s nepravidelným zrnitým povrchom tvoreným buď krepovou väzbou alebo kalandrovaním.

kresba

- umelecký prostriedok k záznamu výtvarnej myšlienky čiarami.

Kresila, Juraj

- SR; 13. 4. 1932 (Michajlov) - 22. 3. 2007 (Prešov); akademický maliar. V jeho tvorbe prevládal záujem o krajinomaľbu, venoval sa tiež komornej maľbe, figurálnej tvorbe, portrétu, knižnej grafike, ilustráciám a kresbám. Vo svojich krajinkách s istou dávkou nostalgie zachytil atmosféru, náladu a rytmus krajiny. Juraj Kresila začal študovať výtvarné umenie v roku 1951 na Štátnej umelecko - priemyselnej škole Dr. Z. Nejedlého v Zlíne. V ďalšom roku pokračoval na UMPRUM v Uherskom Hradišti. Vysokoškolské štúdium absolvoval na VŠVU v Bratislave u profesorov Dezidera Millyho a Jána Želibského na oddelení krajinárstva a figurálnej maľby. Po príchode do Prešova pôsobil na Pedagogickej fakulte UPJŠ ako odborný asistent. V rokoch 1980 – 1991 prednášal na VŠVU v Bratislave. Bol výnimočne aktívny, do posledného dňa svojho života sa zúčastňoval na rozvoji výtvarného umenia v Prešove. Viedol medzinárodné sympóziá predovšetkým s ukrajinskými umelcami v prešovskej Galérii Átrium. Vystavoval doma aj v zahraničí. Jeho samostatné aj kolektívne výstavy mohli vidieť diváci v Prešove, Medzilaborciach, Bratislave, Košiciach, Brne, Miškolci, Užhorode, Le Curnevue vo Francúzsku a ďalších mestách. V roku 2004 získal Cena predsedu Prešovského samosprávneho kraja. V roku 2006 maľoval tváre starých ľudí v Domove sociálnych služieb v Novej Sedlici v okrese Snina.

kresol

- izomér methyléteru fenolu (sú tri) z karbolového oleja. Zmes všetkých troch izomérov sa používa ako dezinfekčný prostriedok (trikresol), jednotlivo v chemickom priemysle.

kresťania, kopskí

- 451: osštepujú sa od cirkvi.

Kresťanko, Róbert

- SR; * 26. 6. 1972 (Bojnice); bobista.

kresťanstvo

- jedno z troch najrozšírenejších a najvplyvnejších svetových náboženstiev (vedľa buddhizmu a islamu). Vznikalo postupne z existujúcich prvkov náboženstva v priebehu 1. a 2. storočia. Rozšírilo sa v okolí Stredozemného mora. 313: Milánskym ediktom sa stalo v Rímskej ríši štátnym náboženstvom. V stredoveku jedinou uznávanou ideológiou feudalizmu v Európe a Byzantskej ríši, odkiaľ bolo neskôr vytlačené islamom. Po zemepisných objavoch v 16. storočí prenesené i do zámorských kolónií. Počas svojho vývoja sa rozpadlo na niekoľko vetiev, rad cirkví (protestantská, pravoslávna, katolícka) a množstvo siekt.

Krešáková, EditaEdita Krešáková

- SR; modelka.
2008: Miss Slovensko.

kretén

- duševný zaostalec.
- človek trpiaci kreténizmom.

kreténizmus

- chorobný stav útlmu telesného i duševného vývoja z poruchy funkcie štítnej žľazy.

kreton

- bavlnená tkanina v plátnovej väzbe, ktorá je potlačená farebnými vzormi.

Kretschmer, Ernstkotva

- Nemecko; * 8. 10. 1888 - 1964; neuropsychiater. Zakladateľ učenia o typoch ľudského tela.

Kretschmerová, Jaroslava

- ČR; herečka.

Kreutzer, Rodolphe

- Francúzsko; 1766 - 1831; husľový virtuóza skladateľ. 1803: Beethoven u venoval tzv. Kreutzerovu sonátu.

Kreutzwald, Friedrich Reinhold

- Estónsko; 1803 - 1882; básnik, folklorista a národný buditeľ. Dielo: Kalevipoeg (hrdinský epos).

Kreuzmann, František

- ČR; 1895 - 1960; herec. Predstaviteľ najmä záporných postáv.

kreveta

- Palaemonidae; čeľaď morských rakov.

krédokotva

- z latinského credo - verím; počiatočné slovo kresťanského vyznania viery (symbolum). Najznámejšie je vyznanie viery apoštolské. Podrobnejšie rozpracované vo vyznaní nicejskom (4. storočie). V prenesenom význame presvedčenie, vyznanie vôbec.
- časť katolíckej omše.

krém

- polotuhá hmota.
- cukrárenský prípravok na plnenie, polievanie, natieranie.
- jemná polievka.
- hustý likér.
- v kozmetike emulzia vody v oleji (mastný krém) alebo oleja vo vode (suchý krém). Bývajú parfumované.

krém, na topánky

- roztok tvrdých voskov v rozpúšťadlách.

krémový

- majúci farbu žĺtkového krému.
- natierateľný.

krépidoma

- podstavec pre sochu.
- krépis, mierne vypuklá podmúrovka antického chrámu.

krépis

- krépidoma; mierne vypuklá podmúrovka antického chrámu.

Kréta

- piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori - najväčší ostrov Grécka. Rozloha 8.336 km² (včítane ostrovov Gavdos a Dia), dĺžka 260 km, najväčšia šírka 60 km, najmenšia 12 km. Hlavné mesto Irakleio (staroveký Herakleion).
3100 - 2100 pred Kristom: raná minójska kultúra.
2100 - 1700 pred Kristom: obdobie starších palácov.
1700 - 1450 pred Kristom: obdobie mladších palácov.
1400 - 1100 pred Kristom: Kréty sa zmocňujú obyvatelia Mykén. Prijímajú tunajšie písmo (lineárne písmo B) so súčasne používaným negréckym písmom (lineárne písmo A).
1100 - 1000 pred Kristom: príchod Dórov.
650 - 500 pred Kristom: archaické obdobie.
500 - 330 pred Kristom: klasické grécke obdobie. Po 3. storočí pred Kristom: uzavretý spolok krétskych miest.
1. storočie pred Kristom: ako základňa námorných lupičov sa stáva terčom rímskych útokov.
69 - 67 pred Kristom: rímska provincia.
395: súčasť Východorímskej ríše.
826 - 961: arabská nadvláda.
1204: benátska nadvláda.
1669: nadvláda Osmanskej ríše.
1897: prehlásená autonómnym štátom pod vládou gréckeho kráľa.
1913: definitívne súčasť Grécka.

krchov

- cintorín.

kri-kri
Capra aegagrus creticus

- druh horskej kozy žijúcej na Kréte.

Kribbella

- rod baktérií.

kribtér

- v poľnohospodárstve mechanické zariadenie ku triedeniu zŕn.

Kričfaluši, Michal

- ZSSR; 1921 - 1994; generál rusínskeho pôvodu. 1939: odchod do ZSSR. Obvinený zo špionáže, internovaný a väznený. 1968: prepustený z armády (odmietol okupáciu ČSSR). 1989: rehabilitovaný. Dielo: Účtovanie s časom (pamäte).

Kriebel, Zdeněk

- ČR; * 191; básnik. Dielo: Alarm (angažovaná tvorba); Kniha milostí (milostná poézia); Píšťalička (poézia pre deti).

krieda

- časť mezozoika, obdobie pred 144 - 65 miliónmi rokov. Delí sa na spodnú, strednú a vrchnú. Rozvoj kvetúcich rastlín. Objavujú sa prvé placentálne cicavce. Medzi lietajúcimi plazmi vyniká ohromný Quetzalcoatlus. Koncom kriedy dochádza k masovému vymieraniu (vymiera 70% živočíchov), z povrchu Zeme miznú i dinosaury.
- biela, mäkká drobivá hornina zložená z drobných vápenitých ulít morských živočíchov stmelených vápenitým tmelom.

krieda, spodná

- obdobie z pred 144 - 97,5 milióna rokov.

krieda, vrchná

- obdobie z pred 97,5 - 90 milióna rokov.

kriesenie

- resuscitatio; znovuprebudenie k životu pri náhlom zlyhaní dôležitých životných funkcií.

Krikaljov, Sergej Konstantinovič

- Rusko; * 27. 8. 1958 (St. Petersburg; predtým Leningrad); kozmonaut. Otec Konstantin. Matka Nadia. Manželka Elena Terekinová. 1975: ukončil strednú školu. 1981: ukončil strojný inštitút v Leningrade (dnes ST. Petersburgská technická univerzita). 1985: vybraný to tímu kozmonautov. 1986: dokončil výcvik kozmonauta. Let na Sojuz TM-7, Sojuz TM-12, STS-60, STS-88, Sojuz TM-31, Sojuz TMA - 7 (pristátie).

kriketkotva

- pálková hra obľúbená v Anglicku. Hrajú dve družstvá o 11 hráčoch s tvrdou loptou.

kril

- morský planktón tvorený drobnými kôrovcami. Dôležitá súčasť potravinového reťazca.

Krilová, Věra

- ČR; * 1924; altistka. Členka ND v Prahe.

krimi-

- prvá časť zložených slov majúca význam kriminálny.

kriminalistika

- z latinského crimen - zločin; veda o spôsoboch a prostriedkoch, ktorými sa vyhľadávajú, zaisťujú, trvalo uchovávajú a skúmajú dôkazy dôležité pre trestné konanie. Slúži ku objasneniu trestných činov, k zaisteniu páchateľov a k nájdeniu spôsobov, ako zabrániť trestným činom.

kriminalita

- zločinnosť; spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti v určitej oblasti za určité obdobie.

kriminalizácia

- dodávanie trestného rázu, charakteru.

krimino-

- prvá časť zložených slov majúca význam kriminálny, trestný.

kriminológia

- náuka o zločinnosti ako o spoločenskom jave, o jeho formách, stave, dynamike a o opatreniach smerujúcich k potlačeniu a predchádzaniu zločinnosti.

krinolína

- široká sukňa vystužená oceľovými alebo kosticovýmmi páskami. Nosila sa najmä v období rokoka.

kripel

- (z nemeckého der Krüppel - mrzák) nadávka.

kris

- malajská dýka.

Krishna

- indický avathar.

Kristal, Hillykotva

- USA; † 28. 8. 2007 zakladateľ rockového klubu CBGB v New Yorku.

Kristek, Jaroslav

- ČR; * 16. 3. 1980; hokejista.

Kristian z Anhaltu

- Nemecko; 1568 - 630; knieža. Povolaný Friedrichom Falckým do Čiech. Veliteľ v bitke na Bielej Hore.

Kristiania

- starší názov Osla.

kristianizácia (christianizácia)kotva

- šírenie kresťanstva.

Kristián z Koldína, Pavel

- ČR; 1530 - 11. 1. 1589; právnik. Autor najvýznamnejšej zbierky mestského práva v Čechách, na Morave a na Slovensku. Dielo: Práva městské Království českého (na jeho základe v 17. storočí zjednotené české mestské právo).

Kristián III.

- Dánsko; kráľ. Počas jeho panovania v roku 1380 vznikla Nórsko - Dánska personálna únia.

Kristián IV.

- Dánsko/Nórsko; 1577 - 1648; 1588: dánsky a nórsky kráľ. Po požiari v roku 1624 nechal opäť postaviť Oslo.

Kristián X.kotva

- Dánsko; * 1870, † 1947; kráľ. Otec Frederik VIII. Matka Louise (otec Karol XV.). Manželka Alexandrine (* 1879, † 1952; sobáš v roku 1898). Syn Frederik IX., Knud (* 1900).Panoval v rokoch 1912 - 1947. 1918 - 1944: panovník Islandu. Po páde z koňa v roku 1942 je do konca života invalidný.

Kristián Frederik

- Dánsko, kráľ. 1814: Nórsky kráľ.

Kristina

- Švédsko; * 1626; kráľovná. Otec Gustav II. Adolf. 1644: korunovaná.

Kristín, Andrej

- SR; † ?. 9. 2008 (Nemšová); režisér prírodopisných filmov, kameraman. V roku 1950 absolvoval Vyššiu priemyselnú školu v Bratoslave. V rokoch 1951 - 1956 študoval na FAMU v Prahe (katedra obrazu). V rokoch 1954 - 1991 natočil 130 filmov. Od roku 1956 pracoval v Krátkom filme v Bratislave, najskôr ako kameraman, neskôr aj ako autor a režisér.

Dielo:
Ľudia z rovín;
Blázni medzi nami;
Dolina, dolina...;Drevorubači;
Príbeh z horárne;
Gorali;
Martin Kukučín;
Zátoka, Beethoven na Slovensku;
Živočíchy a vodné prostredie;
Život na mokradiach;
Ochrana dravých vtákov.

Kristofferson, KrisKriss Kristofferson

- USA; * 22. 6. 1936; herec. Filmografia: Planéta opíc; Vôňa cyklónu; Rytieri; Faraónova armáda; Vojakova dcéra neplače.

Kristoforidhi, Konstandin

- Albánsko; 1830 - 1895; národný buditeľ. Autor prekladu časti biblie do albánštiny, albánsko - gréckeho slovníka.

Kristovskis, Girts Valdis

- Litva; politik. Minister obrany.

krištáľ

- odroda kremeňa. Už v stredoveku bol dokonale remeselne spracovávaný na ozdobné nádoby (liturgické).

Krištof-Veselý, František

- SR; * 12. 4. 1903 (Skalica) - 1977; operný spevák. Prvý spievajúci herec v českých filmoch.

Křišťan z Prachatic

- ČR; † 1439; husitský bohoslovec, matematik, hvezdár, botanik a lekár. Spočiatku stúpenec J. Husa, neskôr konzervatívec. Dielo: Herbář; Lákařské knihy.

kritérium

- merítko, základ alebo prostriedok k posúdeniu platnosti, správnosti, hodnota alebo významu.
- športový pretek vybraných pretekárov.

kriticizmus

- v užšom zmysle Kantov kritický výklad procesu poznania a jeho noetická kritika vôbec.
- v širšom zmysle také filozofické stanovisko, ktoré odmieta ako dogmatické metafyzické pravdy, tak prostý noetický skepticizmus a žiada kritické skúmanie predpokladov poznania, jeho možnosti, objektívnu platnosť, hranice.
- sklon kritizovať.

kritický

- rozhodujúci.
- hodnotiaci, posudzujúci, posudzovací.
- príznačný pre krízu.

kritika

- posúdenie, hodnotenie na podklade rozboru, analýzy.
- spochybnenie.

Kriváň

- SR; hora vo Vysokých Tatrách, 2. 494 m. n. m.

krivica
rachitída
rhachitis
anglická choroba

- avitaminóza D, porucha tvorby kostí z chrupaviek u detí, rachitída.

Krivicki, Walter

- Rusko; generál, vlastným menom Samuel Ginsberg. Emigroval do USA.

krivka

- čiara meniaca svoj smer, krivá čiara. v matematike dráha pohybujúceho sa bodu, Analyticky je určená rovnicou f (x , y, z)=0, ktorej súradnice každého bodu na krivke vyhovujú [f (x , y, z)=0], iné body nevyhovujú [f (x , y, z) ?0].
- vo fyzike dráha hmotného bodu (častice) alebo graf znázorňujúci závislosť dvoch fyzikálnych veličín.

krivka, algebraická

- krivka, ktorej body vyhovujú istej algebraickej rovnici s dvoma neznámymi.

krivka, balistická

- typická krivka strmšie klesajúca ako stúpajúca.

krivka, empirická

- krivka preložená jednotlivými empirickými získanými bodmi (napr. fyzikálnymi meraniami).

krivka, Gaussova

- zobrazuje normálne rozloženie znakov v náhodných javoch.

krivka, geodetická

- taká krivka na ploche (obecne a i pre viacrozmerné priestory), ktorá najkratšou cestou spája dva body - v rovine priamka, na guli hlavná kružnica, . . . V obecnej teórii relativity to je dráha svetelného lúča, ktorá v gravitáciou (veľkou hmotou) zakrivenom priestore nieje priamkou.

krivka, hyperoskulačná

- pozri hyperoskulácia.

krivka, hypsografická

- graficky znázornený vzťah medzi plochami vrstevníc a ich nadmorskou výškou. Užíva sa k určeniu objemu terénnych telies a ich stredných výšok.

krivka, hysterézna magnetizačná

- magnetizačná krivka znázorňujúca priebeh intenzity magnetického poľa od istej zápornej maximálnej hodnoty do kladnej maximálnej hodnoty a späť.

krivka, klinografická

- graf znázorňujúci vzťah medzi rozostupom vrstevníc na mapách a sklonom terénu.

krivka, konzumpčná

- krivka vyjadrujúca vzťah medzi výškou hladiny vody a prietokmi v danom riečnom profile.

krivka, laktačná

- číselné alebo grafické vyjadrenie priebehu produkcie mlieka u kráv v jednotlivých mesiacoch.

krivka, magnetizačná

- graf znázornenia závislosti magnetizácie či magnetickej indukcie feromagnetika na intenzite vonkajšieho magnetického poľa.

krivka, napätia

- krivka prúdu; v elektrotechnike časový priebeh okamžitých hodnôt napätia (prúdu).

krivka, svietivosti

- v svetelnej technike rozloženie svietivosti svetelného zdroja v rôznych smeroch roviny prechádzajúcej zdrojom.

krivka, transcendentná

- astroida, asteroida.

krivky, Fletcher-Munsonove

- krivky hladín rovnakej hlasitosti udávajúce intenzitu zvuku čistých tónov rôznych kmitočtov, ktoré zodpovedajú vnemu rovnakej hlasitosti s porovnávaným tónom 1.000 Hz určitej intenzity.

krivosť

- prevrátená hodnota polomeru krivosti v danom bode krivky alebo plochy. Číslo udávajúce zakrivenie čiary alebo plochy.

Krizanica, Franco

- Slovinsko; politik.
2008: minister financií.

Križan, Karol

- SR; * 5. 6. 1980 (Žilina); hokejový brankár.

Križanová, Marta

- SR; † 1. 12. 1971; lekárka. Prvá slovenská žena, ktorá promovala z medicíny v roku 1923 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. 1934: primárka interného odeelenia nemocnici v Levoči - prvá žena na Slovensku v tejto funkcii.

križiak
Araneus

- v zoológii rod pavúkov z rovnomennej čeľade. Má snovacie bradavky, z ktorých tká siete.
- člen krížovej výpravy.

krídelko

- v letectve pohyblivá časť nosnej plochy. Slúži ku ovládaniu lietadla počas letu.

krídlo

- v zoológii párovitý orgán niektorých živočíchov, ktorý umožňuje let. Vyskytuje sa u hmyzu, vtákov a netopierov.
- v letectve súvislá plocha nosného systému.

krídlo, motýlie

- je pokryté šupinami, ktoré sú silné 2 - 5 mikrónov, ich šírka sa pohybuje od 30 do 100 mikrónov. Tvary šupín závisia na druhu motýľa, ale niekedy nájdeme rôzne formy vedľa seba na jednom krídle. Samčekovia denných motýľov majú ešte feromónové šupinky, ktoré prostredníctvom aromatických látok vábia samičky. Tieto šupiny sú spravidla dobré skryté. Všetky farebné vzory vznikajú práve v šupinách krídiel. Šupiny sú v podstate duté schránky, ktoré obsahujú farebný pigment alebo vzduch. Na vonkajšej strane sú rebrované a práve táto jemná štruktúra spôsobuje opalizáciu - farebné efekty pri rôznom pozorovacom uhle.

krídlovka, altová

- altovka.

Kríkovia

- Creeks [kríks], vlastným menom Maskodži. Indiánsky kmeň v severoamerických štátoch Georgia a Alabama, dnes v Oklahome.

kríza

- rozhodná chvíľa, vyvrcholenie a zlom deja alebo činnosti.
- nebezpečný stav vývoja.
- obrat vo vývoji.
- ťažká situácia, poziaž.
- v medicíne náhla zmena a priebehu choroby.

kríza, agrárna

- hospodárska kríza z relatívnej nadvýroby v poľnohospodárstve.

kríza, karibskákotva

- 14. 10. 1962: americké prieskumné lietadlo odhaľuje na Kube sovietske raketové základne - začiatok kubánskej krízy. Americký prezident John F. Kennedy kategoricky vyzvalNikitu Chruščova, aby raketa okamžite stiahol. Svet sa ocitá na pokraji jadernej vojny. 26. 10. 1962: ZSSR vyhovuje "znepokojeniu" USA a odstraňuje z Kuby svoje rakety.

kríza, Marocká

- prvá kríza v rokoch 1905 - 1906 v boji medzi Francúzskom a Nemeckom o rozdelenie Maroka. Druhá v roku 1911, keď Nemecko vyslalo vojnové lode do Agadiru ako protest francúzskej okupácii mesta Fés. Kríza skončila diplomatickou porážkou Nemecka

kríza, Suezská

- 1956; neúspešný zásah Francúzska a Veľkej Británie proti Egyptu.

kríza, svetová hospodárskakotva

- po I. svetovej vojne sa množstvo štátov zadĺžilo, ale za pôžičky sa nedokázalo zaručiť zlatými rezervami. To viedlo ku zrúteniu sa zlatého štandartu a ku devalvácii. Americké banky sa koncom 20. rokov 20. storočia pustili do riskantných špekulácií na akciovom trhu. V dôsledku katastrofálneho sucha a stáleho poklesu cien poľnohospodárských produktov sa dostalo dovážnych problémov i americké poľnohospodárstvo. Keď 24. 10. 1929 nastal prudký pokles cien akcií na newyorskej burze, špekulanti sa zbavovali akcií za každú cenu. To viedlo ku zrúteniu sa trhu, ktoré sa rýchlo šírilo do celého sveta.

kríž

- crux; pôvodne popravčí nástroj (Orient, Rímska ríša). Neskôr symbol kresťanstva a bojovnosti (krížové výpravy).

Kríž

- Južný Kríž; malé, ale nápadné súhvezdie južnej oblohy.

Kríž, Červenýkotva

- nevládna medzinárodná humanitárna organizácia (Medzinárodné hnutie Červeného kríža). V moslimských krajinách pracuje ako Červený polmesiac. V decembri 2005 bol schválený nový znak - Červený štvorec (postavený na hrot) na bielom pozadí. Hnutie má svoje korene v krvavej bitve u talianskeho Solferina z roku 1859.

kríž, Einsteinov

- pozri gravitačná šošovka. Obraz rozložený na 4 body okolo centrálneho obrazu.

kríž, hákový

- svastika; symbol nemeckých fašistov, neskôr všeobecne fašistický symbol.

kríž, keltský

- slúži ako zástupný symbol hákového kríža.

kríž, kryštalografický osový

- tri, niekedy štyri priamky (kryštálové osy) ležiace v jednej rovine, voči ktorým sa v kryštále vyjadruje poloha kryštálových plôch.

kríž, nitkový

- vláknový kríž; zariadenie u optických prístrojov umožňujúce presné zameranie a odčítanie. Je buď z jemných vlákien alebo je vyrytý. Umiestňuje sa do ohniskovej roviny objektívu, aby ho bolo možné pozorovať súčasne s predmetom.

kríž, Severný

- pozri Cygnus.

kríž, slnečný

- optický jav majúci rovnakú podstatu ako nepravé slnko. Stĺpy sú pozorovateľné nad i pod Slnkom. Je príznačný pre stále zimné počasie s vysokými mrazmi.

kríž, slovanský

- označuje zvýšenú úmrtnosť a zníženú pôrodnosť v rade slovanských zemí po katastrofe jadrového reaktoru v Černobyle.

kríž, šípový

- symbol maďarských fašistov.

kríž, zmierčí

- v minulosti kríž vztýčený na znamenie uzmierenia sa znepriatelených rodín kvôli tragickým udalostiam.

kríženie

- spôsob, ako z dvoch druhov vzniká nový druh. Vzniká buď nový druh, ktorý je schopný sa ďalej množiť, alebo druh, ktorý je schopný iba vegetatívneho rozmnožovania sa. Nie všetky druhy sa môžu krížiť.

krížnik

- rýchla vojnová loď s mohutnou výzbrojou, veľkým akčným rádiusom, silným pancierom a vysokou manévrovacou schopnosťou.

krížkovka
word-cross

- hlavolam, ktorý sa lúšti dopĺňaním písmen, slabík, zhlukov alebo inak definovaných skupín písmen alebo čísiel do danej mriežka podľa legendy. Prvá krížovka bola uverejnená 21. 12. 1913 v amerických novinách New York World. Pozri aj sudoku.

krk

- collum; prechod hlavy v trup.

krkavcovití

- Corvidae; čeľaď vtákov z rádu spevavcov. Sú všežraví, Žijú na stromoch.

krkavica

- tepna zásobujúca okysličenou krvou hlavu.

Krkonoše

- ČR; najvyššie pohorie v ČR vo východočeskom kraji na hraniciach s Poľskom. Najvyššia hora Sněžka, 1. 602 m. n. m. Pramenná oblasť riek Labe, Mumlava, Úpa.

Krkoška, Pankrác

- ČR; 1861 - 1888; učiteľ. Priekopník socializmu. 1885 - 1888: redaktor Rovnosti.

Krležka, Miroslav

- Chorvátsko; * 1893; básnik, prozaik, dramatik a esejista. Dielo: Chorvátsky boh Mars; Návrat Filipa Latinovitza; Na pokraji rozumu; Zástavy; Páni Glembajovia.

Krmaš, Pavel

- ČR; * 33. 3. 1980; futbalista.

krmelec

- krmítko; zariadenie pre kŕmenie zveri v zime.

krmivo

- potrava hospodárskych, kožušinových, domácich zvierat rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Podľa obsahu vody rozlišujeme krmivá šťavnaté a krmivá suché, podľa obsahu živín a funkcie vo výžive krmivá objemové a krmivá jadrné.

krmivo, keratínové

- krmivo z odpadu peria a vlny.

Krnka, Karel

- ČR; 1858 - 1926; puškár. S otcom Silvestrom zostrojil opakovačku.

Krnka, Silvestr

- ČR; 1825 - 1902; puškár. Zostrojil prvý vzor zadovky (1849) a so synom Karlom zostrojil opakovačku.

Kroc, Ray

- USA; † 1984; zakladateľ McDonaldu (kúpil licenciu od bratov McDonaldových, ktorí vlastnili 8 drive - in reštaurácií).

Krofta, Kamil

- ČSR; 1876 - 1945; historik a politik. 29. 2. 1936 - 4. 10. 1938: minister zahraničných vecí. Dielo: Přehled dějin stavu selského v Čechách a na Moravě; Nesmrtelný národ.

Krogh August

- Dánsko; 1874 - 1949; fyziológ. Nobelova cena.

Kroha, Jiří

- ČR; * 1893; architekt, maliar a teoretik. Národný umelec.

Kroisos

- Lýdia; asi 560 - 546 pred Kristom: kráľ. Posledný lýdsky kráľ. Známy svojim bohatstvom. Razil zlaté mince. Uzavrel spolok s Babylonom, Egyptom a Spartou proti Perzskej ríši. 546 pred Kristom: porazený Kýrom (Perzia).

kroj

- šat výrazných znakov charakteristických pre určitú dobu, národ, kraj, povolanie.

krojidlo

- zariadenie pluhu. Zvislo odrezáva pôdu.

Krok

- podľa povesti jedno z prvých českých kniežat. Dcéra Kazi, Libuše a Teta.

krok, normálny

- dĺžková miera, asi 3/4 m. 1 km = asi 1. 350 krokov.

krokáni

- sedliacki povstalci v južnom a juhozápadnom Francúzsku koncom 16. a v 1. polovici 17. storočia.

kroket

- športová hra jednotlivcov alebo dvoj - až trojčlenných družstiev, pri ktorej hráči preháňajú drevenou paličkou drevené gule sústavou bránok.

kroketa

- smažený pokrm zvyčajne valcovitého tvaru zo zemiakového cesta alebo mletého mäsa, rýb.
- smažené plnené cesto.

Krokodil

- ZSSR; satirický ilustrovaný časopis. Založený v roku 1922.

krokodílkotva

- Loricata; trieda veľkých vodných plazov. Žijú v riekach teplých oblastí. Mrchožravci a dravci (nebezpečný i pre človeka). Dorastá do dĺžky až 8 m. Ich koža sa spracováva. Od aligátora sa líši tým, že sú mu vidieťť spodné i horné zuby (aligátorovi iba horné).

krokodíl morský

- Crocodylus porosus. Obýva juhovýchodnú Áziu a časti Tichomoria. Najmohutnejší recentný plaz. Rekordní jedinci dosahujú dĺžku vyše 8 m a hmotnosť až 1,5 tony.

krokoit

- nerast objavený v 1. polovici 18. storočia na Urale (PbCrO4), chróman olovnatý. Je žltý, lesklý, jednoklonný.

krokometer

- krokomer, pedometer; geodetický prístroj k počítaniu krokov. Používa sa ku odhadu vzdialenosti (krok v rovine je asi 75 cm). Má tvar vreckových hodiniek, pripája sa ku kolenu.

krone

- švédska koruna (menová jednotka).

krokva

- široký trám v smere najväčšieho spádu strechy.

Krolmuse, Václav

- ČR; 1790 - 1861; páter. Jedna z významných osôb počiatkov archeológie v Čechách. 1852: v Skalsku objavil rondel, božisko boha Černoboha.

Krombholc, Jarolav

- ČR; * 1918; dirigent a skladateľ. Národný umelec.

kromlechkotva

- kruh (štvorec, viac uholník) z kameňov - menhirov, väčšinou z náboženským významom; môže slúžiť i ako observatórium, kompas.

Kronbauerová, Jarmila

- ČR; 1893 - 1968; herečka. Členka ND.

kronika

- chronologický zápis, rozprávanie o historických udalostiach v ich časovom slede. Historický prameň typický najmä pre stredoveké dejiny.

kronika, Dalimilova

- ČR; najstaršia česká veršovaná kronika od neznámeho autora, ktorá bola dokončená asi v roku 1314. Je zameraná proti cudzej vláde v Čechách.

kronika, Kosmova

- Kronika Čechov, Chronica Boemorum; najstaršia dochovaná česká kronika z počiatku 12. storočia

kronika, trójska

- stredoveký latinský zborník básní o dobytí Tróje. Koncom 14. storočia preložený do češtiny (vyšla v roku 1468 v Plzni ako prvá česká tlačená kniha).

Kronos

- Grécko. Grécky boh Saturnu. Podľa gréckych bájí v záchvate kanibalizmu pojedal svoje deti, ktoré opäť po čase zase vyvrhol. Jedná sa o asociáciu s pozorovaním Saturnu Galilea, ktorý sa domnieval, že keď pozoroval zmiznuvší prstenec (ktorý pozoroval ako 2 malé mesiačiky, čo bolo spôsobené sklonom prstencov k Zemi), že ich Saturn zjedol; po čase, keď mesiačikyopäť pozoroval, sa domnieval, že ich vyvrhol.

Kronrod, Jakov Abramovič

- ZSSR; * 1912; ekonóm. Zaoberal sa otázkami zákona hodnoty v socialistickej teórii reprodukcie.

Kronštadt

- Rusko; mesto a pevnosť v Leningradskej oblasti na ostrove Kotlinu vo Fínskom zálive. 1905 - 1906: povstanie námorníkov, potlačené. 1917: jedno z centier VOSR. 1921: vzbura námorníkov pod heslom S oviety bez boľševikov. Bola potlačená.

Kronwall, Niklas

- Švédsko; * 12. 1. 1981; hokejista.

Kroński, Tadeusz

- Poľsko; 1908 - 1958; marxistický filozof. Znalec Hegela.

kroon

- koruna, menová jednotka Estónska.

Kropáč, Radoslav

- ČR; * 5. 4. 1975; hokejista.

Kropík, Michal

- ČR; * 20. 2. 1985; futbalista.

kros (cross)kotva

- terénny alebo cezpoľný bežecký závod.

krosček (krosčeking)

- v niektorých športových hrách nedovolené bránenie súperovi v hre.
- zadržanie palicou.

krosná

- ručný alebo mechanický stroj na výrobu tkanín.

krosná, žakárové

- druh mechanických krosien, pomenované podľa vynálezcu Jacquarda.

Krosnář, Josef

- ČR; 1891 - 1968; politik a politický pracovník (KSČ). 1929: člen ÚV KSČ. 1938 - 1945: v emigrácii v moskovskom vedení strany. 1945: člen predsedníctva ÚV KSČ. 1952 - 1963: funkcionár.

Kross, Jaan

- Estónsko; † 27. 12. 2007; spisovateľ. Dielo: Blázon Jeho Veličenstva; Medzi troma morovými ranami; Hodina na oráčacej stoličke.

krotiteľ

- domptér; cvičiteľ divokých zvierat pre cirkusové čísla.

Kroto, Harold W.

- Veľká Británia; * 7. 10. 1939 (Wisbech); chemik. 1996: Nobelova cena (spolu s R. E. Smaleyom a R. F. Curlom jr. ) za objav novej modifikácie uhlíka (štruktuovanej ako futbalová lopta - fulerén.

kroton

- Croton; rod tropických drevín. Zo semien sa lisuje olej - silné preháňadlo.

Kroupa, Daniel

- ČR; zakladateľ ODA; 1989: predseda ODA.

Kroupa, František

- ČR; * 1925; fyzik. Člen korešpondent ČSAV. Zaoberá sa štúdiom mechanických vlastností tuhých látok a teóriou dislokácie.

Kroupa, Vlastimil

- ČR; * 27. 4. 1975; hokejista.

Krouza, Václav

- ČR; 1880 - 1956; technik. Pracoval v odbore čerpadiel a všeobecného strojníctva.

krov

- konštrukcia nesúca krytinu šikmej strechy. Býva drevený, kovový (oceľový), zmiešaný, železobetónový a podobne.

Krováci
Saná
Sanoviakotva

- (z anglického bushman, v domorodom jazyku saná (ľudia)) národ čiernej pleti v Afrike. Pôvodne žili v celej Afrike na juh od Zambezi. Zdatní lovci a zberači so zlatavou pleťou. V 17. storočí boli napadnutí kmeňmi Bantu a čiastočne vyhladení, čiastočne zotročení. Po príchode Búrov boli vyvražďovaní po tisícoch. Posledných asi 11.000 príslušníkov sa uchýlilo do púšte Kalahari.

krovky

- elytrae; prvý pár krídiel chrobákov prestúpený chitínom. Tvrdé krídla.

króne

- menová jednotka Islandu, islandská koruna.

Króner, Ján

- SR; * 1. 6. 1956; herec. Otec Ján.

Króner, Jozef

- SR; 20. 3. 1924 (Staškov) - 12. 3. 1998 (Bratislava); herec. Dcéra Zuzana. 1956 - 1984: člen činohry SND. Filmografia: 1995: ...ani smrť neberie; 1995: Tajomstvo šťastia (TV); 1994: Vášnivý bozk; 1992: Dedičství aneb kurvahošigutntag; 1989: Ty, ktorý si na nebesiach; 1989: Môj priateľ d'Artagnan; 1988: Lovec senzácií; 1988: Vlakári; 1987: Neďaleko do neba; 1987: Posledný rukopis; 1983: Tisícročná včela; 1982: Soľ nad zlato; 1982: Popolvár najväčší na svete; 1982: Preľudy púšťe; 1982: Iný pohľad; 1981: Kosenie Jastrabej lúky; 1981: Čas sa zastaví; 1976: Stratená dolina; 1975: Pacho, hybský zbojník; 1973: Putovanie do San Jaga; 1973: Očovské pastorále; 1973: Nakoniec; 1972: Zajtra bude neskoro; 1970: A.C. Dupin zasahuje (TV); 1970: Pán si neželal nič; 1970: Rysavá jalovica (TV); 1969: Túžba zvaná Anada; 1968: Traja svedkovia; 1968: Dialóg 20-40-60; 1968: Muž, ktorý luže; 1967: Muž, ktorý stúpol na cene; 1966: Živý bič (TV); 1966: Ľudia z maringotiek; 1965: Obchod na korze (1966: Oscar); 1965: Mŕtvi nespievajú; 1964: Slnečný kúpeľ; 1963: Jánošík I, II; 1962: Polnočná omša; 1962: Pokorené rieky; 1960: Strieborný Favorit; 1960: Jerguš Lapin; 1958: Šťastie príde v nedeľu; 1958: Statočný zlodej; 1957: Zemianska česť; 1957: Posledná bosorka; 1956: Čert nespí; 1955: Štvorylka; 1955: Drevená dedina; 1953: Pole neorané; 1952: Akcia B; 1950: Katka. Bibliografia: Herec na udici; Herec nielen na udici; S kamerou a udicou.

Krónerová, Zuzana

- SR; * 1952 (Martin); herečka. Otec Jozef. Filmografia: Šťastie; 2003: Pupendo; 2001: Divoké včely; 1999: Fiaker číslo 21; 1996: Lea; 1996: Ženský vtip; 1994: O krásnej strige; 1991: Zhrňajova nevesta; 1990: Keď hviezdy boli červené; Čarbanice; 1981: Fénix; 1981: Nevera po slovensky; 1980: Demokrati; 1980: Nebezpečné známosti; 1979: Mišo; 1979: Pochábeľ; 1978: Krutá l'úbosť; 1978: Inkognito;1976: Sváko Ragan; 1975: Vivat Beňovský!; 1974: Figliar Sťopka; 1973:Vymenená princezná.

Kröper, Andreas

- Nemecko; hudobník. Zrekonštruoval Mozartovu operu Zaidé (vznikla okolo roku 1780), z ktorej sa zachovali iba fragmenty. Vo viedenskom archíve objavil stratené texty.

Kröschlová, Jarmila

- ČR; * 1893; tanečnica. Pedagogička na AMU.

krst

- obrad kropenia či ponorenia do vody. Symbol očistenia človeka od zla a viny. Bol Jánom Krstiteľom prenesený do kresťanstva ako vonkajší výraz obnovy, neskôr vstupu do cirkvi. Proti krsteniu detí protestujú baptisti.

krsteľnica

- baptisterium.

Krstev, Angel

- ČR
* 15. 12. 1980
hokejista.

Krška, Karol

- SR
* 1920
kameraman.

Filmografia:
Priehrada
Varuj
Vlčie diery
Trio Angelos
Prípad pre obhajcu.

Krška, Václav

- ČR
* 1900
† 1970
filmový režisér, scenárista, spisovateľ.

Filmografia:
Mikoláš Aleš
Mladá léta
Měsíc nad řekou
Stříbrný vítr
Zde jsou lvi
Jarní vody.

krt

- malý cicavec s čiernou srsťou, žijúci pod zemou.
Má slabý zrak, rozoznáva iba svetlo a tmu.

krt obecný
krt obyčajný
Talpa europaea

- cicavec z rádu hmyzožravcov. Vyrýva pod zemou chodby.

krt iberský
Talpa occidentalis

- druh krtas žijúci výhradne na Iberskom polostrove.

Krubera - Voronja

- Abcházia (Gruzia)
priepasť.
Najhlbšia priepasť sveta - 2.170 metrov. V januári 2007 dno priepasti ako prví dosiahol tým siedmich speleológov (i Česi Zdeněk Dvořák a Oldřich Štos) z Česka, Ruska a Slovenska.

kruciálny

- krížový.
- priesečníkový.
- ústredný.
- rozhodný, rozhodujúci.

krucifix

- plastika ukrižovaného Krista.

Kruczkowski, Leon

- Poľsko
* 1900
† 1962
spisovateľ.

Dielo:
Nemci
Július a Ethel.

Kručonych, Alexej Jelisejevič

- Rusko
* 1886
† 1968
básnik.

Kruger, Paul
Paulus Krüger

- Transvaal/Južná Afrika
* 10. 10. 1825
† 14. 7. 1904
politik.
1883 - 1899: prezident Transvaalu.
1898: zakladá Krügerov národný park v Transvaale (20.700 km²) s africkou zverinou.

Krugman, Paul

- USA
ekonóm.
Nobelova cena.

kruh

- časť roviny ohraničená kružnicou.

kruh, benzénový

- šesťčlenný kruh.

kruh, Berneuchenský

- hnutie v rámci nemeckej luteránskej cirkvi k obnove liturgie.
Hnutie bolo založené v roku 1923 Wilhelmom Staehlinom.

kruh, bludný

- kruh v dôkaze, logická chyba v tom, že argument dôkazu je tvrdenie, ktoré bolo dokázané dokazovanou tézou.

kruh, kambiový

- druhotné delivé pletivo stoniek a koreňov, miazgové pletivo.

kruh, meridiánový

- poludníkový kruh; v astronómii v podstate presne delený kruh postavený vo zvislej rovine. Umožňuje určiť skon ďalekohľadu s presnosťou desatiny oblúkovej sekundy.

kruh, očný

- výstupná pupila; miesto na optickej ose mikroskopu alebo ďalekohľadu, s ktorým musí splynúť zornica oka, aby oko prehliadlo celé zorné pole prístroja.

kruh, Petöffiho

- Maďarsko; spoločenský kruh spisovateľov, umelcov vedcov a študentov. Vznikol v roku 1956.

kruh, tropolonovýkotva

- sedemčlenný kruh tvorený siedmimi molekulami (atómami). Vykazuje prvky aromatičnosti (podobne ako benzénový kruh).

kruhoústnice

- Cyclostomata; najprimitívnejšia skupine stavovcov. Najdôležitejšími čeľaďami kruhoústnic sú sliznatkovité a minohovité. Kostru majú chrupkovitú, ale nemajú šupiny ani párne plutvy. Ich ústa sú kruhovité, bez čeľustí, prispôsobené na cicanie, vnútri majú rohovinové zuby a drsný jazyk.

kruhy, v obilí

- záhadné symboly, ktoré sa po prvýkrát objavili na juhovýchode Veľkej Británie v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Od tej doby sa tento fenomén rozšíril po celom svete, okrem Číny a Juhoafrickej republiky (2004). Obrazce sa obvykle vyskytujú od apríla do augusta najmä v žitných, pšeničných, ovosných alebo kukuričných poliach, ale boli zaznamenané aj na ryžovištiach, plantáži cukrovej trstiny či dokonca snehu. V 90. rokoch 20 storočia sa z jednoduchých kruhov začali vyvíjať zložitejšie obrazce. Pôvod kruhov je neznámy, hypotézy hovoria od návštev z vesmíru až po podvodníkov. Na Slovensku sa kruhy v obilí prvý raz objavili v roku 1992 neďaleko Lučenca.

Krulišová - Vejražková, Jarmila

- ČR; herečka; * (Jičín) - ?. 1. 2006; herečka. 1948: angažmán v ND v Prahe. Filmografia: Dnes v jednom domě (TV seriál); Dynastie Nováků (TV seriál); My z konce světa (TV seriál); Jan Hus; Kouzellný den; Tři tuny prachu; Návraty; Čas lásky a naděje; Milujeme (hudobný film).

Krumbachová, Ester

- ČR; 21. 11. 1923 (Brno) - 13. 1. 1996; filmová výtvarníčka, scenáristka a režisérka. Autorka návrhu kostýmov pre film Kdyby tisíc klarinetů, Medvěd, Uspořená libra. Filmografia: 1965: O slavnosti a hostech (zakázaný).

Krungkao

- Ajutia, Ayudhya; bývalé hlavné mesto Thajska. Bolo zničené v roku 1766. Zachovali sa zrúcaniny veľkolepých chrámových a palácových stavieb.

Krungtep

- Thajsko; Bangkok; hlavné mesto pri ústí rieky Menam do Siamského zálivu.

krupáda

- skok koňa prevedený šikmo hore.

krupicakotva

- mlynské medziprodukty obsahujúce jadro zrna. Jemnejšie medziprodukty sa označujú krupičky (tzv. dunsty).

krupiér (croupier [krupjér])

- zástupca bankéra, ktorý vedie stávkovú hru u hracieho stola.

krupónovanie

- v kožiarenskom priemysle rozrezávanie usní na kusy s rovnakou hrúbkou.

krupózny

- vláknitý.

Krupp, Friedrich

- Nemecko; 1787 - 1826; priemyselník. 1811: v Essene zakladá hutnícky koncern. 1960: všetky závody spojené v holdingovú spoločnosť Hüten und Bergwerke Rheinhousen A. G.

Krupská, Nadežda Konstantinovna

- ZSSR; 18691939; manželka V. I. Lenina. Od roku 1890 účastníčka revolučného hnutia. Venovala sa školstvu a osvete.

krusta

- v medicíne chrasta.
- zhluk kryštálov.

Kruševo

- Macedónia; mesto. 1903: počas Ilidenského povstania vytvorená rebelmi prvá republika na Balkáne - Kruševská republika, ktorá trvala 10 dní.

Krušné hory

- ČR; pohorie v Západočeskom a Severočeskom kraji na hraniciach s Nemeckom. Najvyššia hora Klinovec, 1. 244 m. n. m.

krutóny

- drobné kúsky bieleho chleba opečeného v oleji.

Kružidlo

- súhvezdie južnej oblohy.

kružnica

- rovinná krivka; špeciálny druh elipsy, kedy oba stredy elipsy splynú do jedného bodu; elipsa s výstrednosťou 0. Rovinná krivka, ktorej každý bod je od stredu kružnice rovnako vzdialený. Patrí medzi kužeľosečky. Vzorce: plocha: πr2; obvod: 2πr (r - polomer).

kružnica, deklinačná

- v astronómii kružnica kolá ku rovníku prechádzajúca svetovým pólom.

kružnica, hlavná

- každá kružnica na guli, ktorá má najväčší možný priemer (poludníky, rovník). rovina kružnice prechádza stredom gule.

kružnica, vertikálna

- v astrnómii výšková kružnica, vertikál.

krúpy

- v potravinárstve upravované zrná jačmeňa.
- v meteorológii atmosférické zrážky v podobe kúskov ľadu.

krúpy, námrazové

- v meteorológii zrážky tvorené kužeľovitými alebo guľovitými kúskami ľadu o veľkosti 1 - 5 mm.

krúžok, piestny

- pružný prstenec zvyčajne zo šedej zliatiny, ktorý sa vkladá do drážok piestu piestových strojov. Slúži ku tesneniu piestu vo valci a stieraniu oleja.

krúžkovanie

- v zoológii metóda sledovania pohybu a iných životných prejavov u vtákov.

krúžkovanie, stromov

- v ovocinárstve násilný zákrok, ktorým sa nútia stromy ku plodnosti.

krúžkovce

- Annelida; kmeň červov s článkovaným telom. Telo je pretiahnuté, článkované. Všetky telesné orgány (napr. nervové, zažívacie) sú takisto článkovito usporiadané. Cievna sústava je uzavretá. Žijú vo vode či zemi.

krúžkovitosť

- choroba zemiakov (hľúz) spôsobená baktériami. Prejavuje sa zahnedlým pruhom pod šupkou.

Krüger, Diane

- Nemecko; modelka, herečka. Občianske meno Heidkrueger. Manžel Guillam Canet (Francúzsko, herec).

krvácanie

- haemorrhagia; v medicíne prízrak úrazu alebo choroby cievy, zvýšenie priestupnosti jej steny alebo poruchy skladby krvi.
- v botanike vytekanie štiav (miazgy) z poranených častí rastliny. Najsilnejšie je na jar.

krvácanie, venózne

- žilné, žilové krvácanie.

krvácanie, vnútorné

- krvácanie do telesných dutín, napr. z prasknutého vredu.

krvácanie, vonkajšie

- krvácanie z rán alebo telesných otvorov.

krvinka, biela

- leukocyt. Existuje ich niekoľko druhov, napr. lymfocyty, monocyt. Ich poslaním je ochrana organizmu.

krvinka, červená

- erythrocyt, erytrocyt; obsahuje krvné farbivo hemoglobín schopné viazať kyslík. Bezjadrová bunka, ktorá vzniká v kostnej dreni. Hlavná funkcia je prenos kyslíka. Má diskovitý tvar, ale niekedy i iný, napr. pri prenikaní do najjemnejších vlásočníc môže mať v priemere 4 - 5 mikrometrov (normálne 7,5 mikrometra) a stiahnuť sa do tvaru pripomínajúceho padák alebo cigaru. Žije asi 80 - 120 dní.

krvinky

- bunečná súčasť krvi.

krvipreliatie, lenské

- Rusko; 17. (4. ) 4. 1912 v ryžoviskách zlata na Lene na Sibíri. 2.000 stávkujúcich žiadalo prepustenie zatknutého stávkového výboru. Vojaci zabili 270 ľudí, 250 zranili.

Kryl, KarelKarel Kryl

- ČR
* 12. 4. 1944 (Kroměříž)
† 3. 3. 1994 (Mníchov); pesničkár.
Otec Karel. Brat Jan. Sestra Marie. 1. manželka Eva Sedlářová. 2. manželka Marlen Bronsert.
1969: emigroval do Nemecka.

Songy:
Bratříčku, zavírej vrátka
Pasážová revolta
Monology
Timur a jeho parta.

Albumy:
1969: Bratříčku, zavírej vrátka
1969: Rakovina (v exile)
1970: Maškary
1992: Monology.

Krylov, Ivan AndrejevičIvan Andrejevič Krylov

- Rusko
* 13. 2. 1769
† 21. 11. 1844
básnik, dramatik.
1841: člen Petrohradskej AV.

Dielo:
Módny obchod
Ponaučenie dcéram
Lev a komár (bájka).

kryo-

- prvá časť zložených slov majúca význam mráz, nízka teplota.

kryobanka

- zariadenie na trvalé udržanie veľmi nízkych teplôt (až - 196 °C), v ktorých sa uchováva genetický materiál (spermie, embryá, vajíčka) živočíchov a človeka pre neskôr použitie. Genetická banka.

kryobiológia

- vedecký odbor zaoberajúci sa pôsobením nízkych teplôt a mrazu na živé tkanivá a bunky (kryosuspenzie).

kryofilný

- chladnomilný.
- prispôsobený životu pri nízkych teplotách.

kryofyt

- mikroskopická rastlina z rôznych skupín rias a húb. Žije na snehu a ľade, ktorý rôzne zafarbujú (napr. červeno).

kryochirurgia

- chirurgické odvetvie využívajúce nízke teploty k deštrukcii chorého tkaniva.

kryogenéza

- súhrn procesov prebiehajúcich v najvrchnejšej časti zemskej kôry pri záporných teplotách.

kryogenika

- časť fyziky zaoberajúca javmi, ktoré prebiehajú pri veľmi nízkych teplotách.

kryogénny

- mrazový.
- vzniknutý pôsobením mrazu.

kryokauter

- prístroj pre koaguláciu tkaniva pomocou veľmi nízkych taplôt kvapalného dusíka.

kryokomora

- izolovaná skriňa, v ktorej je teplota udržiavaná na - 50 °C a menej.

kryokonit

- prach meteorického pôvodu usádzajúci sa na ľadovcoch a v polárnych oblastiach.

kryokonzervácia

- vedecký odbor, ktorý sa zaoberá uchovaním biologického materiálu v teplotách nižších ako - 80 °C.
- technologický postup uchovania biologického materiálu v teplotách nižších ako - 80 °C.

kraolit

- minerál používaný pri elektrolytickej výrobe hliníka.

kryológia

- náuka o kryosfére.

kryonika

- zaoberá sa úplným zmrazením a rozmrazením človeka tak, aby ostal nažive a mohol používať mozog. Mnohými biológmi nie je považovaná za vedecké odvetvie.

kryopedológia

- veda zaoberajúca sa pôsobením mrazu na zemský povrch.

kryoplanácia

- zarovnávanie povrchu mrazovými procesmi.

kryosféra

- časť hydrosféry a litosféry, ktorá je dlhodobým pôsobením záporných teplôt v zmrznutom stave.

kryostat

- fyzikálny prístroj ku získaniu a udržaniu konštantnej teploty pod bodom mrazu.

kryosuspenzia

- živé tkanivo alebo bunka, na ktoré sa liečebne pôsobí teplotou.

kryoterapia

- liečba založená na striedavých účinkoch veľmi nízkych až extrémnych teplôt - 110 °C až - 160 °C a izbových teplôt na ľudský organizmus. Stimulujre živý organizmus ku tvorbe protilátok.

kryotron

- zariadenie založené na poznatku, že supravodič sa v magnetickom poli určitej intenzity vracia do normálneho stavu a naberá konečný odpor. Chová sa ako vypínač. Má nepatrné rozmery a minimálnu spotrebu energie.

kryoturbácia

- poručenie, zvlnenie alebo zvírenie pôdy mrazom.

krypta

- podzemná, často viaclodná pohrebná kaplnka pod zvyčajne zvýšeným chórom, osvetlenýá oknami v podnoží kostola. Podzemná klenutá chodba.

krypto-

- prvá časť zložených slov majúca význam skrytý, tajný.

kryptodepresia

- skrytá preliačina zatopená vodou. Má dno pod úrovňou hladiny okolitého mora.

kryptogama

- tajnosnubá výtrusná rastlina.

kryptogénny

- nejasného pôvodu.

kryptografia

- tajné písmo.
- písanie tajným alebo šifrovaným písmom.

kryptogram

- texr so skrytým údajom zloženým z niektorých písmen textu.

kryptoklíma

- mikroklíma uzavretých priestorov.

kryptokoryna

- akvarijná rastlina.

kryptoméria

- latencia znaku.
- japonský céder.

kryptonka

- nespisovné označenie žiarovky plnenej kryptónom (pre dosiahnutie vyššej svietivosti).

kryptorchizmus

- zadržanie testes (semenných žliaz) v brušnej dutine.

kryptonym

- pseudonym.
- fiktonym.

kryptón

- chemický prvok zo skupiny vzácnych (inertných) plynov, značka Kr; atómové číslo 36, atómová hmotnosť 83,80. Získava sa destiláciou tekutého vzduchu. Používa sa ku plneniu žiaroviek.

krypsí

- flórou napodobovanie neústrojných predmetov (kameňov, zeminy, piesku). Rastlinné mimikry.

kryptoxantin

- karetonoid, ktorý sa v tele môže premeniť na vitamín A.

kryptozoológia

- veda zaoberajúca sa neznámymi, skrytými živočíchmi.

krysa

- Rattus rattus; cicavec z rádu hlodavcov z čeľade myšovitých. Škodca a prenášač niektorých chorôb (mor, Weilova žltačka).

krysa, laoská skalná

- rod Laonastes, čeľaď Distomydae. V roku 2005 objavený živočích (cicavec) v Laose. Po podrobnom preskúmaní sa zistilo, že sa jedná o živočícha, o ktorom sa predpokladalo, že vyhynul pred 11 miliónmi rokmi.

krysa ostrovná

- Rattus exulans; osídlila tichomorské ostrovy asi pred 3.000 rokmi.

kryštaléria

- drobné sklenené úžitkové predmety zhotované lisovaním alebi fúkaním.

kryštalický

- zložený z kryštálov či majúci pravidelnú vnútornú štruktúru.

kryštalizácia

- pochod, ktorým sa mení látka rozpustená alebo roztavená na pevnú kryštalickú látku.
- triebenie, vyhraňovanie názorov.

kryštalizácia, metamorfná

- blestéza.

kryštalografia

- veda študujúca kryštály.

kryštalografia, fyzikálna

- zaoberá sa fyzikálnymi vlastnosťami kryštálov.

kryštalografia, morfologická

- zaoberá sa vonkajšími tvarmi kryštálov.

kryštalografia, štrukturálna

- zaoberá sa vnútornou stavbou kryštálov.

kryštalomantia (kryštalomancia)

- veštenie, predpovedanie budúcnosti zo sklenenej gule.

kryštál

- pevné teleso s kryštalickou mriežkou. Vzniká kryštalizáciou z roztoku (taveniny) danej látky.

kryštál, ideálny

- pevné teleso fyzikálne a chemicky homogénne, s pravidelnou štruktúrou (kryštalická mriežka).

kryštál, kolumbárny

- stĺpikový kryštál.

kryštál, piezoelektrický

- pozri piezoelektrický jav.

kryštál, reálny

- na rozdiel od ideálneho kryštálu sa prejavuje rôznymi odchýlkami.

Krytof

- ČR; hudobná skupina. Zloženie: Richard Krajčo (spev). Diskografia: 2001: Magnetické pole; 2002: V siločárách; 2003: 03; 2004: Mikrokozmos; 2005: Ži(v)je; 2006: Rubikon.

kryt

- vo vojenstve terénny tvar, predmet či obranný objekt (napr. vyvýšenina, zákop, stena) chrániaca bojovníka proti pozemnému pozorovaniu, strelám a črepinám z určitého smeru.

krytina

- vrchná časť strechy chrániaca budovu pred dažďom a vetrom.

krytolebci

- Stegocephala; vymretí obojživelní štvornožci (karbon - trias).

Krýzl, Kryštof

- ČR; 12. 10. 1986 (Praha); lyžiar. 2005: 5. miesto v kombinácii a 8. miesto v obrovskom slalome na MS juniorov.

Krtajuga

- podľa indickej mytológie prvý vek, čas pravdivosti, trval 1. 728.000 rokov (1. Krtajuga, 2. Tretájuga, 3. Dváparajuga, 4. Kalijuga).

krv

- sanguis; v anatómii červená tekutina pretekajúca cievami a prinášajúca všetkým častiam tela živiny a kyslík (svetlá krv) a odvádzajúca splodiny látkovej výmeny (tmavá krv) ku orgánom vylučujúcich ich z tela. Celkový objem krvi u človeka je 7% jeho hmotnosti. Krv sa skladá z tekutiny, krviniek a krvných doštičiek.

krzno

- vojenský kabát obliekaný v stredoveku pod krunier alebo na neho. U Slovanov kožušinový plášť.

KrzyĹĽanowski, Julian

- Poľsko; * 1892; literárny historik. Autor cenných štúdií z folkloristiky. Dielo: Dejiny literatúry poľskej.

kŕč

- spasmus; mimovoľné sťahy kostrových alebo útrobných svalov, často bolestivé.

Křelina, František

- ČR; * 1903; prozaik a básnik. Ruralista. Dielo: Hlas na poušti; Hubená léta.

Křen, Václav

- ČR; 1898 - 1941; novinár. 1921: pracoval vo Zväze komunistickej mládeže a KSČ. 1936 - 1939: redaktor Rudého práva. 1940: zatknutý gestapom a popravený.

Křenek, Ernst

- Rakúsko; * 1900; skladateľ dodekafonickej hudby s jazzovými prvkami. Od roku 1938 v USA.

Křenek, Jiří

- ČR; * 25. 2. 1974; fotograf.

Křesadlo, Jankotva

- ČR; 9. 12. 1926 - 13. 8. 1995; prozaik, psychológ a logik, hudobný skladateľ, vlastným menom Václav Pinkava. Od roku 1968 žije vo Veľkej Británii. Dielo: Mrchopěvci; Fuga Trium; Vara guru; Girgal; Obětina.

Křesadlová, Věra

- ČR; speváčka, herečka. Manžel Miloš Formn. Syn Petr, Matěj (dvojčatá, otec Miloš Forman), Radim (otec Jan Kratochvíl; režisér divadla Semafor - žila s ním počas neprítomnosti Miloša Formana).

Křesomysl

- podľa povesti šiesty vládca kmeňa Čechov.

Křička, Jaroslav

- ČR; 1882 - 1969; skladateľ, dirigent. Brat Petr. Profesor pražského konzervatória.

Křička, Petr

- ČR; 1884 - 1949; básnik, prekladateľ ruskej poézie. Brat Jaroslav. Dielo: Šípkový keř; Hoch s lukem.

Křivánek, Vladimír

- SR; * 1890; technik. Profesor Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pracoval v odbore parných turbín.

Křivohlavý, Pavel

- ČR; 2005: hospodár veľvyslanectva v Bielorusku. V januári 2005 bol z Bieloruska vyhostený po tom, čo bol obvinený z homosexuálnych stykov s mladistvými. Celú aféru komentoval ako propagandu Bieloruska (v tej dobe politicky izolovaného od Európy pre nedemokratickú vládu).

Křižík, František

- ČR; (6. 7. ) 8. 7. 1847 - 22. 1. 1941; elektrotechnik. Manželka Pavlína, rodená Štulíková († 1923). 1891: elektrická dráha pre Jubilejnú výstavu v Prahe z Letné do Stromovky. 1896: 19. 3. zavedenie električky do Prahy. 1881: regulačné ústrojenstvo oblúkovej lampy. 1895: postavil elektromobil.

Kříž, Ivan

- ČR; * 1922; prozaik. Autor filmových scenárov. Dielo: Dívčí pole; Velká samota.

Křižan Jiří

- ČR; * 1941; scenárista. 1968: emigrujú jeho dvaja bratia. 1989: poradca prezidenta Václava Havla.

Křížek, Zdeněk

- ČR; * 16. 1. 1983; futbalový brankár.

Křížík, František

- ČR; vynálezca. 1881: prijatý do viedenskej lóže slobodných murárov Humanitas.

Křížkovský, Pavel

- ČR; 9. 1. 1820 - 8. 5. 1885; skladateľ a zbormajster.organizátor moravského hudobného života. Zbor U tonulá.

Křížová, Kateřina

- ČR; * 23. 3. 1980; basketbalistka. Výška 185 cm.

Křovák, Josef

- ČR; 1884 - 1951; geodet. Autor pôvodnej metódy veľkých trigonometrických sietí. Prepracoval novú zobrazovaciu metódu.

ksar

- opevnené sýpky, ktoré slúžili Berberom, keď niekde kočovali.

KSČM

- ČR; Komunistická strana Čiech a Moravy; transformovaná Komunistická strana Československa po rozpade ČSFR v ČR.

ksicht

- obličaj, tvár.
- nepríjemný človek.

ksindel

- chátra.

ksí (xí)kotva

- Ξ, ξ; v gréckej abecede písmeno x.

ksukol

- alias aje - aje; madagaskarská poloopica. Žije nočným životom, cez deň spí. Objavil ho v roku 1780 na Madagaskare cestovateľ P. Sonnerat. Pôvodne bol prírodovedcami zaradený medzi hmyzožravce, až neskôr (cca po 50 rokoch) správne medzi poloopice.

kšanda

- trak.

kšeft

- obchod.
- čachry.

kšeftár

- obchjodník.
- hamižník, ziskuchtivec.

kšilt

- štítok čiapky.

Ktož sú boží bojovníci

- najznámejšia husitská bojovná pieseň.

Ku-Klux-Klan
KKK

- USA; teroristická rasistická organizácia založená v roku 1865 šiestimi plantážnikmi južných štátov, veteránmi južanskej Konfederačnej armády, v Tennessee proti občianskym právam černochov. Formálne rozpustená v 70. rokoch 19. storočia (zakázaná v roku 1877), v skutočnosti však neprerušila činnosť. 1915: reorganizovaná - zameral činnosť proti potomkom čiernych otrokov a prisťahovalcom (Aziati, Európania z južnej Európy, Židia, Mexičania). Typickým poznávacím znakom členov KKK je biely hábit s vysokou špicatou kapucňou, ktorá pripomína pokrývku hlavy stredovekých katov.

Najväčšie akcie KKK:

13. 4. 1873 - masaker v Colfaxe (Louisiana). Skupina členov KKK sa stretáva s černošskou milíciou. Výsledkom je smrť 105 (podľa iných zdrojov až 280) černochov.
17. 8. 1915 - lynč Lea Franka. Skupinka prominentných občanov z Mariety v štáte Georgia z väzenia uniesla a neskôr obesila Žida Lea Franka, ktorého súd poslal do väzenia za vraždu 13-ročného dievčaťa. Podľa historikov sa jednalo o súdny omyl, ktorý však v USA rozpútal vlnu antisemitizmu.
12. 6. 1963 - vražda Medgara Eversa. Černošský bojovník za ľudské práva bol zavraždený pred svojim domom v štáte Mississippi. Vrah Byron De La Beckwith bol usvedčený až v roku 1994.
10. 1. 1966 - bombový útok na Vernona Dahmera. Členovia KKK v Mississippi zaútočili bombou na miestneho vodcu bojovníkov za ľudské práva. Z jeho smrti bol v roku 1998 usvedčený čarodejík KKK Samuel Bowers.

Kuan, Chan-čching

- Čína; asi 1210 - 1298; dramatik a divadelník. Autor viac ako 60 hier. Zachovalo sa ich 17. Česky vyšiel výber Letní sníh a jiné hry.

Kuang-tung

- Čína; Kwang - tung; juhočínska provincia. Rozloha 231. 400 km². Hlavné mesto Kanton.

Kuang-ťing

- Čína; Kwang - ting; vodné dielo na rieke Jung - ťing (2,3 miliardy m3). Vybudované v rokoch 1952 - 1954. Hrádza, zavodňovacie zariadenie a hydroelektráreň.

Kuango

- Kwango; ľavostranný prítok rieky Kasaj v strednej Afrike. Dĺžka 1. 125 km.

Kuba (Republika Kuba)

- República de Cuba; socialistická republika na ostrove Kuba vo Veľkých Antilách. Rozloha 114,524 km². Hlavne mesto Havana. Ostrov pôvodne osídlený Indiánmi. 1492: na ostrove pristáva Krištof Kolumbus. 1511: dobytá Španielom Velásquezom, pôvodné obyvateľstvo takmer vyhladené. 1812: potlačené povstanie černošského obyvateľstva. 1868 - 1878: nezávislá republika. 1880 - 1885: zrušené otroctvo, čiastočná autonómia. 1895: vojna proti Španielsku pod vedením G. Moncada, A. Macea a J. M. Martího; do konfliktu zasiahli USA. 1898: v španielsko - americkej vojne intervenovaná USA. Do roku 1902 okupovaná vojskami USA. 1902: plná nezávislosť. 1903: vnútený K. Plattov dodatok ústavy. Povstanie a intervencia vojsk USA. 1906 - 1909: okupácia USA. 1933: k moci sa dostáva F. Batista. 26. 7. 1953: útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba (hnutie 26. júla) pod vedením F. Castra. 2. 12. 1956: vylodenie povstalcov v provincii Oriente, partizánska vojna. 1. 1. 1959: vstup revolučných vojsk do Havany. 19. 2. 1959: F. Castro menovaný predsedom vlády. 1961: kubánski exulanti podnikli v Zátoke Sviní neúspešnú inváziu. Začiatok blokády zo strany USA. 9. 1. 1962: podpísaná obchodná zmluva medzi Kubou a ZSSR. 14. 10. 1962: americké prieskumné lietadlo odhaľuje na Kube sovietske raketové základne - začiatok kubánskej krízy. 26. 10. 1962: ZSSR vyhovuje "znepokojeniu" USA a odstraňuje z Kuby svoje rakety. 1963: založená KS. 1976: vyhlásená socialistická republika. 1987: dohoda o emigrácii 20.000 Kubáncov do USA ročne. 1991: odchod sovietskych vojsk. 1992: sprísnenie sankcií.

kuba

- cigara.
- hranatá cigara strednej akosti (pôvodne z kubánskeho tabaku).
- druh cigár.

Kuba, Filip

- ČR; * 29. 12. 1976 (Ostrava); hokejista. Syn Edward, Filip. 2001: 1. miesto na MS.

Kuba, Ludvík

- ČR; 1863 - 1956; maliar, spisovateľ a znalec slovanského národopisu. Národný umelec.

Kubač, František

- ČR; 1887 - 1958; komunistický pracovník. 1948 - 1950: miestopredseda SNR. 1950 - 1958: predseda SNR.

Kubačovia

- vlastným menom Oghbuk. Národnosť v Dagestane.

Kubasov, Valerij Nikolajevič

- ZSSR; * 7. 1. 1935 (Vjazniki); kozmonaut. Let na Sojuz 6, Sojuz 19 EPAS (Sojuz - Apollo), Sojuz 36 (pristátie v Sojuz 35).

Kubat aš Šachra

- mešita v Jeruzaleme, miesto Mohamedovho nanebovstúpenia - moslimské posvätné miesto. Mešita stojí na mieste, kde stál Šalamúnov chrám.

Kubata, Jakub

- ČR; † 1581; richtár v Zbudove (Južné Čechy). Obhajca práv nevoľníkov v spore s vrchnosťou. Popravený.

kubatúra

- výpočet objemu telesa v kubických jednotkách, kubický obsah telesa.

Kubánka, Juraj

- SR; * 1928; choreograf. Zaslúžilý umelec.

Kubá¨, Lukáš

- ČR; * 22. 6. 1987; futbalista.

Kubátová, Marie

- ČR; * 1922; spisovateľka, rodená Kutinová. Zberateľka krkonošského folklóru. Dielo: Daremné poudačky; Skleněná panna.

Kubelík, Jan

- ČR; 1880 - 1940; huslista a skladateľ.

Kubelík, Rafael

- ČR; * 29. 6. 1914, † 11. 8. 1996; dirigent. Pôsobil v Chicagu, Londýne, Mníchove a v New Yorku. Zložil päť opier, mnoho symfónií a komorných hudobných diel. Dielo: Veronika (opera); Chodská svadba (opera).

Kubelka, Václav

- SR; * 1892; chemik. Člen korešpondent ČSAV. Špecialista v priemysle spracovania koží.

Kubelková, Iva

- ČR; modelka, moderátorka, herečka, maliarka. Matka Hana. 1996: vicemiss ČR.

Kuběna, Jiří

- ČR; básnik; občianskym menom Paukert; historik umenia.

Kubica, Robert

- Poľsko; automobilový pretekár (F1).

kubický

- kockový.
- priestorový, najmä objemový.
- tretieho stupňa.

kubika

- krivka alebo plocha tretieho stupňa.

Kubin, Alfred

- ČR; 1877 - 1959; maliar.

Kubina, Pavel

- ČR; * 15. 4. 1977 (Čeladná); hokejista. 1999, 2001, 1005: 1. miesto na MS. 2004: víťaz Stanley Cup.

Kubinyi, Jozef

- ČR; * 21. 7. 1955; politik. 14. 4. 2004: minister zdravotníctva (nahradil Marii Součkovou), vo funkcii 4 mesiace. Od roku 1979 profesionálny lekár (KÚNZ Ostrava); do roku 1990 členom KSČ. 1992: vstup do ČSSD; 1994 - 2002: člen zastupiteľstva Ostravy.

Kubiš, JanJan Kubiš

- 1913 - 1942; vojak (čatár). Príslušník československého vojska vo Francúzsku a Anglicku. Účastník atentátu na Heydricha (27. 5. 1942). Zastrelil sa v chráme Cyrila a Metoda v Prahe.

Kubiš, Ján

- SR; * 12. 11. 1952 (Bratislava); politik.
1976 - 1992: Ministerstvo zahraničných vecí ČSFR.
1993 - 1994: veľvyslanec a stály predstaviteľ SR pri OSN.
1994 - 1998: riaditeľ PBSE - Centra pre prevenciu konfliktov.
1999 - 2005: generálny tajomník OBSE.
2005: osobitný predstaviteľ EÚ pre strednú Áziu.
2006 - 2009: minister zahraničných vecí.

Kubiš, Pavel

- ČR; * 17. 3. 1985; hokejista.

Kubišová, Marta

- ČR; 1. 11. 1942 (České Budějovice); speváčka; členka tria